Dopravné lietadlá sú mojím koníčkom od malička, postupne som sa od všeobecného záujmu o všetky druhy lietadiel (s výnimkou športových) prepracoval k užšej obľube iba dopravných lietadiel a nakoniec sa zo mňa stal plnokrvný spotter. Už od detstva som trávil čas na letisku Bratislava, v mojom rodisku, kde som dôkladne poznal letový poriadok, každý rok som v rámci rodinných návštev strávil niekoľko dní v Prahe, čo bola pre chlapca v 80. rokoch minulého storočia veľká udalosť. Ojedinele som v rámci nejakej dovolenky navštívil napr. budapeštianske letisko, ale to bolo tak maximum, kam sa bežný človek v časoch socialistického Československa mohol vybrať. Po prevrate a otvorení hraníc som najprv opatrne začal navštevovať letisko vo Viedni, ktoré mám takmer za rohom a len výnimočne som zavítal niekam ďalej, napríklad v roku 1991 v rámci pobytu na strednej škole do Bostonu v USA. Keď som sa v roku 1996 zamestnal v spoločnosti Tatra Air, mojej prvej práci (mimochodom, dodnes v dobrom spomínam na môjho prvého „šéfa“ pána Karla Němca, ktorý ma mnohému naučil a bol tým najlepším šéfom akého si viem predstaviť), dostal som sa na palubách „našich“ lietadiel občas aj do Zürichu či niekam inam. Ale cielené cestovanie za lietadlami, hoci len po Európe, dlho ostávalo pre mňa tabu. Ako mladý človek som nechcel cestovať sám, a tak som stále na niekoho čakal, kto len roky sľuboval, že sa niekam vyberieme, ale realita zostávala nezmenená. A tak som sa nakoniec rozhodol, že ak nechcem ostať sedieť doma naveky, musím začať cestovať sám. Je prirodzené, že jednou z prvých destinácií, kam som sa chcel za lietadlami pozrieť, bola Paríž.
|
|
|
|
A330-300 Air Caraibes F-OONE (ORY) |
B757-200 Open Skies F-HAVI (ORY) |
Prvýkrát som sa do francúzskeho hlavného mesta dostal v roku 1993 v rámci vtedy veľmi populárnych poznávacích zájazdov legendárnym autobusom Karosa. Starší si určite vybavia cestovanie týmto zázrakom autobusovej techniky... Nepohodlné, takmer nesklopné sedačky, hlučný motor, nedostatočné odpruženie a tým pádom prežívanie všetkých terénnych nerovností, v lete neskutočné horúčavy z dôvodu malých vetracích okienok (o nejakej klimatizácii nemohla byť vtedy ani reč). K tomu zopár drzých spolucestujúcich, ktorí v predstihu večer „zaľahli“ do uličky medzi sedadlami a znemožnili tak poriadny pohyb ostatných počas „zdravotných“ prestávok, pretože tí ich na rozdiel od ich drzosti vo svojej slušnosti nechceli budiť. Ráno hromadné „umývanie“ na benzínových pumpách, kedy celý autobus vyliezol so zalepenými očami a vo viac či menej značkových športových odevoch a stál v rade pred sociálnymi zariadeniami. No a z piatich nocí 3x spanie v „luxusných“ hoteloch Formule 1, ktoré boli prehliadkou plastov, od izieb až po zdieľané automatické sprchy a toalety. Proste cestovanie jedna báseň... Ale letenky boli v tom čase veľmi drahé, pre bežného cestovateľa prakticky nezaplatiteľné, a tak to bola jediná príležitosť, ako sa pozrieť niekam do zahraničia. A tak moja cesta vtedy viedla práve do Paríža. Z 3-dňového pobytu zostalo samozrejme iba jedno popoludnie na tzv. „voľný program“, počas ktorého som samozrejme ja smeroval svoje kroky na letisko Charles de Gaulle, zatiaľčo ostatní navštevovali ďalšie múzeá či nakupovali. Ale pri takomto type výletu a krátkosti času nemohlo byť o nejakom spotterstve ani zmienky, skôr som sa pozrel na veľkoletisko, ktoré ma uchvátilo.
