Spotting trip report – Lisabon (2. časť)

• 26.04.2026 09:00

Môj pobyt v Lisabone v septembri 2021 bol rozdelený do troch dní. Po prvej úvodnej noci na letisku som ďalšie dve strávil v hosteli v centre mesta, ktorý bol veľmi jednoduchý, ale spĺňal to hlavné, miesto na spanie dostupné metrom. Na spotting v Lisabone totiž auto nie je nevyhnutné, pri ochote prejsť nejaké vzdialenosti pešo plne postačuje využitie mestskej hromadnej dopravy, najmä metra, ktoré je jednoduché, prehľadné a hlavne rýchle. Lisabonské metro má štyri linky, medzi ktorými sa dá prestupovať v širšom centre mesta, hoci sa nestretávajú na jednom mieste. Napríklad linka na letisko (ružová) začína v severných častiach mesta, ale dá sa na ňu prestúpiť zo všetkých troch ostatných liniek a navyše na rozdiel od mnohých iných metropol, kde jazdí metro na letisko, v Lisabone za to netreba platiť premrštené ceny. Aj zo spotterských fotopozícií na západ od letiska sa pri troche pešieho pochodu dá dostať naspäť do mesta metrom žltej linky, prípadne prejsť pešo o niečo väčšiu vzdialenosť a použiť priamo zelenú linku, ktorá vedie až do samotného centra. Moje ubytovanie bolo blízko stanice Intendente práve na zelenej linke, a tak na druhý deň ráno som týmto spôsobom vyrazil za ďalším fotografovaním. Predchádzajúci deň som vyskúšal fotopozície vedľa diaľnice južne od letiska, nad čerpacími stanicami po oboch stranách, ale nebol som s nimi úplne spokojný. Na prvej, na severnej strane diaľnice, bránil v pohodlnom fotografovaní plot letiska, ktorý neumožňoval bočný záber, a na druhej, na južnej strane diaľnice, bolo treba pristávajúce lietadlá „loviť“ medzi prekážkami. Rozhodol som sa preto vyskúšať iné miesto južne od diaľnice.

A321neo Azores Airlines CS-TSI	A330-300 World2Fly EC-LXR

To sa nachádza v úzkej uličke nad čerpacou stanicou, ktorou treba vyjsť do kopca a následne zabočiť do dvora opustenej usadlosti, kde na príjazdovej ceste chýba brána. Na stene je síce nápis o súkromnom pozemku, avšak pri diskrétnom správaní som na mieste nemal žiadne problémy. Dostal som sa tak na akési nádvorie opusteného starého domu, takmer kaštieľa, kde sa, zrejme vďaka snahe domácich spotterov, dalo vyjsť po kameňoch na betónový múr a z neho bol krásny výhľad na lietadlá pred pristátím na dráhu 02. Lietadlá bolo vidieť prilietať zľava, avšak vo výhľade vadilo niekoľko stromov, keď ich však lietadlo preletelo, dostalo sa do medzery medzi stromami, kde sa dalo krásne vyfotografovať, pričom u väčších lietadiel aj s malebným pozadím miestnych bytoviek. Lietadlá sú síce pomerne ďaleko, takže fotografovanie bolo na veľké ohniskové vzdialenosti, ale miesto sa mi páčilo viac ako fotopozície pri diaľnici a hlavne tam bol absolútny kľud a aj lietadlá boli v lepšom uhle. Bohužiaľ, podľa aktuálnych informácií z portálu www.spotterguide.net vegetácia okolo tohto miesta za ten čas výrazne podrástla a keďže miesto je opustené a teda sa o neho nikto nestará, stromy a kríky už zasahujú do výhľadu na pristávajúce lietadlá. Neviem to posúdiť z vlastnej skúsenosti, či je miesto v súčasnosti ešte použiteľné, každopádne bude veľká škoda, ak o túto fotopozíciu spotteri prídu, pre mňa bola v danom čase najkrajšia v ranných hodinách. Našťastie podľa vyššie uvedeného portálu existuje alternatíva o niečo južnejšie, avšak už bez pekného pozadia s domami.

