Kazachstan – táto stredoázijská krajina obrovských rozmerov (deviata najväčšia na svete a najväčší suchozemský štát na svete) bola kedysi v našich končinách známa len ako jedna z republík bývalého Sovietskeho zväzu. Tým uvedomelejším možno ešte ako jeden z významných svetových producentov ropy a miesto štartov a väčšinou aj pristátí sovietskych rakiet z kozmodrómu Bajkonur. Pred časom sa pozorným divákom mohla dostať do povedomia ako rodisko fiktívneho reportéra Borata z úspešnej americkej komédie. Avšak Kazachstan a letectvo? Toto spojenie napadne asi máloktorému spotterovi a ani ja by som ešte pred pár rokmi asi netušil, že raz absolvujem veľmi úspešný spotterský výlet práve do tejto krajiny. Ale keď váš archív fotografií dopravných lietadiel dosiahol už päťcifernú sumu a skonštatujete, že letecká scéna v západnej Európe začína byť z roka na rok viac a viac nudnejšia, dôjde možno aj na neočakávané spojenia. V mojom prípade k tomu prispel aj jeden veľmi dobrý spotterský kamarát, ktorého poznám už takmer 20 rokov. Som zástancom názoru, že je lepšie mať len pár ale dobrých kamarátov, ako celú plejádu pseudopriateľov na sociálnych sieťach, ktorí ale v rozhodujúcich okamihoch sklamú. Môj kamarát z Malty určite patrí do tej prvej skupiny a hoci sa nevidíme často, pomáhame si v rámci možností obojstranne. Práve on stál pri zrode myšlienky, že náš spoločný spotterský výlet môže viesť práve do Kazachstanu. Nešlo však o náhodný výber, na to je on príliš úzko orientovaný, nakoľko v jeho hľadáčiku sú výhradne lietadlá (a vrtuľníky) bývalej sovietskej alebo východnej produkcie. A hoci ja fotografujem aj západné typy, aj mňa to oveľa viac tiahne k východnej technike.
|
|
|
|
AN24 Motor-Sich Airlines UR-47297 (IEV) |
JAK40 Motor-Sich Airlines UR-88310 (IEV) |
A tak slovo dalo slovo, resp. po dlhších diskusiách sme sa dohodli, že spolu zamierime práve do Kazachstanu na začiatku júna 2016. Ani výber dátumu nebol náhodný. V novom hlavnom meste krajiny, Astane (predtým nazývanom Celinograd a krátko Akmola), sa totiž každé dva roky koná výstava vojenskej techniky KADEX (Kazakhstan Defence Exhibition), ktorej súčasťou sú aj lietadlá. Výstava sa pritom koná priamo na letisku Astana, čo poskytuje ďalšie možnosti pre spotterov. Môj kamarát z Malty navštívil túto výstavu už v roku 2014 a mal len dobré referencie a keď som na internete videl fotografie aj od iných spotterov, bolo rozhodnuté. Ide sa do Kazachstanu. Našťastie táto krajina má v Bratislave kanceláriu svojho veľvyslanectva, takže ani so získaním víz nebol problém. Ďalšou otázkou bolo získať prístup na výstavu v dňoch pre odborníkov a novinárov, nakoľko v dňoch pre verejnosť by fotografovanie bolo veľmi náročné. Nakoľko som už publikoval niekoľko článkov v rôznych časopisoch, aj toto sa nakoniec podarilo a kazašské ministerstvo obrany, ktoré výstavu organizuje a zabezpečuje, mi vydalo akreditáciu pre novinára. Nebolo to síce ani rýchle ani jednoduché, ale na to musí byť človek v prípade bývalého Sovietskeho zväzu pripravený. Môj kamarát z Malty chcel pôvodne ísť iba na samotnú výstavu do Astany na 4 dni, ja som sa už od začiatku pohrával s inou myšlienkou. Ak sa mám vybrať do tak vzdialenej a z pohľadu spottera neobvyklej krajiny, bolo by škoda výlet obmedziť len na jedno miesto. Rozhodnutie nakoniec prišlo spolu s kúpou letenky.
