Hoci letisko v Miami je určite najväčším lákadlom pre spottera na východnom pobreží Floridy, ak máte k dispozícii auto a trochu viac času, určite stojí za to, vybrať sa aj na niektoré iné letiská v okolí. USA sú známe bohatou a kvalitnou sieťou diaľnic a ciest a tak nie je problém navštíviť aj menšie letiská v okolí. Aj keď pojem „menšie letisko“ je v prípade Fort Lauderdale/Hollywood International Airport, ktoré ročne odbaví zhruba 36 miliónov cestujúcich, určite silne skresľujúci. Navyše má toto letisko čo ponúknuť, lebo skladba jeho návštevníkov je diametrálne odlišná od letiska v Miami a predstavuje teda vítané spestrenie pobytu. Zjednodušene možno povedať, že Fort Lauderdale je akýmsi „low-cost“ konkurentom jeho veľkého brata, pretože hlavnú úlohu tu zohrávajú spoločnosti ako Spirit Airlines či JetBlue Airways. Ale ani štandardné veľké americké spoločnosti sa mu nevyhýbajú a spottera tu poteší aj niekoľko exotických návštevníkov zo zahraničia. Preto bolo jasné od začiatku, že aj naša cesta bude smerovať na toto letisko. Navštívil som ho už počas svojich dvoch predchádzajúcich výletov na Floridu a vždy som bol veľmi spokojný. Malo to však jeden háčik... Hoci letisko Fort Lauderdale/Hollywood International Airport oficiálne disponuje dvoma vzletovými a pristávacími dráhami (označenými 10L/28R a 10R/28L) už dlhú dobu, až do roku 2014 bola prevádzka na južnej dráhe (RWY 10R/28L) z pohľadu spottera zanedbateľná, dráha bola totiž príliš krátka na prevádzku väčšiny bežných dopravných lietadiel. A tak počas mojej prvej návštevy v roku 2011 na nej pristálo alebo vzlietlo iba zopár malých vrtuľových lietadiel a v roku 2013 bola z dôvodu rekonštrukcie zatvorená úplne.
|
|
|
|
A340-300 Avior Airlines YV3292 (MIA) |
A320neo Frontier Airlines N313FR (MIA) |
Po rekonštrukcii sa z nej však stala plnohodnotná dráha s dĺžkou 2 438 metrov (severná RWY 10L/28R má dĺžku 2 743 m) a tak sa aj na tomto letisku začala ťažká voľba pre spottera, ktorej dráhe dať prednosť. Dilema je ešte umocnená tým, že na oboch dráhach sú výborné fotopozície, na tej južnej dokonca ešte lepšie. Aj keď dĺžka vyše 2,4 km je pre bežné stredne veľké dopravné lietadlá plne postačujúca, predsa len veľkokapacitné lietadlá sú na južnej dráhe skôr výnimkou, za suchého počasia a nižších teplôt, napr. v noci, pristanú na tejto dráhe aj lietadlá veľkosti A330, avšak pre vzlety je pre ne príliš krátka. Aj preto je severná dráha stále o niečo atraktívnejšia, ale samozrejme ideálne je počas pobytu zotrvať istý čas na oboch. Našťastie, systém používania dráh je aspoň čiastočne predvídateľný. Na južnej dráhe dominujú pristátia a vzlety dvoch hlavných „low-cost“ prevádzkovateľov, JetBlue Airways a Spirit Airlines, doplnené občasnými pohybmi Delta Air Lines, zatiaľčo na severnej dráhe sa odohrávajú ostatné pohyby, vrátane väčšiny zahraničných lietadiel. Veľa pristátí a vzletov Spirit Airlines či JetBlue Airways je však aj na severe. Severná dráha má navyše bonus v podobe občasných pohybov nákladných lietadiel (najmä FedEx Express vrátane vzácnych DC-10) alebo vzácnych návštevníkov zo severných apronov letiska, kde bývajú odstavené rôzne netradičné lietadlá, nespadajúce pod bežnú pravidelnú prevádzku letiska. Obe dráhy sú umiestnené dostatočne ďaleko od seba, medzi nimi sa nachádza prakticky celý terminálový komplex, čo umožňuje ich simultánnu prevádzku. Vďaka východno-západnej orientácii oboch dráh sú najlepšie svetelné podmienky na fotografovanie v zimnom období, čo bolo v našom prípade ideálne.
