Spotting trip report – Do Belgicka za spottingom pod diktátom covidu (1. časť)

• 05.01.2025 09:00

Od zverejnenia môjho posledného trip reportu o krátkom výlete do Milána uplynulo už pol roka, a to som si myslel, že keď sa v spracovávaní fotografií dostanem do obdobia covidu (teda rok 2020 a nasledujúce), tak sa mi môj časový sklz v tejto oblasti podarí aspoň trochu stiahnuť. Bohužiaľ jeden mieni a rodinná situácia mení, takže z dôvodu vysokého vyťaženia sa mi môj cieľ nielen že nepodarilo naplniť, ale sklz sa ešte predĺžil. Starostlivosť o člena rodiny a všetky veci s tým spojené, miestami aj vysoké pracovné nasadenie a snaha neobetovať cestovanie za spottingom v reálnom čase majú za následok, že som sa v čase posunul ledva o pár týždňov, do augusta roku 2020. Väčšina z vás si ešte určite spomína, že v tom čase sme zažívali akúsi prvú „remisiu“ pandémie COVID-19, kedy v lete 2020 po prvotnom nástupe tohto ochorenia, ktoré paralyzovalo celý svet, sa na chvíľu trochu uvoľnili opatrenia proti šíreniu choroby a než prišla jesenná druhá vlna pandémie, aspoň čiastočne sa zlepšili možnosti cestovania. Takpovediac „vyskakovať“ sa však nedalo, o cestách do vzdialenejších končín sveta sme mohli len snívať, lebo ak by to aj bolo možné, podmienky na splnenie pred cestou boli kruté a diaľkové cesty by aj boli veľmi drahé. Ostávala teda iba voľba Európy a najmenej rizikovým spôsobom dopravy bola cesta autom. Tento spôsob som preferoval už aj predtým v prípade výletov do západnej Európy, kde to už v podstate poznám ako doma a nie je problém sa zbaliť a vyraziť aj o dva dni.

 

B747-400F Air China Cargo B-2475 (LGG)	MD11F Lufthansa Cargo D-ALCB (FRA)

Vyraziť, ale kam? Hoci po prvotnom šoku a praktickom zatvorení hraníc vo väčšine sveta sa pomery mierne uvoľnili, na európske letiská sa lety vracali len veľmi pomaly a v lete 2020 lietal iba zlomok spojení čo pred covidom. Navštevovať poloprázdne letiská nemalo veľmi zmysel. Našťastie, covid priniesol so sebou aj významný nárast nákladnej dopravy. Jednak preto, lebo bol stále vysoký dopyt po ochranných pomôckach (o vakcínach v tom čase ešte nemohlo byť ani reči), ale hlavne z dôvodu zastavenia väčšiny letov s cestujúcimi chýbala v leteckej doprave kapacita podpalubných priestorov lietadiel, ktorými sa bežne dopravuje štandardný náklad. A na druhej strane, covid zmenil spotrebiteľské návyky ľudí po celom svete, život a obchod sa nemohli úplne zastaviť a ľudia začali vo veľkej miere využívať online nakupovanie, ktoré bolo často spojené s prepravou tovaru z jednej strany planéty na druhú. To všetko vyvolalo zvýšenú potrebu čisto nákladných letov, a tak došlo k abnormálnej situácii, že zatiaľ čo v oblasti prepravy cestujúcich boli lety výrazne redukované, v oblasti carga nastal nebývalý boom. S tým bol spojený aj fakt, že nákladné lety často smerujú mimo hlavných letísk, a tak na popularite zrazu nabrali menšie letiská, ktoré už mali vybudovanú základňu na odbavovanie nákladných letov. V prípade západnej Európy napr. Liége, Maastricht, Frankfurt-Hahn a pod. To ovplyvnilo aj výber trasy nášho výletu, pre ktorý som opäť získal kamaráta Mirka z Prahy.

 

A330-300 Air Canada C-GFUR (BRU)	B787-8 Ethiopian Airlines ET-ATG (BRU)