|
|
|
|
B737-300 Yan Air UR-COG (IEV) |
MD83 Bravo Airways UR-COC (IEV) |
V roku 2016 možnosti cenovo prijateľného cestovania do Kazachstanu neboli ešte veľmi široké, avšak jedna ponuka vystupovala vysoko nad tie ostatné. Aerolínie Ukraine International Airlines majú veľmi prijateľné ceny, na dlhších letoch ešte stále ponúkajú teplé jedlá a nápoje a ich lety navyše prinášajú míle do vernostného programu Flying Blue okolo Air France – KLM. Navyše UIA lietajú do oboch najvýznamnejších miest Kazachstanu, Astany aj Almaty, a tak moja voľba bola jasná. Svoj výlet skombinujem z oboch týchto miest, nakoľko Almaty aj napriek tomu, že už nie je hlavným mestom krajiny, je stále neporovnateľne väčšie ako Astana a aj jeho letisko je výrazne živšie. Nakoľko medzi oboma metropolami existuje čulé letecké spojenie, nebol problém si zakúpiť letenku do Almaty a spiatočnú cestu začať v Astane. Pri zvažovaní kúpy tejto letenky však vo mne skrsla ešte jedna myšlienka: ak už mám letieť cez Kyjev, prečo nevyužiť toto medzipristátie na krátky pobyt na Ukrajine? Cez Kyjev som už síce letel počas môjho výletu do Istanbulu v roku 2015, avšak počas medzipristátia som mal len pár hodín na skúšobné fotografovanie na letisku Boryspil. To ma však natoľko zaujalo, že som si povedal, že sa sem určite raz vrátim aj na dlhšie. A teraz na to bola vhodná príležitosť. Keďže mám rád staré sovietske lietadlá, vlastne som sa sám sebe čudoval, prečo som tak doposiaľ neurobil. A tak netrvalo dlho a kúpil som si letenku tak, aby som tri dni počas cesty tam strávil v ukrajinskom hlavnom meste. Cena letenky bola síce o niečo vyššia ako pri obyčajnom tranzite, avšak tento „odskok“ sa veľmi oplatil, ako sa neskôr ukázalo. Môj maltský kamarát volil cestu s Turkish Airlines, nakoľko ako pracovník leteckej spoločnosti má nárok na zľavnené letenky a z Malty je tých možností dostať sa rozumne do Kazachstanu ešte menej ako z Viedne. On už v Kyjeve kedysi bol, na ten som ho teda nezlákal, ale na zastávku v Almaty sa predsa nechal presvedčiť a nakoniec mi mohol ďakovať.
|
|
|
|
AN26 Ukraine Ministry of Internal Affairs 07 (IEV) |
AN74 Ukraine Ministry of Internal Affairs 01 (IEV) |
Všetko bolo teda dohodnuté a pripravené a tak stačilo len počkať na koniec mája 2016 a cesta sa mohla začať. V mojom prípade teda viedla popoludňajším letom Ukraine International Airlines z Viedne na kyjevské letisko Boryspil (ukrajinské názvy majú niekedy odlišné písanie ako dlho zaužívané ruské ekvivalenty). Vďaka hodinovému časovému posunu zostal čas len na presun na ubytovanie. To som zvolil v podobe veľmi lacnej izby v jednom zo sídliskových panelákov v širšom centre Kyjeva. Je to tradičný spôsob lacného ubytovania v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, kde väčší byt prerobia na niekoľko samostatných izieb, so spoločnými sociálnymi zariadeniami a kuchyňou a ponúkajú ich ako hostel. Sympatická mladá Ukrajinka, zjavne potešená mojimi akými-takými znalosťami ruštiny, ma odprevadila na ubytovanie, kde mi odovzdala kľúče a heslá k internetu. Tento byt pozostával zo štyroch izieb, ja som mal privátnu dvojposteľovú izbu, zvyšné izby boli typické hostelové, kde sa rezervovala iba jedna posteľ v spoločnej izbe (pre mňa neprijateľné riešenie). Aké bolo moje prekvapenie, keď v spoločnej kuchyni sedela skupina mladých chlapov, ktorí sa prekrikovali mne veľmi dobre známym jazykom – slovenčinou... Mladíci si vyrazili na lacnú rozlúčku so slobodou a keďže už „doma“ čo-to popili, ich správanie vonku mohlo pripomínať nájazdy britských výrastkov za lacným alkoholom do Prahy alebo Bratislavy. Našťastie, ich život začínal večer, takže z bytu odišli a zanechali po sebe hrobové ticho, ktoré narušili len svojím návratom v skorých ranných hodinách.
