Spotting trip report – Paríž znova po roku (2. časť)

• 06.12.2020 09:00

Na druhý deň môjho trojdňového pobytu v Paríži v polovici septembra 2018 bolo predpovedané nielen celkom pekné počasie, ale aj severovýchodný vietor, čo je najvýhodnejšia kombinácia na fotografovanie na letisku Orly. A keďže to bol jediný deň, kedy som ráno neprilietal a ani večer neodlietal, návšteva letiska Orly na juh od Paríža sa mi práve v túto nedeľu najviac hodila. Mal som ju teda predbežne v pláne, avšak definitívne rozhodnutie som nechal na skoré ráno, keď skontrolujem podané letové plány v systéme a uvidím, čo sa v tento deň chystá na všetky tri parížske letiská. Už večer pred spaním dostal môj pôvodný plán vyraziť skoro ráno priamo na Orly prvé trhliny, keď sa v plánovaných letoch na nedeľu objavil A380 spoločnosti Hi Fly, ktorý mal priletieť na pravidelnej linke spoločnosti Air Austral. Vtedy som však ešte nevedel, v akom čase presne priletí, a tak som rozhodnutie musel nechať na ráno. Vyfotografovať toto lietadlo som veľmi chcel a už niekoľko dní pred odletom do Paríža som zažil sklamanie, keď som skúmaním letového poriadku spoločnosti Air Austral na ich webovej stránke zistil, že prenájom A380 na ich letoch, zrejme z dôvodu údržby na niektorom z vlastných B777-300, mal skončiť práve 14. septembra 2018, teda deň pred mojím príletom. V duchu som už nadával, že mám ako tradične neskutočnú smolu, napokon sa však na mňa usmialo šťastie a spoločnosť Air Austral stroj neplánovane nasadila ešte na jeden let, ktorý na letisko Charles de Gaulle prilietal práve 16. septembra ráno a potom už letisko mal opustiť prázdnym preletom na svoje nové pôsobisko a na lety Air Austral sa mali vrátiť ich vlastné stroje.

Po skorom rannom budíčku som s potešením zistil, že A380 spoločnosti Hi Fly, registrácie 9H-MIP, s atraktívnym sfarbením vyzývajúcim na záchranu koralových útesov, má prílet plánovaný na 9:00 h. Nebol to síce ideálny čas z pohľadu polohy slnka, ale priaznivým momentom bolo to, že na rozdiel od predchádzajúceho dňa sa lietalo v opačnom smere, smerom od západu na východ, čo znamenalo, že slnko svietilo na lietadlá spredu, čo je určite lepšie ako svetlo odzadu. Ideálny by bol prílet o 1-2 h neskôr, ale to by zase úplne narušilo moje pôvodné plány. Zmena plánu bola teda jasná, ráno sa nejde na Orly, ale zostanem na Charles de Gaulle vyfotografovať si tento stroj. Našťastie bola nedeľa, a tak som sa rozhodol, že po jeho prílete sa ešte stále oplatí presunúť na letisko Orly, hoci ide o presun prakticky krížom cez Paríž, aj keď po diaľniciach. Tie sú však v pracovných dňoch a čiastočne aj v sobotu ráno beznádejne upchaté smerom do centra, takže ak som sa niekedy rozhodol ísť fotografovať na Orly, bolo nevyhnutné opustiť hotel pri Charles de Gaulle už okolo 6:00 h ráno, aby som sa približne za hodinu dostal na fotopozíciu letiska Orly. Ak by som vyrazil o hodinu neskôr, cesta by sa mi natiahla aj o ďalšiu hodinu. Našťastie v nedeľu tento problém nebol a tak som mohol po prílete A380 vo svojom pláne pokračovať. Lietadlo pristálo našťastie presne a na očakávanú dráhu 08R, stačilo teda zájsť k nákladnému stredisku francúzskej pošty, ktoré sa nachádza južne od približovacej osi južnej dvojice dráh a aj keď podmienky tu nie sú ideálne, na rýchle vyfotografovanie pár lietadiel ráno to postačovalo. A potom už len čo najkratšou cestou sa dostať na diaľnicu smerom do centra Paríža a prepliesť sa až k letisku Orly. Aj keď premávka bola o tomto čase už zhustená, presun mi nezabral dlhšie ako hodinu a tak som včas dorazil na vopred určené miesto.