Výber trasy bol preto viac-menej jasný, nahrával mu i fakt, že krajiny ako Nemecko, Belgicko či Holandsko nevyžadovali nejaké zvláštne opatrenia v súvislosti s covidom, maximálne vyplnenie nejakého formulára a navyše boli z pohľadu incidencie ochorenia považované za menej rizikové, preto návrat z nich nevyžadoval žiadnu následnú karanténu a pod. Plán bol teda na stole, zostávalo už iba počkať na vhodné počasie. To je jeden z argumentov, prečo po takýchto letiskách cestujeme autom (okrem flexibility presúvať sa kedy a kam je potrebné). A síce že si môžeme počkať na skutočne dobrú predpoveď počasia a len vtedy vyraziť. Väčšinou je to spojené s nervami až do poslednej chvíle, lebo ako naschvál sa vždy niečo vyvíja neisto, alebo sa na poslednú chvíľu predpoveď zmení, avšak väčšinou to nakoniec nejako vyjde a želaná pekná predpoveď počasia sa skôr či neskôr „dostaví“. V tomto prípade sa tak stalo začiatkom augusta 2020 a vzhľadom na predpoveď počasia sme si naplánovali zhruba 5-dňový výlet, na ktorý som zarezervoval aj príslušné ubytovanie a Mirek pripravil vozidlo. 4. augusta večer som vyrazil vlakom z Bratislavy do Prahy, kde sme sa na Hlavním nádraží stretli a mohli vyraziť. V pláne sme mali okrem vyššie spomínaných troch nákladných letísk aj zastávku vo Frankfurte a návštevu Bruselu, ktorého letisko je vždy vítaným spestrením našich výletov, nakoľko ponúka pestrý mix pasažierskych a nákladných letov a pri istej dávke šťastia aj nejakých letov vládnych lietadiel v súvislosti s funkciou Bruselu ako hlavného mesta Európskej únie a NATO.

 

B737-800 TUI Airlines Belgium OO-JAF (BRU)	MD11F Western Global Airlines N542KD (HHN)

Našou prvou zastávkou mal byť tradične Frankfurt, ktorý leží ideálne na trase smerom do Belgicka a ekonomickou jazdou aj s prestávkami ho autom z Prahy dosiahneme zhruba za 6 hodín, čo je v lete ideálny čas medzi večerným príchodom vlaku z Bratislavy a začiatkom ranného fotografovania. Avšak na našich cestách málokedy ide všetko podľa akéhosi predbežného plánu, ale na to sme aj pripravení. Tento krát zaúradoval fakt, že pri pohľade do databázy letových plánov Eurocontrol na jednom z diaľničných odpočívadiel pred Frankfurtom, kde sa väčšinou rozhodujeme, či si pred príchodom do Frankfurtu trochu oddýchneme alebo meníme plán našej cesty, sa objavil letový plán na prílet MD-11F spoločnosti Western Global Airlines tesne pred 8:00 na letisku Frankfurt-Hahn. Toto lietadlo sme obaja chceli, navyše bolo v plných farbách dopravcu, a tak bolo rozhodnuté, Frankfurt musí počkať, ide sa do Hahnu... Toto kedysi vojenské letisko je jedným z našich obľúbených, leží totiž uprostred „ničoho“ v lone prírody a ponúka pekné scenérie lesov a lúk v pozadí. Jeho prevádzka je rozdelená na dve časti: Lety s cestujúcimi zabezpečuje takmer výhradne Ryanair, ktorý tu má už cca 20 rokov základňu, jednu z prvých v kontinentálnej Európe a v začiatkoch sem lietala dokonca aj denná linka z Bratislavy. Letiskový terminál vznikol zrejme z bývalého hangáru a je to na ňom aj vidieť a aj zloženie cestujúcich a ich správanie (polihovanie na zemi, sedenie na schodoch pred terminálom a pod.) dáva jasne najavo, že tu je hlavným heslom „low-cost“. Cestujúci si na to už zrejme zvykli a len málokto je ešte dnes prekvapený, keď po vystúpení z lietadla zistí, že Frankfurt je ešte 120 km ďaleko. Druhú časť prevádzky tvoria nákladné lety a lety pre potreby armády USA, ktoré tu pristávajú s nákladom alebo vojakmi na ceste medzi USA a Blízkym východom. Objem nákladných letov v posledných rokoch poklesol, istú dobu dokonca hrozilo zatvorenie letiska, ale napriek tomu sa tu objavujú zaujímavé stroje, vďaka ktorým sa návšteva Hahnu oplatí, človek však musí mať správne informácie, aby pri letisku nestrávil celý deň bez pozitívnejšieho výsledku.

 

B777F AeroLogic D-AALM (FRA)	B747-200F Geo-Sky 4L-GEN (FRA)

Vojenská minulosť letiska Hahn má ešte jednu výhodu. Tým, že na tejto vojenskej základni boli dislokované stíhacie lietadlá, pôvodný dráhový systém bol prispôsobený ich prevádzke. Vzletová a pristávacia dráha 03/21 bola samozrejme opakovane predĺžená, avšak šírka rolovacích dráh umožňuje vjazd a výjazd veľkých lietadiel iba na dvoch miestach, zároveň ich otáčanie na dráhe je možné len na oboch koncoch. Preto bez ohľadu na smer lietania je spotter v bezpečí, že veľké nákladné lietadlá musia buď preletieť ponad alebo sa prísť otočiť po pristátí k prahu dráhy 03. Najmä ráno teda nie je potrebné riešiť smer vetra a iné okolnosti a stačí využiť kopce oproti dotykovej zóne dráhy 03 a máte istotu, že o lietadlo neprídete. V prípade menších lietadiel to samozrejme neplatí, napr. B737-800 Ryanairu sa bežne otáčajú kdekoľvek na dráhe, alebo používajú ktorúkoľvek rolovaciu dráhu, ale kvôli nim do Hahnu chodí málokto. Aj my sme sa preto s kľudným svedomím po zaparkovaní auta pri vjazde do strediska zimnej údržby letiska vybrali rovno na tieto kopce. Inak už aj prejazd cez bývalú kasárenskú zónu je zaujímavý, ošarpané ubytovne a budovy, ktoré dlhé roky nikto nevyužíva, pripomínajú minulosť studenej vojny v Európe, ktorá je bohužiaľ vďaka konaniu Ruska viac na návrate ako by sme si želali.