|
|
|
|
IL14 Polarnaya Aviacija CCCP-52036 (museum) |
IL18 Aeroflot CCCP-75634 (museum) |
Tri dni v Kyjeve boli veľmi krátka doba, a tak som musel starostlivo voliť, ako ich využijem. Mal som v pláne venovať každému významnejšiemu letisku jeden deň, teda Žuljany, Boryspil i Hostomel (v ruskej transkripcii Gostomel). Ale nakoniec to dopadlo úplne inak. V byte som sa vždy ráno oboznámil s plánovanými letmi na jednotlivé letiská a to rozhodlo o tom, že som väčšinu času strávil na letisku Žuljany. Možno som to tak trochu aj očakával, aj preto som zvolil svoje ubytovanie nielen blízko konečnej zastávky autobusu z letiska Boryspil, ale aj v malej vzdialenosti od letiska Žuljany. To sa nachádza v širšom centre mesta a je zo všetkých strán obkolesené mestskou zástavbou. Napriek tomu si zachováva svoju prevádzku, ktorá v posledných rokoch dokonca významne rastie. Kým v roku 2009 odbavilo len niečo vyše 12 000 cestujúcich, v minulom roku to už bolo viac ako 1,8 milióna. Zásluhu má na tom hlavne nízkonákladový dopravca Wizz Air, ale aj regionálne aerolínie Motor-Sich a niektoré charterové spoločnosti, ktoré z letiska lietajú. Prvýkrát som toto letisko navštívil už v roku 2011, keď sme sem prileteli s našou IL-18 v rámci rozlúčkového letu Chisinau – Kyjev – Marculesti – Chisinau. Vtedy nás odbavovali v provizórnom modrom „stane“, o rok neskôr otvorili na letisku nový terminál. Rozmery letiska nie sú nijak závratné a musí si vystačiť s jedinou vzletovou a pristávacou dráhou 08/26 s dĺžkou 2 310 metrov. Zaujímavosťou letiska je aj fakt, že má spottersky „lukratívnych“ susedov. Na západnom okraji totiž sídli Opravárenský závod č. 410, ktorý sa venuje údržbe lietadiel Antonov AN-24/26/30/32 a AN-72/74. Bohužiaľ, jeho najlepšie časy sú už preč, a tak intenzita prevádzky je minimálna a bez interných informácií je šanca zachytiť nejaké zaujímavé lietadlo, ktoré letí do údržby, z údržby alebo robí testovacie lety, veľmi malá.
|
|
|
|
AN26 Uhuru Airlines UR-26215 (museum) |
AN71 Aeroflot CCCP-780361 (museum) |
Na severovýchodnej strane letiskového areálu je zase základňa letky Ministerstva vnútorných záležitostí, ktoré tu má umiestnené svoje AN-26 a AN-74. Tiež nelietajú veľmi často a podobne ako v prípade opravárenského závodu sa zvonku nedá vidieť ani odfotiť vôbec nič, ale predsa len šanca vidieť ich v akcii je o niečo vyššia. Hneď vedľa, na východnom okraji letiska, je umiestnené Štátne letecké múzeum Olega Antonova, ktoré by sa určite malo stať cieľom spotterovej návštevy v Kyjeve. Ponúka totiž veľké množstvo civilných aj vojenských lietadiel zo sovietskej a ukrajinskej histórie, a to vo veľmi dobrom alebo aspoň dobrom stave. Priamo k bráne múzea jazdí autobus 220 a vstupné do múzea je veľmi nízke, takže určite stojí za návštevu. Počas letných mesiacov môže byť problémom vyššia tráva okolo niektorých exponátov, ktorá môže zakrývať podvozky alebo spodné časti niektorých lietadiel. V múzeu je aj malá predajňa suvenírov a modelov a od brány, ktorá oddeľuje múzeum od letiska alebo z priľahlého kopca by sa celkom dobre dali fotografovať pohyby na rolovacej dráhe ústiacej k RWY 26, problémom však je, že počas otváracích hodín múzea je táto pozícia prakticky stále proti slnku. Avšak vidieť zblízka krásne exponáty ako napr. IL-18, IL-62, IL-14, IL-86, IL-76, TU-134, TU-154, rôzne Antonovy známych aj menej známych modelov a ďalšie a ďalšie exponáty je určite veľkým lákadlom. Do niektorých lietadiel je možné sa aj dostať dovnútra, avšak za vstup sa platí dodatočný poplatok. Rovnako sa pripláca za vstup s fotoaparátom, avšak v praxi to prakticky nikto nekontroluje, takže sa to dá poľahky obísť.
