Spotting trip report – Atény

• 10.03.2019 09:00
• Letecké cestopisy

Hoci v posledných rokoch uprednostňujem skôr spotterské výlety do vzdialenejších a exotických destinácií, rok 2017 bol pre mňa v znamení intenzívnejšieho cestovania aj po európskych letiskách. Na niektoré z nich som už totiž dlhšie nezavítal a lietadlový mix sa tam obmenil natoľko, že sa opäť vyplatilo pozrieť sa tam. To je aj prípad gréckeho hlavného mesta Atény. Po prvýkrát som ich navštívil v novembri 2008 v rámci pracovnej cesty a keďže som vtedy pracoval na letisku Bratislava, podarilo sa mi vybaviť vstup na plochu aténskeho letiska a zoznámil som sa s viacerými zamestnancami pozemnej prevádzky. Medzi nimi bol aj vedúci oddelenia, ktoré má na starosti dohľad nad prevádzkyschopnosťou dráhového systému a odbavovacích plôch, a ten mi ochotne urobil sprievodcu po celom letisku, pričom som mal možnosť pohodlne z plochy fotografovať všetky lietadlá, ktoré som chcel. Kolega je totiž aj zanieteným spotterom a jeho fotografie sa pravidelne objavujú v západoeurópskych leteckých časopisoch. Naše hobby nás spojilo a odvtedy sme zostali v občasnom kontakte. Po toľkých rokoch som dostal nápad znovu sa do Atén pozrieť, a tak som oslovil svojho kamaráta, či by mi bol opäť ochotný vybaviť vstup na plochu a sprevádzať ma pri fotografovaní. Nielenže ochotne súhlasil, ale dokonca si prispôsobil svoje pracovné zmeny tak, aby mohol čo najviac času stráviť so mnou. V dnešnej dobe sprísnených bezpečnostných opatrení a často povrchných „kamarátskych“ vzťahov, kedy „kamarátstvo“ trvá len dovtedy, kým môže niekto toho druhého využívať vo svoj prospech, si to cením o to viac.

O ceste teda bolo rozhodnuté, zostávalo už len nájsť vhodný termín a spôsob dopravy. Atény sú známe svojím teplým a pekným jarným a jesenným počasím, a tak padla voľba na začiatok apríla 2017. A na rozdiel od väčšiny svojich ciest, kedy s radosťou využívam viedenské letisko Schwechat, tentokrát som dal prednosť spoločnosti Ryanair a ich letom medzi Bratislavou a Aténami. Cena bola relatívne priaznivá a aj letové dni utorok a sobota vyhovovali, a tak som si kúpil letenku a tešil sa na cestu. Chcem podotknúť, že to bolo ešte v čase, keď sa Ryanair snažil zapáčiť svojim cestujúcim a v rámci kampane „Always getting better“ zaviedol možnosť dvoch bezplatných príručných batožín na palube lietadla, jednej štandardnej a jednej malej. To mi vyhovovalo, lebo na 3-dňový výlet viac nepotrebujem. Bohužiaľ, dnešná situácia je úplne iná, Ryanair sa vydal podľa môjho názoru opäť cestou vyťahovania peňazí zo svojich cestujúcich za každú cenu a ich súčasné podmienky na prepravu príručnej batožiny sú absolútne nevýhodné. Do tzv. „malej príručnej batožiny“ sa skutočne nezmestí nič, v mojom prípade to môže byť tak akurát fotovýbava a za štandardnú veľkosť príručnej batožiny sa už celkom slušne dopláca, čo ďalej zvyšuje cenu letenky a núti ma obzerať sa po iných alternatívach. Je to škoda, lebo po etape spríjemňovania svojich služieb pre cestujúcich je to podľa mňa chybný krok späť a ak cestujúci nezíska letenku za skutočne dumpingovú cenu, odradí to mnohých potenciálnych cestujúcich od cesty s Ryanairom. Ale zjavne je stále dosť tých, ktorí sa nechajú slepo nalákať na prvotnú nízku cenu a nezvážia aj iné možnosti.

