Spotting trip report – Dubaj

Keď som si v novembri 2014 užíval spotterský výlet do Spojených arabských emirátov, hovoril som si, že sa sem určite znova vrátim. Túto destináciu som predtým navštívil už dvakrát a vždy som mal čo fotografovať, hoci s postupujúcimi rokmi sa aj tu atraktivita lietadiel a leteckých spoločností výrazne zmenšovala. Nečakal som však, že sa do Dubaja pozriem znovu už presne o rok, v novembri 2015. Nuž, ale šťastie bolo asi veľmi unavené, keď sadlo aj na mňa, a tak sa mi v roku 2015 podarilo v súťaži letiska Viedeň vyhrať dve letenky do Dubaja so spoločnosťou Emirates. Takže mi „neostávalo“ nič iné, iba sa tam vybrať znova. Termín som si zvolil opäť jesenný, kedy doma je už spravidla sychravé a chladné počasie, zatiaľčo v Dubaji sa teploty dostanú na akceptovateľných 25-30 stupňov Celzia. Počasie je tam celoročne viac-menej slnečné, hoci v „zimnom“ období sa objavia aj oblačné dni a výnimočne dokonca aj zaprší. To ma však našťastie až doposiaľ obišlo, s nejakými oblakmi som však v jeden deň predsa musel bojovať. Hoci letné obdobie takmer zaručuje slnečné počasie, v teplotách nad 40 stupňov v tieni by ma na horúci púštny piesok nikto nedostal. A navyše aj poloha slnka je v letných mesiacoch veľmi vysoko voči dráham letiska DXB. Každému návštevníkovi, ktorý chce pobyt v Dubaji obohatiť aj fotografovaním lietadiel preto jednoznačne odporúčam obdobie od novembra do marca.

A320 Pakistan International Airlines AP-BLU (DXB)

A320 Shaheen Air AP-BLH (DXB)

Pre svoju cestu som si zvolil druhý denný let spoločnosti Emirates z Viedne, ktorý odlieta až vo večerných hodinách a do Dubaja ma dopravil v ranných hodinách nasledujúceho dňa. O úrovni služieb na palube sa v prípade spoločnosti Emirates netreba špeciálne zmieňovať, kvalita jedál ako aj zábavného systému je aj v ekonomickej triede špičková, pohodlie v sedadlách je slušné, hoci usporiadanie s 10 sedadlami v rade v prípade Boeingu 777-300 je pomerne nahustené. Ja si však vždy zvolím dvojsedačku v zadnej časti lietadla, kde je pohodlia o trochu viac a spravidla bývajú lietadlá v tomto segmente aj prázdnejšie. Bohužiaľ o letoch Emirates to až tak neplatí, nakoľko sa spolu s Qatar Airways stali hlavným dopravcom turistov zo strednej Európy do ázijských destinácií. V porovnaní s väčšinou európskych leteckých spoločností som však v Dubaji v sobotu ráno vystúpil oddýchnutý a spokojný. Po nekonečnej jazde autobusom zo vzdialeného stojiska do terminálu a následnom putovaní chodbami terminálu na pasovú kontrolu a výdaj batožín som si to z letiska namieril rovno do svojho hotela. Ako som už spomínal v predchádzajúcom trip reporte z Dubaja, hotel som opäť zvolil v starej časti Dubaja zvanej Deira, ktorá je výborne dostupná z letiska moderným a rýchlym metrom. Neponúka síce atraktívne pláže ako západné a severné časti mesta, avšak ja som sem prišiel za účelom spottingu, takže pre mňa rozhodujúcimi faktormi boli ľahká a rýchla dostupnosť z letiska a možnosť lacno bývať a stravovať sa, a na to je Deira ideálna.