Letisko Orly je starším z dvoch hlavných parížskych letísk a až do otvorenia prvého terminálu na letisku Charles de Gaulle v roku 1974 plnilo funkciu hlavného letiska francúzskej metropoly. Aj po presune väčšiny medzinárodných letov na Charles de Gaulle je stále letisko Orly najvýznamnejším francúzskym letiskom pre vnútroštátnu dopravu, pričom pod vnútroštátnou dopravou sa v prípade Francúzska rozumejú aj lety do francúzskych zámorských departmentov, ktoré kedysi lietali Boeingy 747, dnes už bohužiaľ obligátne B777-300. Okrem toho na Orly pristáva aj niekoľko európskych leteckých spoločností (napr. Iberia, TAP a pod.), veľkú základňu tu má aj easyJet, ale predovšetkým (v čase mojej návštevy) typické francúzske „dovolenkové“ aerolinky Corsair, Aigle Azur, French Bee a aj low-costová Transavia France. Významný podiel na prevádzke tu majú aj severoafrické spoločnosti, najmä z Ažírska, Maroka a Tuniska, z atraktívnych dopravcov možno spomenúť ešte Air Caraibes, La Compagnie či ešte pred pár rokmi aj kubánska Cubana. Aj preto by spotterský výlet do Paríža bez návštevy letiska Orly bol určite ochudobnený. Dokonca mám dojem, že mix zaujímavých lietadiel a spoločností je na Orly niekedy lepší ako na Charles de Gaulle. Samozrejme, pestrosť dopravcov tu nie je tak veľká, preto na zachytenie väčšiny strojov postačuje jednodňová návšteva, ale musím povedať, že Orly ma doposiaľ ešte nikdy nesklamalo. Kedysi som si vystačil s fotografovaním z jeho terasy, ktorá je už bohužiaľ zasklená a navyše je v protisvetle, takže pri slnečnom počasí sa z nej veľmi pekné zábery robiť nedajú. Kedysi bola na streche terminálu v Orly veľká otvorená terasa, ktorá umožňovala krásny výhľad na celé letisko a fotografovanie v najrôznejších uhloch. Keď dnes vidím historické zábery z tejto terasy, so zármutkom si povzdychnem, ako sa podmienky na fotografovanie na väčšine letísk stále iba zhoršujú. A to nehovoriac o tom, ako sa zvyšuje monotónnosť lietadiel, ktoré na týchto letiskách defilujú...

Letisko Orly má oproti Charles de Gaulle jednu obrovskú výhodu, a tou je len dvojica vzletových a pristávacích dráh, z ktorých jedna sa vždy používa na vzlety a druhá na pristátia. Ak prevažuje vietor západných smerov, pristáva sa na dráhu 25 a vzlieta z dráhy 24, pri prevažne východnom vetre sú pristátia na dráhu 06 a na vzlety je určená dráha 07. Hoci fotografické možnosti existujú pri oboch variantoch, oveľa lepší je variant „zo západu smerom na východ“, vtedy je totiž možné veľmi pohodlne fotografovať jednak pristátia na dráhu 06, ale aj lietadlá rozbiehajúce sa na vzlet z dráhy 07, a to dokonca tak, že sa dajú tieto dve miesta striedať podľa potreby, treba však počítať s dobou presunu 20-25 minút, podľa intenzity premávky. V opačnom prípade sa treba uspokojiť buď so zábermi pristávajúcich lietadiel na dráhe 25 alebo so vzletmi z dráhy 24, tie je však ťažké presne odhadnúť. Našťastie v mojom prípade sa lietal ten „správny“ koncept, a tak moje kroky viedli do západnej časti letiska, kde popri plote vedie súbežná cesta, umožňujúca vybrať si preferované miesto na fotografovanie pristávajúcich lietadiel, ktoré tak môžu byť proti čistej oblohe alebo s pozadím niekoľkých stromov a zeme v nižšej výške. Pritom všade sa dá aj pohodlne zaparkovať priamo na mieste a nie je potrebné absolvovať peší presun od auta. Pristátia na letisku Orly sú zaujímavé najmä ráno a predpoludním, keď sa vracia väčšina diaľkových letov spoza Atlantiku. Predpoludním a okolo obeda začínajú pristávať prvé lietadlá severoafrických spoločností, zatiaľ čo popoludní je už prilietajúca prevádzka zväčša dosť monotónna. To je však dobre, nakoľko svetelné podmienky sú ideálne práve od skorého rána do cca 14:00 h, neskôr sa už začína slnko dostávať do nevhodnej pozície.

