Spotting trip report – Víkend v Dubline

• 09.02.2025 09:00

Na začiatku roka 2020, keď na Európu udrel čínsky pozdrav zvaný COVID-19, som mal v talóne ešte dva zakúpené výlety do Londýna. Ako som spomínal v predchádzajúcich trip reportoch, po nie veľmi úspešných návštevách Londýna na viacero dní, ktoré často sprevádzalo nepriaznivé počasie, rozhodol som sa nasadiť na boj s britskou oblačnosťou inú taktiku – kupovanie lacných leteniek na jeden, prípadne maximálne dva dni na jar a na jeseň, ktoré ak by aj z dôvodu počasia nevyšli, finančná strata by bola pomerne malá. Buď by som nešiel vôbec a oželieť by som musel len cenu letenky (v rozsahu 20-30 EUR), alebo ak som aj výlet absolvoval a počasie nebolo dobré, aj s lístkami na autobusy by ma celý výlet vyšiel na cca 50 EUR, čo bolo únosnejšie ako strata niekoľko stoviek eur pri viacdňovom výlete. Navyše som mal viac šancí, že aspoň niektorý z termínov bude po stránke počasia lepší, predsa len aj v Londýne stále len neprší a nie je zamračené. Takéto lacné letenky som si však musel kupovať v predstihu spravidla niekoľkých mesiacov, zväčša vždy na jarné alebo jesenné termíny, kedy je prípadné slnko v Londýne nižšie ako v lete. Pri tejto taktike sa však stalo, že keď sa do Európy začala šíriť koronavírusová pliaga, zostávali mi zakúpené ešte dve cesty do Londýna. Jednu z nich sa mi začiatkom marca 2020 podarilo ešte absolvovať, hoci to bolo takpovediac o chlp a rúška sa už objavovali na všetky strany. Druhá cesta ma však čakala koncom marca a tá už padla za obeť rušeniam letov po celom svete.

A330-300 Aer Lingus EI-EDY	A330-300 Aer Lingus EI-FNG

Vo svojej naivnej predstave (aj keď vtedy sa naivnou nezdala), že všetko prehrmí za dva-tri mesiace, som si v rámci možnosti zmeniť dátumy letov z dôvodu zrušenia zo strany spoločnosti Ryanair cestu najprv presunul na koniec júna 2020. Chcel som vtedy využiť podvečerné fotografovanie na letisku Heathrow, kedy slnko (ak svieti) prejde popoludní za osu dráhy a večerné prílety na RWY 25L alebo RWY 25R sú fotografovateľné, na rozdiel od väčšiny roka, keď je v tom čase buď už tma alebo svetlo z druhej strany prípadne spredu. S postupom týždňov sa však ukazovalo, že COVID-19 nebude žiadna krátkodobá hračka a že tu s nami bude oveľa dlhšie ako všetci čakali. A tak prišiel začiatok júna a predo mnou znovu stála dilema, čo s letenkami. Samozrejme, mohol som požiadať o vrátenie peňazí, ale jednak nešlo o veľkú sumu, ktorá by ma vytrhla z biedy a hlavne v tom čase boli internetové fóra plné sťažností cestujúcich, ktorým letecké spoločnosti vrátane Ryanairu celé mesiace dlhovali peniaze za zrušené lety, lebo dopravcovia jednoducho nemali dostatok cash flow na výplatu refundovaných čiastok. Tržby nemali takmer žiadne, nikto žiadne nové letenky nekupoval, ale výdaje na refundácie vysoké, a tak vôbec nebolo jasné, kedy by som svoje peniaze vôbec uvidel. A vzhľadom na nízku sumu som si aj povedal, že je účelnejšie peniaze ponechať Ryanairu a vybrať si iné termíny letov. Hľadať nový termín na Londýn sa mi však už nechcelo, v roku 2019 som ho navštívili niekoľko krát, aj to s neveľkým úspechom, navyše veľa letov bolo zrušených a prevádzka na letiskách veľmi slabá. A tak som prišiel na nápad, skúsiť zmeniť nielen dátumy letov, ale aj cieľové letisko.