|
|
|
|
B727-200F IFL Group N281FL (MIA) |
B727-200F Amerijet International N395AJ (MIA) |
Medzi najžiadanejších návštevníkov letiska Fort Lauderdale patria najmä brazílska spoločnosť Azul a ekvádorská TAME, ktoré do Miami nelietajú, ale zaujímavá je aj celá plejáda kanadských leteckých dopravcov, ktorí hlavne počas víkendov od decembra do marca vozia slnkachtivých Kanaďanov na ich vytúženú dovolenku do tepla. Z Latinskej Ameriky sú tu zastúpené aj Avianca, Bahamasair, Caribbean Airlines či Copa Airlines, tie však možno vidieť aj v Miami a v oveľa väčšom počte. Exkluzívnymi návštevníkmi sú však domáce Silver Airways a SkyBahamas Airlines so svojimi Saabmi 340. Prevádzka na letisku je rovnomerne rozložená počas celého dňa, hoci aj tu vznikajú špičkové časy, kedy sa napr. na odlete zhromaždí aj niekoľko lietadiel za sebou. To je v prípade severnej dráhy istou komplikáciou, nakoľko rolovacia dráha (v podstate sú dve hneď vedľa seba) sa nachádza pred samotnou RWY 10L/28R a teda stojace lietadlá, ktoré čakajú na vzlet, tak svojimi trupmi a teplým vzduchom z výtokových trysiek ohrozujú fotografovanie lietadiel pred pristátím alebo na dráhe. V prípade severnej dráhy je totiž najlepšia fotopozícia situovaná presne oproti prahu dráhy 10L, terén je tu však rovný a keďže v USA nie je možné používanie rebríkov priamo pri plote, lietadlá je možné fotografovať buď ponad plot ešte vo vzduchu alebo cez oká plota na dráhe. To je však, okrem problému s rýchlosťou pohybujúcich sa lietadiel, komplikované, ak v prednej línii stoja lietadlá čakajúce na odlet a za ich motormi sa vinie prúd teplého vzduchu. Našťastie k takýmto situáciám nedochádza často a po väčšinu dňa možno z tohto miesta pohodlne fotografovať nielen pristávajúce ale aj vzlietajúce lietadlá, v ranných hodinách aj pri otáčaní sa na prahu dráhy v peknom svetle a atraktívnym pozadím. Rolujúce lietadlá možno samozrejme taktiež fotografovať, avšak výhradne cez oká plota a najmä väčšie stroje sú niekedy príliš blízko.
|
|
|
|
A321 Air Canada Rouge C-FJOK (MIA) |
B767-200 Dynamic International Airways N770JM (MIA) |
Situácia je výrazne lepšia na južnej dráhe 10R/28L, ktorá má rolovacie dráhy zo severnej strany, a preto spotterovi nič neprekáža ani pri zhluku viacerých čakajúcich lietadiel pred jej prahom. Navyše, prevádzkovateľ letiska sa tu vzorne postaral o spotterov a ostatných návštevníkov letiska a na juh od dráhy vybudoval zelený park na mierne vyvýšenom kopčeku, z ktorého možno pohodlne a s vítaným miernym nadhľadom fotografovať všetky pohyby, a to bez zavadzajúceho plota v zábere. Pozadie síce môže byť v niektorých miestach mierne rušivé, park je však dostatočne dlhý na to, aby si spotter mohol vybrať, na akom mieste a v akom uhle chce lietadlá fotografovať. Čo je na týchto podmienkach najlepšie je fakt, že nakoľko ide o oficiálne miesta pre fanúšikov lietadiel, nikto nebude mať žiadne námietky proti fotografovaniu, samozrejme pokiaľ neporušujete miestne zákony a nariadenia, napr. o dodržaní predpísanej vzdialenosti od plota. V prípade severnej dráhy je dokonca vedľa veľkého parkoviska umiestnený reproduktor, prenášajúci komunikáciu medzi riadiacou vežou a lietadlami, takže spotter znalý komunikácie a ovládajúci angličtinu na špičkovej úrovni môže popri fotografovaní aj počúvať rozhovory s posádkami. Aj pri fotopozícii na južnej dráhe sa nachádza parkovisko, čo je pre americký štýl života, keď sa domáci vozia autom až pár metrov od miesta, kde chcú zotrvať, také typické. Z pohľadu spottera je to však veľmi praktické v prípade potreby rýchlej zmeny pozície, nakoľko presun medzi oboma dráhami sa dá zvládnuť aj za menej než 10 minút.
