Spotting trip report – Po roku znovu do Ázie (1. časť)

• 11.11.2018 09:00
• Letecké cestopisy

Na jar roku 2017 nastal v mojich spotterských plánoch opäť čas pozrieť sa za lietadlami ďalej na východ. Teda ten čas nastal o niečo skôr, keď sa objavili cenovo výhodné letenky so spoločnosťou Air China do viacerých destinácií juhovýchodnej Ázie. Pôvodne som mal v úmysle navštíviť iba moju obľúbenú a vždy veľmi produktívnu destináciu Bangkok, avšak po rokoch cestovania po svete za spottingom som už predsa len trochu náročnejší a návšteva samotného Bangkoku nebola pre mňa dostatočná. Je síce pravda, že v thajskom hlavnom meste je na jeho dvoch veľkých letiskách každý rok čo fotografovať, ale pri limitovaných možnostiach voľna v práci by bola škoda, aby som strávil dovolenku iba v tejto destinácii. V minulosti som svoju návštevu Bangkoku skombinoval s výletom do Mjanmarska, či okruhom so Singapúrom, tentokrát som prišiel na nápad vyskúšať niečo nové, kde som ešte nebol. Veľa bielych miest na mape juhovýchodnej Ázie mi už nezostávalo, a tak voľba padla pomerne rýchlo na Filipíny, konkrétne ich hlavné mesto Manilu. Keď som na známych internetových stránkach zaoberajúcich sa fotografiami dopravných lietadiel našiel pekné zábery z Manily, bolo o cieli mojej cesty rozhodnuté. K tomu sa pridal tradičný „benefit“ lietania so spoločnosťou Air China, krátke fotografovanie na letisku v Pekingu počas medzipristátia z Európy do Ázie a naspäť. Na rozdiel od posledného výletu s Air China pred rokom, kedy som výhodnú cenu dosiahol kombináciou odletu z Budapešti a príletu do Viedne, som tentokrát nemusel svoju cestu komplikovať a začal i skončil som na viedenskom letisku Schwechat.

B777-300 Air China B-2035 (PEK)	TU204-300 Air Koryo P-632 (PEK)

Lietanie so spoločnosťou Air China síce určite nepatrí medzi luxusné zážitky a nedosahuje úroveň svetoznámych blízkovýchodných dopravcov, avšak pokojne znesie porovnanie s bežnými európskymi dopravcami typu Air France, British Airways či Lufthansa. Komfort v kabíne je viac-menej porovnateľný, výrazne horšia je ponuka palubného zábavného systému, v ktorom nejaké najnovšie kvalitné filmy hľadáte skutočne ťažko. Kvalita stravy je akceptovateľná, najmä pri letoch z Európy je plne porovnateľná s vyššie spomínanými konkurentmi, v mojom prípade si musím dať pozor jedine na čínske raňajky (ich tzv. „porridge“), ktoré som si raz z kombinácie vlastnej nevedomosti a absolútnej neanglickej výslovnosti stewardky zvolil a musím povedať, že to bolo asi jediné jedlo na palube lietadla, ktoré mi zdvihlo žalúdok a ktoré som s vďakou vrátil v neporušenom stave. Určite sú však ľudia, ktorým aj takáto strava chutí a nemyslím tým len Číňanov, ktorí ju veselo chlípali (doslovne). Druhým problémom pri letoch s Air China je prevažujúci čínsky substrát, ktorý sa bohužiaľ stále viac začína správať ako vládcovia sveta (čo napokon pomaly aj sú) a ich arogancia, vykrikovanie, predbiehanie sa v rade a nerešpektovanie akýchkoľvek pravidiel a pokynov vo mne utvrdzuje presvedčenie, že týchto cestujúcich skutočne „nemusím“. Ale aj s tým sa dá zmieriť, ak si človek uvedomí, že polovicu lietadla Číňanov dnes možno „vyfasovať“ aj na lete inou spoločnosťou, v prípade Air China to aspoň stálo menej peňazí.