Druhou možnosťou na fotografovanie pri tomto smere lietania sú tzv. „line-upy“ na dráhu 07, teda fotografovanie lietadiel vchádzajúcich a rozbiehajúcich sa pred vzletom. Nakoľko táto dráha je jednak trochu viac otočená a jednak je tu možné fotografovať lietadlá aj v uhle počas vchádzania na dráhu, je toto miesto vhodné na fotografovanie ešte o niečo dlhšie ako pristátia na RWY 06. A to je opäť dobre, pretože väčšina zaujímavých lietadiel odlieta z letiska Orly zhruba medzi 10:00 a 15:00 h, kedy sú svetelné podmienky na tomto mieste dobré. Miesto sa nachádza v parku Parc de la Coulée Verte v obci Paray-Vieille-Poste, pred ktorým sa dá pohodlne zaparkovať a po vojdení do parku treba pokračovať rovno a popri stíhačke Dassault Etendard sa dostať do akejsi prírodnej divadelnej arény, z ktorej najvyššieho poschodia sa pomedzi stromy a kríky dá fotografovať priamo oproti prahu dráhy 07. Bohužiaľ, za tie roky čo tam chodím, niektoré dreviny poriadne vyrástli a tak trochu prekážajú v spodnej časti záberov, našťastie však (zatiaľ) nezakrývajú výhľad na samotné lietadlo. Ak chce mať fotograf lietadlo vchádzajúce na dráhu 07 priamo oproti sebe, dá sa presunúť ešte o niečo vľavo na okraj parku, tu je však na prekonanie betónového múru potrebná aspoň menšia pomôcka, našťastie domáci spotteri tu nechávajú niekoľko kameňov, na ktoré sa stačí postaviť. Mne však viac vyhovovalo aj postačovalo miesto v parku, nakoľko si tu možno vybrať rôzne uhly a rôzne pozadie záberov. Ako som už spomínal, medzi pozíciami na pristátie a vzlet sa možno celkom jednoducho presúvať autom po ceste D118, nakoľko však časť cesty vedie cez úzke uličky obce, kde je okrem množstva semaforov aj niekoľko umelo zúžených miest na spomalenie premávky, treba si na presun naplánovať aspoň 20-25 minút času.

