V auguste 2020, kedy sa konal náš výlet, sme mali naplánované stráviť asi 5 dní na cestách, resp. toľko nám umožňovala priaznivá predpoveď počasia. Až na ojedinelé výnimky, skutočne pekné počasie v západnej Európe nikdy nevydrží dlhšie ako 4-5 dní a keďže naším cieľom je fotografovať v čo najkrajšom počasí, radšej vyrazíme na výlet znova v inom termíne ako zľaviť v našich nárokoch. Prvý deň cesty sme strávili vo Frankfurte a Hahne a večer sme dorazili, silne unavení, na ubytovanie pri meste Liége. Ráno sme skontrolovali plánované prílety a odlety na všetkých letiskách v okolí a keďže nikde inde, ani v Liége, nebolo práve niečo, čo by naše plány zmenilo, rozhodli sme sa hneď na úvod vyraziť na úplne nové letisko, kde sme doposiaľ ešte neboli. Je to letisko Charleroi, označované aj ako Brussels South Charleroi, hlavná belgická základňa európskeho gigantu Ryanair. Nie, naším cieľom určite nebolo fotografovať modro-žlté lietadlá s harfou na smerovke, ale v roku 2020 ako jedna z mála liniek iných ako Ryanair z tohto letiska smerovala do Kariibiku a vozila dovolenkárov lietadlami A340-300 spoločnosti Air Belgium. To by samo o sebe nebolo tiež dôvodom na návštevu, nakoľko toto lietadlo až také vzácne nebolo a dalo sa odfotografovať aj inde, avšak v sezóne 2020 lietal jeden stroj registrácie OO-ABB v zjednodušených farbách ale s veľkými nápismi Martinique a Guadeloupe na trupe, z každej strany iný. A tak sme sa rozhodli do Charleroi na otočku vybrať, z Liége to bolo po diaľnici menej ako 100 km.
|
|
A340-300 Air Belgium OO-ABB (CRL) |
B747-400SF Astral Aviation TF-AMM (LGG) |
Lietadlo lietalo zhruba každý druhý deň, takže okrem príletu v tento deň sme mali na výber aj odlet v deň nasledujúci, ktorý by bol zrejme v lepšom svetle, avšak obávali sme sa, že v nasledujúci deň by sme museli riešiť dilemu medzi návštevou Charleroi a niečím zaujímavým v Liége, a tak sme sa rozhodli Charleroi „vybaviť“ hneď. Nakoľko vietor mal byť po oba dni rovnaký, bolo jasné, že rozdielne nápisy z oboch strán sa nám vyfotografovať nepodarí, museli sme sa teda uspokojiť s nápisom Martinique na ľavej strane trupu. To sa nám aj podarilo a keďže zvyšok prevádzky na tomto letisku je menej ako nezaujímavý, okamžite sme sa presunuli naspäť do Liége, kde sme začali „zbierať“ nákladné Boeingy 747. V ten deň sa lietalo v smere 22, kedy je fotografovanie do cca 13:00 h úplne jednoduché z vyvýšeného kopca oproti prahu dráhy 22L, ktorý poskytuje krásny nadhľad nad lietadlami rolujúcimi na vzlet alebo vzlietajúcimi a pristávajúcimi na dráhe. Neskôr už je svetlo nie veľmi priaznivé a na neskoré popoludnie a večer je potrebné presunúť sa na opačnú stranu letiska. Tu existovalo v minulosti niekoľko miest, odkiaľ bolo možné lietadlá na dráhe 22L fotografovať, väčšina z nich však postupom času zarástla vegetáciou a ostalo jedno jediné miesto v podobe úzkeho priezoru na protiľahlom kopci, takže kroky spotterov smerovali na prvý pohľad nezmyselne na trávnatý kopec za cestou, obrastený stromami a kríkmi, na ktorého vrchole sa nachádzala úzka štrbina, maximálne na šírku troch spotterských rebríkov, cez ktorú bolo možné fotografovať nielen pristátia na dráhu 22L, ale aj lietadlá rolujúce na vzlet a otáčajúce sa na dráhe.
