Spotting trip report – Kolumbia a Peru (3. časť)

Hoci výlet do Villavicencia v kolumbijskej provincii Meta, o ktorom som písal v predchádzajúcej časti, bol asi najväčším lákadlom mojej cesty do tejto časti Južnej Ameriky, čakali ma ešte ďalšie dva krátke výlety. Oba však už boli tentokrát lietadlom, nakoľko vzdialenosť z Bogoty bola príliš veľká na iný spôsob dopravy a cestovanie po zemi nepovažujem stále v Kolumbii za dostatočne bezpečné. Našťastie už aj sem prenikol fenomén tzv. „low-cost“ dopravcov (niekedy radšej nazývaných „low-fare“, aby sa príliš nezdôrazňovalo znižovanie nákladov za každú cenu), a tak sa cestovanie aj tu stalo cenovo dostupným. Hoci napr. na veľké vzdialenosti nie som veľkým fanúšikom tejto kategórie leteckej dopravy, nakoľko vtedy vždy cestujem s batožinou a aj nejaké tie služby na palube sa počas dlhého letu veľmi hodia, čo v konečnom dôsledku často letenky „low-cost“ spoločností predraží na úroveň bežných dopravcov, na kratšie vzdialenosti s tým nemám vôbec problém. A treba priznať, že len vďaka vstupu nízkonákladových spoločností dnes môžeme lietať na krátke vzdialenosti za častokrát veľmi príjemné ceny. V Kolumbii je takýmto dopravcom Viva Colombia so sídlom v Medellíne, ktorá je vlastnícky prepojená aj s azda najznámejším celosvetovým „low-costom“, Ryanairom. Preto keď som hľadal možnosti, kam sa z Bogoty ešte vypraviť, neobišiel som ani webstránku Viva Colombia a tu ma upútali veľmi priaznivé ceny na letoch práve do Medellínu. Viva Colombia lieta na tejto trase niekoľkokrát denne, takže nebol problém vybrať si tie najvhodnejšie lety a vďaka kamarátovej kreditnej karte, ktorú kolumbijská webstránka ako jedinú nejakým zázrakom akceptovala, som si kúpil spiatočnú letenku za cca 37 EUR, samozrejme bez zapísanej batožiny a služieb na palube, tie som však pri tak krátkom lete ani nepotreboval.

B727-200F LAS Cargo HK-4636 (MDE)

F100 Air Panama HP-1895PST (MDE)

Voľba na Medellín padla aj z iných dôvodov. Jednak je to druhé najväčšie mesto v Kolumbii, ktoré má aj svoju zaujímavú históriu a pre spottera poskytuje hneď dve letiská, na ktorých sa môže realizovať. Pre potreby menších lietadiel vo vnútroštátnej doprave a pre všeobecné letectvo slúži Aeropuerto Olaya Herrera, ktoré sa nachádza priamo v mestskej zástavbe. Jeho 2 510 metrov dlhá dráha 02/20 by síce poľahky prijala aj stredne veľké prúdové lietadlá, avšak pre okolitú vysokú zástavbu a redukciu hluku ho využívajú len menšie vrtuľové stroje na krátkych linkách a všeobecné letectvo, plus samozrejme rôzne vládne, policajné a vojenské agentúry. Napriek tomu na ňom odbavia ročne vyše milióna cestujúcich, čo svedčí o čulej aktivite. Druhým letiskom je José María Córdova International Airport, ktoré je vzdialené asi 45 minút jazdy autom od Medellínu a leží vlastne pri meste Rionegro, ktoré sa tiež v jeho mene často vyskytuje. V tomto prípade ide o štandardné letisko strednej kategórie, s dráhou 01/19 dlhou 3 557 metrov, na ktorom pristávajú všetky druhy osobných aj nákladných lietadiel, a to ako na zahraničných tak aj domácich linkách. So svojimi takmer 8 miliónmi odbavených cestujúcich ročne je výrazne väčšie ako Olaya Herrera a leží aj vo vyššej nadmorskej výške 2 412 metrov, takže cesta z Medellínu k nemu stúpa efektnými serpentínami. Na toto letisko viedol aj môj let so spoločnosťou Viva Colombia, nakoľko táto spoločnosť používa výhradne lietadlá A320, ktoré na mestskom letisku bežne pristáť nemôžu.