|
|
|
|
A320 JetBlue Airways N598JB (FLL) |
B737-500 Bahamasair C6-BFD (FLL) |
Na letisku Fort Lauderdale/Hollywood International Airport sa nachádza ďalšia fotopozícia aj na streche jednej z garáží neďaleko terminálov, odkiaľ je ešte lepší prehľad o dianí na letisku, avšak podľa môjho názoru, hoci som toto miesto osobne nikdy nenavštívil, je na fotografovanie menej vhodné, nakoľko postihuje iba prevádzku na severnej dráhe a priľahlých termináloch, navyše vzdialenosti k lietadlám sú väčšie a aj teplý vzduch z motorov a APU lietadiel na zemi môže fotografovanie výrazne komplikovať. Pokiaľ sa lieta v smere dráh 10, čo je našťastie po väčšinu času, je podľa mňa lepšie využiť miesta pri prahoch oboch dráh. Horšia situácia je v prípade, ak sa kvôli prúdeniu vetra zmení smer lietania na 28. Na opačných koncoch dráh prakticky neexistujú dobré fotopozície, takže z môjho pohľadu určite odporúčam návštevu letiska výhradne pri lietaní v smere 10. Našťastie, ako som už spomínal v prvej časti, západné prúdenie vetra je v tejto oblasti pomerne vzácne a spravidla aj po prechode studeného frontu trvá maximálne jeden-dva dni, než sa obnoví klasické východné prúdenie. Podobne ako v Miami aj tu však platí, že v prípade východného prúdenia sa počas dňa vytvára čoraz viac kopovitých oblakov, ktoré kulminujú okolo obeda a popoludní, to je však daň za polohu v tropickej oblasti. Celkovo však možno návštevu letiska Fort Lauderdale jednoznačne odporučiť, s ohľadom na zloženie prevádzky však plne postačuje, ak tu za pekného počasia strávite jeden deň. Letisko je z Miami pohodlne dosiahnuteľné autom za necelú hodinu po diaľnici, a tak ak niekto „loví“ napr. špeciálne sfarbenia spoločnosti Azul, je možné sa sem cielene vrátiť aj v inom dni.
|
|
|
|
A320 Allegiant Air N215NV (FLL) |
B737-700 Southwest Airlines N214WN (FLL) |
V širšom okolí Miami sa samozrejme nachádza viacero letísk, ktoré môžu byť zaujímavé na krátku návštevu, najmä ak niekto „hľadá“ zabudnuté staršie lietadlá (napr. DC-3), ale určite nestoja za to, aby ste na nich strávili celý deň. Z tejto kategórie stojí za zmienku najmä Opa Locka, s oficiálnym názvom Miami-Opa Locka Executive Airport. Ako sám názov napovedá, letisko sa nachádza prakticky ešte na severnom okraji Miami, z hlavného letiska Miami International Airport je dosiahnuteľné autom za cca 20-30 minút, v závislosti od intenzity premávky na miestnych cestách a počtu červených, ktoré vás budú čakať na semaforoch (je známe, že červené na amerických semaforoch trvajú niekedy aj tri-štyri minúty). Slúži ako vedľajšie letisko pre Miami, najmä pre všeobecné letectvo (Business Aviation), pre ktoré nie je na veľkom letisku dostatok priestoru, hoci ojedinelé bizjety (najmä tie väčšie) možno stretnúť aj tam. V Opa Locke sú však priam uspôsobení pre tento druh dopravy, nachádza sa tu niekoľko terminálov pre rýchle a diskrétne odbavenie bohatých a slávnych, ktorí si môžu dopriať luxus vlastného lietadla. Charakteru prevádzky zodpovedá aj prístupnosť jednotlivých častí letiska, dostať sa tu k dráhe nie je také jednoduché, ale vzhľadom na malú intenzitu prevádzky ani nie veľmi zmysluplné. Čo však stojí za pokus, je preskúmať jednotlivé „zákutia“ letiska, to znamená z hlavnej príjazdovej cesty postupne odbočiť do všetkých bočných uličiek a pozrieť sa až na ich koniec, kde sa môžu skrývať často zaujímavé poklady v podobe odstavených lietadiel novšieho či staršieho dáta výroby. Je prakticky isté, že tu narazíte na nejakú tú DC-3, staršie Convairy, ale na plochách letiska sú odstavené aj staré Antonovy, B727, MD-80 a pod. Bohužiaľ, na rozdiel od minulosti, kedy sa za istých okolností dalo získať povolenie na krátky vstup na odstavné plochy letiska, v posledných rokoch je to už prakticky nemožné, resp. aspoň mne sa to napriek snahe nepodarilo. V čase našej krátkej návštevy v decembri 2017 bola navyše časť letiskových plôch v rekonštrukcii, takže náš „úlovok“ bol tentokrát minimálny, to ma však určite neodradí od návštevy počas mojej ďalšej cesty na Floridu.