|
|
B747-400F AirBridgeCargo VQ-BWW (LGG) |
B777-200F Saudia Cargo HZ-AK73 (LGG) |
Nasledujúci deň sme ráno začali priamo v Liége, kde sa najprv lietalo v smere 22, ale predpoludním sa vietor otočil natoľko, že sa zmenil aj smer lietania na 04. Do obeda to nepredstavuje až taký problém, fotografovať sa dá dobre aj pri prahu dráhy 04R, hoci a osobne uprednostňujem smer 22, jednak pre spomínaný nadhľad nad dianím z kopca, ale hlavne vďaka väčšej vzdialenosti plota od diania. Pri prahu dráhy 04R je dráha tak blízko plota, že fotografovanie rýchlo pristávajúcich lietadiel je ťažšie, na druhej strane sú tu zase ráno možné pekné zábery pred vjazdom na dráhu. Popoludní však v prípade smeru 04 nastáva problém, pretože pristátia sa síce dajú fotografovať vo vzduchu, aj keď nie práve s ideálnym uhlom, ale vzlety sú prakticky nemožné. A to nám vadilo najviac, nakoľko práve v ten deň popoludní nás čakal najväčší bonbónik, B747-400F spoločnosti SF Airlines. Prílet bol bohužiaľ v tom najnevhodnejšom čase a odlet sa zdal byť stratený, ale v tomto prípade nám zahrala do kariet neustále prebiehajúca výstavba v západnej časti letiska. Severne od už dokončených nákladných komplexov sa nachádzal veľký kopec zeminy, ktorý vznikol pri vedľajšej výstavbe a z neho sa dalo fotografovať smerom k dráhe 04R/22L, aj keď bola pomerne ďaleko. Keď sa objavil letový plán na odlet tohto lietadla, chceli sme to odtiaľto skúsiť, a tak sme na mieste čakali a neboli sme zďaleka sami. Vďaka prebiehajúcej výstavbe však nebola celá oblasť ešte dôkladne oplotená a medzi nedokončenými halami a odbavovacou plochou, na ktorej práve vytlačili zo stojiska náš B747, bol len stavebný plot s veľkými okami. Nebolo treba veľa a rozhodli sme sa zariskovať.
|
|
B747-400F Challenge Airlines OO-ACF (LGG) |
B747-400F SF Airlines B-2423 (LGG) |
Zbehli sme z kopca a celá výprava asi dvadsiatich spotterov sa presunula po betóne k stavebnému plotu, cez ktorý sa dali urobiť krásne zábery na vytlačenú a krásne nasvietenú B747, ktorá postupne spúšťala motory. Mali sme šťastie, že práve v tej oblasti neboli žiadne bezpečnostné zložky, ktoré inak k spotterom v Liége veľmi priateľské nie sú, a tak sa tak trochu nelegálna akcia podarila a po vyfotografovaní sme sa okamžite pobrali preč, aby sme zbytočne neprovokovali. Bolo to príjemné zavŕšenie druhého dňa v Liége, a to sa nám ešte podarilo medzitým odbehnúť si aj na neďaleké letisko Maastricht, ktoré leží len asi 40 minút vzdialené autom v susednom Holandsku. Tam nás totiž čakal ďalší highlight, prílet B747-400SF bieloruskej spoločnosti Rubystar Airways. Lietadlo síce nie veľmi farebné, ale o to vzácnejšie. Letisko Maastricht je čo sa prevádzky týka výrazne menšie ako Liége, má však vyrovnanejší podiel pasažierskych a nákladných letov. Na východnej strane letiska sa nachádza aj údržbová základňa, kde prebieha aj lakovanie lietadiel a mnohé lietadlá sú tu uskladnené celé mesiace či dokonca roky, než nájdu nového zákazníka. Bohužiaľ, k väčšine z nich sa nedá dostať vôbec, alebo sa dajú odfotografovať iba z nie práve ideálneho uhla, avšak často krát ide o rarity, kvôli ktorým sa návšteva Maastrichtu oplatí. Po návšteve východnej časti letiska sme sa už presunuli zo západnej strany k RWY 03/21, kde sme priamo pri plote (a opäť v početnej skupine spotterov) očakávali prílet bieloruského „jumba“. To sa nakoniec aj podarilo, ale nebol veľmi čas na vychutnávanie si okamihu, museli sme sa rýchlo presunúť naspäť do Liége kvôli spomínanému SF Airlines.
