Spotting trip report – Po dvoch rokoch znovu do Londýna

• 20.10.2019 09:00
• Letecké cestopisy

Ak som v minulom článku písal o tom, že Paríž je pre mňa asi najčastejšie navštevovanou spotterskou destináciou v Európe (ak nerátam letiská v tesnom okolí svojho bydliska), tak Londýn tiež určite patrí do top päťky mojich výletov v Európe. Ten hlavný dôvod je asi zrejmý aj menej skúsenému spotterovi: V Londýne sa sútreďuje také množstvo rôznorodých lietadiel z celého sveta, že aj pri niekoľkých návštevách za rok musíte vždy vidieť niečo nové. Na druhej strane je to vykúpené niečím, čo spotter len ťažko ovplyvní – počasím. O londýnskom (alebo celkovo britskom) počasí kolujú vtipy i legendy, všetky ale smerujú k tomu jedinému, že počasie na britských ostrovoch je jednak veľmi oblačné a pomerne vlhké, ale hlavne veľmi premenlivé. A to najmä pri západnom prúdení. Oceánsky vzduch od západu má vysokú vlhkosť a nad pevninou sa z neho tvorí rozsiahla oblačnosť. Z nej potom často vypadávajú zrážky, v jesennom a zimnom období sa z vysokej vlhkosti tvorí hmla, a to sú všetko javy, ktoré spotterovi veľmi nenahrávajú. Azda jedinou garanciou prechodne pekného počasia v oblasti Londýna je východné prúdenie okolo tlakovej výše, ktorá sa občas usadí nad severnou alebo západnou Európou a vtedy aj v britskej metropole viete zažiť modrú oblohu a žiariace slnko. Problémom je „trafiť“ sa práve do takéhoto obdobia. Z vlastnej skúsenosti mám odpozorované, že najväčšia pravdepodobnosť na takýto jav nastáva buď na začiatku jari (marec/apríl), alebo na prelome leta a jesene (september). Ani to však nie je zaručené, čoho dôkazom je aj môj dnešný článok.

B767-300 British Airways G-BZHC (LHR)	B777-300 Air New Zealand ZK-OKM (LHR)

Do Londýna som za lietadlami začal chodiť (resp. skôr lietať, lebo pozemnú cestu na takúto vzdialenosť odmietam) zhruba pred 15 rokmi, keď mi to umožnili lacné lety so spoločnosťou SkyEurope Airlines. Po ich krachu som to raz skúsil s Ryanairom, keď sa mi podarilo kúpiť letenky za skutočne symbolickú cenu 1 EUR/1 GBP v každom smere (bez batožiny). Takéto ponuky však rýchlo z ponuky Ryanairu zmizli a keď som k ich „novým“ cenám pripočítal cenu pozemného presunu z letiska Stansted na hlavné letisko Heathrow a hlavne časovú stratu s tým spojenú, rozhodol som sa skúsiť inú možnosť, a síce využiť nazbierané body (avios) v programe British Airways na bonusovú letenku priamo na letisko Heathrow. Táto možnosť sa zdala na prvý pohľad veľmi lákavá, nakoľko okrem cesty priamo na cieľové letisko ponúkala možnosť zrušiť celú letenku do 48 hodín pred odletom iba s minimálnou stratou (nevratný doplatok 42 EUR). Tu som však narazil na problém, že za lety z Viedne požadovali aerolínie 13.000 avios, zatiaľčo za rovnaké lety z Prahy iba 8.000 avios. A hoci lietanie z Viedne je pre mňa vzhľadom na blízkosť Bratislavy oveľa pohodlnejšie, markantný rozdiel v použitých bodoch ma donútil zvoliť si radšej miesto odletu v Prahe, hoci to znamenalo časovo náročný presun autobusom po „obľúbenej“ diaľnici D1. Ale ak som si spočítal, že namiesto dvoch takýchto výletov z Viedne môžem mať tri z Prahy a ešte mi 2.000 avios ostane, bolo rozhodnuté. Prvýkrát som tento variant vyskúšal v roku 2015 a rozhodol som sa takto lietať do Londýna viac-menej každý rok. Počítal som s tým, že ak by predpoveď počasia bola veľmi nepriaznivá, celú cestu môžem tesne pred odletom zrušiť len s minimálnymi stratami.

