Spotting trip report – Prvá cesta do USA po pandémii (3. časť)

• 06.09.2026 09:00

Už v prvej časti tohto trip reportu z návštevy USA v decembri 2021 som spomenul, že v prvej časti výletu, oblasti Miami, sme mali naplánované stráviť 5 dní, od 3. do 7.12. Každý deň sme ráno vyhodnotili, na ktorom letisku je pre nás zaujímavejšia prevádzka a tam sme sa vybrali, pričom v priebehu dňa sme niekedy aj prechádzali z letiska na letisko. Prvé tri dni nám počasie vcelku prialo, aj keď v priebehu dňa oblaky pribudli a miestami oblohu úplne zakryli. V štvrtý deň však prišla čiastočná zmena počasia, spojená so slabým studeným frontom, ktorá priniesla nielen viac oblačnosti a aj nejaký dážď, ale aj zmenu smeru lietania. Vietor sa stočil na severozápad a v takomto prúdení sa na letisku Miami International Airport otočilo používanie dráh. Na pristátia sa začala v prevažnej miere používať priečna dráha 30, resp. v prípade nákladných lietadiel v malej miere aj dráha 27, zatiaľčo vzlety boli z dráh 27 a 26L. Vtedy sú štandardné fotopozície bezcenné, našťastie ja som už z minulosti poznal výbornú fotopozíciu, ktorá však nemusela byť dostupná. Na polostrove v modrej lagúne (Blue Lagoon), južne od letiska, stojí na jej východnom konci hotel Hilton Miami Airport, ktorý má v severnom krídle asi 10 poschodí. Hotel je to samozrejme pre bežného spottera cenovo nedostupný, hoci z okien niektorých jeho izieb je pekný výhľad na celé letisko, avšak našťastie sa mi v minulosti podarilo do hotela dostať aj napriek tomu, že som v ňom nebol ubytovaný (asi vďaka jeho veľkosti a z toho vyplývajúcej anonymite). Parkovanie pred hotelom je síce spoplatnené, ale doposiaľ sa mi vždy podarilo bez následkov zaparkovať u niektorého iného hotela na polostrove a prejsť pár stoviek metrov pešo.

B747-8F Cathay Pacific Cargo B-LJM (MIA)	B777-300 Latam PT-MUA (MIA)

S Mirkom sme teda zamierili priamo na vyvýšené prízemie, k výťahom a vyviezli sa na vyššie poschodie (už si presne nepamätám ktoré, ale nebolo to úplne najvyššie) a v chodbe sme zamierili severným smerom. Na konci chodby sa nachádzajú dvere, ktoré vedú na vonkajšie schodisko, ktoré spája všetky poschodia na severnej strane hotela a na každom poschodí je malá podesta, z ktorej je výhľad na letisko, konkrétne na prahy dráh 30 a 27, ktoré sa v tomto mieste križujú. Z vyšších poschodí sa teda dá dobre fotografovať dianie na týchto dráhach, ako pristátia tak aj vzlety, pričom hlavne v prípade pristátí na dráhu 30 môžu vznikať efektné zábery lietadiel vo vzduchu s panorámou mesta v pozadí. Vzdialenosť je síce pomerne veľká, ale aj napriek tomu, zrejme vďaka vyššiemu poschodiu a prítomnosti vody medzi polostrovom a letiskom, nevzniká ani na zemi počas väčšiny dňa „heat-haze“, aj keď s ohľadom na orientáciu dráh je toto miesto použiteľné iba popoludní do západu slnka, pričom v prípade dráhy 27 sa večer už slnko dostáva do pozície príliš spredu. Smerom k večerným hodinám však zase vďaka klesajúcej teplote vzduchu možno začať fotografovať aj lietadlá rolujúce pozdĺž terminálu k prahu RWY 27. Toto výborné miesto má však dva zásadné háčiky: 1.) Vedenie hotela dalo pred niekoľkými rokmi na podesty inštalovať siete, ktoré znemožňovali fotografovanie, našťastie počas našej návštevy sme našli dve poschodia, na ktorých zrejme spotteri pred nami siete pretrhali, takže sa fotografovať, aj keď s troškou nepohodlia, dalo. 2.) Vedenie hotela nemá pochopenie pre neubytovaných spotterov, aby z ich hotela fotografovali dianie na letisku, preto sme sa museli správať maximálne diskrétne, dokonca sa priam skrývať, aby nás nevyhodili.