A321neo British Airways G-NEOT	A321neo TAP Air Portugal CS-TJR

Ďalší priebeh druhého dňa bol už podobný tomu prvému. Keď sa poloha slnka posunula natoľko, že ranná fotopozícia prestala vyhovovať, presunul som sa na na miesto pred prahom dráhy 02, odkiaľ možno od poludnia fotografovať line-upy na dráhu 02, hoci „heat-haze“ môže byť vážnym problémom. Obtiažne je aj prekonanie diaľnice medzi rannou a touto fotopozíciou, nakoľko tam nie je žiaden nadchod alebo podchod a prechod cez cestu nie je možný, preto som vždy musel prejsť až k najbližšej križovatke pod diaľnicou, prejsť popod ňu a vrátiť sa severne k letisku. Po tejto medzizastávke nasledoval presun na vyvýšený násyp na druhej strane cesty, odkiaľ som fotografoval aj predchádzajúci deň až do večera. Toto miesto bolo pre moje potreby úplne ideálne, prakticky z jedného bodu je možné fotografovať ako pristátia, tak aj line-upy a vzlety z dráhy 02, avšak treba mať na pamäti, že dobré svetlo tu začína až okolo 17:00 h, dovtedy dopadajú slnečné lúče výrazne zozadu. Lietadlá na dráhe možno fotografovať s pekným pozadím letiska, pristávajúce lietadlá sú väčšinou bez pozadia. Na dosiahnutie najvhodnejšieho uhla stačí presúvať sa pár desiatok metrov vpravo alebo vľavo, podľa potreby, pričom na násype je aj zopár stromov, ktoré poskytujú želaný tieň. Ak chce spotter pozadie aj u pristávajúcich lietadiel, treba sa presunúť na iné miesto, asi najznámejšiu fotopozíciu v Lisabone, ktorá sa nachádza zhruba oproti križovaniu dráhy 02/20 s bývalou dráhou 17/35, avšak prístup na toto miesto je bez auta o niečo náročnejší na chôdzu a miesto je vhodné najmä v lete, kedy slnko svieti zo západnej strany dlhšie ako v druhej polovici septembra. Na druhej strane, v lete môže byť toto miesto náchylnejšie na vytváranie „heat-hazu“.

A330-900 TAP Air Portugal CS-TUJ	C-130 Forca Aerea Portuguesa 16803

K tomuto miestu sa viažu spomienky na moju prvú návštevu Lisabonu, ktorú som absolvoval pred viac ako 20 rokmi. Vtedy som ešte pracoval ako vedúci Letiskového dispečingu na letisku Bratislava a fotografoval som klasickým fotoaparátom na bežný fotofilm. Za spottingom som cestoval málo a keď tak len do blízkych európskych krajín, okrem susednej Viedne každoročne v zime do Salzburgu, väčšinou tiež aspoň raz ročne do Frankfurtu a tiež do krajín Beneluxu či Paríža. Ojedinele som sa vypravil aj do Madridu, Londýna či Škandinávie. Väčšina môjho fotografovania bola na letisku Bratislava, ktoré však v tom čase hýrilo pestrými a často vzácnymi návštevníkmi, napr. v podobe štátnych návštev alebo legendárnych nákladných letov lietadlami IL-76 s nákladom mrazených rýb z Mwanzy v Tanzánii. O plánovaných charterových letoch do a z Bratislavy som vďaka svojej práci vedel väčšinou v predstihu. Tak som sa dozvedel aj o jednorazovom charterovom lete do Lisabonu, ktorý organizovala cestovná kancelária ako pútnicky zájazd pre veriacich do Fatimy. Išlo o pomerne jednorazovú záležitosť, takéto lety smerovali pravidelne každý rok do francúzskych Lúrd, ale tentokrát ma tento let upútal, nakoľko do Lisabonu som sa ešte nepozrel. Let mala vykonať dnes už neexistujúca letecká spoločnosť Air Slovakia, ktorá vznikla po rozdelení Československa ako odnož českého dopravcu Air Terrex a bola známa tým, že už začiatkom 90. rokov, keď sa na letné charterové lety s dovolenkármi vo veľkom používali ešte sovietske lietadlá z bývalej flotily ČSA alebo letky Ministerstva vnútra, priniesla na slovenský trh západný stroj Boeing 727.

A320 Azores Airlines CS-TKP	A330-900 TAP Air Portugal CS-TUD

Vo flotile Air Terrex Slovakia, neskôr Air Slovakia sa vystriedalo niekoľko Boeingov 727, následne prišli Boeingy 737, najprv vo verzii -200 a až s odstupom času potom aj novšej verzie -300, no a vrcholom pôsobenia spoločnosti Air Slovakia pred jej zánikom bolo používanie Boeingov 757 na letoch do indického Amritsaru, odkiaľ vozili nádenných robotníkov do britského Birminghamu a neskôr aj do talianskeho Bergama v časoch, keď letecké dohody medzi týmito krajinami neumožňovali viac priamych letov a viac ako dohodou určených zmluvných dopravcov. Air Slovakia tak využívala Bratislavu ako prestupový bod medzi Amritsarom a týmito dvomi destináciami, z čoho mali nefalšovanú „radosť“ pracovníci pasovej a colnej kontroly na letisku Bratislava, ale najmä zamestnanci, ktorí vodili cestujúcich z lietadla a do lietadla a ktorí ako prví zacítili zápach po otvorení dverí po 8-hodinovom lete z Indie... Okrem týchto letov sa Air Slovakia venovala predovšetkým letným charterovým letom s tzv. „koupákmi“, ale aj jednorazovým akciám, ako bol práve let do Lisabonu. A keďže v slovenskom letectve v tom čase každý poznal každého a naše pracovisko so všetkými dopravcami lietajúcimi do Bratislavy úzko spolupracovalo, poprosil som prostredníctvom môjho nadriadeného, či by som sa na tomto lete nemohol odviezť. Majitelia spoločnosti súhlasili, a tak som sa v jedno veľmi skoré ráno v septembri ocitol na palube Boeingu 737-200, plného veriacich v dôchodkovom veku, ktorí leteli do Portugalska za úplne iným cieľom ako ja. Nechýbala ani modlitba pred jedlom, ja som sa však viac tešil na dvojdňový pobyt v Lisabone.