Atény ma ako spotterská destinácia lákali hlavne kvôli regionálnym lietadlám, ktoré v Grécku lietajú. Veď vrtuľové stroje spoločností Olympic Air, Sky Express či Astra Airlines, plus malé nákladné lietadlá, ktoré tu lietajú, len tak ľahko na zahraničných letiskách nevidno. Letisko Eleftherios Venizelos slúži od roku 2001, kedy nahradilo dnes uzavretý Ellinikon, a nachádza sa pomerne ďaleko na juhovýchod od mesta. V roku 2017 odbavilo takmer 22 miliónov cestujúcich, nepatrí teda medzi európske megaletiská, zo spotterského hľadiska je však určite zaujímavé. Má dve vzletové a pristávacie dráhy v smere 03/21, západná 03L/21R má dĺžku 3 800 metrov, východná 03R/21L je dlhá presne 4 kilometre. Ich používanie sa riadi pomerne prísnymi hlukovými predpismi, aby boli čo najviac chránené obce ležiace na východ a sever od letiska. V nočných hodinách (23:00 až 7:00) napríklad nie je možné pristávať na dráhu 21L, ani vzlietať z dráhy 03R, väčšina pohybov sa preto v tomto čase vykonáva iba na dráhe 03L/21R. Hlučné lietadlá tieto smery nemôžu využívať vôbec. Nakoľko prevažuje smer lietania 03, po začatí rannej odletovej špičky sa pre vzlety otvára dráha 03R a pristátia zostávajú na dráhe 03L. Všeobecne možno povedať, že počas väčšiny dňa sa pristáva väčšinou na dráhu 03L/21R a vzlieta z dráhy 03R/21L, ale samozrejme existujú výnimky. Situácia sa mení medzi 15:00 a 18:00 hodinou, kedy sa používanie dráh dočasne vymení, s tým treba počítať pri návšteve vonkajších fotopozícií. Avšak nakoľko okolo 15:00 h začína byť poloha slnka tak či tak v ose dráhy, je to práve vhodný čas na zmenu fotopozície. Ja som tento problém však našťastie nemusel riešiť, nakoľko som väčšinu času fotografoval pohodlne na ploche letiska.

Môj prílet do Atén na palube linky z Bratislavy bol v sobotu neskoro večer a nakoľko s mojím kamarátom som mal dohodnutý vstup na plochu hneď v nedeľu ráno, nemalo význam cestovať na pár hodín 30 kilometrov do mesta, lebo by som sa aj tak nestihol vyspať. Rozhodol som sa teda stráviť noc na letisku a ostal som v jednom z odlúčených gatov, cez ktoré sme prechádzali po pristátí a vystúpení z autobusu. A nebol som zďaleka sám, bohužiaľ prebiehali tam nejaké stavebné práce, podarilo sa mi však nájsť kľudný zabudnutý roh, kde som sa predriemal do rána. Potom už nasledoval prvý deň fotografovania na ploche, môj kamarát si ma vyzdvihol v termináli a cez bezpečnostnú kontrolu sme prešli do jeho kancelárie na ploche letiska. Tam som si na najbližšie hodiny zriadil svoj základný tábor, kde som mal prístup k informačnému systému letiska a vedel som tak presne o každom pristátí aj odlete lietadla a aj to, na ktoré stojisko to ktoré lietadlo pôjde. V správny čas preto stačilo nastúpiť do auta a odviezť sa na najvhodnejšie miesto na fotografovanie. Na úvod sme si samozrejme urobili dôkladnú prehliadku celej odbavovacej plochy letiska, pri ktorej som si odfotografoval všetko čo som len chcel. Najmä malé nákladné lietadlá, ktoré zabezpečujú z Atén prípoj k letom kuriérskych služieb, sa dajú dobre vyfotografovať práve len na ploche, ich prílety a odlety sú často v nevhodných časoch. Zopár zaujímavostí bolo zaparkovaných aj pred hangármi v severnej časti letiska a na stojiskách všeobecného letectva.