ATR42 EasyFly HK-5070 (EOH)

L410UVP-E Searca HK-4161 (EOH)

Výlet do Medellínu teda sľuboval pekné spotterské zážitky, avšak moja cesta sa na poslednú chvíľu výrazne skomplikovala. Môj plánovaný odlet bol v skorých ranných hodinách, a tak som sa nechal taxíkom priviezť z môjho bogotského ubytovania na letisko El Dorado vo veľkom predstihu a nakoľko som mal vytlačenú palubnú vstupenku z internetu a nemal som žiadnu podanú batožinu, prešiel som priamo do odletového gatu. Tu som trpezlivo čakal na volanie na palubu, zrazu ma však na informačných monitoroch prekvapil pri mojom lete nápis „zrušený“. Okamžite som začal pátrať po podrobnostiach a moje problémy sa začali. O tom, že v Kolumbii je problém dohovoriť sa inak ako v španielčine, som už písal, že sa s tým však stretnem v takej miere aj na medzinárodnom letisku hlavného mesta, to som skutočne nečakal. Spomedzi cestujúcich, ktorí podobne ako ja čakali už v gate, sa mi podarilo nájsť jednu mladú ženu, ktorá hovorila obstojne po anglicky a prostredníctvom nej som sa dozvedel, že let je skutočne zrušený z prevádzkových príčin (rozumej zrejme pokazené lietadlo) a máme sa dostaviť naspäť na check-in. To som aj spolu s ostatnými urobil, tým však starosti zďaleka neboli vyriešené. Na check-ine už stál dav nespokojných cestujúcich (odhadom bol môj let úplne plný) a dožadoval sa riešenia zo strany troch zamestnankýň Viva Colombia. Všetka komunikácia, inštrukcie či vykrikovanie prebiehalo výhradne v španielčine a hoci som im hovoril, že potrebujem informácie aj v angličtine, buď ju neovládali alebo ich to vôbec netrápilo. Našťastie vďaka spomínanej mladej žene som sa po niekoľkých desiatkach minút dozvedel, že cestujúcich postupne preknihovávajú na lety ostatných spoločností do Medellínu, pričom bohužiaľ nedodržiavali žiadne rozumné pravidlá, napr. poradie vydaných palubných vstupeniek, alebo abecedné poradie mien, ale navrch mal ten, kto mal väčšie ramená, bol drzejší a vedel lepšie kričať (samozrejme po španielsky). Po dlhej dobe sa mi konečne podarilo prebojovať k jednému z check-in pultov, kde som odovzdal svoje doklady a nasledovalo ďalšie čakanie. Zamestnankyne Viva Colombia, opäť bez akéhokoľvek spravodlivého alebo zmysluplného poradia, vykrikovali mená cestujúcich, ktorým potom dávali do ruky nové letenky.

BT67 Policia Nacional de Colombia PNC-0258 (EOH)

ATR42 Satena HK-4827 (EOH)

Po nekonečných hodinách čakania a stresov padlo medzi poslednými aj moje meno s tým, že ma preknihovali na let spoločnosti Avianca s odletom cca 9:00, pričom môj pôvodný odlet bol po piatej hodine ráno. Nádejal som sa, že tým sa to skončilo, ale nie. Po presunutí sa na check-in spoločnosti Avianca som sa spolu s ďalšími „šťastlivcami“ dozvedel, že vybavenie na tento let je už uzavreté, nakoľko zostávalo iba pár minút do odletu. Pritom presun medzi prepážkami oboch spoločností trval maximálne 10 minút, nedokážem preto pochopiť, prečo Viva Colombia rezervovala miesta na lete, ktorý sme nemali šancu stihnúť. Napriek neskutočnému sklamaniu a nervom nám neostávalo nič iné, len sa vrátiť naspäť k pultom Viva Colombia, kde nás po ďalšom nekonečnom čakaní preknihovali na iný let Avianca s odletom cca 10:30 h. Oproti pôvodnému rannému odletu som teda nakoniec Bogotu opustil s viac ako 5-hodinovým meškaním, čo ma obralo o celé predpoludnie pobytu v Medellíne. A zažil som veľké sklamanie z úrovne „služieb“ tejto leteckej spoločnosti, hlavne ma šokovala absolútna neprofesionalita, zavádzanie a neovládanie anglického jazyka (alebo neochota ním hovoriť) na medzinárodnom letisku hlavného mesta. Samozrejme som sa už po prílete do Medellínu, ale najmä po skončení mojej cesty snažil vykomunikovať s Viva Colombiou nejakú kompenzáciu za problémy, ktoré mi spôsobila, čo sa mi nakoniec aj podarilo, ale iba v podobe voľnej letenky na túto vnútroštátnu linku, ktorá bola použiteľná len do leta toho roku, bola teda pre mňa bezcenná. Tak som ju aspoň daroval jednému z mojich tamojších kamarátov, ktorý ju snáď v zdraví využil. Na celom tomto dobrodružstve bolo jediným pozitívnym faktom to, že som sa prvýkrát a asi aj naposledy odviezol typom A318 a že mi za tento let pripísali zopár míľ do programu Miles and More.

