Spotting trip report – Za hranice všedného Ruska (3. časť)

• 18.10.2020 09:00

Po šiestich dňoch pobytu v Moskve, ktorý priniesol veľa zaujímavých lietadiel a slušný podiel priaznivého počasia, nastal v noci z 22. na 23.8.2018 čas na presun do ďalšej zastávky mojej cesty, Novosibirska. Letel som z letiska Domodedovo lietadlom A320 spoločnosti S7 Airlines a v Novosibirsku som pristál skoro ráno, tesne pred lietadlom Aeroflotu z letiska Šeremetevo, ktorým prileteli moji maltskí kamaráti. V letiskovej hale sme sa všetci zišli a Malťania si s pomocou mojej ruštiny požičali zarezervované auto, ktoré chceli využiť na prípadný presun k fotopozíciám pri dráhach, ktoré sú od terminálu letiska veľmi vzdialené. Osud nakoniec zariadil, že aspoň počas prvých dvoch dní auto nevyužili vôbec... Ja som už v Novosibirku bol na prelome augusta a septembra 2015 a vtedy som sa spoľahol na hromadnú dopravu, vlastné nohy a čiastočne pomoc jedného z domácich spotterov. Pri štyroch spotteroch je však predsa len výhodnejšie auto. Letisko Novosibirsk je totiž veľmi rozsiahle, disponuje dvoma vzletovými a pristávacími dráhami 07/25 a 16/34, ktoré obe majú úctyhodnú dĺžku 3 600 metrov. Prioritne sa na všetku prevádzku používa dráha 07/25, ktorá leží priamo pred letiskovým terminálom a zabezpečuje krátke rolovacie časy po pristátí a pred vzletom. Pokiaľ sa na nej vykonáva nejaká údržba alebo poveternostné podmienky (najmä smer vetra) to vyžadujú, používa sa aj druhá dráha 16/34, ktorá je rozložená ďaleko na severozápad od letiskových plôch a rolovanie z nej a na ňu predstavuje slušnú vzdialenosť. Vzhľadom na svoju orientáciu sa používa výhradne na pristátia v smere 16 a vzlety v smere 34. Počas oboch mojich návštev sa však našťastie používala hlavná dráha 07/25, prístup ku ktorej je oveľa jednoduchší.

A320neo S7 Airlines VQ-BCR (OVB)	B737-800 NordStar Airlines VQ-BQT (OVB)

Hlavným cieľom návštevy Novosibirska však tentokrát pre mňa, a najmä pre maltských kamarátov, bola prevádzka na vojenskej časti letiska. Vo východnej časti areálu letiska Tolmačevo sa totiž nachádza vojenská základňa, ktorá je od civilnej časti stavebne oddelená, avšak využíva spoločný dráhový systém. Ako som už spomínal v druhej časti rozprávania, letisko Novosibirsk leží takmer uprostred Ruskej federácie smerom z východu na západ a je teda hojne využívané na medzipristátia pre doplnenie paliva pre lietadlá, ktorých dolet neumožňuje preletieť celú vzdialenosť naraz. V prípade lietadiel ruského vojenského letectva, vojenského námorníctva či vládnej letky sa to týka prakticky všetkých typov s výnimkou IL-96. A tak na letisku Tolmačevo možno dennodenne vidieť veľké množstvo vojenských a vládnych lietadiel, samozrejme človek opäť musí mať aj trochu šťastia (alebo správne informácie). Niektoré lietadlá sú priamo na letisku aj bázované, ide najmä o typy AN-12 a AN-26 a z bojových lietadiel napr. MiG-31. Ich hlučné vzlety určite počuť aj do pomerne vzdialeného mesta Novosibirsk. Počas našej návštevy však bol pohyb na základni ešte umocnený konaním vojenskej výstavy Army 2018 v Moskve, na ktorú letelo mnoho lietadiel, ako aj zvýšenou cvičnou aktivitou vojenského letectva v celej krajine. Pri takejto koncentrácii zaujímavých vojenských lietadiel sa stačilo dopraviť k dráhe 07/25 a určite by nám mnohé zaujímavé kúsky neunikli. Bohužiaľ, po pomerne slušnom počasí v Moskve predpoveď na „moje“ dva dni v Novosibirsku bola viac než nepriaznivá, v podstate stále malo byť zamračené aj s prehánkami alebo dažďom. Vybrať sa niekam k dráhe nebolo preto najvhodnejšie.