Počasie v tento deň bolo skutočne pekné, a tak som so svojou návštevou letiska Orly bol opäť spokojný. Priebežne som sledoval aj plánované lety na letiskách Charles de Gaulle a Le Bourget, a tak nemohla mojej pozornosti uniknúť skutočnosť, že na Charles de Gaulle bol pred 15:00 hodinou plánovaný odlet B747-8 katarskej vládnej letky, ktorý som tiež veľmi chcel vyfotografovať. Našťastie mi to vyšlo tak dokonale, že som mohol na Orly vyfotografovať všetko potrebné a potom sa už len ponáhľať smerom na sever. Bola však už nedeľa popoludní, takže premávka na cestách bola hustejšia, a tak sa to nemohlo zaobísť bez nervov... Zhruba v polovici jazdy som zostal stáť v zápche na diaľnici, pričom som nevedel, čo je jej príčinou. Našťastie sa kolóna áut síce pomaly ale predsa posúvala, a tak som so zdržaním dorazil na letisko Charles de Gaulle, kde sa mi len tak-tak podarilo odstaviť auto na jednom (neoficiálnom a trochu rizikovom) mieste a utekať k plotu pri Termináli 1, kde práve začínali vytláčať objekt môjho záujmu. Letisková polícia síce so záujmom sledovala moje počínanie za plotom, avšak za pomoci drobného maskovania sa mi podarilo zotrvať na mieste až do prerolovania lietadla popred môj objektív a potom som už v pokoji mohol riešiť, kam sa vyberiem ďalej. Po zvyšok dňa sa už na oboch letiskách na sever od mesta nevyskytovalo nič mimoriadne zaujímavé a oblohu nakoniec zakryli aj vysoké biele mraky, ktoré takmer úplne stlmili slnko, a tak som deň dokončil bežným fotografovaním v okolí letiska Charles de Gaulle. Na záver ma potešil ešte špeciálne sfarbený B787-9 spoločnosti Aeromexico, aj keď slnečné svetlo už bolo minimálne. Napriek tomu môžem povedať, že aj druhý deň môjho pobytu sa vydaril a spokojný som mohol odísť do hotela v očakávaní posledného dňa výletu.

Posledný, tretí deň som strávil už výhradne na letisku Charles de Gaulle. Môj odlet bol až neskoro večer, takže som mal prakticky celý deň na fotografovanie. Ráno ma opätovne privítali slnečné lúče, takže som čo najskôr vyrazil von, avšak letisko Charles de Gaulle predstavuje pre spotterov jeden zásadný problém: skoro ráno a neskoro večer sa nedá fotografovať priamo na dráhach, nakoľko ich orientácia východ-západ výrazne zhoršuje nasvietenie lietadiel. Alternatívou sú jedine niektoré rolovacie dráhy, na ktorých existujú limitované fotografické možnosti. V západnej i východnej časti letiska spájajú jeho severnú a južnú časť vždy dvojice rolovacích dráh, ktoré sa používajú na spojenie severných dráh s terminálmi na juhu a južných dráh s terminálmi na severe. Hoci väčšina lietadiel pristáva a vzlieta na dráhach, ktoré sú čo najbližšie k ich terminálu, u niektorých letov to prosto nie je možné a tieto lietadlá potom rolujú po jednej alebo druhej dvojici rolovacích dráh a sú v ranných a večerných hodinách pekne nasvietené. Problémom však je, že okolie týchto rolovacích dráh sa za posledné roky zmenilo k nepoznaniu a väčšina dostupných miest na fotografovanie jednoducho viac neexistuje. V prípade dvojice rolovacích dráh na západe je možné fotografovať prakticky iba popoludní a večer, z rannej strany je celý areál zastavaný. Aj zo západnej strany nie sú podmienky ideálne, popred rolovacie dráhy vedie obslužná komunikácia, po ktorej jazdí veľa áut a autobusov, ktoré v ten pravý moment môžu vojsť pred rolujúce lietadlo. Na fotografovanie sa tu totiž hodí iba niekoľko medzier, ktoré sú navyše obmedzené vzdialenosťou svetelných stožiarov. O niečo lepšia je situácia južnejšie, kde je však zase potrebný pomerne vysoký rebrík. Navyše je tu problém s parkovaním, polícia oblasť pravidelne patroluje a všetky zaparkované autá vyháňa.