Jetstream 32 ADA HK-4398 (EOH)

Jetstream 41 EasyFly HK-4867 (EOH)

Napriek všetkým komplikáciám som sa teda napokon do Medellínu dostal a krátko pred poludním sme pristáli na letisku José María Córdova. Tam ma už netrpezlivo čakal môj miestny kamarát, s ktorým som sa predtým skontaktoval cez internet a ktorý opäť potvrdil, že mladí kolumbijskí spotteri sú veľmi ochotní a priateľskí. Môj hnev z veľkého meškania sa trochu zmenšil keď som zistil, že počasie je tak či tak zamračené, napriek tomu sme sa vybrali na fotopozíciu pri dráhe 01, teda na južný koniec letiska. Terminál i odbavovacia plocha letiska sa nachádzajú na severe, oproti prahu dráhy 19, na južný koniec sa dá dostať taxíkom alebo miestnym autobusom, tu však opäť pomohli znalosti španielčiny môjho sprievodcu. Po krátkom pochode poľnou cestou a podlezení pod malý plot sme sa dostali na veľkú lúku, ktorá sa z kopca zvažovala smerom k prahu dráhy dole a poskytovala tak fantastický výhľad na vzletovú a pristávaciu dráhu i na rolovaciu dráhu za ňou. Prah dráhy bol pritom ako na dlani. „Vďaka“ zamračenému počasiu som nemusel riešiť ani polohu slnka. Hneď prvým odlietajúcim lietadlom bol Boeing 727 spoločnosti LAS Cargo, za ním nasledoval vzácny Fokker 100 Air Panama a zopár ďalších lietadiel. Po párhodinovom pobyte som sa s kamarátom rozlúčil a malým autobusom vybral z letiska do mesta, kde som mal rezervovaný skromný hotel priamo v centre. Ten som si našiel blízko konečnej zastávky letiskového autobusu, aby som nemusel absolvovať dlhé presuny. Po príchode do Medellínu sa počasie začalo vylepšovať, čoraz častejšie svietilo slnko, a tak som pokračoval podľa pôvodného plánu. Po odložení vecí v hoteli som sa popoludní vybral na druhé letisko Olaya Herrera v južnej časti mesta.

Do328 ADA HK-5053 (EOH)

Y12E Satena HK-5036 (EOH)

Po pár zastávkach metrom som sa taxíkom presunul na multifunkčný štadión, ktorý sa nachádza zo západnej strany letiska v jeho južnej časti a je pre popoludnie najlepším miestom na fotografovanie. Zároveň je miestom veľmi bezpečným, nakoľko Medellín stále má povesť mesta s vyššou kriminalitou a pohybovať sa po ulici s drahým fotoaparátom na krku som nepovažoval za najšťastnejšie riešenie. Štadión má vysoké sedenie na tribúne, z ktorého sa dá veľmi pekne fotografovať prevádzka na vzletovej a pristávacej dráhe i na rolovacej dráhe za ňou. Jediný problém je zhruba v bode dotyku pri pristávaní, kde postupne rastie niekoľko stromov, ktoré stále viac zakrývajú výhľad na dráhu, pristávajúce lietadlá je preto potrebné fotografovať trochu z uhla nad prahom dráhy. Rovnako to platí aj pre vzlietajúce lietadlá, u tých je však možnosť fotografovania aj na rolovacej dráhe v pozadí. Po chvíľke experimentovania som si na to zvykol a fotografovanie zo štadióna som si veľmi užíval. Ako som už spomínal, prevádzka sa tu obmedzuje na vrtuľové dopravné lietadlá, zväčša typov ATR-42, Jetstream 41, Jetstream 31, Dornier 328 či L-410, ale počas mojej návštevy potešil aj Basler BT-67 kolumbijskej polície, čo je turbovrtuľová prestavba DC-3. Bohato zastúpené je aj všeobecné letectvo, vrátane malých bizjetov. Všetky pristátia a vzlety boli počas mojej návštevy v smere 02, niektoré lietadlá sa dajú fotografovať aj na priblížení so siluetou Medellínu v pozadí. Je samozrejmé, že pri malom počte spoločností a krátkych letoch sa prevádzka začne veľmi rýchlo opakovať, preto jedno popoludnie s vydareným počasím plne postačuje na zachytenie všetkého, po čom srdce spottera túži. Čím neskôr večer sa zlepšujú aj svetelné podmienky, a tak som bol so svojou návštevou tohto letiska veľmi spokojný.