B737-800 Air China B-5178 (PEK)	A321 Air China B-6361 (PEK)

Nastal teda marec 2017 a predo mnou bol po roku ďalší spotterský výlet do juhovýchodnej Ázie. Vďaka popoludňajšiemu odletu z Viedne som mal tentokrát možnosť stráviť v oboch smeroch takmer celý deň v Pekingu, stačilo vhodne zvoliť z dostupnej ponuky nadväzujúcich letov. Let Airbusom A330-300 prebehol bez problémov a načas, pohodlie síce nebolo tentokrát tak luxusné ako pred rokom (keď som z Budapešti letel do Pekingu menej ako poloprázdnym A330-200 a mal som celý rad štyroch sedadiel pre seba), avšak aspoň rad čakajúcich na pasovej kontrole bezvízového dočasného vstupu pre transferových cestujúcich nebol tentokrát tradične hodinový. Bohužiaľ počasie nebolo práve ideálne, oficiálne síce svietilo slnko, ale vonku bol klasický pekingský smog. Ako je všeobecne známe, ak dlhšie neprší a nefúka ani silný vietor, z veľkomesta Peking vyprodukovaný smog sa rýchlo rozširuje aj do okolia hlavného mesta, vrátane letiska. Situácia však bola stále lepšia ako pred rokom, kedy som zhruba v tom istom období mal počas prestupu v Pekingu úplne zamračené, pochmúrne a ešte aj veľmi chladné počasie. A tak som samozrejme neopustil svoje plány na celodenné fotografovanie a po opustení Terminálu 3 som sa vybral na pešiu prechádzku k prahu dráhy 01. Je to najbližšia dráha k Terminálu 3 a peší presun trvá len okolo 20 minút. Vzhľadom na to, že slnečné svetlo bolo silne tlmené znečisteným ovzduším, rozhodol som sa napokon zotrvať celý deň pri tejto dráhe, samozrejme s nevyhnutnou zmenou fotopozície okolo poludnia.

B777-200F Air China Cargo B-2096 (PEK)	B787-9 Air China B-7899 (PEK)

Ako som už určite spomínal v predchádzajúcich trip reportoch, letisko Peking má tri paralelné vzletové a pristávacie dráhy, umiestnené na východnom a západnom okraji a uprostred letiska. Západná dráha je posunutá o niečo viac na sever a ako jediná umožňuje pomerne pohodlné fotografovanie (popoludní) aj v prípade lietania zo severu smerom na juh, prevažujúci smer lietania však je z juhu na sever. Prevádzka na jednotlivých dráhach sa riadi čiastočne tým, ku ktorému terminálu lietadlo smeruje a čiastočne tým, z ktorého smeru prilieta. Ak je počet príletov nižší preferuje sa využitie tej dráhy na pristátie, ktorá je najbližšia k cieľovému terminálu. Ak sú prílety zhustené, sú lietadlá niekedy nútené pristáť na tú dráhu, ktorá je najbližšia zo smeru ich príletu a potom zložito rolujú po zemi k svojmu terminálu. Všeobecne však možno povedať, že na východnej dráhe RWY 01/19 pristávajú predovšetkým lietadlá spoločnosti Air China a jej partnerov, ktoré sú odbavované v Termináli 3, mnohé zahraničné spoločnosti a s určitosťou aj lety spoločnosti Air Koryo, ktorá patrí medzi najvzácnejších návštevníkov. Prostredná dráha 18L/36R je využívaná prevažne na vzlety, pristátia sú tu veľmi limitované a do 9:00 h ráno prakticky nulové. Západná RWY 18R/36L slúži predovšetkým spoločnostiam China Eastern Airlines a China Southern Airlines, ako aj mnohým zahraničným dopravcom, samozrejme v čase príletových špičiek tu možno očakávať rôznorodý mix lietadiel. Východná aj západná dráha sú využívané aj na vzlety, aj keď vo výrazne menšej miere ako prostredná.