|
|
B737-800 Corendon Airlines PH-CDF (MST) |
B747-400SF Rubystar Airways EW-511TQ (MST) |
V štvrtý deň sme mali predbežný plán fotografovať v Bruseli, ale ráno sme samozrejme skontrolovali letové plány na všetkých okolitých letiskách, či nás neprekvapí niečo neočakávané. Žiadne prekvapenie sa nekonalo a tak sme si to namierili po diaľnici na letisko Zaventem, ktoré je od nášho hotela pri Liége vzdialené menej ako hodinu jazdy. Jedna nezvyčajnosť nás však predsa čakala, lietalo sa totiž v smere 19, čo je hlavne pre pristátia v Bruseli netypická konfigurácia. Letisko má tri vzletové a pristávacie dráhy, dve paralelné 07L/25R a 07R/25L na severe a juhu a šikmo ich pretínajúcu dráhu 01/19. Práve preto, že táto dráha pretína obe hlavné dráhy a jej používanie teda znižuje dráhovú kapacitu letiska pre elimináciu prípadných konfliktných situácií, jej používanie nie je veľmi časté. Najčastejší variant v Bruseli sú pristátia na dráhu 25L a v menšej miere 25R (všetky nákladné a vojenské/štátne lety a v špičkách aj časť letov s cestujúcimi) a vzlety z dráhy 25R. Vtedy sa môže lietať prakticky bez obmedzení na oboch dráhach súčasne. V prípade silnejšieho východného vetra sa zasa lieta prevažne koncept s pristátiami na dráhu 07L (aj so zaujímavým oblietavaním kostolnej veže v meste) a vzletmi z dráhy 07R, pričom nákladné a vojenské/štátne lietadlá väčšinou používajú aj na vzlet dráhu 07L, aby nemuseli rolovať naprieč celým letiskom. Len v prípade silného severného alebo severovýchodného vetra sa zvykne pristávať na dráhu 01 a vzlietať z dráhy 07R (a doplnkovo aj 07L). Používanie smeru 19 sa obmedzuje väčšinou len na nočné a skoré ranné hodiny, aby sa minimalizoval hluk zo vzlietajúcich lietadiel ponad mesto.
|
|
MD11F Western Global Airlines N581JN (BRU) |
A321 Belgian Air Force CS-TRJ (BRU) |
Z Bruselu sa síce pred cca 15 rokmi presťahoval veľký hub DHL do novovybudovaného centra na letisku Lipsko/Halle, avšak niekoľko hlavne diaľkových letov DHL tu zostalo a tie lietajú často aj v noci alebo skoro ráno. Celkovo má letisko Brusel veľmi atraktívny mix rôznych druhov letov. Okrem klasických pasažierskych letov, ktoré síce nedosahujú počty a atraktívnosť Frankfurtu alebo Amsterdamu, sem lieta aj veľa nákladných letov a to nielen v súvislosti s DHL. Na severnej strane letiska sa ďalej nachádza vojenská základňa Melsbroek, ktorá je síce oficiálne samostatnou jednotkou a dokonca má pridelený aj vlastný ICAO kód, avšak využíva dráhový systém civilného letiska Zaventem. Na tejto základni sú odbavované aj mnohé štátne a vojenské lety a tých je skutočne neúrekom, Brusel je totiž nielen hlavným mestom Európskej únie, ale je tu aj centrála Organizácie severoatlantickej zmluvy (NATO), takže zasadnutí a stretnutí politikov na rôznych úrovniach sa tu koná viac ako dosť. Aj to zvyšuje atraktivitu Bruselu pre spotterov. Zaujímavosťou pritom je, že zatiaľ čo niektoré delegácie si podávajú letový plán na letisko Brusel-Zaventem (ICAO kód EBBR) a iné na vojenskú základňu Melsbroek (ICAO kód EBMB), pritom letia na to isté letisko a za tým istým účelom. Naplánovať si spotterskú cestu do Bruselu, príp. byť tu zhodou okolností práve v termíne konania nejakého zasadnutia na vysokej úrovni preto môže byť pre spottera veľkou výhrou. Výhodou je aj to, že letisko Zaventem vybudovalo pre priaznivcov lietadiel veľké pozorovacie platformy ako v mieste dotyku na dráhe 25L, tak aj z rannej strany dráhy 01, takže spotting tu nevyžaduje ani veľké akrobatické kúsky na rebríkoch pri plote.