A320 Viva Colombia HK-5051 (MDE)

ERJ190 Copa Airlines HP-1562CMP (MDE)

Cesta do hotela ma opäť priviedla k metru, ktoré bolo v čase večernej špičky neuveriteľne preplnené. Už dlhočizné rady cestujúcich na lístky dávali tušiť, že ma čaká zaujímavý zážitok. Nástupište bolo preplnené do prasknutia a jediným riešením bolo zaujať nejaké miesto a snažiť sa postupne pretlačiť k dverám súpravy. Prvé dva vlaky som nechal odísť, lebo dostať sa do nich bolo nad moje sily, do tretieho sa mi to už podarilo, avšak vyhrané som ešte nemal. Dav cestujúcich ma postupne zatláčal dovnútra a mal som čo robiť, aby som si chránil tašku s fotoaparátom a ruksak pred poškodením. Na mojej výstupnej stanici však bolo absolútne nemožné dostať sa von a keďže kričať po anglicky veľmi nepomohlo, nedobrovoľne som sa musel previezť o dve stanice ďalej, kde sa mi konečne podarilo vymaniť sa zo zovretia ostatných cestujúcich a vlakom v opačnom smere sa vrátiť na želané miesto. Po nocľahu v hoteli som sa na druhý deň venoval trochu miestnym pamiatkam. Medellín ich síce nemá veľa, ale niektoré časti mesta sú postavené v kopcovitom teréne a majú preto peknú siluetu. Väčšina turistov sa pohybuje v štvrti El Poblado, ja som však dal prednosť starému klasickému Medellínu. Hoci som ja osobne nezaznamenal žiadne problémy v otázke bezpečnosti, na osobné veci a doklady je potrebné si dávať zvýšený pozor, napríklad v tlačenici v metre a po zotmení je asi lepšie sa niektorým uliciam vyhnúť. Najlepší pocit som nemal, ani keď som zo svojho hotela vybehol večer nájsť niečo na večeru, nakoľko „moja“ ulica, cez deň plná malých obchodíkov a ľudí, sa zrazu vyprázdnila a okrem prechádzajúcich áut bolo problém stretnúť živú dušu. Problém s jedlom som však rýchlo vyriešil a vrátil sa do hotela.

ATR72 Avianca HK-5041 (MDE)

A319 American Airlines N8001N (MDE)

Môj pôvodný plán zahŕňal aj popoludňajšie fotografovanie na medzinárodnom letisku José María Córdova, a tak som po rannej prehliadke mesta a po vyzdvihnutí vecí z hotela opäť zamieril autobusom k mestu Rionegro, kde som sa opäť stretol s mojimi miestnymi kamarátmi a spolu sme, tentokrát v nádhernom slnečnom počasí, zamierili na popoludňajšiu fotopozíciu pri prahu dráhy 01. Tá síce nie je taká efektná ako ranná, nakoľko terén sa tu zvažuje iba mierne, avšak vďaka kameňom a drevám sa dalo dostať dostatočne vysoko ponad plot letiska. Navyše na rozdiel od tej rannej poskytuje tieň v priľahlom lese, ktorý je v horúcom podnebí Medellínu neoceniteľný. Prevádzka síce nebola pre skúseného spottera nejako oslnivá, avšak so stále lepšími svetelnými podmienkami popoludní sa nám podarilo veľa pekných záberov pristávajúcich alebo vzlietajúcich lietadiel. Po západe slnka ma už čakal len presun do terminálu letiska a následne odlet späť do Bogoty. Po skúsenostiach z predchádzajúceho dňa som mal obavy o svoj let, tentokrát našťastie Viva Colombia letela načas, a tak som sa po dvoch dňoch vrátil do hlavného mesta, spokojný s výsledkami návštevy Medellínu. Ak spotter zamieri do Kolumbie, odskočiť si do Medellínu, najmä pri nízkych cenách leteniek, sa mu určite oplatí. Pred sebou som mal ešte výlet do Limy, ktorému sa budem venovať v poslednej časti svojho trip reportu.

A330-200F Avianca Cargo N334QT (MDE)

B737-400 Avior Airlines YV2946 (MDE)




Související kategorie

Komentáře

Komentáře mohou vkládat pouze registrovaní uživatelé.

Nebyly vloženy žádné komentáře.

Partneři


Reklama
Používáním tohoto webu vyjadřujete souhlas s tím, že využívá pro analýzy a přizpůsobení obsahu soubory cookie. Další informace