B787-9 Air France F-HRBA (LHR)	A380 British Airways G-XLEI (LHR)

Potom, čo som sa v roku 2015 po ťažkom rozhodovaní nakoniec rozhodol letieť a s výsledným počasím som nakoniec vôbec nebol spokojný, bol som v nasledujúcom roku už výrazne opatrnejší. Hoci s veľmi ťažkým srdcom, dva dni pred odletom v septembri 2016 som celý výlet zrušil, nechcel som totiž zažiť podobné sklamanie ako rok predtým. Dúfal som, že o rok neskôr už nemôžem mať predsa znova takú smolu a na tretíkrát to musí konečne vyjsť. Bohužiaľ, nie som zjavne práve dieťa šťasteny, a tak v septembri 2017 sa situácia do tretice opakovala. So zakúpenou letenkou som začal pár dní pred odletom sledovať predpoveď počasia a na pokoji mi to veru nepridalo. Opäť sa ukazovalo veľmi premenlivé, oblačné počasie, dokonca s nejakými prehánkami, môj apetít bol však už natoľko zvýšený, že som sa tentokrát rozhodol zariskovať a na výlet ísť. Ako sa ukázalo, nebolo to správne rozhodnutie a po dvoch rokoch som zažil opätovne veľké sklamanie, kedy som až na pár slnečných hodín celý zvyšok času v Londýne zápasil s väčšou alebo menšou oblačnosťou a zažil som aj niekoľko prehánok, ktoré sa ľahko pozorujú spoza okna bytu, ale o to horšie a nekonečnejšie sa zdajú, ak stojíte vonku s fotoaparátom. Aj táto skúsenosť prispela k tomu, že po návrate z Londýna v septembri 2017 som si povedal, že s britským počasím skúsim zabojovať inou taktikou, ale to už veľmi predbieham dej a dostanem sa k tomu v svojich neskorších reportážach. Pre tento prípad som si musel vystačiť s tým, čo mi britské ostrovy v septembri 2017 ponúkli a vyťažiť z toho čo najviac. V tejto súvislosti by som rád upozornil na to, že vybrané fotografie, ktoré sprevádzajú tento článok, sú výberom toho najlepšieho počasia a zaujímavých lietadiel počas môjho 5-dňového pobytu, môžu teda vytvárať dojem, že počasie bolo predsa úžasné, ale nebolo tomu tak.

ERJ190 Alitalia EI-RNA (LCY)	ERJ190 Helvetic Airways HB-JVL (LCY)

Prečo je aj napriek peripetiám s počasím Londýn jednou z najobľúbenejších spotterských destinácií v Európe je dané tým, že sa tu sústreďuje azda najrozsiahlejšia sieť letísk obhospodarujúcich jedno hlavné mesto. Veď ak započítame iba tie, ktoré pri troche zveličenia môžeme nazvať londýnskymi letiskami, dostaneme sa k číslu 5. Najznámejším je určite Heathrow, ležiaci na západe hlavného mesta, ktorý ako jediný má právo nosiť prívlastok skutočne londýnskeho veľkoletiska, nakoľko leží hneď za hranicami mesta, ktoré či už pri pristávaní alebo po vzlete prelietavate, navyše k nemu jazdí mestské metro. Heathrow je známy svojimi nekonečnými peripetiami vo veci tretej vzletovej a pristávacej dráhy, ktoré sa tiahnu už celé desaťročia a vďaka tomu dnes funguje na hraniciach svojich kapacít a je výkladnou skriňou prestížnych leteckých spoločností. Dostať sa ako nový dopravca na Heathrow je takmer neriešiteľný alebo aspoň finančne veľmi náročný problém, veď tzv. „sloty“ na tomto letisku sa obchodujú za desiatky miliónov dolárov. Je potom jasné, že sem lietajú tie najväčšie letecké spoločnosti a aj podiel veľkokapacitných lietadiel je oveľa vyšší ako na iných letiskách európskych metropol, čo tiež priťahuje časť spotterov. Na Heathrowe nie je priestor prakticky pre žiadne charterové lety, okrem klasických pravidelných letov tu možno vidieť len zopár nákladných lietadiel a len zriedkavo sem zamieri nejaký špeciál s VIP klientom, napr. z Blízkeho východu.