A320neo TAP Air Portugal CS-TVF	A320 Air France F-HEPI

Na let som sa teda dostal zadarmo, čo som však ovplyvniť nemohol, bol termín letu a teda aj počasie. A tak zatiaľčo v roku 2021 som mal v Lisabone krásne slnečné počasie, pri tejto prvej návšteve som ťahal za kratší koniec a slnko som v podstate ani nevidel. Ale čo je ešte horšie, počas veľkej časti pobytu dokonca aj pršalo, takže tento výlet možno zaradiť ako jeden z prvých, ktoré predznamenali môj životný údel v spottingu, že nadpriemerne veľakrát musím zápasiť so smolou na počasie. Napriek tomu som sa snažil nejaké lietadlá vyfotografovať a aby som ich nemal len proti šedej oblohe, rozhodol som sa vyraziť práve na vyššie spomínané miesto oproti križovaniu dráh 02/20 a 17/35 (ktorá bola vtedy ešte v aktívnej prevádzke). Mohol som tak fotografovať lietadlá na dráhe aj s odstrekujúcou vodou z motorov, ale voda sa liala aj na mňa a moje oblečenie. To by nebol až taký problém, každé oblečenie raz vyschne, odniesol si to však môj cestovný pas, ktorý vo vnútornom vrecku vetrovky tak namokol, že aj po vysušení mi farebnými kontúrami ešte niekoľko rokov pripomínal tento výlet a akú smolu som na ňom zažil. Výlet mal však pre mňa dvojaký záver: Okrem sklamania z nešťastia na počasie som si vyskúšal, aké výborné fotopozície sú v Lisabone k dispozícii, takže som si zaumienil, že sa sem určite musím vrátiť a snáď budem mať väčšie šťastie. Nakoniec som na to čakal takmer 20 rokov, ale oplatilo sa a pri opakovanej návšteve počasie už nesklamalo.

A321neo Air Transat C-GOIM	A321neo Azores Airlines CS-TSF

Ale naspäť k výletu v septembri 2021. Aj druhý deň pobytu prebehol úspešne a keď slnko začalo zapadať, rozhodol som sa vybrať do svojho hostela tentokrát dokonca pešo, nakoľko to bola len asi hodina šliapania. Lisabon považujem za veľmi pekné mesto s krásnym a kompaktným historickým centrom, ktoré možno obísť za jeden deň, treba byť však pripravený na to, že mesto je pomerne hornaté a mnohé uličky sú strmo do kopca alebo z kopca. Neopakovateľnú atmosféru Lisabonu dotvárajú aj miestne historické električky, ktoré okrem turistickej trasy slúžia aj bežným obyvateľom, aj keď nie sú práve najrýchlejším dopravným prostriedkom. Je však pre mňa fascinujúce, ako sa prepletajú aj tými najužšími uličkami medzi domami, často po jednokoľajnej trati, lebo druhá koľaj by sa tam už prosto nevošla. Urobiť si prechádzku cez mesto som preto považoval za príjemnú aktivitu, napokon som sa nikam neponáhľal. Po nocľahu ma čakal posledný, tretí deň pobytu, hoci popoludní som už mal odlet domov. Ráno som sa opäť pešo presunul na nádvorie opustenej usadlosti, kde som zotrval až do obeda a následne som sa už vybral smerom na letisko, odkiaľ ma čakal odlet na palube A320neo spoločnosti TAP Air Portugal do Viedne, opäť v príjemnom rade pri núdzovom východe a opäť sám. Čo dodať na záver? Vďaka krásnemu slnečnému počasiu sa tento výlet do Lisabonu mimoriadne vydaril a najmä v čase obmedzených možností cestovania počas doznievajúcej pandémie COVID-19 pozitívne pre mňa uzavrel letnú sezónu roku 2021. Z Lisabonu som odchádzal s presvedčením, že sa sem chcem o pár rokov určite znova vrátiť, bohužiaľ odvtedy sa ceny leteniek do Portugalska tak zvýšili, že k naplneniu tohto predsavzatia zatiaľ nedošlo, ale ak sa objaví vhodná príležitosť vo vhodnej časti roka, určite ju využijem a Lisabon znova navštívim.

A320neo TAP Air Portugal CS-TVJ	A330-900 Iberojet CS-TKH

Autor: Peter Pšenica