MD83 World Atlantic Airlines N802WA (MIA)	A319 Air Canada Rouge C-GBIJ (MIA)

Z tohto miesta sme s Mirkom fotografovali už počas predchádzajúcej návštevy, vtedy nás však zamestnanci hotela odhalili a z miesta vykázali. Tvrdili, že údajne do hotela volali z letiska, že odtiaľ niekto fotografuje, čo sa mi síce zdalo nepravdepodobné, ale každopádne sme bohužiaľ museli uposlúchnuť. Tentokrát sme preto mimoriadnu pozornosť venovali tomu, aby sme sa na miesto dostali nepozorovane, medzi fotografovaním sme sedeli schovaní za betónovým múrom a ani sme sa nerozprávali, aby sme nepritiahli zbytočne pozornosť. Tak sa nám podarilo zotrvať na fotopozícii celé popoludnie až do západu slnka, za čo sme boli odmenení peknými fotografiami z nadhľadu, ktoré doplnili inak štandardné fotografovanie v Miami. Nasledujúci, už posledný deň nášho pobytu, sa už zase lietalo v štandardnom smere a po jeho skončení nás čakala cesta ďalej, do Los Angeles. Tú sme si zabezpečili kúpou letenky u spoločnosti American Airlines na 7. decembra 2021 v neskorých večerných hodinách a naším dopravným prostriedkom sa stal jeden z ich Boeingov 777-200. Možno to môže byť na prvý pohľad prekvapivé, ale treba si uvedomiť, že nejde o žiaden krátky skok, ale o let trvajúci vyše 5 hodín, čo v Európe je už takmer na úrovni letu na Blízky Východ. Hoci sme ako držitelia najlacnejších leteniek mali nástup až v poslednej skupine, let prebehol celkom pohodlne a bez problémov, avšak vďaka ďalšiemu trojhodinovému časovému posunu medzi Floridou a Kaliforniou sme na letisko Los Angeles International Airport dorazili uprostred hlbokej noci.

A320neo Spirit Airlines N937NK (MIA)	ERJ175 Alaska Airlines N651QX (LAX)

V danej situácii už nedávalo zmysel riešiť na prvú noc nejaké ubytovanie, a tak sme zvyšok noci prečkali na letisku. Pokoj sa tam ani v noci nedal veľmi očakávať, ale s tým sme počítali a hlavne sme mali v pláne hneď za svitania doraziť na fotopozíciu. Ešte za tmy sme si preto vyzdvihli mnou rezervované vozidlo, ktoré nám pripravilo tak trochu šok. Za celé roky, čo do USA cestujem a prenajímam si tam auto, sa mi nikdy nestalo, že by som dostal auto najmenšej kategórie, hoci som si ho z cenových dôvodov mnohokrát objednal. Bežnou praxou v amerických požičovniach je postup, že po vypísaní dokumentov ma poslali na parkovisko a povedali, že si mám vybrať akékoľvek vozidlo z kategórie Economy alebo Intermediate. A tak som väčšinou končil s autami typu Hyundai Elantra alebo niečím podobným, teda vozidlom častokrát väčším ako som mal rezervované. Tentokrát však nie. Po splnení papierových formalít nás opísaná cesta doviedla k niečomu malému čiernemu, z čoho sa vykľulo vozidlo s menom Mitsubishi Mirage a navyše malo už nejaký ten rôčik na konte a tomu zodpovedala aj nutnosť dôkladne skontrolovať všetky potenciálne škrabance, čo bolo v zle osvetlenej garáži a pri čiernej farbe auta mimoriadne ťažké. Nie že by nám dvom takéto malé auto nestačilo, len sme to nečakali. Ďalšie prekvapenie nás čakalo po naštartovaní. Motor vydával zvuk malého traktora a než som si na ovládanie vozidla zvykol, každý pohyb s ním spôsoboval malé utrpenie, a to nielen nám, ale zjavne aj autu samotnému, lebo pritom vydávalo hlasné zvuky. Ale nebolo na výber, dostali sme to, za čo sme zaplatili, a tak sme po dôkladnom zdokumentovaní jeho počiatočného stavu vyrazili z letiska na ranné fotografovanie.

