Na začiatku roka 2020, keď na Európu udrel čínsky pozdrav zvaný COVID-19, som mal v talóne ešte dva zakúpené výlety do Londýna. Ako som spomínal v predchádzajúcich trip reportoch, po nie veľmi úspešných návštevách Londýna na viacero dní, ktoré často sprevádzalo nepriaznivé počasie, rozhodol som sa nasadiť na boj s britskou oblačnosťou inú taktiku – kupovanie lacných leteniek na jeden, prípadne maximálne dva dni na jar a na jeseň, ktoré ak by aj z dôvodu počasia nevyšli, finančná strata by bola pomerne malá. Buď by som nešiel vôbec a oželieť by som musel len cenu letenky (v rozsahu 20-30 EUR), alebo ak som aj výlet absolvoval a počasie nebolo dobré, aj s lístkami na autobusy by ma celý výlet vyšiel na cca 50 EUR, čo bolo únosnejšie ako strata niekoľko stoviek eur pri viacdňovom výlete.
Více
V auguste 2020, kedy sa konal náš výlet, sme mali naplánované stráviť asi 5 dní na cestách, resp. toľko nám umožňovala priaznivá predpoveď počasia. Až na ojedinelé výnimky, skutočne pekné počasie v západnej Európe nikdy nevydrží dlhšie ako 4-5 dní a keďže naším cieľom je fotografovať v čo najkrajšom počasí, radšej vyrazíme na výlet znova v inom termíne ako zľaviť v našich nárokoch. Prvý deň cesty sme strávili vo Frankfurte a Hahne a večer sme dorazili, silne unavení, na ubytovanie pri meste Liége. Ráno sme skontrolovali plánované prílety a odlety na všetkých letiskách v okolí a keďže nikde inde, ani v Liége, nebolo práve niečo, čo by naše plány zmenilo, rozhodli sme sa hneď na úvod vyraziť na úplne nové letisko, kde sme doposiaľ ešte neboli.
Více
Väčšina z vás si ešte určite spomína, že v tom čase sme zažívali akúsi prvú „remisiu“ pandémie COVID-19, kedy v lete 2020 po prvotnom nástupe tohto ochorenia, ktoré paralyzovalo celý svet, sa na chvíľu trochu uvoľnili opatrenia proti šíreniu choroby a než prišla jesenná druhá vlna pandémie, aspoň čiastočne sa zlepšili možnosti cestovania. Takpovediac „vyskakovať“ sa však nedalo, o cestách do vzdialenejších končín sveta sme mohli len snívať, lebo ak by to aj bolo možné, podmienky na splnenie pred cestou boli kruté a diaľkové cesty by aj boli veľmi drahé. Ostávala teda iba voľba Európy a najmenej rizikovým spôsobom dopravy bola cesta autom. Tento spôsob som preferoval už aj predtým v prípade výletov do západnej Európy, kde to už v podstate poznám ako doma a nie je problém sa zbaliť a vyraziť aj o dva dni.
Více
Hoci dnes sa to môže zdať na míle vzdialené, pred 4 rokmi bol svet úplne rozvrátený z úplne iných dôvodov. Dnes nás trápi tragická vojna na Ukrajine či besnenie zbraní v Gaze, ale ľudia si akoby už zvykli na to, že s naším svetom už permanentne nie je niečo v poriadku. V roku 2020 sme však zažívali úplne iné problémy a tie sa priamo týkali doslova každého z nás. Z Číny sa do celého sveta rozšírila pliaga (a môžeme polemizovať či úmyselne alebo nešťastnou náhodou), ktorá nás zasiahla absolútne nepripravených a na dlhú dobu úplne zmenila naše životy. Magická skratka COVID-19 asi navždy ostane zapísaná v dejinách našej generácie, stála ľudstvo milióny životov a prinútila nás zo dňa na deň zmeniť spôsob nášho života.
Více
Kambodžské mesto Siem Reap bolo treťou zastávkou mojej spotterskej cesty do juhovýchodnej Ázie vo februári 2020. Po prílete z hlavného mesta Phnom Penh som sa ako prvé „poobzeral“ po letisku a jeho blízkom okolí, pričom ma samozrejme hneď „odchytili“ miestni predavači rôzneho tovaru a služieb. Jednému som nakoniec „podľahol“ a nechal som sa jeho „tuk-tukom“ odviezť do centra mesta, do môjho hostela, kde som sa zbavil batožiny a požičal som si dojednaný bicykel. Ten mal byť počas dvoch dní mojím dopravným prostriedkom za spottingom i turistikou. Ako som už spomínal, v tom čase totiž ešte fungovalo staré letisko na pôvodnom mieste, iba kúsok severozápadne od mesta, odkiaľ to bolo do môjho hostela asi iba 7 km. Aj ruiny Angkor Wat boli relatívne neďaleko, takže bicykel som vyhodnotil ako najvhodnejší dopravný prostriedok...