|
|
|
|
B717-200 Delta Air Lines N925AT (FLL) |
B737-800 Westjet C-GWRG (FLL) |
Okrem Opa Locky možno navštíviť aj iné malé letiská, napr. Kendall-Tamiami Executive Airport, ktoré dnes nesie trochu mätúci názov Miami Executive Airport a nachádza sa južne od medzinárodného letiska v Miami. Aj tu možno nájsť nejaké odstavené menšie vrtuľové lietadlá a pravdepodobne bude možné dostať sa aj na letiskovú plochu, avšak my sme tentokrát toto letisko vynechali. Znovu sme sa však vrátili na letisko Fort Lauderdale-Hollywood, avšak nie kvôli fotografovaniu, ale aby sme podnikli malý vedľajší výlet. Už počas plánovania mojej cesty na Floridu som bol pevne rozhodnutý, že stráviť týždeň iba v oblasti Miami nebude pre mňa dostatočným lákadlom. Napriek pestrej prevádzke, predsa len pri tretej návšteve už človek chce skúsiť aj niečo iné. Už aj počas minulej návštevy v roku 2013 som sa spontánne rozhodol „dochutiť“ si svoj výlet krátkym „odskokom“ do Mexika, a tak som aj teraz rozmýšľal a hľadal vhodné ciele. Bohužiaľ, opäť sa ukázalo, že letenky z Miami do akejkoľvek destinácie v Latinskej Amerike, ktorá by z pohľadu spottera stála za návštevu, sú takmer rovnako drahé ako akciové letenky priamo z Európy, preto po dlhšom váhaní padla voľba opäť na mexické hlavné mesto. Od mojej poslednej návštevy uplynuli 4 roky a tak som predpokladal, že tam bude čo fotografovať, navyše mal som tam komunitu spotterov, s ktorými som sa zoznámil predtým. Môj cestovný partner Mirek nebol spočiatku tomuto nápadu naklonený a chcel ostať celý týždeň v Miami, hoci aj bez auta, nakoniec sa však nechal presvedčiť, že to bude pre neho ešte zaujímavejšie ako pre mňa a išli sme do toho obaja. Hľadanie leteniek sme nakoniec skončili u spoločnosti JetBlue Airways, ktorá mala prijateľné ceny v našich termínoch a dvojdňový výlet bol kúpený.