Do328 Jet Sun-Air of Scandinavia OY-NCO (LCY)	Saab 2000 British Airways G-CDKA (LCY)

Ešte viac k centru mesta leží letisko Londýn-City, ktoré bolo postavené v osemdesiatych rokoch 20. storočia v opustených dokoch v oblasti Newham. Vďaka vzdialenosti iba asi 10 kilometrov od samotného centra Londýna je veľmi obľúbené hlavne pre biznis klientelu, či už na palubách pravidelných letov alebo privátnych bizjetov. Vďaka stiesneným podmienkam, v ktorých bolo postavené, je však prístupné iba pre menšie lietadlá, ktoré navyše musia byť certifikované pre strmejší uhol zostupovej roviny na pristátie. Zatiaľčo bežný zostupový uhol je spravidla okolo 3 stupňov, na letisku Londýn-City (domácimi často prezývanom „Lucy“) je to až 5,5 stupňa, čo si vyžaduje nielen špeciálny výcvik posádok ale aj dodatočnú certifikáciu typu lietadla pre tento účel. V súčasnosti sú najväčšími lietadlami, ktoré môžu na toto letisko lietať, typy A318, Embraer 190 či Airbus A220. Ďalšou zaujímavosťou tohto letiska je fakt, že je na 24 hodín od sobotného obeda uzatvorené, čo je dané jednak zníženými nárokmi na lety zo strany biznis klientely, ale najmä potrebou odbremeniť obývané oblasti od hluku aspoň na 24 hodín počas týždňa. Hoci sa letisko neustále rozširuje, už len vzhľadom na tieto obmedzenia nikdy nebude plniť úlohu plnohodnotného letiska, avšak pre Londýn a hlavne jeho finančnú štvrť, má dnes nezastupiteľnú funkciu. Trendom posledných rokov je, že v časoch, keď nepotrebujú lietať biznismeni, a teda letisko i lietadlá by boli nevyužité, sa z neho začínajú v obmedzenej miere rozvíjať aj lety do prímorských letovísk, a tak už dnes v malej letiskovej hale nestretnete len obchodných cestujúcich v oblekoch ale aj bežných turistov letiacich na dovolenku, hoci iba menšími lietadlami s limitovaným doletom.

RJ85 Cityjet EI-RJX (LCY)	A318 British Airways G-EUNA (LCY)

Ďalším londýnskym letiskom je Gatwick, ktorý leží na juh od britskej metropoly a slúži ako akési sekundárne letisko pre Heathrow. Tie spoločnosti, ktoré sa už na Heathrow nevedia dostať, alebo cenu za to považujú za príliš vysokú pre svoje potreby, využívajú práve Gatwick. Možno tu teda nájsť pestrý mix plnohodnotných leteckých spoločností, stále rastúcich low-costov i charterovej dopravy. Dominantnými hráčmi sú easyJet, British Airways a Norwegian, ale lieta sem aj mnoho exotických a zaujímavých dopravcov, kvôli ktorým sa sem oplatí vybrať. Gatwick je navyše najrušnejším letiskom na svete fungujúcim iba s jedinou vzletovo-pristávacou dráhou. Technicky má letisko síce dráhy dve, 08L/26R a 08R/26L, avšak tá prvá sa za normálnych okolností využíva ako rolovacia dráha a na vzlety a pristátia sa používa iba v prípadoch, kedy je hlavná dráha 08R/26L uzavretá, či už z dôvodu mimoriadnej udalosti alebo údržby. V širšom okolí Londýna možno započítať ešte dve ďalšie letiská, a to Stansted a Luton. Technicky sa však nachádzajú už mimo hlavného mesta (a zodpovedajúc tomu dlho trvá aj cesta medzi nimi a centrom mesta), avšak pre Londýn plnia nezastupiteľnú úlohu. Práve kvôli preplnenosti letiska Heathrow, dráhovým obmedzeniam letiska Gatwick a priestorovým možnostiam malého letiska City sú to práve tieto dve letiská, ktoré umožňujú rozvoj low-cost dopravy pre britskú metropolu. Zatiaľčo Londýn-Stansted slúži ako najväčšia základňa európskeho low-cost gigantu Ryanair, Luton je doménou spoločností Wizz Air a easyJet. Stansted je veľkosťou v úplne inej lige ako Luton a okrem Ryanairu sem lietajú aj početné lety easyJetu, Jet2.com a viacerých low-cost dopravcov aj zo zahraničia. Okrem toho aj početné nákladné lety a na severnej strane letiska sa nachádza aj veľká plocha pre všeobecné letectvo a VIP lety, vďaka ktorej je Stansted využívaný ako hlavné letisko pre štátne návštevy a lety veľkých bizjetov.