B747-400F Sky Lease Cargo N903AR (LAX)	B767-300F Kalitta Air N762CK (LAX)

Letisko Los Angeles International Airport (LAX) patrí medzi najväčšie na svete, počtom odbavených cestujúcich sa pohybuje zhruba na prelome prvej a druhej desiatky letísk sveta. Tomu zodpovedá aj dráhový systém, pozostávajúci zo štyroch v podstate paralelných vzletových a pristávacích dráh, vždy dvoch na severe a dvoch na juhu areálu. Medzi nimi sa nachádza celý terminálový komplex letiska, pričom stojiská nákladných lietadiel sú situované ešte južne od južnej dvojice dráh. Z každej dvojice je vonkajšia dráha vždy o niečo kratšia a používa sa na pristátia lietadiel, zatiaľčo vnútorná dráha je dlhšia a používa sa na vzlety. Severná dvojica dráh nesie označenie 6L/24R a 6R/24L, južná dvojica dráh zase 7L/25R a 7R/25L, ale v podstate sú úplne paralelné, problém je len v tom, že súčasný systém označovania orientácie dráh neumožňuje rovnakým číslom označiť viac ako tri dráhy. Keďže komplex letiska je obrovský, riadiaci letovej prevádzky sa snažia minimalizovať rolovanie lietadiel krížom cez celé letisko, a tak prevažná väčšina letov pristáva a odlieta na tej dvojici dráh, ktorá je bližšie k ich stojisku. Ale ani tu to neplatí stále a bez výnimky a sú konkrétne lety, ktoré vždy pristávajú na konkrétnej dráhe. To mal samozrejme Mirek v rámci prípravy na výlet naštudované a usporiadané do tabuliek, takže sme vedeli, že ak chceme chytiť nejaké konkrétne lietadlo, musíme ho očakávať pri danej konkrétnej dráhe.

B767-200F Mas Air N773AX (LAX)	B787-9 Air Tahiti Nui F-OMUA (LAX)