AN26 Russian Air Force RF-36092 (OVB)	IL76 Russian Air Force RA-76551 (OVB)

Našťastie, letisko Tolmačevo ponúka zasväteným spotterom jednu obrovskú skrytú devízu, a tou je malý hotel (vtedy sa volal Kapitan) priamo oproti letiskovému terminálu. Letiskové hotely nie sú nič výnimočné a nachádzajú sa prakticky na každom väčšom letisku, avšak špecifikum hotela Kapitan spočíva v tom, že hotel sa nachádza priamo pri múre oddeľujúcom verejnú časť letiska od vojenskej základne. Už počas prvej návštevy Novosibirska som si všimol niektoré okná hotela, smerujúce do vojenskej základne a ďalší výskum mojich maltských kamarátov to len potvrdil – hotel skutočne ponúka dve zo svojich luxusnejších izieb s výhľadom priamo na stojiská vojenskej základne! Môže sa to zdať až neuveriteľné, ale je to tak. Moji kamaráti preto neváhali a obe izby si zarezervovali, pričom mi ponúkli, že môžem stráviť čas s nimi a fotografovať z ich okien. Do hotela bohužiaľ nemajú vstup neubytovaní hostia, ale keďže som všetku komunikáciu na recepcii vybavoval po rusky ja, personál mal za to, že patrím k skupine a po hoteli som sa mohol voľne pohybovať. Očakávania boli veľké, ale až keď som vstúpil do izby, v ktorej bude najbližších pár dní bývať Etienne s jedným ďalším kamarátom (dvaja ďalší bývali o poschodie vyššie), presvedčil som sa o tom, aký fantastický výhľad tieto izby ponúkajú. Vojenská základňa so svojimi lietadlami bola ako na dlani, rolovacia dráha, ktorou všetky lietadlá rolovali na základňu a z nej bola priamo pod oknami a fotografovaniu z okien nič nebránilo. Samozrejme, opatrnosť a obozretnosť bola na mieste, lebo vojenskému personálu sa nemuselo páčiť, že ich niekto z hotela fotografuje, avšak pri dodržaní istej diskrétnosti a vytiahnutí fotoaparátu až priamo na rolujúce lietadlo sa dalo predísť akýmkoľvek komplikáciám. Aj tak sa mi však nechce veriť, že nikoho z nás v oknách nevideli...

TU134AK Russian Air Force RF-90914 (OVB)	TU154B-2 Russian Air Force RA-85563 (OVB)

Počasie bolo bohužiaľ presne podľa predpovede, obloha bola väčšinou zamračená a občas aj slabo zapršalo, ale medzitým sa miestami obloha aj pretrhala a na chvíľu vysvitlo slnko. Nebolo to však počasie, ktoré by lákalo vybrať sa k dráhe 07/25 a moji maltskí kamaráti tomu neboli ani veľmi naklonení. Nakoľko ich záujem vzbudzovali aj bojové stroje a naopak nezaujímali ich veľmi civilné lietadlá západnej výroby, náš pôvodný plán vybrať sa autom k dráhe tak stroskotal nielen na počasí ale aj na ich neochote opustiť hotel. Ja som z toho nebol veľmi nadšený, Etienne mi totiž sľúbil a sám ponúkol miesto v ich aute a plán vybrať sa hneď po ubytovaní k dráhe, ale nemal som veľmi na výber. Bohužiaľ, prišiel som tak o zopár veľmi slušných úlovkov, ktoré by som pri dráhe vyfotografoval, napr. TU-154M spoločnosti Alrosa v nových farbách alebo AN-24 spoločnosti Turukhan, dokonca v oboch prípadoch zhodou okolností aj svietilo slnko. Pohľad na vojenské stojiská bol síce pekný, ale dlhé hodiny sa tam nič podstatného (aspoň pre mňa) nedialo, takže z tohto nedodržania vlastných sľubov zo strany Etienna som bol dosť sklamaný. Znova som si uvedomil, že najlepšie je zariadiť si všetko sám a nespoliehať sa na nikoho iného, a to je aj odpoveď na to, ak si mnohí v duchu kladú otázku, prečo cestujem na väčšinu výletov sám... Pokiaľ je na výlete viac účastníkov a každý má iné priority, ak je človek závislý od niekoho druhého (napr. ako v tomto prípade od auta mojich kamarátov), veľmi si nepomôže a o to viac ho to potom hnevá a mrzí. Ale nedá sa nič robiť, keď som si definitívne uvedomil, že nie každý plní svoje sľuby tak ako bolo dohodnuté, bolo už neskoro vybrať sa k dráhe letiska Tolmačevo autobusom a pešo a tak som sa musel uspokojiť s výhľadom z okna na vojenskú časť letiska.