|
|
|
|
A330-200 Tunisair TS-IFM (ORY) |
ATR42 Hop F-GPYM (ORY) |
Keď sa ceny leteniek znížili natoľko, že sa už dali zaplatiť, vybral som sa konečne do Paríža aj na čisto letecký výlet, bolo to niekedy na prelome nového tisícročia, presne si už nepamätám. A odvtedy sa Paríž stal pre mňa najčastejšie navštevovanou spotterskou destináciou, hoci nie vždy s rovnakým úspechom. Niet sa čomu diviť, jeho tri letiská poskytovali dostatok atraktívnych lietadiel na pozeranie i fotografovanie. A spočiatku bola najmä na letisku Charles de Gaulle situácia veľmi jednoduchá. V západnej časti letiska, neďaleko terminálu hromadnej dopravy Roissypole a oproti hotelu Sofitel (neskôr niekoľkokrát premenovanému), sa nachádzajú dve paralelné rolovacie dráhy, ktoré spájajú severnú a južnú časť letiska. Nakoľko letisko má dve dvojice vzletových a pristávacích dráh na severe a juhu, vždy vo východno-západnom usporiadaní, na týchto paralelných rolovacích dráhach panoval v minulosti čulý ruch, lietadlá po pristátí na severe smerovali k terminálom na juhu a naopak, podobne taktiež pred štartom. Stačilo sa postaviť k nim a jedno lietadlo rolovalo za druhým, mnohokrát vznikal problém v tom, že vpredu rolujúce lietadlo zakrývalo lietadlo rolujúce za ním. Z oboch strán bol navyše k rolovacím dráham dobrý prístup aj pešo, z východnej strany tam bol veľký trávnatý násyp, ktorý sa tiahol niekoľko desiatok metrov a plot sa nachádzal v údolí, takže pri fotografovaní ani neprekážal, dokonca ho väčšinou ani nebolo vidieť. Kto niekedy prekážal boli skupinky najmä britských spotterov, ktorí síce nefotografovali, ale zato si hneď ráno rozložili svoje stoličky až na okraj trávnatého násypu a všetkým fotografom tak „stáli v zábere“.
|
|
|
|
B747-400 Corsair International F-GTUI (ORY) |
A350-900 French Blue F-HREU (ORY) |
Postupom času sa však situácia zhoršovala. Jednak stále menej lietadiel používalo tieto rolovacie dráhy, nakoľko si riadiaci letovej prevádzky uvedomili, že je výhodnejšie nechať pristáť resp. vzlietnuť lietadlá smerujúce k terminálom na juhu na južných dráhach a k tým severným na severných, ako ich nechať zložito rolovať po zemi cez celé letisko. A taktiež sa z východnej strany začalo stále viac rozrastať zamestnanecké parkovisko, ktoré postupne zaberalo stále viac a viac voľného priestoru, až napokon „zhltlo“ celý trávnatý násyp, z ktorého dnes neostalo už nič. K tomu sa na tomto území postavili rôzne ďalšie stavby, a tak sa postupne toto pohodlné a nenáročné fotografovanie stalo takmer nemožným a ja som sa musel preorientovať na iné miesta. Tie sa nachádzali hlavne pri dráhach, k nim ale existuje iba veľmi chabé dopravné spojenie autobusmi, a tak sa nevyhnutnosťou stalo auto. Zistil som, že s autom je človek oveľa flexibilnejší, pripravenejší na prípadné zmeny dráh v používaní a pod. Nakoľko som cestovával väčšinou sám, auto som si požičiaval na mieste. Postupne som vďaka tomu objavoval nové a nové fotopozície nielen okolo letiska Charles de Gaulle, ale jednoduchším sa stalo aj fotografovanie na Orly či Le Bourget. Napriek týmto komplikáciám Paríž zostal mojím obľúbeným spotterským miestom a doposiaľ som ho navštívil už toľkokrát, že presný počet si ani nepamätám, môže sa pohybovať niekde okolo čísla 15. Jedna z takýchto návštev ma čakala aj na konci leta 2017, kedy som pre svoj 4-dňový pobyt vo francúzskej metropole využil kumuláciu dvoch sviatkov na Slovensku na prelome augusta a septembra. Tentokrát som však Paríž neabsolvoval sám, ale pripojil sa ku mne aj kamarát z Prahy, Mirek.