Pár kilometrov západne od letiska je už oceán a po väčšinu času prevažuje vietor od oceánu, teda západných smerov, a preto sa lieta smerom od východu na západ. Zažil som aj opačný smer lietania, ten je ale väčšinou spojený s nepriaznivým počasím a navyše fotografovanie je v takom prípade veľmi sťažené, preto sme sa modlili, aby sme v tomto smere nemali vyslovene smolu), to sa nám našťastie splnilo. Zaujímavejšia časť prevádzky sa odohráva na južnej strane letiska, preto sme tu aj strávili prevažnú väčšinu času, avšak po niektoré úlovky sme museli zamieriť aj na severnú stranu. Hoci sa pri pohľade na mapu môže zdať, že by to nemal byť problém, lebo dráhy sú rovnobežné a vzdialenosť medzi dvojicami nie je extrémne veľká, nebola to jednoduchá úloha. Americké cesty sú síce spravidla veľmi rovné, križujú sa v pravých uhloch a sú aj dostatočne široké, avšak dráhy na letisku LAX sú oproti sebe posunuté, takže nestačilo sa presunúť len z juhu na sever alebo naopak, ale aj východno-západným smerom. Navyše tu máte množstvo križovatiek so semaformi „amerického“ typu, teda takými, kde jeden signál svieti veľmi dlho. Ak chytíte zelenú, je to výborné, zelená svieti dlho a väčšinou sa podarí prejsť všetkým autám, ktoré na ňu čakali. Ak vám však naskočí tesne pred nosom červená, máte smolu a počkáte si aj niekoľko minút, než sa dočkáte ďalšej zelenej, pritom mnohokrát stojíte na červenej a z priečnej ulice počas zelenej nejde nič. A tiež tu bol problém v tom, že zatiaľčo na južnej strane sa dá parkovať takmer priamo na mieste, odkiaľ sa fotografuje, na severnej strane je situácia zložitejšia a od zaparkovaného auta treba prejsť kus pešo. A podľa informácií od Mirka sa situácia v tomto smere ešte zhoršila, kedysi dostupný „Cell Phone Waiting Lot“, na ktorom sa oficiálne malo sedieť v aute a čakať na zavolanie od osoby, ktorá priletela, je zatvorený a viaceré ulice v okolí boli zjednosmernené a parkovanie na nich zrušené. Preto sme na prípadnú cestu smerom na sever museli vyraziť v predstihu.

B747-400 United Arab Emirates A6-HRM (LAX)	B737-900 Alaska Airlines N491AS (LAX)

Najznámejšou fotopozíciou na juhu letiska je Imperial Hill. Ten sa nachádza na ulici E Imperial Avenue, ktorá vedie južne od Imperial Highway a je vyvýšená nad terén medzi ňou a letiskom. Z miesta je preto výborný výhľad na veľkú časť letiska a hlavne na lietadlá vzlietajúce z RWY 25R (príp. RWY 25L, ale to sa deje len u ojedinelých nákladných letov). Lietadlá na diaľkových letoch sa tesne pred týmto miestom zdvíhajú zo zeme, takže sa dajú fotografovať v stúpaní so zasúvajúcim sa podvozkom a s terminálmi v pozadí. Menšie lietadlá sú niekedy už trochu vyššie, ale tiež je to možné. Dobrý výhľad je aj na lietadlá po pristátí na RWY 25L, avšak tu trochu prekáža zopár komínov, antén a iných drobností a väčšina lietadiel zíde z dráhy trochu skôr, takže sa dajú fotografovať až od neskoršieho rána. Skoro ráno, kým ešte teplota vzduchu nie je vysoká, sa dajú v obmedzenej miere fotografovať aj väčšie lietadlá obchádzajúce hangáre po pristátí na severnej strane letiska na svojej ceste k stojiskám pri termináloch. Imperial Hill (alebo Clutter´s Park, ako je oficiálne pomenovaný) je vybavený lavičkami, na ktorých sa dá sedieť a parkovať sa dá priamo na mieste, samozrejme ak je tam ešte voľné miesto. Hlavne počas víkendov je toto miesto veľmi obľúbené nielen spottermi, ale aj obyčajnými ľuďmi, ktorí lietadlá len pozorujú a my sme mali dodatočnú zábavu aj v tom, že sme tu stretli človeka, ktorý v nedeľné ráno priamo z tohto miesta vysielať živý internetový prenos z diania na letisku, samozrejme okorenený typickým teatrálnym komentárom. Aspoň sme mali postarané o zábavu a po návrate z výletu sme sa aj našli na internete v zázname z tohto vysielania.