ATR42 NordStar Airlines VQ-BPE (OVB)	ERJ170 S7 Airlines VQ-BYG (OVB)

Ranné a predpoludňajšie väčšinou zamračené počasie nebolo ani tak veľkou prekážkou, nakoľko okná s výhľadom na vojenskú základňu sú orientované smerom na východ a v prípade slnečného počasia by preto lietadlá boli v protisvetle. To sa však zlepšilo okolo obeda, kedy bolo možné s pribúdajúcim časom čoraz lepšie fotografovať aj v prípade ojedinelých slnečných lúčov. A pod oknami nám defilovala pestrá plejáda typov ruského vojenského letectva, z tých transportných to boli najmä IL-76, AN-26 a TU-134, ktoré po pristátí zarolovali na svoje stojiská priamo pred oknami hotela a po čase väčšinou zase odrolovali na odlet. Popritom na letisku prebiehala aj civilná prevádzka a hoci počasie a vzdialenosť neumožňovali dlhší výlet k dráhe, niektoré lietadlá bolo možné vyfotografovať aj vpravo od terminálu letiska počas rolovania zo stojísk k prahu dráhy 25. Hotel leží našťastie priamo oproti terminálu, takže za 5 minút sa dalo presunúť na miesto, ktoré domáci využívali ako priestor na fajčenie, z ktorého ale bolo možné aj fotografovať, hoci iba cez oká plota, takže výhodou bol objektív s malým priemerom. Počasie sa v priebehu dňa zlepšovalo a dávalo nádej, že zajtra to bude lepšie. Večer som sa preto vybral do svojho hotela, ktorý som na rozdiel od mojich kamarátov zvolil v centre mesta. Do mesta premáva pravidelná autobusová linka, ktorou sa dá za cca 40-50 minút dostať až do centra Novosibirska, v závislosti od hustoty premávky. Predsa len, hotel v meste poskytoval lepšie možnosti stravovania, aj večernej prechádzky po meste, hoci Novosibirsk nemá až tak veľa čo ponúknuť. Zaujímavosťou mesta je, že tu čas asi plynie akosi pomalšie, lebo mnoho ulíc, námestí, parkov či sôch stále pripomínalo Vladimíra Iljiča Lenina, ktorý napr. z Moskvy už takmer úplne vymizol.

AN12 Russian Air Force RA-11260 (OVB)	AN12 Russian Air Force RF-95685 (OVB)

Druhý deň ráno síce počasie omnoho lepšie včerajška nebolo, ale našťastie v priebehu dňa sa to výrazne zlepšilo. Hneď ráno som sa opäť pripojil k mojim kamarátom v hoteli Kapitan a deň som strávil premiestňovaním medzi oknami hotela a plotom letiska, podľa toho, čo zaujímavé práve pristálo, vzlietalo alebo rolovalo. Prišli nás navštíviť aj dvaja domáci ruskí spotteri, ktorí nás zaviedli na tajné miesto za chrbtom nášho hotela, kde sa krátkym prechodom cez vegetáciu dalo dostať až k múru vojenskej základne a z malých kopčekov resp. prinesených kameňov dosiahnuť nad vrchol múru a fotografovať rolujúce lietadlá na základni aj predpoludním, keď ešte uhol svetla z hotelových okien nebol dobrý. Okrem typov z predchádzajúceho dňa nás potešili aj AN-12 a TU-154, ja som si prišiel na svoje aj v prípade civilných lietadiel. Čas však uplynul veľmi rýchlo a večer som sa musel odobrať na svoj odlet do Irkutska. Túto časť cesty som absolvoval už sám, moji kamaráti zostali v Novosibirsku dlhšie (ak si dobre spomínam tak celkovo 5 dní), ja som však dal prednosť zmene prostredia a novým zážitkom. Je jasné, že v Novosibirsku by som určite videl každý deň nejaké nové stroje, avšak nechcelo sa mi už ďalšie dni tráviť pozeraním z okna hotela a navyše predpoveď počasia ani na ďalšie dni nebola ideálna, hoci, ako sa neskôr vyjadril Etienne, realita nebola až taká zlá a moji kamaráti videli veľa zaujímavých lietadiel, ktoré som im sčasti aj závidel, avšak nedá sa byť súčasne na dvoch miestach a mojim cieľom bolo posunúť sa ďalej. Preto som sa večer ocitol na palube Antonova AN-148 spoločnosti Angara Airlines, ktorý ma odviezol do vzdialeného Irkutska. Toto lietadlo je veľmi zvláštne, podobne ako zloženie cestujúcich, ktorí ním cestovali, ale na to som si už v Rusku zvykol.