ATR42 Aurigny Air Services G-HUET (LCY)	DHC8-400 Flybe G-PRPH (LCY)

Vďaka tejto pestrosti sa oplatí navštíviť prakticky každé z uvedených letísk, snáď s výnimkou Lutonu. A v tomto duchu sa niesla aj moja návšteva v septembri 2017. Po nočnom cestovaní autobusom, ktorý ma priviezol do Prahy, a následnom presune na ruzynské letisko dobre fungujúcou pražskou nočnou dopravou som ráno nastúpil na palubu A320 spoločnosti British Airways, aby som absolvoval „hladolet“ na letisko Heathrow. Britský vlajkový dopravca totiž bohužiaľ už pred niekoľkými rokmi zaviedol na svojich európskych linkách tzv. „buy-on-board“ koncept, to znamená za všetky nápoje a jedlo na palube je potrebné zaplatiť. Ja osobne som odporcom tohto systému a považujem ho za úplne zbytočné sklamanie pre cestujúcich, ktorí zaplatia často niekoľkonásobne vyššiu cenu letenky ako v prípade konkurenčného low-costu, ale dostanú prakticky rovnaké služby. Samozrejme ceny občerstvenia sú priamo úmerné nadmorskej výške letu, takže bežnému cestujúcemu razom prejde chuť. Nakoľko letecká spoločnosť tak či tak musí catering na palube viezť, aj keď v menšom množstve, je podľa mňa konečná úspora tohto kroku veľmi diskutabilná, ale bohužiaľ sa to stáva trendom dnešnej doby. Bez ohľadu na to, British Airways ma dopravil na miesto určenia, Terminál 3 letiska Heathrow, odkiaľ som sa vybral najprv odložiť svoj kufor do svojho ubytovacieho zariadenia. V okolí letiska Heathrow sa nachádza celá plejáda hotelov i iných druhov ubytovania, od relatívne lacných až po luxusné. Mojím domovom sa na 4 noci stal skromný hotel s indickou reštauráciou na východ od letiska, v pešej dostupnosti od letiska. Celá štvrť na východ od Heathrow je prakticky výhradne indicko-pakistansko-poľská, čo vzhľadom na neustály hluk pristávajúcich lietadiel nie je ani veľmi prekvapujúce.

A340-600 Azerbaijan Government 4K-AI08 (STN)	B767-300 Azerbaijan Government 4K-AI01 (STN)