B737-800 Blue Air YR-BMN	ERJ190 KLM cityhopper PH-EZR

Napodiv to Ryanair s trochou snahy umožňoval, aj keď to vyžadovalo vydržať na telefónnej linke do Rakúska niekoľko desiatok minút. Zostávalo len rozhodnúť sa, kam sa namiesto Londýna vybrať. K môjmu rozhodnutiu prispeli dva faktory: Jednak bolo Írsko vždy potenciálnym cieľom mojej ďalšej cesty, ale nikdy nebolo tak atraktívne, aby som investoval pomerne veľa peňazí do zakúpenia letenky. A tiež že Írsko bolo v úvodnej fáze covidu považované za bezpečnú krajinu a po návrate z neho neboli potrebné žiadne špeciálne opatrenia (testy alebo karanténa). Rozhodol som sa teda, že skúsim zameniť lety do/z Londýna za lety do/z Dublinu (ktoré boli štandardne výrazne drahšie ako tie do Londýna), čo sa mi nakoniec kombináciou online zmien a telefonátu s rakúskym call centrom aj podarilo. Ako termín som si vybral polovicu septembra 2020, jednak z dôvodu nižšej polohy slnka v Dubline a aj preto, lebo tam bol dodatočný sviatok, čiže som mohol absolvovať predĺžený víkend. Všetko sa zdalo byť vyriešené až do okamihu (asi mesiac pred cestou) keď mi v e-mailovej schránke pristálo oznámenie, že môj utorkový let Dublin-Bratislava bol zrušený a milý Ryanair ma automaticky prebookoval na štvrtkový let. Na to by som však potreboval o dva dni dovolenky naviac a navyše neviem, čo by som v Dubline tak dlho robil. Mojím cieľom v podstate bolo vyfotografovať zopár vecí, ktoré sa nedali chytiť niekde inde, najmä A.330 spoločnosti Aer Lingus a ATR-42 a ATR-72 spoločnosti Stobart Air, ktoré lietali vnútroštátne linky v Írsku pod hlavičkou Aer Lingus Regional. Plus samozrejme pozrieť si toto mesto, do ktorého by som sa za iných okolností a za bežných cien leteniek asi nevybral.

ATR42 Aer Lingus Regional EI-GEV	ATR72 Stobart Air EI-FSL

Napriek zmene dátumu spiatočného letu o plné dva dni neskôr mi webstránka Ryanairu nedovolila zmeniť si let na nejaký skorší, ono takýto skorší let z Dublinu do Bratislavy ani neexistoval. Ja som samozrejme hľadal aj lety do neďalekej Viedne, kde som vhodný let aj našiel, avšak webová stránka Ryanairu zase nechcela pochopiť (resp. dovoliť), že namiesto dvoch dní navyše v Dubline radšej poletím do susednej Viedne. A tak som musel znova telefonovať do rakúskeho call centra Ryanairu, kde to našťastie po troche vysvetľovania pani pochopila a letenku Dublin-Bratislava mi zmenila na Dublin-Viedeň. Síce sa môj pobyt tým skrátil o jeden deň, ale pre moje účely to postačovalo a určite to bolo lepšie riešenie ako stráviť a zaplatiť si v Írsku ďalšie dva dni navyše. A tak mi z predĺženého víkendu zostal iba obyčajný dvojdňový pobyt, ale aspoň som sa už konečne mohol začať chystať. Do poslednej chvíle síce nebolo jasné, či do toho nevstúpi nejaké ďalšie zrušenie alebo cestovné obmedzenie, ale zdá sa, že nervov som si s touto letenkou vyčerpal už dosť a žiadne ďalšie komplikácie tohto druhu ma už nečakali. Navyše s blížiacim sa termínom letu sa ukazovalo, že ani počasie v Dubline nebude počas mojej návštevy typicky írske, ale že okrem mrakov by som mohol mať aj nejaké to slnko, hlavne v druhý deň môjho pobytu. Na jednu noc v Dubline som si rezervoval pomerne slušný hotel v centre mesta, nakoľko po spottingu som mal v úmysle pozrieť si aj najvýznamnejšie pamiatky Dublinu a poprechádzať sa po jeho uliciach a ani na druhý deň ráno nebolo potrebné sa na letisko nejako zvlášť ponáhľať, lebo poloha slnka bola vhodná až od predpoludňajších hodín.