Více
Ako som už naznačil v prvej časti môjho trip reportu z februára 2020, Bangkok má dve letiská: novšie Suvarnabhumi východne od mesta a staršie Don Mueang v širšom centre. Letisko Don Mueang je dokonca najstarším stále prevádzkovaným letiskom v Ázii, civilná prevádzka na ňom začala presne pred 100 rokmi. Po otvorení nového letiska bolo staré letisko v septembri 2006 uzavreté, avšak stavebné problémy letiska Suvarnabhumi spôsobili, že sa pôvodné letisko po pol roku najskôr dočasne a neskôr bez obmedzenia zase otvorilo. Spočiatku bolo otvorené len pre vnútroštátne lety, ale dnes sú na ňom odbavované aj medzinárodné lety. Dlhé roky boli medzi dopravcami najmä tri domáce low-cost letecké spoločnosti Thai Air Asia, Thai Lion Air a Nok Air, avšak v posledných rokoch sem cestu našlo aj viacero zahraničných dopravcov, a to nielen z nízkonákladovej branže.
Více
Pre spottera, ktorý sa nechce uspokojiť s fotografovaním doma a v blízkom európskom priestore (lebo zbytočná je špičková fotografická výbava s objektívmi, ktorých ostrosťou si „takmer oko porežete“, ak vrcholom vašich cestovateľských snov je jedna víkendová návšteva Frankfurtu ročne, plánovaná pol roka vopred), existujú v podstate dve hlavné a pomerne ľahko realizovateľné možnosti. Vybrať sa smerom na západ, teda najmä do USA a Kanady, kde je fotografovanie pri dodržaní niektorých základných pravidiel v podstate bezproblémové, alebo zvoliť cestu na východ, do niektorej z krajín Ázie. Tam už to s fotografovaním (až na svetlé výnimky napr. typu Japonsko) nie je také jednoduché, ale stále je tam niekoľko destinácií, ktoré nevyžadujú veľké úsilie a prinesú veľký spotterský „úžitok“. Jednou z nich je Bangkok.
Více
Po úspešnom jednominútovom prestupe medzi vlakmi v širšom centre Tokia sa nám podarilo doraziť na letisko Haneda zhruba v čase východu slnka, teda podľa plánu. Celá cesta medzi letiskami trvá cca 2 hodiny v závislosti od konkrétnych vlakov a prestupu medzi nimi. Na letisku Haneda sú dve železničné stanice, jedna pre medzinárodný Terminál 3, druhá združená pre Terminály 1 a 2. My sme samozrejme vystúpili na tej poslednej a vybrali sa na terasu Terminálu 1, ktorá ako jediná je vhodná na ranné fotografovanie.
Více
Po návrate z dvojdňového výletu do Soulu nás čakalo ešte plných 5 dní pobytu v oblasti Tokia. Bol to dôsledok posunutia dátumu odletu o 4 dni, kedy som vďaka svojej šikovnosti využil pripravovaný štrajk personálu Air France a posunom celej cesty o 4 dni sme sa vyhli veľmi nepriaznivej predpovedi počasia v Japonsku. Pôvodne sme mali v Tokiu stráviť 4,5 dňa ešte pred cestou do Južnej Kórey a po návrate z nej by sme prakticky už len pokračovali domov.
Více
Nocľah v skromnom hoteli neďaleko medzinárodného letiska Incheon v Soule bol po dlhej ceste z Európy do Tokia a následnom poldňovom fotografovaní a ďalšom lete z Tokia do Južnej Kórey síce veľmi zaslúžený, ale o to kratší. Čakali nás totiž len dva dni v juhokórejskej metropole, ktoré sme museli a aj chceli využiť na maximum. V pláne bolo fotografovať hlavne na letisku Incheon, ale obísť sme nechceli ani menšie letisko Gimpo. Nakoľko v zime svetelné podmienky na dráhach v Incheone sú výrazne lepšie popoludní ako ráno, rozhodli sme sa hneď v prvý deň „vybaviť“ letisko Gimpo. To ráno bolo našťastie slnečné, a tak hoci sme boli po dlhej ceste a veľmi krátkej noci unavení, vydali sme sa na cestu.
Více