|
|
A330-200F Sichuan Airlines B-308Q (BRU) |
B737-800 Blue Air YR-BMG (BRU) |
Počas našej návštevy sa však veľmi neobvykle pristávalo aj vzlietalo z dráhy 19, čo bolo podmienené južným vetrom a skutočnosťou, že objem prevádzky bol kvôli COVID-19 značne redukovaný, jedna dráha preto v ranných hodinách plne postačovala. Našťastie, aj pre pristátia v smere 19 existuje v Bruseli miesto na fotografovanie, hoci je pomerne skryté a zďaleka nie tak pohodlné ako spomínané vyhliadkové platformy. Lietadlá nevidieť vopred, iba sa zrazu objavia spoza stromov a na vyfotografovanie zostáva iba pár sekúnd. Napriek tomu sa tu v toto ráno zišlo veľké množstvo spotterov, prilákaných pekným počasím. Okrem pristátí možno v prípade dráhy 19 fotografovať aj vzlety, a to zo spomínanej platformy pri prahu dráhy 01, avšak vhodné je to len pre ťažké diaľkové lety, väčšina menších lietadiel je už príliš vysoko. My sme sa však hlavne obávali, ako budeme fotografovať lietanie v tomto smere popoludní a večer, nakoľko na večernej strane dobré fotopozície nie sú. Našťastie už v priebehu predpoludnia sa vietor čiastočne otočil a s ním sa zmenilo aj lietanie na pristátia na dráhu 01 a vzlety z dráhy 07R. Takže sme mohli zostať na našom mieste a namiesto dlhých vzletov z dráhy 19 začať fotografovať pristátia na dráhu 01, ale veľmi rýchlo sme sa premiestnili na vyhliadkovú platformu k dráhe 07R/25L, ktorá sa okrem pristátí v smere 25L dá veľmi dobre využiť aj na fotografovanie vzletov z dráhy 07R. A to hlavne diaľkových letov, alebo v prípade menších lietadiel u tých, ktoré začínajú svoj rozbeh v mieste križovania s dráhou 01/19 a nie na prahu dráhy 07R. Táto fotopozícia pôsobí trochu bizarne, lebo za chrbtom sa nachádza oplotené detenčné centrum pre migrantov, ktorí síce majú tým pádom pekný výhľad na prevádzku na dráhe, ale žiaden spotter by to s nimi asi meniť nechcel.
|
|
B787-9 Hainan Airlines B-207J (BRU) |
A320 Azores Airlines CS-TKP (FRA) |
Celodenný pobyt v Bruseli prakticky zakončil našu cestu a zostávalo nám už iba vrátiť sa domov. Nakoľko cesta je to veľmi dlhá a na druhý deň malo byť ešte pekne, rozhodli sme sa stráviť niekoľko hodín vo Frankfurte. Poloha slnka síce v auguste nie je na fotografovanie vo Frankfurte vôbec ideálna, ale my sme po 5 mesiacoch pandémie a cestovných obmedzení boli radi, že sme vôbec niekde vonku na výlete a nikto nevedel povedať, ako sa bude pandémia ďalej vyvíjať a kedy sa zase niekam dostaneme. Po nocľahu pri letisku sme na druhý deň začali fotografovať o niečo neskôr, lietalo sa totiž v smere 25 a v takom prípade nemá význam, najmä v lete, sa niekam ponáhľať, lebo slnko svieti ráno priamo zozadu a trvá dosť dlho, než sa dostane do ako-tak vhodnej polohy. Vedeli sme, že tu od fotografovania nemôžeme očakávať nejaké zázraky a na pamäti sme mali aj to, že som chcel stihnúť ešte nejaký večerný alebo nočný vlak z Prahy do Bratislavy, ale hlavným lákadlom pre nás bol Boeing 787-9 spoločnosti Saudia, ktorý nosil reklamné farby stretnutia lídrov štátov G20 v Saudskej Arábii v tom roku. Po jeho pristátí okolo 14:00 h sme sa vydali na cestu domov po trase, ktorú už poznáme snáď naspamäť, o to viac sa nám zdá, že je nekonečná. Vďaka „ťažšej nohe na plyne“ (v Nemecku si to možno dovoliť) som však stihol ešte posledný večerný vlak z Prahy a už okolo polnoci som bol doma v Bratislave. Ako zhodnotiť tento výlet? Nebol to síce žiaden zázrak, ale v čase totálnych zákazov a obmedzení a redukcie letov na minimum z dôvodu pandémie dopadol viac než úspešne. A na ďalšie podobne úspešné som z rovnakého dôvodu musel zase dlho čakať.
|
|
B747-400SF Magma Aviation TF-AMP (FRA) |
B787-9 Saudia HZ-ARF (FRA) |
Nebyly vloženy žádné komentáře.
Copyright © 1999-2025 planes.cz | Redakční systém