|
|
|
|
A350-900 Air Caraibes F-HNET (ORY) |
A321 Small Planet Airlines SP-HAY (CDG) |
Ja som mal letenku zakúpenú už dávno, ale nakoľko predpoveď počasia bola relatívne dobrá, Mirek sa rozhodol na poslednú chvíľu pripojiť sa ku mne. Letenky do Paríža už neboli práve lacné, musel preto jednu cestu absolvovať autobusom, naspäť sme obaja leteli spoločnosťou Vueling, ja do Viedne, on do Prahy. Ja som priletel už v stredu večer letom Air France a po nocľahu som ho vo štvrtok ráno vyzdvihol na dohodnutom mieste na diaľničnom obchvate Paríža, nakoľko naším cieľom sa v prvý deň stalo letisko Orly. Hoci na prvý pohľad je Orly výrazne menšie ako Charles de Gaulle, jeho prevádzka dokáže byť veľmi pestrá a výhodou je aj fakt, že všetky pristátia sú na jednu dráhu, zatiaľčo z druhej sa vzlieta. V našom prípade sa pristávalo na dráhu 26 a vzlietalo z dráhy 24, čo je síce pre spottera ten menej výhodný variant, ale smer vetra si proste nevyberiete a musíte sa tomu prispôsobiť. Na rozdiel od pristátí na RWY 06 v prípade opačného smeru vetra, kedy sa dajú veľmi dobre fotografovať lietadlá buď tesne nad zemou alebo pri dotyku a teda s lokálnym pozadím, v prípade pristátí na RWY 26 si musíte vystačiť so zábermi proti oblohe, bez charakteristického pozadia. Taktiež poloha slnka je skoro ráno dosť nepriaznivá, svieti priamo zozadu a len pomaly sa dostáva do lepšieho uhla. Väčšina zaujímavých lietadiel však na Orly pristáva práve ráno, a tak sme sa k dráhe vybrali čo najskôr. Taktiež prejazd Parížom, hoci po diaľnici, je dosť kritický a čím skôr ho absolvujete, tým lepšie, okolo 7:00-8:00 h už začínajú byť niektoré úseky upchaté. Aj takto skoro ráno však treba na cestu z letiska Charles de Gaulle, kde sa nachádzal náš hotel, na Orly počítať s necelou hodinou cesty.
