Spotting trip report – Putovanie po Číne (2. časť)

V prvej časti tohto trip reportu som sa okrem iného venoval komplikáciám, ktoré sprevádzali moju cestu do vnútrozemia Číny, keď som sa na jar 2018 rozhodol po prvýkrát pre odbočku z klasických ciest na hlavné letiská krajiny a navštívil aj regionálne letisko Zhengzhou. Nakoniec sa všetko podarilo zvládnuť a tretí deň od môjho odchodu z domu som bol po raňajkách v hoteli pripravený vyraziť na vytúžený spotting. Ako som spomínal už v úvodnej časti, čínske mestá a teda aj ich letiská často trpia smogovou situáciou a Zhengzhou nie je v tomto smere výnimkou. Mesto má asi 10 miliónov obyvateľov čo pri neexistencii prísnejších ekologických noriem spôsobuje vytváranie silného smogu. Našťastie, môj prvý deň pobytu bol iný a nad letiskom sa vznášal vo vzduchu iba ľahký opar. Veľmi skoro som sa preto vybral z hotela pešo na miesto, kde by sa podľa mapy mali dať fotografovať lietadlá pristávajúce na dráhu 12L, a to ešte vo vzduchu. Počas môjho celého pobytu sa totiž lietal smer 12, v skorých ranných hodinách bolo teda slnko mierne z opačnej strany a nemusel som sa teda ponáhľať na svoju hlavnú fotopozíciu. Dorazil som na vopred vytipované miesto, ktorým bolo veľké priestranstvo medzi domami, ale podmienky ma neuspokojili, lietadlá boli príliš vysoko a aj keď smogový opar bol v tento deň slabý, fotografovanie proti nekontrastnej oblohe a so slnkom smerom spredu neboli vôbec ideálne. Preto som sa rozhodol pokračovať v ceste na moje hlavné vyhliadnuté a s čínskym spotterom skonzultované miesto. To sa však nachádza na opačnej strane letiska. Celé zázemie letiska vrátane terminálu, príjazdovej cesty, hotelov a ďalších stavieb je na západnej strane, ja som sa však potreboval dostať na opačný koniec letiska.

A320 Sichuan Airlines B-6321 (CGO)

A320 China Eastern Airlines B-1609 (CGO)

Jedinou voľbou bol taxík, iné formy dopravy do tejto oblasti neexistujú, nakoľko okrem pár skladov sa tam nenachádza prakticky nič. Oblasť je však zjavne pripravená na ďalší budúci rozvoj, je tu vybudovaná široká príjazdová cesta s veľkými križovatkami s doposiaľ nefungujúcimi semaformi. Celý areál pôsobí zaujímavým dojmom, keď na štyroch pruhoch každým smerom nestretnete aj niekoľko minút žiadne auto. Ani mnohé križovatky zatiaľ nikam nevedú, ale čínski projektanti určite vedeli, prečo infraštruktúru v oblasti takto vystavali a aký je to kontrast s praktikami u nás, keď sa najprv rýchlo postavia budovy a domy a potom sa zistí, že cesty nápor dopravy vôbec nezvládajú... Dohovor s taxikárom nebol síce najjednoduchší, iným jazykom ako čínštinou samozrejme nehovoria, ale našťastie vďaka mapovej príprave a ukazovaniu rukami som ho navigoval na správne miesto, z ktorého však bol veľmi prekvapený, lebo zjavne do tohto územia ničoho ešte nikdy nikoho neviezol. Vedel som, že cesta späť bude náročná, ale to som momentálne neriešil a po zaplatení za jazdu som sa vybral na kopce hliny, ktoré sa nachádzajú medzi cestou vchádzajúcou do tunela pod letiskom (táto cesta je však prístupná len pre vyhradené vozidlá) a rolovacou dráhou súbežnou s RWY 12L/30R. Tu treba asi poďakovať čínskym staviteľom, že pri stavbe letiska neboli dôslední a vyťaženú zeminu neodviezli preč ani nerozviezli po širokom okolí, ale nahromadili ju na kopce hneď za letiskovým plotom, ktoré sa tak stali výborným miestom na fotografovanie lietadiel. Po vyjdení na najvyšší kopec som bol unesený tým, ako výhodné toto miesto skutočne je. Nielenže umožňovalo výborný výhľad na dráhu 12L/30R, ale aj na priľahlé rolovacie dráhy a taktiež na spojovacie rolovacie dráhy popred terminál, ktoré spájajú severnú a južnú časť letiska.