A350-1000 Qatar Airways A7-ANI (LAX)	B777-300 Air China B-2032 (LAX)

Druhým miestom, ktoré na spotting v LAX obľubujeme, je parkovisko na W 11th Street, východne od prahu RWY 25L, odkiaľ sa dajú dobre fotografovať lietadlá pristávajúce na túto dráhu. V tomto prípade však už nejde o nejaké efektné zábery ako z Imperial Hill, je to obyčajná rovina a fotografované lietadlá sú „obyčajné“ zábery proti (snáď modrej) oblohe, ktoré Mirek nazýva „vzduchovky“. Toto miesto je tiež úplne bezproblémové, autom sa dá prísť až sem a z Imperial Hill to pri vhodnej konštelácii semaforov na križovatkách netrvá dlhšie ako 10 minút. Oficiálne sa síce na okraji tejto cesty nemá parkovať, ale ulica je pomerne málo frekventovaná a keďže medzi jednotlivými príletmi v podstate sedíme v aute, dá sa celkom bezproblémovo zaparkovať „neoficiálne“ na okraji cesty a doposiaľ sme s tým nemali žiadne problémy. Pre samotné fotografovanie je však lepšie vyjsť na samotné parkovisko a nájsť si vhodné miesto s ohľadom na polohu slnka, odlesky na lietadle a rozmiestnenie osvetľovacích telies na parkovisku. Západne od tejto fotopozície sa nachádza aj známa reštaurácia The Proud Bird, pred ktorou a za ktorou je vystavených niekoľko historických lietadiel, väčšinou vojenských, ale je tam aj krásna DC-3. Niektoré pramene uvádzajú ako miesto na fotografovanie aj samotnú reštauráciu, resp. jej „záhradu“ s lietadlami, avšak prístup do nej je len pre návštevníkov reštaurácie, takže ja osobne som odtiaľ ešte nikdy nefotografoval.

A320 JetBlue Airways N775JB (LAX)	B787-9 El Al 4X-EDF (LAX)

Posledným miestom na LAX, z ktorého radi fotografujeme, je oblasť pri LAX Economy Parking na severe, ktorá je vhodná na fotografovanie príletov na dráhu 24R. Tu sa nám najlepšie fotografuje z chodníka oproti vjazdu a výjazdu na autobusové zastávky, kde nie sú takmer žiadne prekážky. Parkovať sa však nedá priamo na tomto mieste, a tak sme v minulosti využívali buď parkovanie na jednej z ulíc južnejšie, kde síce sú všade parkovacie automaty, ale na pár minút sme zariskovali, že nás nikto neskontroluje. Ale istejšou voľbou bol spomínaný Cell Phone Waiting Lot, čo je miesto, na ktorom by príbuzní mali čakať na svojich blízkych, než sa im ozvú, že po pristátí prešli všetkými formalitami a sú pripravení na vyzdvihnutie. Čiže nejde v pravom slova zmysle o parkovisko, nakoľko tu nie je dovolené auto opustiť, mali by ste stále sedieť vo vnútri a čakať, ale je to zadarmo a párkrát sme zariskovali, že sme z auta vyšli a vyfotografovali lietadlo, ktoré sme potrebovali. Cell Phone Waiting Lot je typický pre väčšinu amerických a kanadských letísk a je to celkom dobrý vynález, aby autá čakajúce na prilietavajúcich cestujúcich neparkovali kde-kade popri cestách a na zákazoch, napokon kto chce dobrovoľne platiť za parkovanie v takejto situácii. Bohužiaľ, celkovo je situácia s fotografovaním v tejto oblasti komplikovanejšia ako na južnej strane letiska, preto sa snažíme zdržiavať hlavne na juhu, avšak niektoré lietadlá (spomeniem napr. Qantas, Hawaiian Airlines, Fiji Airways, ANA a pod.) vždy pristávajú na severe. Každopádne možno zhrnúť, že letisko LAX ponúka, v prípade lietania v smere od východu na západ, veľmi dobré fotografické možnosti a veľmi širokú paletu typov lietadiel a leteckých spoločností.

A330-200 Hawaiian Airlines N391HA (LAX)	B767-300F Aloha Air Cargo N399CM (LAX)