|
|
|
|
B777-300 Eva Air B-16703 (CDG) |
A320 Aigle Azur F-HAAF (CDG) |
Je neuveriteľné, ako sa okolie prahu dráhy 26 na Orly za posledné roky zmenilo. V tesnom susedstve cesty D118 sa ešte nedávno nachádzali voľné lúky, na ktorých boli často usadení domáci Rómovia, ktorí kočovali moderným spôsobom, so svojimi obytnými prívesmi. Dnes sa tu nachádzajú nové logistické a skladové priestory, našťastie malý priestor medzi nimi sa ešte stále dá využiť na fotografovanie, priamo oproti začiatku dráhy 26. Nakoľko však samotný prah dráhy pre pristátie je posunutý, lietadlá sú ešte vo vzduchu a nad plotom. Najlepšia doba na fotografovanie na Orly z pohľadu prevádzky je práve ráno, kedy pristáva najviac diaľkových letov spoločností Corsair International, Air Caraibes či French Blue (neskôr premenovaná na French Bee). V priebehu predpoludnia pristávajú aj prvé lety zo severnej Afriky, ktorá je na letisku Orly hojne zastúpená, a napr. na letoch Royal Air Maroc, Air Algérie či Tunisair možno najmä v letnom období vidieť často wide-bodies alebo prenajaté lietadlá, nakoľko počas leta veľa rodín žijúcich vo Francúzsku navštevuje svojich príbuzných v pôvodnej domovine a naopak. Okrem toho je prevádzka na letisku Orly silne dominovaná dopravcami easyJet, Transavia France či Air France, zaujímavosťou je, že odtiaľto lietajú aj diaľkové lety do zámorských departmentov Francúzska, ktoré sú vo svojej podstate vnútroštátnymi letmi, hoci smerujú do ďalekého Karibiku. Kedysi na nich lietali B747-300 a -400, dnes už bohužiaľ „iba“ B777-300. Na Orly možno vidieť aj ďalšie spoločnosti ako Aigle Azur či Air Corsica, napriek tomu však možno konštatovať, že po jednom-dvoch dňoch sa tunajšia prevádzka stane monotónnou a je čas presunúť sa inam.
|
|
|
|
B737-800 Tassili Airlines 7T-VCB (CDG) |
A330-200 Air Algerie 7T-VJV (CDG) |
Letisko Charles de Gaulle má samozrejme výrazne pestrejšiu a bohatšiu prevádzku, avšak zasa nevýhodu až štyroch vzletových a pristávacích dráh, dvoch na severe a dvoch na juhu areálu, ktoré sú od seba natoľko vzdialené, že aj pri najlepšej snahe treba počítať s tým, že časť lietadiel proste nechytíte. Navyše nie vždy je možné s určitosťou odhadnúť, na ktorú dráhu ktoré lietadlo pôjde, aj keď súčasný systém sa snaží preferovať používanie čo najbližšej dráhy k terminálu, pri ktorom je let odbavovaný. V závislosti od intenzity letov však môže byť uplatnený aj systém čo najkratšej príletovej alebo odletovej trasy, teda lietadlá prilietajúce zo severu pristávajúce na severe a naopak, čo samozrejme situáciu veľmi komplikuje. Ale aj tak možno povedať, že na letisku Charles de Gaulle sa dá fotiť niekoľko dní a spotter nebude znudený. Navyše fotopozícií je toľko a tak variabilných, že je stále z čoho vyberať. Z dlhodobých pozorovaní som zistil, že je výhodnejšie, ak sa lieta v smere od východu na západ, teda pristátia na dráhy 27R a 26L (na letisku sa vždy pristáva na kratšie „vonkajšie“ dráhy) a vzlety z dráh 27L a 26R (to sú dlhšie „vnútorné“ dráhy). Na tejto strane sú lepšie miesta na fotografovanie a aj zmena pôsobiska z juhu na sever alebo naopak je rýchlejšia ako na západnom okraji letiska. Pokiaľ sa pristáva zo západnej strany, na severe prakticky neexistuje miesto, z ktorého by sa dobre dalo fotografovať, prah dráhy 09L je hlboko v areáli letiska a lietadlá sú nad letiskovým plotom ešte veľmi vysoko. Na juhu je situácia lepšia, vhodné fotomiesto sa nachádza pri centrále pošty „Hub Postale“. Na východnej strane si stačí nájsť vhodné miesto na ceste D2212 na severe, resp. D84 na juhu.