MA60 Joy Air B-3453 (CGO)

MA60 OK Air B-3710 (CGO)

S radosťou som sa preto pustil do práce. Spočiatku som síce trochu nedôverčivo pozeral na personál, pohybujúci sa občas po komunikáciách vo vnútri letiska, vrátane vojakov, ale po čase som sa presvedčil, že ani tu nie je fotografovanie lietadiel považované za nič problematické a moja činnosť nikomu neprekážala. S ohľadom na celkovú úroveň demokracie a obmedzenia v Číne, napr. blokovanie niektorých internetových stránok, je celkom prekvapivé, že fotografovanie na letiskách nie je problémom, ale o to potešujúcejší fakt to je. Na kopcoch sa občas objavilo aj zopár domácich ľudí, ktorí sa prišli pozrieť na lietadlá, väčšinu času som tu však bol sám. Prevádzka na letisku Zhengzhou je dominovaná domácimi leteckými spoločnosťami, ktoré používajú dobre známe typy Airbusov, Boeingov, Embraerov či Bombardierov, avšak na rozdiel od veľkých letísk v Pekingu, Šanghaji či Guangzhou sem lieta aj mnoho menších regionálnych dopravcov, ktorých na veľkoletiskách neuvidíte. A to bol práve dôvod mojej cesty, vyfotografovať si síce bežné typy lietadiel, ale v atraktívnych sfarbeniach domácich spoločností a tento cieľ sa mi podarilo vrchovato naplniť. Skladba typov lietadiel je dominovaná klasickými lietadlami strednej kategórie, veľkokapacitné lietadlá sú v Zhengzhou skôr výnimkou, ale nejaký ten A330 či B767 sa aj tu každý deň párkrát objaví. Na nákladných letoch však nechýbajú ani najväčšie typy B747 či B777, počas môjho pobytu napríklad B747-8F Cargolux. Ale predmetom môjho záujmu boli samozrejme iné chuťovky. Lietadlá vo farbách spoločností ako Air Guilin, Chengdu Airlines, China Express Airlines, Colorful Guizhou Airlines, Fuzhou Airlines, GX Airlines, Jiangxi Airlines, Loong Air, Lucky Air, Urumqi Air či West Air by ste v Pekingu hľadali ťažko. Aj tu však vidno konsolidáciu leteckej dopravy, keď mnohé spoločnosti niesli farby veľmi podobné Hainan Airlines a líšili sa len nápismi na trupe.

B737-800 Shandong Airlines B-1931 (CGO)

A320 Lucky Air B-8446 (CGO)

Najväčšou lahôdkou však pre mňa boli domáce turbovrtuľové Xian MA-60 (skratka zvláštneho označenia „Modern Arch“), čo sú modernizované a upravené stroje vychádzajúce zo starých sovietskych AN-24. Malé počty kusov lietali alebo ojedinele ešte lietajú napr. v Kambodži či Laose, avšak najlepšie sa dajú stretnúť práve doma v Číne, aj keď aj tu je ich výskyt minimálny. Všetky pokusy čínskeho leteckého priemyslu za posledné desaťročia v oblasti dopravných lietadiel skončili väčším či menším neúspechom, o to väčšia je moja radosť, ak tieto vzácne lietadlá niekde zachytím svojím objektívom. Tu v Zhengzhou som mal šťastie hneď na tri rôzne exempláre. V neskorých ranných hodinách to bol najprv MA-60 spoločnosti Joy Air v krásnych modrých farbách a popoludní ma potešil stroj ešte stále vo farbách OK Air, hoci v tom čase už lietal taktiež pre Joy Air. Treticu uzavrel na druhý deň štartujúci MA-60 čínskej meteorologickej agentúry, vybavený rôznymi meracími prístrojmi a sondami, ktorý som videl stáť na okraji plochy letiska a len tíško som dúfal, že sa rozhodne odlietať, čo sa mi nakoniec splnilo. Aj tieto úlovky prispeli k tomu, že som bol už po prvom dni so svojím spottingom maximálne spokojný, aj vďaka slnečnému počasiu a priaznivému smeru lietania, vďaka ktorému všetky pristávajúce lietadlá nevyhnutne museli rolovať okolo môjho stanovišťa. Tie, ktoré ubrzdili na dráhe skôr, som fotografoval po opustení dráhy a otáčaní sa na rolovacích dráhach priamo oproti mne, tie, ktoré mali o niečo dlhší výbeh po pristátí pokračovali ďalej a míňali ma na rolovacej dráhe rovnobežnej s RWY 12L/30R. Do skorých predpoludňajších hodín sa dali krásne fotografovať aj lietadlá na spojovacej rolovacej dráhe s terminálom v pozadí, s pribúdajúcim časom a teplotou sa však na vzdialenejších miestach začal prejavovať výraznejší heat haze.