O niečo lepšia je situácia pri východnej dvojici rolovacích dráh, kde je možnosť fotografovania z oboch strán. Z východnej strany sa nachádza malý kopec, na ktorý sa dá vyliezť a získať tým výborný výhľad na obe rolovacie dráhy. Zo západnej strany je dokonca možnosť (neoficiálne) zaparkovať v blízkosti malého trávnatého výbežku, odkiaľ sa dajú taktiež fotografovať pohyby na oboch rolovacích dráhach, avšak treba počítať s plotom na úrovni kolies lietadla. Bohužiaľ, v čase mojej návštevy prebiehali v okolí kopca z východnej strany nejaké stavebné úpravy, takže sa na neho nedalo dostať, avšak z vyjadrenia kamarátov na jar 2019 bol kopec opäť prístupný. Ja som sa teda pokúsil urobiť pár záberov cez oká plota, tie sú však príliš malé a ani s malým priemerom objektívu to proste veľmi nejde. Toto sú však jediné možnosti na fotografovanie na letisku Charles de Gaulle ráno a večer. Akonáhle sa slnko dostane do vhodnejšej polohy, dá sa presunúť na obvyklé miesto pri jednej alebo druhej dvojici dráh, o ktorých som písal v prvej časti. V posledný deň mojej návštevy sa však stále lietalo smerom od západu na východ a tento smer lietania nie je na fotografovanie pristátí vhodný. Na juhu síce existuje miesto, z ktorého som fotografoval A380 spoločnosti Hi Fly, pristátia na severe však fotografovať nemožno. Nakoľko práve tam však bol v tom čase zaujímavejší pohyb, skrsla mi v hlave myšlienka pokúsiť sa o fotografovanie vzletov zo severnej dráhy 09R. Nakoľko som nemal rebrík, ktorý by mi umožnil využiť ďalšie vhodné miesta, musel som sa uspokojiť s tým, čo mi zanechala matka príroda. Do oka mi padol veľký kopec vedľa železničnej trate TGV vedúcej z letiska smerom na sever a tak som sa rozhodol ho vyskúšať.

Auto sa dalo nechať zaparkované neďaleko a aj keď nešlo o oficiálne parkovisko, neparkoval som tam sám a tak som sa o auto nebál. Odtiaľ to bolo len asi 10 minút pešo na úpätie kopca, po ktorom som prešiel až na jeho koniec. Zistil som, že vzdialenosť od lietadiel vzlietajúcich z dráhy 09R je pomerne veľká, ale aj pri mojom objektíve 300mm sú fotografie wide-body lietadiel akceptovateľné a navyše pekne akčné. Aj keď sa toto miesto nachádza prakticky na úrovni konca dráhy, väčšina ťažko naložených lietadiel sa v peknom uhle dvíhala presne oproti kopcu a práve zasúvala podvozok, okamih, ktorý mám pri fotografovaní vzletov najradšej. Dokonca sa z tohto miesta dali fotografovať aj lietadlá rolujúce na vzlet, avšak hoci bola rolovacia dráha výrazne bližšie, vplyvom vyšších teplôt tam bol po väčšinu dňa „heat-haze“. Ten je určite aj na mojich fotografiách zo vzletov, avšak pri nižšom rozlíšení nie je vidieť a mne takéto zábery postačujú. Navyše som bol rád, že som objavil ďalšie miesto na fotografovanie, aj keď nie ideálne, poskytujúce iný pohľad na lietadlá na Charles de Gaulle, musím len dúfať, že kopec čoskoro neustúpi nejakej ďalšej výstavbe. Pondelok som potom už len zakončil tradičným večerným fotografovaním na rolovacích dráhach a po vrátení požičaného auta som sa včas presunul na odlet môjho letu z Terminálu 3. Tri dni v Paríži utiekli ako voda a hoci počasie nebolo úplne ideálne, v porovnaní s inými návštevami Paríža tento krát vôbec nesklamalo a s výsledkom svojej návštevy som bol spokojný. Aj keď dnes nikto nevie povedať, ako bude vyzerať svet, a najmä letecká doprava po skončení súčasnej koronakrízy, ak sa však aspoň trochu vráti do „starých koľají“, určite sa do Paríža čoskoro rád vrátim, tento krát však asi už autom, aby som si mohol priniesť aj rebrík a mohol vyskúšať ďalšie miesta, nedostupné bez neho. A aby som si mohol aj vybrať termín so skutočne nádherným počasím.