Po problémoch s niekdajším vlajkovým leteckým dopravcom Olympic Airways, ktorý po viacerých premenovaniach nakoniec skončil zlúčený s Aegean Airlines a jeho flotila bola zredukovaná na minimum, ako aj z dôvodu dlhotrvajúcej ekonomickej krízy v Grécku bola časť terminálov aténskeho letiska v čase mojej návštevy nevyužitá. Ich znovuotvorenie sa plánovalo na hlavnú letnú sezónu 2017, kedy do Atén lieta mnoho sezónnych letov, zatiaľčo v mimosezónnom období (kam patrí ešte aj začiatok apríla) nie sú potrebné. Raritou je, že pri jednom takomto nevyužívanom gate stále stál už roky nelietajúci Boeing 747-200 spoločnosti Hellenic Imperial Airways. Pri pohľade zblízka bolo jasné, že jeho technický stav sa zhoršil natoľko, že lietať už nikdy nebude, z diaľky to však vyvolávalo dojem, akoby mal o pár hodín odletieť. Počas svojej predchádzajúcej návštevy Atén ma kamarát vtedy zobral aj dovnútra a tak som si zaspomínal na staré látkou potiahnuté sedadlá rôznych farieb a typický zápach starého, roky používaného lietadla. Je škoda, že tento krásavec už nikdy nevzlietne, avšak vzhľadom na jeho technický stav a neekonomickú prevádzku v nových podmienkach je to pochopiteľné. Pri nedávnom silnom vetre bol dokonca na viacerých miestach jeho povrch poškodený od nástupného mosta, a tak je jeho osud jednoznačne spečatený. Druhým pomníkom na letisku je Boeing 737-200, ktorý kedysi lietal vo farbách Olympic Airways a už dlhé roky slúži na výcvik záchranných zložiek letiska, je však stále vo veľmi zachovalom stave vrátane motorov, hoci stojí na nespevnenej ploche blízko dráhy 03L/21R.

Prevádzka na letisku nie je porovnateľná s Heathrowom alebo Frankfurtom a je silne dominovaná domácimi Aegean Airlines. Tie majú bohužiaľ unifikovanú flotilu Airbusov A320 a A321. Vnútroštátne lety najmä na malé grécke ostrovy lietajú DHC-8-100 a DHC-8-400 vo farbách Olympic Air, doplnené novými ATR-42-600. Konkurenciu im robí Sky Express s ATR-42 a ATR-72 a v malej miere aj Astra Airlines s rovnakými typmi lietadiel. Časy, kedy sa z Atén lietali diaľkové lety až do Austrálie sú dávno minulosťou, s krachom Olympic Airways skončila aj doba wide-body lietadiel. Jediným celoročným zástupcom je Emirates, ktorý okrem Dubaja lieta aj do Newarku, a tým zabezpečuje spojenie s americkým kontinentom. Iná je situácia v hlavnej letnej sezóne, kedy sú Atény obľúbeným cieľom amerických turistov, a tak sem na sezónnej báze lietajú všetci traja hlavní americkí dopravcovia Delta Air Lines, United Airlines a American Airlines. K nim sa pridáva Air Canada Rouge. Vďaka blízkosti Atén k blízkovýchodným megahubom sú ostatní tamojší dopravcovia zastúpení menšími lietadlami, či už ide o Etihad Airways alebo Qatar Airways. Novinkou roku 2017 boli lety spoločnosti Scoot do Singapúru, bola to prvá linka singapúrskeho low-cost dopravcu do Európy. Inak sú v Aténach hojne zastúpení aj európski low-cost dopravcovia, okrem už spomínaného Ryanairu aj Wizz Air, Vueling, Volotea, easyJet, Norwegian či Blue Air. Posledne menovaná rumunská spoločnosť tu má dokonca jednu zo svojich základní. Čulý ruch panuje aj medzi Aténami a Larnakou na Cypre, v čase mojej návštevy bolo možné zastihnúť Tus Airways vtedy ešte so Saabom 2000 a dnes už neexistujúci Cobalt Air. Každopádne, hoci letov nie je tak veľa, mix spoločností je pomerne pestrý.