A320 Capital Airlines B-6795 (CGO)

B737-800 Fuzhou Airlines B-5430 (CGO)

Všetko dobré sa však raz musí skončiť a tak aj môj prvý deň sa nakoniec nachýlil ku koncu a mňa čakala cesta naspäť do hotela. To sa jednoduchšie povie ako vykoná, nakoľko miesto, na ktorom som fotografoval, bolo tak odľahlé, že okrem zopár vozidiel s povolením vstupu do letiskového areálu tam nič nejazdilo. Nakoľko po čínsky neviem a nablízku nebol ani nikto, kto by mi pomohol, nezostalo mi nič iné, len sa pešo vybrať smerom na východ, aby som sa dostal z areálu letiska na hlavnú cestu, kde som dúfal, že zoženiem nejaký taxík. Po nekonečnom pochode prázdnymi bulvármi a križovatkami, na ktorých vytrvalo blikala oranžová, som konečne dorazil na hlavnú cestu, avšak po taxíkoch ani náznak, celá oblasť je tak vzdialená od akýchkoľvek obývaných štvrtí, že tu jazdili len obyčajné autá a tým vysvetliť, čo chcem a kam sa chcem dostať, som považoval za nadľudský výkon. Keď som však po ceste videl šliapať na akejsi rikši (bicykli s prídavnou kabínou) starého Číňana, rozhodol som sa na neho zamávať a on prekvapivo zastavil. Dohovoriť sme sa samozrejme nevedeli, ale posunkami som mu naznačil, kam sa chcem dostať a po jeho prikývnutí som sa usadil do jeho „koča“. Starý Číňan šliapal čo mu sily stačili, ale keďže tých síl asi nemal veľa, cesta nám trvala celú večnosť, až mi ho bolo miestami ľúto a chcel som ho pri šliapaní do pedálov vystriedať. Ale napokon sa nám predsa podarilo doraziť na severozápadný roh letiska, na okraj mestskej civilizácie, kde som sa mu veľmi pekne poďakoval a dal sumu, ktorú som považoval za primeranú, a ktorú zrejme on ani neočakával, nakoľko žiaril šťastím. Každopádne som si tak ušetril asi 2 hodiny pešieho pochodu popri dráhe a mohol sa skôr dostať do svojho hotela. Z pôvodne plánovaného výletu do mesta Zhengzhou však nakoniec zišlo, deň sa už končil, ja som bol unavený a cesta do mesta bola pomerne komplikovaná a nevedel som, čo by som tam vlastne za tmy videl.

A320 Cambodia Angkor Air XU-353 (CGO)

A330-200 Sichuan Airlines B-6518 (CGO)