Potom sa už mohlo začať moje spotterské dobrodružstvo, ktoré som rozdelil medzi štyri hlavné londýnske letiská. Najviac času som samozrejme strávil na letisku Heathrow, na ktorom je toho aj najviac k videniu, hoci fotografické možnosti nie sú nejako závratne ideálne. Prakticky si musíte vystačiť so zábermi lietadiel proti oblohe, čo je úplne akceptovateľné ak je pekné slnečné počasie, horšie je to v prípade, aj je obloha preplnená mrakmi a občas z nich ešte aj zaprší. Pokiaľ sa na letisku Heathrow uplatňuje štandardný koncept lietania smerom od východu na západ, pristátia sú na dráhy 27R a 27L podľa vopred presne stanoveného harmonogramu. Celý týždeň sa od rána do 15:00 h pristáva na jednu dráhu, po 15:00 h sa dráhy vymenia. Nasledujúci týždeň je to zasa naopak. Celý systém je príspevkom k znižovaniu emisií z hluku pre miestne obyvateľstvo. Samozrejme, existujú výnimky, napríklad skoré ranné prílety sú prakticky paralelne na obe dráhy, až od cca 7:00 h sa začne uplatňovať spomínaný koncept. Taktiež, najmä ak sa pristátia realizujú na severnú dráhu 27R, niektoré lety smerujúce k Terminálu 4, pristávajú na južnú dráhu. To môže byť veľkým sklamaním pre spotterov, ktorí čakajú nejaké zaujímavé lietadlo na obvyklom mieste, pričom toto pristane práve na druhej dráhe. Pokiaľ fúka vietor z východných smerov, uplatňuje sa tzv. systém „easterlies“, pristátia a vzlety sú teda smerom od západu na východ. Vtedy sa až na ojedinelé výnimky pristáva počas celého dňa na dráhu 09L a všetky vzlety bez výnimky sú z južnej dráhy 09R, nedochádza vtedy k žiadnemu striedaniu dráh počas dňa. Pri oboch konceptoch existujú fotopozície pre vzlety i pristátia, ja osobne preferujem koncept dráh 09, kedy býva spravidla aj krajšie počasie.

A320 Royal Flight of Oman A4O-AA (STN)	A330-200 Mid East Jet VP-CAC (STN)

Po prvom dni na letisku Heathrow som si v piatok odskočil na niekoľko hodín aj na letisko City. Patrím totiž medzi tých spotterov, ktorým menšie vzácne lietadlo regionálneho charakteru urobí často väčšiu radosť ako trojica widebodies, ktoré už mám niekoľkokrát vyfotografované vo svojej zbierke. A práve na takéto účely je letisko Londýn-City ako stvorené. Má jedinú vzletovú a pristávaciu dráhu 09/27 a práve ak sa lieta v smere 27, existuje na východnom okraji letiska výborná fotopozícia pre ranné fotografovanie lietadiel vchádzajúcich na dráhu, tzv. „line-ups“. V mojom prípade som mal pri všetkej tej smole s počasím ešte trochu šťastia a práve piatkové ráno bolo relatívne slnečné, takže sa mi podarilo zopár pekných záberov na tomto letisku. Hlavným cieľom bolo chytiť jediný A318 vo flotile British Airways, ktorý 6x týždenne lieta na linke do New Yorku, smerom na západ s technickým medzipristátím v írskom Shannone. Okrem toho je letisko City rajom posledných štvormotorových Avro RJ.85 a RJ.100, ako aj Embraerov 170 a 190, doplnených turbovrtuľovými typmi ATR-42/72 a DHC-8. Vďaka kompaktným rozmerom letiska nie je problém presunúť sa z rannej fotopozície na móle oproti prahu dráhy 27 na mólo pozdĺž parkoviska v blízkosti samotného letiskového terminálu, odkiaľ je možné fotografovať lietadlá na dráhe počas dňa. Samotná dráha je od fotopozície oddelená vodným kanálom, čo dotvára pôsobivú atmosféru tohto letiska, umocnenú farebnými domčekmi na opačnej strane. Toto miesto je vhodné na fotografovanie pri oboch smeroch prevádzky. Samozrejme, pri limitovaných rozmeroch a charaktere tohto letiska sa prevádzka po niekoľkých hodinách začne opakovať, preto som už predpoludním Londýn-City opustil a vrátil sa naspäť na letisko Heathrow.