Niekoľkohodinové fotografovanie na ploche letiska ubehlo pomerne rýchlo a nakoľko na neskoré popoludnie a večer neboli v pláne žiadne mimoriadne zaujímavé lietadlá, rozhodol som sa svojmu kamarátovi poďakovať pre tento deň a vydal som sa na cestu do svojho hostela. Z letiska sa dá do mesta dostať (okrem taxíkov samozrejme) dvoma druhmi verejnej dopravy – metrom alebo zrýchlenými autobusmi. Metro je však pomerne drahé (za krátky úsek od predposlednej stanice sa platí veľký doplatok), rozhodol som sa preto využiť jeden z autobusov, ktorý ma odviezol priamo na centrálne aténske námestie Syntagma. Z neho som to mal len jednu zastávku metrom alebo 15 minút pešo do môjho hostela v štvrti Omonia. Táto štvrť má na internete niekedy nie veľmi lichotivé recenzie a veľa ľudí odporúča nepohybovať sa tu neskoro v noci osamote, hlavne ženám, počas dňa však bola absolútne bezpečná. Zvolil som peší presun a musím priznať, že dlhotrvajúcu grécku krízu bolo skutočne vidieť na každom kroku. Veľa budov bolo ošarpaných, chodníky mnohokrát rozbité, obchody zatvorené. Na druhej strane kríza priniesla aj zníženie cien prakticky všetkého, a tak sa dalo v Aténach pri troche skromnosti nielen lacno prespať ale aj lacno najesť. Môj hostel mi navyše ponúkol zážitok v podobe veľmi divného recepčného, ktorý svojím zjavom pripomínal drogového dealera (a nemôžem vylúčiť, že ním aj nebol...), ako jediný v ubytovaní však hovoril veľmi slušne po anglicky a bol veľmi ochotný a prívetivý. Tento hostel určite nie je vhodný na romantický víkend v Aténach, ale na moje prespanie to absolútne postačovalo a navyše som bol takmer v centre mesta.

Na druhý deň môj kamarát nebol v práci, preto som sa ráno rozhodol vyskúšať jednu z fotopozícií na priblížení k dráhe 03L. Nakoľko dostupnosť z letiska je veľmi zlá, miesto je príliš ďaleko a navyše diaľnica z letiska je obohnaná plotom, použil som metro do poslednej stanice za normálny tarif Koropi, odkiaľ je to asi 2 kilometre pešo až na miesto. Počasie však nebolo ideálne, obloha bola silne oblačná a tak som sa po krátkom čase rozhodol vrátiť do mesta a nasledujúce hodiny som venoval prehliadke Akropoly a priľahlých historických štvrtí. Popoludní som mal dohodnuté stretnutie s ďalším miestnym spotterom, ktorý ma zobral na staré aténske letisko Ellinikon. Toto dnes už uzavreté letisko leží v štvrti Glyfada priamo na južnom okraji mesta a v minulosti bolo veľmi obľúbené medzi spottermi najmä vďaka jeho dobrým možnostiam na fotografovanie. Zaujímavosťou je, že hoci svojmu účelu neslúži už 17 rokov, stále sa nachádza v takmer pôvodnom stave. Časť jeho dráhového systému na severe síce padla za obeť športoviskám a parkovacím plochám počas príprav na letné olympijské hry v roku 2004, južná časť je však prakticky nedotknutá. V roku 2008 som dokonca cez bývalý terminál prešiel až na plochu letiska a veselo sa po nej prechádzal, dnes už to nie je možné. V bývalých letiskových halách sa vtedy nachádzali ešte aj staré informačné tabule, pulty a ďalšie vybavenie, samozrejme zodpovedajúco zničené. Pre spottera je najzaujímavejší južný okraj odbavovacej plochy, na ktorom sú odstavené tri lietadlá z bývalej flotily Olympic Airways (B737-200, B727-200 a B747-200), BAC.1-11 gréckeho leteckého úradu a niekoľko vrakov malých lietadiel. Nakoľko okolo vedúca cesta je vyvýšená oproti odbavovacej ploche, cez plot letiska sa dajú z rôznych strán celkom dobre vyfotografovať.