 

A350-900 Ethiopian Airlines ET-AWO (FRA)	B747-400F CargoLogicAir G-CLBA (FRA)

Po pristátí MD-11F Western Global Airlines a odlete „jumba“ Silk Way West Airlines nebol ďalší dôvod v Hahne zostávať a tak sme sa vydali na spiatočnú cestu do Frankfurtu. Hoci tieto letiská vzdušnou čiarou nie sú až tak vzdialené, vďaka nutnosti použiť niekoľko diaľnic, z ktorých mnohé sú v permanentnej údržbe, je to časovo pomerne náročná vec, ktorá bežne počas dňa môže trvať aj 1,5 hodiny. Ale nakoľko vo Frankfurte sa v lete dá obstojne fotografovať až neskoro ráno resp. predpoludním (ak nepočítame tak trochu núdzové a náročné fotografovanie lietadiel štartujúcich z dráhy 18), o veľa sme ani neprišli a začiatok výletu nás potešil. Frankfurt priniesol tradičný pestrý mix lietadiel z celého sveta, osobných i nákladných, takže návšteva sa tu vždy oplatí, avšak vzhľadom na vysokú polohu slnka v lete pre nás je to výlučne zastávková destinácia na ceste niekam ďalej a samotný Frankfurt navštevujeme radšej na jar, jeseň alebo prípadne v zime, ak sa ukáže slnečné počasie. Komplikáciou je aj štvrtá dráha letiska, RWY 07L/25R alias „Landebahn Nordwest“, ktorá hlavne pri lietaní v smere 25 spôsobuje, že o časť prevádzky prídeme, nakoľko operatívne nie je možné prebiehanie od dráhy 25L k dráhe 25R a naopak a hoci vo Frankfurte nejaký základný systém používania dráh platí, nikdy si nemôžeme byť istí, kam konkrétne lietadlo s istotou pristane. V prípade lietania v smere 07 je pri rozumnom plánovaní a s vypätím všetkých síl možné stihnúť pristátie želaného objektu aj na druhej dráhe podľa jeho aktuálneho zaradenia sa na pristátie, ale pri opačnom smere lietania je to nemožné, vzdialenosti sú príliš veľké.

 

B747-400F Sky Gates Airlines VP-BCH (HHN)	B747-400F Atlas Air N409MC (HHN)

Pár hodín vo Frankfurte ubehlo ako voda a my sme pohľadom do letových plánov zistili, že do Hahnu sa dnes ešte budeme musieť znovu vrátiť, nakoľko tam podvečer bolo plánované pristátie Boeingu 747 spoločnosti Sky Gates Airlines. To nám však aj celkom hralo do kariet, pretože jednak vo Frankfurte je fotografovanie po 15:00 h možné už iba na dráhe 18, odkiaľ vzlieta iba časť lietadiel, navyše vyhliadková terasa pri tejto dráhe je v peknom počasí často preplnená a navyše letisko Hahn leží takmer na spojnici medzi Frankfurtom a Liége, čo bol náš „hlavný stan“ tohto výletu a kde sme mali aj naše ubytovanie v ten večer. Včas sme sa teda zbalili, presunuli opäť do lesov kraja Hunsrück a po vyfotografovaní B747-400F Sky Gates Airlines pri pristátí na RWY 21 sme pokračovali pomerne pohodlnými cestami a diaľnicami smerom na Belgicko. Naše cieľové mesto Liége má pre spotterov priam centrálnu polohu, okrem miestneho letiska, ktoré je jedným z najzaujímavejších nákladných letísk v Európe, sa do 1 hodiny dostanete bez problémov do Maastrichtu či Bruselu a za 2-3 hodiny aj do Luxemburgu či dokonca Amsterdamu, prípadne aj naspäť do Nemecka do Hahnu či Düsseldorfu. Preto je Liége našou obľúbenou základňou takýchto výletov, navyše priamo pri diaľnici a teda ľahko dostupný je tu aj lacný hotel Premiere Classe, ktorý síce svojou kvalitou slovu hotel robí viac hanbu ako prestíž a rokmi jeho cena (hlavne cez víkend) začína naberať nepríjemné rozmery, ale na rýchle a lacné prespanie dvoch alebo troch ľudí s parkovaním priamo na mieste má svoje výhody. Na letisku Liége ste z neho ráno do 15 minút a aj ostatné potenciálne ciele sú ľahko dosiahnuteľné.