|
|
|
|
A340-300 Air Madagascar 5R-EAA (CDG) |
A340-500 Hi Fly CS-TFX (CDG) |
Pokiaľ chcete fotografovať vzlety, situácia je o niečo lepšia v prípade západno-východného lietania, kedy na južnej strane stačí nájsť vhodné miesto pozdĺž južnej objazdovej cesty, zatiaľčo na severe sa s väčšími ohniskovými vzdialenosťami dá fotografovať z kopca vľavo od trate TGV pri Rue de New York. Tu však môže byť problémom „heat-haze“, ktorý na takúto vzdialenosť vzniká pri teplejšom počasí takmer zaručene. Vzlety z RWY 26R (teda južnej vzletovej dráhy) možno fotografovať taktiež z Route Periphérique S, samozrejme výrazne viac na západ, problémom tu však je husté stromoradie, ktoré bráni výhľadu na lietadlá a dráhu, takže tie sa objavia až nad stromami a dôležité je správne odhadnutie miesta, v ktorom bude lietadlo v dobrom uhle stúpať. Na severe je však situácia v takomto prípade beznádejná, miesto na zachytenie vzletov neexistuje. Pokiaľ sa do Paríža vypravíte vlastným autom a prinesiete si aj rebrík (alebo si ho priamo na mieste kúpite), vaše možnosti sa výrazne rozšíria, nakoľko s rebríkom sa dajú na fotografovanie využiť výborné miesta západne od Terminálu 1, ktoré umožňujú fotografovanie lietadiel rolujúcich na vzlet na RWY 09R, prípadne na fotografovanie vzletov z dráhy 27L. Ja som však doposiaľ nikdy v Paríži s rebríkom nebol, preto som tieto možnosti využiť nemohol. Predsa len, cesta autom samému zo Slovenska do Paríža sa nielen poriadne predraží, ale predstavuje aj vyššiu mieru rizika pri nepredvídaných udalostiach. V budúcnosti však určite plánujem vyraziť do Paríža aj autom, aby som využil aj tieto možnosti.
|
|
|
|
A350-900 Vietnam Airlines VN-A891 (CDG) |
B777-300 Air France F-GZNN (CDG) |
Napriek tomu, čo som písal v úvode, na letisku Charles de Gaulle je stále možné fotografovať lietadlá aj na zemi, aj keď vo veľmi obmedzenej miere. K pôvodnej dvojici rolovacích dráh na západnej strane letiska pribudla podobná paralelná dvojica aj na východnej strane a na oboch isté možnosti stále existujú. Na západných paralelných rolovacích dráhach zostala prakticky už iba možnosť popoludňajšieho fotografovania, a to z oblúku mosta na ceste, ktorá vedie popri rolovacích dráhach a následne sa stáča k Terminálu 1. Z tohto mosta možno fotografovať do úzkeho výrezu na oboch rolovacích dráhach, avšak husto postavené osvetľovacie telesá znemožňujú na bližšej rolovacej dráhe zachytiť lietadlá väčšie ako A330. Počítať treba aj s čulou premávkou áut na servisnej komunikácii v areáli letiska. Odtiaľto možno fotografovať aj prevádzku z/na Terminál 3 (charterové a low-cost lety), avšak v zábere sa bude nachádzať viacero rušivých objektov. Kúsok ďalej smerom k Terminálu 1 možno od predpoludnia do popoludnia fotografovať lietadlá obchádzajúce Terminál 1, výhľad však môže byť limitovaný lietadlami zaparkovanými na blízkych stojiskách. Lepšie možnosti sú na paralelných rolovacích dráhach vo východnej časti letiska, kde sa na oboch stranách nachádzajú väčšie či menšie vyvýšené plochy, z ktorých je pomerne nerušený výhľad na tieto rolovačky. Treba však priznať, že sa po nich pohybujú hlavne lietadlá Air France, zahraničné spoločnosti sú vo výraznej menšine. Ďalšia možnosť vyfotografovať nejaké lietadlá na zemi je v okolí Terminálu 3, resp. plota, ktorý vedie popri jeho stojiskách. A to najmä počas rolovania alebo po vytlačení lietadiel zo stojísk, samozrejme cez oká plota, ktorý je veľmi vysoký.