V roku 2008 som sa dostal až priamo k nim a prechádzať sa pomedzi kolesá starých Boeingov bol kus nostalgie. Dnes sú už lietadlá na ploche ohradené plotom a mali by sa údajne stať základom zbierky leteckého múzea. Treba povedať, že našťastie, nakoľko v roku 2008 bol napríklad trup Boeingu 747 postriekaný sprejermi a ja som sa obával, že lietadlá postupne podľahnú zubu času a skončia nakoniec na šrotovisku. Bohužiaľ, všetkým chýbajú motory, čo trochu kazí dojem z nich, ale inak sú vo veľmi dobrom stave. Keď si človek odmyslí miestami betón prerastajúcu trávou, Ellinikon pôsobí dojmom len nedávno opusteného letiska. Neďaleko neho sa nachádza sídlo gréckeho leteckého úradu CAA. Na tom by nebolo nič zvláštneho, keby sa na jeho pozemku nenachádzala zachovalá DC-3, ktorá kedysi lietala v jeho službách. Vstup do areálu je však samozrejme strážený, ale môj miestny kamarát povedal, že občas sa podarí obsluhu vrátnice presvedčiť. Jeho znalosti gréčtiny spolu s mojou vizitkou zo zamestnania pomohli dostať sa dovnútra, museli sme však absolvovať „povinnú jazdu“ v podobe aspoň podania rúk s riaditeľom CAA, ktorý bol veľmi rád, že sa stretol s kolegom z podobnej inštitúcie zo Slovenska. Po zdvorilostných minútach nám samozrejme umožnil návštevu objektu nášho záujmu. DC-3 je vo výbornom stave a je vystavená na lúke uprostred areálu, bohužiaľ tráva bola v čase našej návštevy dosť vysoká. Ale aj tak to bolo príjemné oživenie môjho aténskeho pobytu.

V utorok, posledný deň môjho pobytu, bolo počasie ráno výrazne slnečnejšie ako deň predtým, a tak som sa skoro ráno vybral opäť smerom na nové letisko, resp. jeho dráhu 03L. Nakoľko môj kamarát pracoval až popoludní, ráno som bol odkázaný na fotografovanie zvonka. To však nie je žiaden problém, fotopozícia je ľahko dostupná a navyše ma tu opäť čakal ďalší grécky spotter. Cesta sa mi však trochu predĺžila, nakoľko na okraji Atén sa pokazila súprava metra, ktorou som cestoval a po dlhom státí na trati nás vrátili do poslednej stanice, vlak odišiel prázdny preč a my sme museli počkať na nasledujúcu súpravu. Je treba podotknúť, že nie všetky súpravy metra linky 3 jazdia až na letisko. Nakoniec sa mi podarilo s istým meškaním dostať do Koropi, odkiaľ ma kamarát vzal autom na fotopozíciu a spoločne sme tu fotografovali ranné prílety, zaujímali ma hlavne nákladné lety. Aby som nemusel všade nosiť môj príručný kufor, nechal som si ho v mojom hosteli, musel som sa teda potom metrom vrátiť do mesta a následne autobusom dostať na letisko. Tam ma už vyzdvihol môj spotterský kolega a opäť ma zobral na plochu, čím sa môj výlet do Atén zavŕšil. Počasie sa síce popoludní zhoršilo, slnko sa takmer úplne skrylo za mraky, svoju zbierku som však napriek tomu doplnil o niekoľko nových prírastkov. Večer ma už čakal len spiatočný let s Ryanairom do Bratislavy, ktorý prebehol bez problémov, až na tradičnú „low-cost“ atmosféru na palube, ale na to som bol dostatočne pripravený. Najmä vďaka ústretovosti môjho kamaráta a možnosti fotografovať priamo na ploche letiska bol môj výlet do Atén veľmi úspešný, najmä s ohľadom na minimálne náklady, ktoré som na neho vynaložil. V budúcnosti sa určite rád do Atén vrátim, je tu vždy čo vidieť a čo srdce spottera poteší.

Související kategorie