Na druhý deň ma čakal znova spotting, ale tentokrát som sa rozhodol, že vyskúšam fotografovanie vzletov. Lietadlá opäť lietali v smere 12, počasie sa však už bohužiaľ zhoršilo, jednak na oblohe občas boli nejaké vysoké biele mraky a najmä sa vo vzduchu zvýšila koncentrácia smogu, takže fotografické podmienky sa stali typický „čínskymi“. Nakoľko vzlety sa realizujú z južnej dráhy 12R/30L, moja cesta tentokrát viedla od hotela smerom na juh a ďalej na východ južne od tejto dráhy. Pre túto kombináciu spottingu, prvý deň na vzdialenom mieste na opačnom konci letiska a druhý deň na dostupnejšom mieste bližšie k hotelu, som sa rozhodol preto, lebo večer ma čakal odlet do Šanghaja a nemohol som si dovoliť zmeškať ho tým, že by som nenašiel žiaden odvoz z pozície z predchádzajúceho dňa, resp. som sa nechcel oberať o cenný čas tým, že by som pre istotu musel fotografovanie ukončiť v predstihu, aby som mal dostatočnú časovú rezervu pre prípad komplikácií s presunom. Okolie južnej dráhy je výrazne prívetivejšie ako východná strana letiska, sú tu obývané štvrte, v ktorých bývajú a pracujú miestni. Postupne som vyskúšal niekoľko miest, kde som si myslel, že by som mohol mal výhľad na RWY 12R/30L s možnosťou fotografovania, ale vždy som skončil neúspešne s tým, že tam buď bol dvojitý plot, nejaké terénne alebo vegetačné prekážky alebo sa lietadlá na dráhe vplyvom vyparovania „vlnili“. A tak som postupne dorazil až do miesta, kde sa lietadlá už dostávali do vzduchu. V týchto miestach už neboli žiadne domy, iba polia a poľné cesty, a tak som pokračoval dovtedy, kým som nenašiel vhodné miesto, z ktorého sa dala fotografovať väčšina vzlietajúcich lietadiel v dobrom uhle. Nastal tu samozrejme tradičný problém fotografovania vzletov, a síce že každé lietadlo sa odlepuje od zeme v inom mieste, stúpa pod iným uhlom, niektoré dokonca používali na začiatok rozjazdu skrátenú dĺžku dráhy. Preto sa nedalo nájsť jedno miesto, z ktorého by boli dobre fotografovateľné všetky vzlety, ale moje nájdené miesto vyhovelo aspoň vo väčšine prípadov.

B737-700 China Southern Airlines B-5232 (CGO)

B737-700 Kunming Airlines B-1461 (CGO)

A tak som sa tu „uvelebil“ v tieni ojedinelého stromu a čakal na vzlety. Lietadlá som našťastie videl v predstihu počas rolovania na štart, takže nejaké veľké prekvapenie sa nekonalo a na prípadný objekt môjho záujmu som bol vždy pripravený, prípadne som mierne zmenil aj svoju pozíciu v očakávaní dlhšieho alebo kratšieho rozjazdu. U niektorých lietadiel to proste nešlo, napríklad B747-400F Kalitta Air mal tak dlhý rozjazd, že sa nedal vyfotografovať bez plota ani pri najlepšej vôli. Ale u väčšiny typov som bol úspešný. Hoci som v predchádzajúci deň vyfotografoval veľké množstvo zaujímavých lietadiel, aj dnes sa vyskytli novinky, ktoré mi ešte chýbali a nešlo len o vyššie spomínaný meteorologický MA-60. Kvalita fotografií samozrejme aj vďaka počasiu nedosiahla úroveň predchádzajúceho dňa, aj tak som však bol nadmieru spokojný. Po skončení fotografovania som sa pešo vybral naspäť do hotela, čo v tomto prípade predstavovalo „len“ asi 1,5 hodinovú prechádzku. Ale mal som istotu, že svoj večerný odlet, na ktorý ma hotel opäť odviezol svojím mikrobusom, bez problémov stihnem. Potom ma čakalo už len čakanie na môj Boeing 737-700 spoločnosti Shanghai Airlines. Čas som si skrátil prehliadkou terminálu letiska Zhengzhou, ktorý je skutočne moderný, vzdušný a pohodlný. Nasledoval bežný čínsky vnútroštátny let na letisko Pudong, ktoré som si zvolil preto, lebo z neho som mal následne aj odlet naspäť domov a teda aj svoj hotel na nasledujúce dve noci sa nachádzal práve v jeho tesnej blízkosti. Aj tento hotel mal svoj shuttle z letiska, vďaka ktorému som sa mohol rýchlejšie dostať do svojej izby. Tá bola tentokrát na čínske pomery dosť malá, zato mala okno, cez ktoré však akurát prenikal hluk pristávajúcich lietadiel. Aspoň ma to však navnadilo na ďalšie dva spotterské dni.

B737-900 Thai Lion Air HS-LTK (CGO)

MA60 China Meteorological Administration B-3435 (CGO)