B737-800 Alrosa EI-ECL (OVB)	AN148 Angara Airlines RA-61714 (IKT)

Večer, už za tmy, sme pristáli na letisku v Irkutsku, ktoré ma privítalo mokrou plochou po nedávnom daždi, to bol ale našťastie posledný dážď, ktorý som tu zažil. Keď som plánoval svoju cestu, vyhradil som si pre Irkutsk až 4 dni, hoci som vedel, že miestnu prevádzku, pozostávajúcu hlavne z typov na krátke linky, dokážem vyfotografovať za necelé dva dni. Štatistika ale hovorila, že počasie je v Irkutsku v letnom období pomerne nestále a vlhké a veľa dní prší alebo je pod mrakom. Preto som si povedal, že aby som mal akú-takú istotu, že tieto lietadlá vyfotografujem so slnkom, naplánujem si radšej dlhší pobyt. Ale realita bola nakoniec úplne iná a časť môjho výletu v Irkutsku bola z pohľadu počasia tá najkrajšia z celej cesty. S výnimkou prvého dňa po prílete, kedy som sa zobudil do hustej hmly, som na oblohe nevidel ani jediný oblak, iba neustále svietiace slnko. Bola to však šťastná náhoda, lebo len pár hodín po mojom odlete sa počasie opäť zhoršilo, takže tentokrát musím priznať, že šťastena stála výnimočne pri mne. To však predbieham, najprv som sa musel ubytovať, tentokrát to však bolo veľmi jednoduché, lebo som si strategicky zvolil hostel priamo oproti letiskovému terminálu. V Irkutsku sú v podstate terminály dva, ktoré ležia vedľa seba, ten modernejší slúži medzinárodným letom, starší letom vnútroštátnym. Letisko Irkutsk nie je ani tak veľkým letiskom, ročne odbaví len niečo vyše dva milióny cestujúcich, ale predstavuje významný dopravný uzol v regióne, ktorý napr. umožňuje spojenie aj malých miest a osád s okolitým svetom. Prevádzku na letisku možno rozdeliť v podstate do troch častí: hlavné vnútroštátne linky zabezpečujúce spojenie s Moskvou a ostatnými veľkomestami Ruska, regionálne lety do okolitých miest a dedín malými turbovrtuľovými lietadlami a medzinárodné lety najmä do priľahlých krajín juhovýchodnej Ázie, ktoré zabezpečujú jednak prílev turistov najmä z Číny a jednak dovolenkové možnosti pre miestnych obyvateľov.

AN24 Angara Airlines RA-46625 (IKT)	AN24 IrAero RA-46640 (IKT)

Ako som už naznačil, po prebudení sa po prvej noci ma pri pohľade von čakalo sklamanie. Sklamanie z toho, že vlastne nič nevidím, lebo vonku panovala hustá hmla. Po daždi v predchádzajúci deň a vzhľadom na množstvo vodných plôch v okolí to nie je nič prekvapujúce, avšak pre mňa, v očakávaní krásneho počasia, to bola dosť rana. A keďže čakať na prípadné zlepšenie počasia sa mi nechcelo, rozhodol som sa hneď v prvý deň vypustiť lietadlá a venovať sa poznávaniu krajiny. No a samozrejme najväčším lákadlom pre turistov v blízkosti Irkutska je jazero Bajkal. Je to jazero s najväčším objemom sladkej vody na zemi, ktoré v sebe zhromažďuje cca 22% svetovej zásoby sladkej vody, čo znie až neuveriteľne. Zároveň je to aj najhlbšie jazero na svete a patrí aj medzi najčistejšie a zrejme aj najstaršie na svete. Dosť dôvodov na to, aby som sa k nemu vybral. Miestnou „maršrutkou“ som preto zamieril od hotela k autobusovej stanici, kde som si po malej konverzácii kúpil lístok na jeden z ranných spojov do Listvjanky, malej dedinky, ktorá sa nachádza pri ústí rieky Angara do Bajkalského jazera a ktorá je východiskom (a miestom ubytovania) pre väčšinu turistov. Hoci bola sobota a ja som bol vystríhaný, že spoje cez víkend bývajú plné, hmla zrejme odradila domácich návštevníkov a mikrobus bol poloprázdny. Cesta von z Irkutska a potom po okresných cestách rôznorodej kvality trvala vyše hodinu a pol, aj keď nejde o veľkú vzdialenosť, o to krajšia scenéria sa mi postupne otvárala, umocnená faktom, že s postupným príchodom k jazeru hmla ustupovala a slnko svietilo čoraz presvedčivejšie. Mikrobus ma vyložil na brehu jazera a ja som sa mohol vybrať objavovať zákutia tohto krásneho kusu prírody. Ale o tom až v budúcom pokračovaní.

AN24 Angara Airlines RA-46679 (IKT)	AN26 IrAero RA-26665 (IKT)