|
|
|
|
ERJ170 Hop F-HBXC (CDG) |
B777-300 China Eastern Airlines B-7347 (CDG) |
V tejto súvislosti nesmiem zabudnúť pripomenúť, že na legálne fotografovanie na letisku Charles de Gaulle (a taktiež Le Bourget) je potrebné písomné povolenie, ktoré vydáva miestne príslušná prefektúra, je zadarmo a má 3-ročnú platnosť. Keď už píšem o letisku Le Bourget, nemôžem ho nespomenúť o niečo podrobnejšie. Je síce najmenšie zo všetkých troch a nevedú na neho žiadne pravidelné linky, slúži však (okrem pravidelných leteckých výstav raz za 2 roky) na prakticky všetky lety štátnych návštev, biznismenov, VIP osôb a pod., čo zaručuje, že sa na ňom okrem menších bizjetov objavujú aj veľmi vzácne kúsky, vrátane rôznych vládnych či privátnych Boeingov 747. Na letisku sa nachádza aj zbierka leteckého múzea, ktorej základná časť je prístupná zdarma a v čase napr. nepriaznivého počasia môže byť vhodnou alternatívou pre spottera. Samozrejme, hlavný problém v prípade tohto letiska je byť v správnom čase na správnom mieste, čiže vedieť, kedy nejaké zaujímavé lietadlo pristáva alebo vzlieta. Dá sa vsadiť aj na náhodu, avšak v takomto prípade tu môžete presedieť aj celé hodiny bez akéhokoľvek výsledku. Vďaka prístupu k potrebným informáciám však naše kroky s Mirkom na letisko Le Bourget viedli iba na konkrétny čas a s konkrétnym cieľom vyfotografovať to či ono lietadlo. V prípade odletu to samozrejme nemusí vždy vyjsť, takéto lety proste lietajú podľa potreby, ale každopádne je to významný pomocník uľahčujúci fotografovanie na Le Bourget.
|
|
|
|
A319CJ TAG Aviation UK G-OACJ (LBG) |
A319CJ Republique de Cote d´Ivoire TU-VAS (LBG) |
Lietanie na Le Bourget je synchronizované s letiskom Charles de Gaulle. Sú totiž tak blízko seba, že ich príletové a odletové trasy by sa inak nebezpečne križovali. Doposiaľ som na tomto letisku fotografoval výhradne na východnej strane, na ktorej sú skutočne dobré fotopozície pre pristátie i rolovanie na štart. Zatiaľčo hlavná dráha 25 slúži na všetky vzlety a na pristátia najväčších lietadiel, menšie lietadlá pristávajú na kratšiu RWY 27. Aká je situácia pri opačnom smere lietania, to som doposiaľ nemal možnosť vyskúšať. Taktiež fotografovanie lietadiel priamo na stojiskách je na Le Bourget prakticky nemožné, letisko je obstavané rôznymi hangármi a výrobnými halami, medzi ktorými sa síce miestami možno dostať k plotu odbavovacej plochy, avšak lietadlá sú väčšinou zaparkované ďaleko alebo zakryté rôznymi prekážkami. Napokon, u vládnych alebo privátnych lietadiel ani nie je veľmi žiaduce, aby ich osadenstvo niekto fotografoval. Hoci prevádzka na letisku Le Bourget nemôže byť hlavným cieľom vašej návštevy Paríža, v našom prípade bola viac než skvelým doplnkom vydareného výletu. A hoci počasie nespolupracovalo napokon úplne dokonale, tento výlet sa určite vydaril a bol len ďalším dôkazom toho, že vybrať sa za lietadlami do Paríža sa určite oplatí. Po štyroch dňoch sme ja aj Mirek odlietali domov spokojní a s úmyslom znova sa sem už čoskoro vrátiť. U mňa sa to naplnilo presne po roku, o čom napíšem v niektorom z ďalších trip reportov.
|
|
|
|
B767-200 Comlux Aruba P4-CLA (LBG) |
B747SP Saudi Arabian Government HZ-HM1B (LBG) |
Nebyly vloženy žádné komentáře.
Copyright © 1999-2024 planes.cz | Redakční systém