Na druhý deň ráno som sa rozhodoval, kam vlastne vyraziť. Ako je všeobecne známe, Šanghaj so svojimi cca 24 miliónmi obyvateľov má dve letiská, ako sa na najväčšiu mestskú aglomeráciu v Číne patrí. Blízko k centru mesta sa nachádza prevažne vnútroštátne letisko Hongqiao, z ktorého však smerujú aj regionálne medzinárodné lety do okolitých ázijských krajín. Naopak asi 30 km východne od mesta sa rozkladá primárne medzinárodné letisko Pudong, z ktorého však naopak vedie aj istý počet vnútroštátnych letov a veľmi bohatá je aj nákladná doprava, nakoľko región je nielen veľmi ľudnatý ale aj priemyselne vyspelý. Mojím cieľom samozrejme bolo navštíviť obe letiská, otázka bola kedy ktoré. Hoci môj odlet domov po skončení výletu bol až v neskorých nočných hodinách, logicky bolo istejšie stráviť druhý deň práve na letisku Pudong, aby som sa vyhol prípadným problémom s dopravou z letiska Hongqiao. Na druhej strane, môj hotel ležal tak blízko k pristávajúcim lietadlám letiska Pudong a počasie v prvý deň pobytu bolo pekné, že som neodolal a vybral sa pešo vyskúšal fotopozíciu na priblížení jednej z dráh tohto letiska. To však nie je také jednoduché, lebo letisko Pudong je skutočným veľkoletiskom, ktoré ročne odbaví cca 74 miliónov cestujúcich (stav spred krízy spôsobenej koronavírusom). A k dispozícii má až 5 vzletových a pristávacích dráh. Dve dvojice dráh sa nachádzajú na východnej a západnej strane od terminálov letiska, pričom na vonkajšej dráhe sa vždy pristáva a z vnútornej štartuje. Piata, trochu izolovaná dráha 15/33 sa na bežnú prevádzku veľmi nepoužíva, avšak mnohokrát sa využíva na testovacie lety lietadiel z produkcie domácej firmy COMAC, ktorej hangáre sa nachádzajú južne od jej prahu.

ERJ190 Colorful Guizhou Airlines B-3285 (CGO)

ERJ190 GX Airlines B-3166 (CGO)

Počas môjho pobytu v Šanghaji sa lietalo našťastie v smere od severu na juh, čo bolo pre mňa výhodnejšie, nakoľko na oboch letiskách sú lepšie a dostupnejšie fotopozície. V prípade Pudongu napokon rozhodol fakt, že k dráhe 16L, ktorá sa nachádza na východ od terminálov, sa na rannú stranu prakticky ani nedá dostať a tak mi neostávalo nič iné, iba sa vybrať smerom k dráhe 17R, ktorá je najzápadnejšou dráhou na letisku. Opticky sa vzdialenosť k dráhe nezdala veľká, avšak po zemi bolo potrebné mnohé oblasti obísť po cestách a tak mi presun zabral nakoniec asi pol hodinu. Keď som dorazil na miesto a cez malý nefunkčný plot sa dostal na nepoužívanú cestu, zistil som, že ani pri najlepšej vôli sa pre pristátia na tejto dráhe nedá dosiahnuť dobrý uhol na fotografovanie. Za mnou sa už nachádzal plot vedľajšej dráhy 17L, takže ďalej sa ísť nedalo a plot letiska bol aj smerom na juh, čiže nedalo sa ísť ani bližšie k prahu dráhy, kde by pristávajúce lietadlá boli nižšie a teda v lepšom uhle. Bolo to pre mňa istým sklamaním, hoci fotografovať sa dalo, s uhlom som proste nebol spokojný. Chvíľku som sa na tomto mieste zdržal a vyfotografoval zopár lietadiel, potom som sa však rozhodol, že využijem pekné počasie (nakoľko predpoveď na nasledujúci deň už nebola taká priaznivá) a navštívim radšej druhé letisko Hongqiao. Našťastie napriek rozlohe Šanghaja presun medzi letiskami nie je taký komplikovaný, ale samozrejme trvá dlho, najmä ak nechcete dávať peniaze za rýchlovlak Maglev. Obe letiská totiž spája linka metra č. 2, hoci technicky treba prestúpiť z jedného vlaku do druhého v stanici Guanglan Road. A tak som sa vyzbrojil trpezlivosťou a vybral som sa na cestu čínskou MHD, ktorá nakoniec dopadla bez problémov a moje rozhodnutie sa ukázalo byť správnym. Ale o tom až v poslednej časti môjho trip reportu.

B737-800 Donghai Airlines B-6980 (CGO)

A320 Tianjin Airlines B-1052 (CGO)




Související kategorie

Komentáře



Nebyly vloženy žádné komentáře.

Partneři


Reklama
Používáním tohoto webu vyjadřujete souhlas s tím, že využívá pro analýzy a přizpůsobení obsahu soubory cookie. Další informace