A340-600 Lufthansa D-AIHK (PEK)	B787-9 Hainan Airlines B-6998 (PEK)

Fotopozície existujú na všetkých troch dráhach, resp. na priblížení k týmto dráham od juhu, aj keď na prostrednej dráhe nemajú veľký význam. S bezpečnostnými zložkami našťastie pri fotografovaní na pekingskom letisku nie sú žiadne problémy. V prípade východnej dráhy RWY 01 sa v minulosti dalo popoludní dokonca fotografovať priamo z estakády vedúcej k odletom Terminálu 3, avšak po dopravnej nehode, ku ktorej došlo na inom čínskom letisku a pri ktorej vodič zabil niekoľko ľudí na príjazdovej ceste, tu postavili betónovú bariéru a polícia pohyb peších už neumožní. Z okraja veľkého parkoviska pod príjazdovou estakádou sa však dá naďalej bezproblémovo fotografovať, uhol však samozrejme nie je tak výborný ako z nadhľadu hore. Rovnako z opačnej, rannej strany existuje slušná fotopozícia, ktorá je však tiež na úrovni terénu. Vzhľadom na vyššie uvedený systém využívania dráh je možné očakávať, na ktorú dráhu asi ktoré lietadlo pristane, nedá sa to však povedať s istotou a aj ja som zažil veľakrát sklamanie, že nejaké očakávané zaujímavé lietadlo pristálo práve na tej „nesprávnej“. S tým však treba na veľkých letiskách počítať a pokiaľ chce spotter zachytiť čo najširší záber prevádzky v Pekingu a má na to napr. 2 dni ako ja, odporúčam stráviť jeden deň na východnej a jeden na západnej dráhe. Tak som sa rozhodol aj ja a celý deň na ceste tam som strávil na priblížení RWY 01, zatiaľčo celý deň pri ceste späť na priblížení západnej dráhy 36L. Aby som sa k svojmu pekingskému fotografovaniu už nemusel znova vracať, preskočím teraz celú podstatnú časť tohto výletu a presuniem sa rovno do posledného dňa mojej cesty, kedy som sa opäť na celý deň zastavil v Pekingu, tentoraz našťastie aj s krásnym slnečným počasím.

B737-400F SF Airlines B-2506 (PEK)	B767-300F SF Airlines B-7593 (PEK)

Po pristátí z Bangkoku som teda netrpezlivo opäť absolvoval pasovú kontrolu pre bezvízový transfer a na ceste kúsok od Terminálu 3 som si odchytil jeden z mnohých taxíkov, aby ma odviezol na západnú stranu letiska. Miestni taxikári samozrejme nehovoria žiadnym cudzím jazykom a spočiatku na spottera žiadajúceho odviezť niekam inam ako do Pekingu alebo do niektorého z veľkých hotelov po okolí pozerajú s veľkou nedôverou, ale ak ho presvedčíte mapou v ruke a navigovaním pohybmi ruky na každej križovatke, dá sa dopracovať k úspešnému záveru. Ranná fotopozícia je možná či už na viadukte ponad príjazdovú cestu k Terminálu 2, alebo za ním, na malom trávniku vedľa veľkej administratívnej budovy. Ja som vzhľadom na veľkú premávku na viadukte dal prednosť trávniku za križovatkou, treba však upozorniť, že za živým plotom na miestnej ceste bolo nejaké malé improvizované trhovisko, ktorého predajcovia chodili vykonávať svoje potreby práve na uvedený trávnik. Nuž, kultúra po čínsky... Takže som si musel nájsť miesto, odkiaľ si neodnesiem žiaden voňavý suvenír, čo sa mi nakoniec aj podarilo. Po mrazivom ale krásne slnečnom ráne som sa okolo obeda pešo presunul ďalej na severozápad, aby som našiel vhodné miesto na popoludňajšie fotografovanie. Už pred rokom som úplnou náhodou (alebo dobrým odhadom) našiel jeden rozostavaný poschodový dom, z ktorého vonkajšieho schodiska sa dali krásne fotografovať lietadlá pristávajúce na dráhu 36L v ideálnej výške. A tak som zamieril rovno na toto miesto, bol som však nepríjemne prekvapený, že vonkajšie schodisko sa už nedá použiť, nakoľko vchod na najvyššie poschodie bol zatarasený.