B747-8F Atlas Air N850GT (STN)	A320 easyJet G-EZUA (LGW)

V nasledujúci deň som sa za svojimi spotterskými chúťkami vybral na letisko Stansted, ktoré sa na prvý pohľad môže zdať pre spottera veľmi nudné, nakoľko na ňom silne dominuje spoločnosť Ryanair, avšak vzácnosť tohto letiska spočíva práve v letoch VIP a všeobecného letectva, ktoré sú odbavované v severnej časti areálu letiska. Informácie o nich však spravidla nie sú verejne dostupné, treba teda vsadiť na náhodu, avšak v priemerný deň možno minimálne niekoľko takýchto pohybov očakávať. Obrovským problémom letiska Stansted je však maximálne nepriateľský prístup jeho prevádzkovateľa, riadenia letovej prevádzky NATS ako aj polície grófstva Essex voči spotterom. Tejto téme sa však budem venovať podrobnejšie v niektorom z mojich budúcich článkov. V nedeľu som sa pre zmenu vybral na letisko Gatwick, na ktorom sa našťastie v tento deň lietalo v smere dráhy 08, ktorý považujem za oveľa priaznivejší pre fotografov. Ak sa dostanete do blízkosti prahu dráhy 08R, stačí si tu nájsť vhodné miesto na poli západne od plota letiska a pristávajúce lietadlá sa dajú dobre fotografovať v priaznivom uhle. Veľkou výhodou tohto smeru lietania na letisku Gatwick bola brána presne oproti miestu, kde lietadlá vyčkávajú pred vstupom na vzletovú a pristávacou dráhu. Táto brána mala celé roky po svojich okrajoch medzery, cez ktoré bolo možné prestrčiť objektív fotoaparátu a v popoludňajších a večerných hodinách krásne fotografovať pomaly rolujúce alebo stojace lietadlá. Problémom bolo, že na každú stranu sa mohol zmestiť iba jeden fotograf, a tak som často vsadil „na istotu“ a toto skvelé miesto som si obsadil už v predstihu, hoci svetlo ešte nebolo ideálne. Bohužiaľ, v tomto roku letisko vymenilo bránu za novú, ktorá už nemá po okrajoch medzery na prestrčenie objektívu, takže bez použitia extrémne vysokého rebríka, ktorý však musí byť podľa britských zákonov umiestnený minimálne 3 metre od plota, je už toto miesto pre spottera nepoužiteľné.

B787-9 Norwegian G-CKNA (LGW)	B767-300 Westjet C-FOGJ (LGW)

Posledný deň svojho pobytu som strávil opäť na letisku Heathrow, aby som neriskoval a mal to blízko na svoj večerný odlet späť domov. Bohužiaľ, počasie sa ani na záver pobytu neumúdrilo a ukázalo sa mi z tej oblačnej a miestami aj daždivej strany. Aj som si vyčítal, že som tento výlet opäť nezrušil, ale viete ako to býva so zákonom schválnosti... Akonáhle by som výlet zrušil, predpoveď počasia by sa akoby zázrakom vylepšila a ja by som ľutoval, že som do toho nešiel. Keď som sa rozhodol výlet absolvovať, po prijatí konečného rozhodnutia, ktoré už nebolo možné zvrátiť, sa stal pravý opak a predpoveď počasia na „moje“ dni sa ešte zhoršila a realita tomu bohužiaľ aj zodpovedala. Päť dní v Londýne však napriek tomu ubehlo veľmi rýchlo a mňa čakala opäť cesta domov. Z Terminálu 3 na letisku Heathrow ma British Airways odviezli v pondelok večer opäť do Prahy, odkiaľ som pokračoval autobusom do Bratislavy. Niet pochýb o tom, že návšteva Londýna priniesla dostatočnú úrodu lietadiel, najmä ak som ho navštívil po dvoch rokoch, ale môj dojem zostal skôr negatívny. Hoci sa mi podarilo vyfotografovať veľa zaujímavých lietadiel, najmä na menších londýnskych letiskách, často bola kvalita fotografií znížená nepriaznivým počasím. Musím priznať, že z tretieho výskytu škaredého počasia po sebe som bol dosť sklamaný a následne som prehodnotil svoj prístup k cestám do Londýna a rozhodol som sa s britským počasím bojovať inou taktikou. Ale o tom však až v niektorom z budúcich pokračovaní.

A321 Monarch Airlines G-OJEG (LGW)	ERJ195 Aurigny Air Services G-NSEY (LGW)

Související kategorie