 

B777F Qatar Cargo A7-BFN (LGG)	B747-400F Saudia Cargo TF-AMB (LGG)

Letisko Liége urazilo za posledných 20 rokov neuveriteľnú cestu a pre spotterov sa z pozície outsidera, na ktorom sa nemalo ani význam veľmi zastaviť, dostalo na popredné miesto záujmu v oblasti nákladných lietadiel. Keď som na toto letisko zavítal prvýkrát niekedy začiatkom 2000-rokov, počas dňa tu bolo možné vidieť maximálne 1-2 „zabudnuté“ stroje TNT, prípadne nejaký ojedinelý B747, o ktorom však nikto netušil, kedy odletí alebo či v najbližších hodinách vôbec niečo priletí. Letisko vzniklo na mieste vojenskej základne Bierset a v jeho západnej časti sa stále nachádza vojenský areál, avšak vojenské pohyby sa obmedzujú na nejaký veľmi sporadický vrtuľník. O to viac sa však na letisku striedajú lietadlá nákladné. Kým pred 20 rokmi to v Liége „žilo“ prakticky iba v noci, kedy v dvoch hlavných vlnách pristávali a potom zase odlietali lietadlá z flotily TNT alebo jej partnerov a cez deň tu takpovediac „skapal pes“, dnes je to významný nákladný uzol širšieho regiónu. Pôvodné priestory letiska sa nachádzajú na východnej strane areálu, ale tie čoskoro prestali stačiť a začalo sa s novou výstavbou v juhozápadnom rohu letiska. Ten sa stále rozrastá, prakticky neustále sa tu niečo buduje a dnes väčšina nákladných letov je odbavovaná práve na západnej strane. Na východnej strane zostali prevažne lietadlá kuriérskych spoločností (dnes hlavne v podobe ASL Airlines a FedEx Express) a zopár B747, napr. Astral Aviation, Magma a pod., všetko ostatné roluje zväčša na nové plochy na západe. Letisko je rozdelené na dve časti vzletovou a pristávacou dráhou 04/22, presnejšie povedané sú tam vedľa seba dráhy dve, avšak vedľajšia 04L/22R sa za normálnych okolností pre veľkú dopravu nepoužíva, občas na nej pristane alebo z nej vyštartuje nejaký ten stroj miestneho aeroklubu.

 

F100 Air Hollandia PH-ABW (MST)	F70 Tus Airways 5B-DDB (MST)

Liége však nežije výhradne cargom, svoje zastúpenie tu má aj osobná letecká doprava, aj keď v relatívne malej miere. V zásade sa obmedzuje na lety tu bázovaných lietadiel TUI Airlines Belgium, ktoré lietajú do viacerých dovolenkových destinácií, v lete sem zavítajú aj nejaké charterové lety z Turecka či severnej Afriky, ale pomerne nový sklenený terminál na východnej strane letiska väčšinu času takmer zíva prázdnotou. Ale tieto lety ani nie sú cieľom návštev spotterov z blízkeho i širokého okolia. Do Liége to spotterov láka hlavne kvôli nákladným letom, ktoré však nelietajú úplne podľa plánu a tak disponovanie správnymi informáciami a aj trocha šťastia sú nevyhnutným predpokladom úspechu. Vďaka databáze letových plánov Eurocontrol som ja mal našťastie takéto informácie k dispozícii, avšak v posledných rokoch sa situácia uľahčila aj bežným spotterom, nakoľko letisko sprístupnilo informácie o príletoch a odletoch nákladných letov aj na špeciálnych stránkach. V oblasti však funguje aj silná spotterská komunita, ktorá si cez rôzne fóra vymieňa informácie, čo nie je vôbec prekvapivé s ohľadom na zaujímavosť v regióne ležiacich letísk, ktoré som spomínal vyššie. Preto niet divu, že pri plote letiska Liége to pri peknom počasí vyzerá niekedy ako na zraze fotografov, keď sú miesta pri prahu dráhy 04R alebo 22L posiate rebríkmi spotterov, ktorí obetovali ranný spánok a prišli autami často z Holandska, Nemecka alebo, ako v našom prípade, až z Česka. Dokonca sa nám opakovane stalo, že sme tu neplánovane stretli známych z Viedne alebo Prahy.

 

B747-400F ASL Airlines OE-IFB (LGG)	B747-400 Air Atlanta Icelandic TF-AAL (LGG)