|
|
|
|
JAK40 Aerostar UR-MHG (museum) |
L410UVP Aeroflot CCCP-67357 (museum) |
Fotografovanie prevádzky na samotnom letisku Žuljany je pomerne jednoduché. Nakoľko vzletová a pristávacia dráha je len jedna, je pomerne krátka a rolovacia dráha je len na jej oboch koncoch, vo väčšine prípadov je prakticky jedno, v akom smere sa lieta, všetky vzlety a pristátia možno zachytiť z oboch fotopozícií, ktoré sa nachádzajú zhruba v bode dotyku dráhy 08 a oproti vyústeniu rolovacej dráhy pri prahu dráhy 26. Podľa mojich pozorovaní sa väčšinou lieta v smere 08, preto som pre svoje fotografovanie zvolil prvý bod. Cesta k nemu nie je práve jednoduchá, ale ja som zvyknutý na dlhé pešie pochody, takže mi to nevadilo. Kto má auto, môže sa dostať takmer až na samotné miesto, pešo musí prejsť posledných pár desiatok metrov, stav ciest v tejto oblasti je ale veľmi zlý. Nie je na svete veľa miest, ktoré som navštívil a kde som si povedal, že kvalita ciest je ešte horšia ako na Slovensku, ale Ukrajina medzi ne určite patrí. Hlavné cesty sú ešte v dobrom stave, avšak akonáhle zídete na vedľajšie cesty, tieto sú často plné výmoľov, rozkopávok, alebo sú dokonca nespevnené. To však ešte nie je nič oproti napr. Moldavsku alebo Severnej Kórei, kde sa aj po tzv. „diaľniciach“ dá ísť maximálne 70 km/h, aby auto aj jeho posádka nevytriasli úplne dušu. Ale späť do Kyjeva... Na miesto som sa dostal najprv jazdou malým mikrobusom až k južnému obchvatu mesta, odkiaľ som musel asi 30 minút pokračovať pešo krížom cez štvrť Žuljany. Tá je tvorená rodinnými domčekmi a premáva tu aj jedna-dve autobusové linky, avšak ich interval je veľmi riedky, preto je lepšie sa spoľahnúť na vlastné nohy. Samotná fotopozícia sa nachádza na konci miestnej uličky, odkiaľ vedie poľný chodník do trávy pri samotnom múre letiska, kde sa nachádza vyvýšený kopec aj so stromami, poskytujúci nielen potrebný výhľad ponad múr, ale aj želaný tieň.