A320 Chongqing Airlines B-9976 (PEK)	B757-200 Xiamen Air B-2866 (PEK)

Nevzdal som sa však a vošiel som priamo do domu, kde som na najvyššom poschodí objavil malú terasku priamo na streche, ktorú asi miestni obyvatelia využívajú na fajčenie. Našťastie som stretol aj (zrejme) správcu domu, ktorému som rukami-nohami vysvetlil, o čo mi ide a on ma na moje prekvapenie ochotne odviedol na terasku a otvoril ju pre mňa. A tak som mohol celé popoludnie, ktoré bolo tiež nádherné slnečné, pohodlne fotografovať pristávajúce lietadlá z exkluzívnej fotopozície. Z pochopiteľných dôvodov nebudem uvádzať polohu domu, nakoľko prílišná publicita tohto miesta by tomu iste neprospela. Všetko dobré však musí skončiť, a tak som sa po západe slnka vybral pomaly naspäť do Terminálu 3, po ceste som sa však ešte zastavil na večeru v jednom z miestnych podnikov. Tu som znova narazil na problém, že dorozumievanie v Číne, hlavne mimo najväčších turistických trás, je veľmi ťažké, malé a lacné reštaurácie pre domácich navyše nemajú často ani len obrázky k jedlám, o to ťažšie je potom nejaké jedlo si vybrať. Nakoniec sa mi však podarilo niečo si objednať a tentoraz to bol dokonca celkom chutný, hoci silne pikantný výber. Výhodou malých čínskych reštaurácií je, že sa malú sumu tu dostanete obrovskú porciu, ktorú jedna osoba pomaly nedokáže zjesť. Hlavne ryža je tu všadeprítomná v obrovských množstvách, ale aj mäsa a papričiek bolo požehnane, takže okrem zápasenia s paličkami som zápasil aj s veľkosťou porcie. Po úspešnom návrate do Terminálu 3 som sa musel dočkať ešte neskorého večerného odletu do mojej konečnej destinácie, Manily. Let na Filipíny prebehol taktiež na palube A330-300 spoločnosti Air China a tak som sa tesne po polnoci ocitol na letisku Ninoy Aquino International Airport.

A321 Air Macau B-MBM (PEK)	A330-300 China Eastern Airlines B-6120 (PEK)

Lety spoločnosti Air China sú na manilskom letisku odbavované v Termináli 1, ktorý sa nachádza na juhozápadnom okraji letiska a z neho to bolo len pár minút pešo do môjho skromného ubytovania DG Budget Hotel NAIA. Tento lacný hotel som si zvolil ani nie tak pre jeho nízku cenu, ale pretože bol jediný v pešej dostupnosti k dráhe 06, kde sa nachádzajú prakticky jediné fotopozície manilského letiska. A nakoľko doprava v Manile je chronicky preťažená, toto bolo hlavné kritérium pre voľbu ubytovania. Hotel sa nachádza absolútne mimo akýchkoľvek atrakcií, vznikol prestavbou jedného z nákladných terminálov a poskytuje jednoduché ubytovanie v izbách bez okien, ale s výkonnou klimatizáciou. Cestou do hotela som, okrem dotieravých taxikárov, stretol aj asi najväčšieho potkana v mojom doterajšom živote, ale na to si človek v takýchto krajinách asi musí zvyknúť. Našťastie v hoteli samotnom bolo čisto a za prijateľnú cenu dobre poslúžil na prespanie. Tak či tak, mojim cieľom bolo stráviť čo najviac času vonku. Po veľmi krátkej noci som sa zobudil síce do nie veľmi slnečného rána, ale napriek tomu som sa rozhodol, že prehliadku mesta odložím na neskôr a zo zvedavosti som dal prednosť spottingu pri neďalekom prahu dráhy 06, ale o tom až v nasledujúcej časti môjho trip reportu.

A330-300 China Eastern Airlines B-6125 (PEK)	A320 China Eastern Airlines B-9943 (PEK)

Související kategorie