B787-9 American Airlines N839AA	A319 Lufthansa D-AILW

V nedeľu 13. septembra 2020 skoro ráno som teda na palube Boeingu 737-800 spoločnosti Ryanair zamieril z Bratislavy do Dublinu a po necelých troch hodinách a hodinovom posune na hodinkách pristál v írskom hlavnom meste. Keďže som mal len malý batoh na chrbte a covidové opatrenia na letisku boli nulové, veľmi rýchlo som bol vonku z terminálu a vybral som sa južným smerom k dráhe 10/28, kde som mal v pláne celodenné fotografovanie. V čase mojej návštevy malo letisko dve funkčné dráhy, 10/28 s dĺžkou 2 637 metrov a 16/34 s dĺžkou iba 2 072 metrov. Tá sa však v praxi takmer vôbec nepoužívala, jednak to v čase covidu nebolo z kapacitných dôvodov ani potrebné a hlavne na severnej strane už prebiehala výstavba novej dráhy 10L/28R, ktorá bola nakoniec otvorená v auguste 2022 a s dĺžkou 3 110 metrov je v súčasnosti najdlhšou vzletovou a pristávacou dráhou na letisku. Priečna dráha 16/34 sa používa zväčša na rolovanie lietadiel medzi hlavnou odbavovacou plochou a severnou dráhou a stará južná dráha bola v predstihu preznačená na 10R/28L. Počas mojej návštevy však ešte všetky aktivity prebiehali na južnej dráhe, o to jednoduchší bol môj spotting. K prahu dráhy 28 sa dalo pešo dostať za pol hodinu a tu sa nachádzalo prvé spotterské miesto, ktoré som vyskúšal. Na lokálnej ceste je tu vytvorené parkovisko a za ním vyvýšený násyp, ktorý umožňuje fotografovať ponad plot letiska. Pristávajúce lietadlá sú ešte vo vzduchu, s panorámou letiska v pozadí, lietadlá vchádzajúce na dráhu 28 možno fotografovať z rôznych uhlov počas natáčania sa na dráhu až po zastavenie na dráhe pred rozjazdom, takže miesto sa dá použiť už od neskorých ranných hodín.

A320 Aer Lingus EI-DVH	A321neo Aer Lingus EI-LRB

Počasie v začiatku môjho pobytu však nebolo veľmi priaznivé, oblohu zakrývali typické šedé mraky, medzi ktorými len zriedkavo prekuklo na chvíľku slnko. Napriek tomu na fotopozícii bola pomerne dobrá návštevnosť, jednak bola nedeľa a domáci sú asi na takéto počasie zvyknutí. Mne okrem počasia prekážalo trochu to, že najmä u väčších lietadiel zostal pod lietadlom na zábere plot, ktorý sa však vďaka jednoliatej zelenej tráve dal pomerne ľahko odstrániť. Napriek tomu ma to po chvíli lákalo vyskúšať ešte druhé známe miesto zhruba 1,5 km ďalej na západ, pri vjazde na dlhodobé parkovisko, kde sa dá tiež dostať na malý násyp, umožňujúci výhľad ponad plot letiska. Tu už plot prekážal oveľa menej, navyše väčšina vzlietajúcich lietadiel bola už buď vo vzduchu alebo sa práve zdvíhali z dráhy, najmenšie lietadlá však boli niekedy až príliš vysoko. Pristávajúce lietadlá v týchto miestach zväčša opúšťali dráhu 28. V pozadí navyše bola riadiaca veža letiska, ktorá sa dala zakomponovať do niektorých záberov. V súlade s predpoveďou začalo aj slnko vykukovať spoza mrakov čoraz častejšie, až napokon svietilo istú dobu trvale. V prípade opačného smeru lietania je toto miesto jediným vhodným miestom pre pristávajúce i vzlietajúce lietadlá. Našťastie obe miesta sú medzi domácimi dobre známe a políciou plne tolerované, takže fotografovanie je tu veľmi jednoduché. Pozor si treba dať len pri presune medzi fotopozíciami, nakoľko popri ceste nevedie žiadny chodník a niektoré autá jazdili veľmi rýchlo. Väčším problémom je, že objektov na fotografovanie je pre skúseného spottera ako som ja v Dubline pomerne málo.