|
|
|
|
IL62 Aeroflot CCCP-86696 (museum) |
TU134A Ukraine Government UR-65782 (museum) |
Samotná civilná prevádzka letiska je pomerne chudobná a treba sa tu pripraviť často na dlhé desiatky minút bez akéhokoľvek pohybu. Domáce spoločnosti Motor-Sich Airlines, Yan Air či Bravo Airways dopĺňajú početné lety Wizz Airu a niekoľko zahraničných dopravcov, niektorí z nich (napr. LOT, Alitalia, Vueling a pod.) však lietajú výhradne na noc. O čo menej je letov, o to zaujímavejšie môže byť prekvapenie v podobe nejakého Antonova, či už vrtuľového alebo vzácnych AN-72/74. Človek musí mať jednoducho šťastie alebo dobré informácie z neverejných zdrojov. Letisko slúži aj ako hlavný cieľ lietadiel všeobecného letectva, početné sú teda lety menších či väčších bizjetov. Z fotopozície je výborný výhľad na obe strany dráhy, aj na priblíženie RWY 08 a celé letisko sa nachádza priamo pred vami, takže vám nič neutečie. Vyvýšený kopec je dostatočný na to, aby umožňoval nerušený výhľad na dráhu, u niektorých záberov však treba počítať s tým, že kúsok múru a pletivo nad ním budú v spodnej časti záberu. Komu tento detail vadí, môže skúsiť zábery lietadiel vo vzduchu, ktoré sú tiež možné na oboch koncoch dráhy, pripraví sa tak však o možnosť zachytiť odlety. Na „mojom“ mieste som mal istotu, že aj keď by nejaké lietadlo pristálo alebo vzlietalo v opačnom smere 26, tak či tak bude zachytiteľné na zemi či vo vzduchu. Svetelné podmienky sú dobré od neskorých ranných hodín do skorého popoludnia, v zimných mesiacoch možno fotografovať celý deň. Kto má záujem, môže sa cestou k dráhe alebo do múzea zastaviť aj pred terminálom letiska, kde stojí vyradený AN-24, ktorý už dostal tretie sfarbenie odkedy je na mieste vystavený.
|
|
|
|
AN28 TSOU UR-KAMA (UKKJ) |
AN30 Ukraine Air Force 86 (KBP) |
Hoci som pôvodne plánoval na letisku Žuljany stráviť iba jeden deň, napokon som sa sem vypravil až trikrát, pretože vždy bolo čo fotografovať. Naopak z pôvodného plánu zájsť si aj na letisko Hostomel, ktoré je hlavným letiskom Antonova a jeho komerčnej pobočky Antonov Airlines, nakoniec zišlo. Letisko sa totiž nachádza pomerne ďaleko od mesta, doprava naň je pomerne komplikovaná a znamenala by „zabitie“ aspoň polovice dňa, a tak hoci tam nejaké lety plánované boli a aj by stáli za návštevu, vždy som mal aj lepší variant, pre ktorý som sa napokon rozhodol. V sobotu popoludní som na odporúčanie jedného ukrajinského spottera navštívil aeroklubové letisko Čajka, na ktorom prebiehal akýsi malý letecký deň, ten však bol pre mňa sklamaním, jednak kvôli škaredému počasiu a jednak preto, lebo tento letecký deň v ukrajinskom ponímaní bol skôr zábavou pre rodiny s deťmi a na vyfotografovanie tam stála iba jedna AN-28. V nedeľu podvečer, keď už svetlo na Žuljanoch nie je vhodné na fotografovanie, som zasa navštívil na pár hodín letisko Boryspil, kde sa mi podarilo pár zaujímavých záberov, avšak prevádzka je tu silne dominovaná lietadlami Ukraine International Airlines. V západnej časti letiska je síce veľká údržbová základňa a stojiská s desiatkami často zaujímavých lietadiel, dostať sa tam však nedá a spoza plota nie je možné odfotografovať prakticky nič. Taktiež západná vzletová a pristávacia dráha sa za normálnych okolností takmer nepoužíva, všetka prevádzka sa sústreďuje na východnú dráhu, ktorá leží v blízkosti používaného letiskového terminálu. Určite aj v Boryspile je čo fotografovať, avšak toto som si musel odložiť na ďalšiu návštevu, nakoľko sa mi vďaka môjmu ukrajinskému kolegovi naskytla nečakaná príležitosť zúčastniť sa jednej akcie, ale o tom až v nasledujúcej časti.
|
|
|
|
ERJ145 Dniproavia UR-DNT (KBP) |
B737-800W Azur Air Ukraine UR-UTR (KBP) |
Nebyly vloženy žádné komentáře.
Copyright © 1999-2024 planes.cz | Redakční systém