|
|
|
|
A330-200 Azul PR-AIV (FLL) |
ATR42 US Department of Justice N313CG (FLL) |
JetBlue Airways však lieta výhradne z Fort Lauderdale, a tak sme sa na svoj odlet do Mexico City museli presunúť práve tam. Už pri poslednej návšteve som zistil, že je cenovo výhodnejšie ponechať si prenajaté auto celý týždeň, aj počas dvojdňového výletu, ako ho vracať do požičovne a preberať ho po prílete znova. Zostávalo už len vyriešiť, kde vozidlo zdarma a bezpečne ponechať na necelé dva dni, nakoľko parkovanie na samotnom letisku by bolo samozrejme pomerne drahé. Aj v blízkom okolí amerických letísk je samozrejme parkovanie rôznymi spôsobmi zakázané, podarilo sa mi však nájsť vhodné miesto v zóne malých obchodov a reštaurácií asi 25 minút pešo od nášho terminálu JetBlue Airways, kde sa dalo zdarma zaparkovať. Išlo hlavne o to, aby parkovisko nebolo výslovne označené ako vyhradené pre istú skupinu návštevníkov a aby zároveň bolo dostatočne bezpečné na ponechanie auta počas jednej noci. Po vyriešení tohto problému nič nebránilo tomu, aby sme v skorých ranných hodinách, ešte za hlbokej tmy, pešo prešli na odlet nášho letu a nakoľko sme mali len príručné batožiny, táto prechádzka nikomu nevadila. Po tradičných odletových formalitách sme sa s východom slnka ocitli na palube A320 spoločnosti JetBlue Airways a obsadili svoje miesta. Letel som touto spoločnosťou po prvýkrát a nevedel som teda, čo od jej služieb očakávať. Nakoľko ide o low-cost dopravcu, očakával som natesno umiestnené sedačky a plné lietadlo, bol som však milo prekvapený, že ani jedna obava sa nenaplnila a oba lety s JetBlue Airways boli maximálne príjemné. Vlastne musím konštatovať, že to bol azda najluxusnejší let v ekonomickej triede lietadla tejto kategórie, aký som kedy absolvoval. Určite k tomu prispelo aj slabé, asi iba polovičné obsadenie lietadla, takže sme mali každý celý rad troch sedadiel pre seba, ale aj vzdialenosť medzi radmi bola viac než pohodlná, žiadne tlačenie nôh pri mojich 187 cm výšky, ale dostatok miesta na úrovni Premium Economy iných spoločností.
|
|
|
|
A319 Spirit Airlines N503NK (FLL) |
A321 Delta Air Lines N314DN (FLL) |
Ani servis samotný určite spoločnosť nezahanbil. Samozrejme, v ekonomickej triede na podobných letoch v USA a do okolitých krajín (náš let trval niečo vyše dve hodiny) nemožno v dnešnej dobe očakávať bohatú ponuku jedál zdarma, avšak JetBlue Airways nám náš let spríjemnili nielen ponukou nealkoholických nápojov ale aj pestrým výberom sladkých a slaných snackov, navyše stewardky na nás nešetrili a priam nás nabádali, aby sme si zobrali viac rôznych balení a kabínou prešli pri každom lete dvakrát. K tomu v každom sedadle malé obrazovky s ponukou Live TV alebo iných programov, časť bola dostupná zdarma, časť za poplatok, avšak Live TV fungovala iba nad územím USA, ktoré sme pomerne rýchlo opustili. Bez ohľadu na to s istotou tvrdím, že služby JetBlue Airways ma príjemne prekvapili a hodnotím ich ako vysoký nadštandard s ohľadom na zaplatenú cenu a triedu cestovania v dnešnej dobe. Lietadlo nás navyše s miernym predstihom bezpečne dopravilo do cieľa našej cesty, na letisko Benito Juárez International Airport hlavného mesta Mexika, kde sa mohla začať naše dvojdňové spotterské dobrodružstvo. Fotopozície v okolí letiska som poznal už zo svojej predchádzajúcej návštevy, napriek tomu som skontaktoval známych miestnych spotterov, s ktorými sme sa neskôr samozrejme stretli. Na rozdiel od minulej návštevy som tentokrát rezervoval jednoduché ubytovanie takmer priamo oproti terminálu letiska, kam stačilo prejsť 10 minút pešo nadchodom ponad frekventovanú ulicu, aby sme mali ľahký prístup po prílete i pred odletom. Ubytovanie v štýle izby v niečom, čo pripomínalo autoservis bolo síce zaujímavé, ale náš účel splnilo. Navyše, vďaka slnečnému počasiu sme sa tu ani nezdržali a hneď sme vyrazili za naším cieľom, fotografovaním lietadiel, ale o tom až v tretej časti môjho rozprávania.
|
|
|
|
ERJ145 IBC Airways N241BC (FLL) |
DC3 Atlantic Air Cargo N705GB (OPF) |
Nebyly vloženy žádné komentáře.
Copyright © 1999-2024 planes.cz | Redakční systém