A320 FlyOne ER-00005	B787-9 Etihad Airways A6-BLV

Ani moja návšteva v Dubline si nekládla nejaké vysoké ciele. Keďže slnko svietilo, na druhom mieste som si počkal na obedňajšiu vlnu odletov lietadiel Aer Lingus, predovšetkým niekoľkých A.330-300 do viacerých severoamerických destinácií. Tieto sa zdvíhali z dráhy 28 presne predo mnou, podobne ako B787-9 Etihad Airways v špeciálnych farbách Formula 1 Etihad Grand Prix Abu Dhabi. Zvyšok prevádzky bol ako na typickom menšom európskom letisku, ale v peknom počasí a so sviežou zelenou trávou všade naokolo (spotter miluje sviežu zelenú trávu na svojich záberoch, menej už spôsob, ktorým vzniká, teda zrážky) bolo radosť fotografovať. Na záver prvého dňa som sa však ešte premiestnil naspäť k prahu dráhy 28, aby som vyskúšal aj inú perspektívu a navyše som to potom mal bližšie k terminálom, odkiaľ ma čakala jazda autobusom do centra mesta. A hlavne, ak som chcel vyfotografovať aj nejaké regionálne stroje Aer Lingus Regional, jediná možnosť bola práve na tomto mieste, z druhej fotopozície boli vzlietajúce ATR-ky už príliš vysoko a pristávajúce opúšťali dráhu skôr. Na moje sklamanie však všetky ATR-72 spoločnosti Stobart Air, ktoré v tom čase zabezpečovali vnútroštátne lety pod hlavičkou Aer Lingus Regional, lietali celé biele iba s miniatúrnym nápisom dopravcu. Jediný stroj v plných farbách stál bez pohnutia na odbavovacej ploche. Našťastie aspoň menšie ATR-42 lietali v plných farbách. Okolo 17:00 h sa svetlo na dráhe 28 dostalo už do nevhodného uhla a tak bol čas pobrať sa naspäť na letisko a poschodovým autobusom sa odviezť do centra mesta na môj nocľah. Po odložení ruksaku v hoteli som sa vybral na prehliadku mesta, ktoré sa mi veľmi páčilo a aj skromné jedlo bolo v tom čase cenovo dostupné.

B737-900 KLM PH-BXT	ERJ190 TAP Express CS-TPO

Po noci v hoteli a výdatných raňajkách som sa s mestom rozlúčil a opäť autobusom presunul naspäť na letisko, kde som pokračoval v spottingu podobným spôsobom ako v predchádzajúci deň. Počasie bolo tento krát príjemne slnečné už od rána, a tak hoci deň nepriniesol veľa noviniek, fotografovanie bolo príjemné. Popoludní som sa potom musel vrátiť na letisko, odkiaľ ma čakal už odlet domov, resp. do Viedne na palube Airbusu A.320 spoločnosti Lauda. Tu som zažil trochu úsmevnú príhodu, ktorá však poukazuje na praktiky low-cost dopravcov typu Ryanair. Ten kto s nimi cestuje často asi už zistil, že ak si nezakúpite konkrétne sedadlo, čo Vám systém priam vnucuje niekoľko krát počas rezervačného procesu a aj v priebehu online check-inu, Ryanair Vám schválne pridelí to najhoršie miesto, aké sa na palube v tom čase nachádza. Teda napr. ak v čase online check-inu sú len dve posledné neobsadené „middle seats“ a všetky ostatné miesta sú v uličke alebo pri okne, môžete si byť takmer istí, že jedno z nich dostanete a ešte najlepšie v strede lietadla, aby ste čo najdlhšie čakali na vystupovanie v cieľovej destinácii. Tým Vás chce prinútiť, aby ste im nabudúce tie peniaze za vybrané sedadlo zaplatili. Na mňa to však neplatí, z princípu odmietam platiť za takéto „služby“. V tomto prípade to Ryanair dotiahol až k „dokonalosti“, pridelil mi samozrejme „middle seat“, ale už v gate sa mi to nepozdávalo, že nás je nejako málo. Na palube letu Dublin-Viedeň nakoniec cestovalo asi 15 ľudí a mňa prišla stewardka priam poprosiť, aby som si presadol do radu pri núdzových východoch, kde aspoň jedno sedadlo musí byť obsadené pre prípad otvárania núdzového východu. Nuž, páka Ryanairu na slabšie povahy má svoje nedokonalosti... To však už bola len posledná čerešnička na torte tohto výletu, ktorý spätne hodnotím pozitívne. Nepriniesol síce žiadne prevratné úlovky, ale dovolil mi navštíviť letisko a mesto, ktoré by som inak za bežných okolností a za bežné ceny nenavštívil, navyše treba brať do úvahy, že sa uskutočnil v čase najväčších covidových obmedzení, ktoré bohužiaľ s nami žili ešte dlhý čas, ale o tom až niekedy nabudúce.

A330-300 Aer Lingus EI-EAV	A330-300 Aer Lingus EI-EIM