MD11F FedEx Express N608FE (DXB)

B777-200F TNT OO-TSB (DXB)

Ako som už spomínal v prvom trip reporte z tejto destinácie, letisko Dubaj má dve paralelné vzletové a pristávacie dráhy v smere 12/30, pričom prevažuje lietanie v smere 30. Avšak niekedy v nočných a predpoludňajších hodinách, keď fúka silnejší vietor smerom od púšte, lietajú lietadlá od mora v smere 12. Na pristátia sa používa vždy prevažne ľavá dráha, čiže buď 30L alebo 12L, aj keď najmä popoludní sú niektoré pristátia (smerujúce k Terminálu 2 na severnej strane letiska) v menej exponovaných časoch aj na dráhu 30R, navyše práve popoludní býva z dôvodu údržby na zhruba 3 hodiny jedna z dráh uzatvorená a vtedy sú logicky všetky pristátia aj vzlety z jednej dráhy. Je to preto, lebo práve popoludní je prevádzka najslabšia. Čo je veľká škoda, pretože najlepšie svetelné podmienky na fotografovanie sú práve od cca 13:00 h do západu slnka, ktorý v Dubaji v „zimnom“ období nastáva už medzi 17. a 18. hodinou. Najviac letov sa realizuje v noci, mnohé zaujímavé spoločnosti lietajú do Dubaja výhradne za tmy, iné odlietajú v ranných hodinách, kedy je slnko ešte v „zlej“ polohe. Naopak niektoré zaujímavé lety pristávajú podvečer a to je potom hra o čas, či lietadlo pristane ešte so slnkom alebo už v šere. Ale aj napriek týmto komplikáciám je fotografovanie v Dubaji pre spottera prínosné, netreba však zabudnúť na to, že oficiálne je v Spojených arabských emirátoch zakázané fotografovať strategické a vojenské objekty, kam sa zaraďujú aj letiská, takže jedinou šancou je fotografovanie na priblížení, čiže lietadlá vo vzduchu. Aj tu si treba dávať pozor a byť obozretný hlavne voči domácim arabským obyvateľom, problémy s políciou môžu hroziť aj v takomto prípade. Naopak prisťahovalci z Indie, Pakistanu, Iránu, afrických a ďalších krajín nepredstavujú väčšinou hrozbu, skôr sú zvedaví na vaše hobby a niekedy až otravní.

F100 Naft Airlines EP-OPI (DXB)

F100 Qeshm Air EP-FQJ (DXB)

Počas môjho štvordňového pobytu som väčšinu času strávil práve fotografovaním, ale nenechal som si ujsť ani prechádzky po meste a hoci mnohé jeho zákutia už dôverne poznám, stále ma láka nasávať tú medzinárodnú atmosféru a kochať sa kontrastom bohatstva a tradičného arabského štýlu života. Nakoľko slnko sa dostáva do akceptovateľnej pozície voči dráham až po 10:00 h, v Dubaji nehrozí spotterovi povinné skoré ranné vstávanie. Problémom môžu byť však spevy muezína, ktorý z každej väčšej mešity zvoláva päťkrát denne veriacich na modlitby, pričom tá prvá sa koná ešte pred východom slnka. A ak je váš hotel hneď vedľa mešity ako bol ten môj, o pravidelný hluk je tak dokonale postarané. Naopak hlboko do noci dolieha pouličné trúbenie áut, krik ľudí, ale to je proste mentalita arabského sveta, ktorej sa treba pri návšteve Dubaja prispôsobiť. Z môjho hotela v Deire to bolo relatívne blízko nielen k samotnému letisku, ale aj k priblíženiu na dráhu 12L. Tentokrát som síce býval takmer pri mori, ale aj tak doprava metrom a autobusom netrvala dlhšie ako 30 minút. Zo štyroch rán však iba raz lietali ráno a predpoludním v smere 12, zvyšne tri rána nebol vietor z vnútrozemia natoľko silný, aby museli zmeniť preferovaný smer 30. Na priblížení na dráhu 12L je jediná fotopozícia uprostred mestskej zástavby za chrbtom známeho predajcu Gargash Automobiles a lietadlá tu možno fotografovať iba v preluke medzi domami, medzera však plne postačuje na 4-5 snímok, navyše lietadlá letiace od juhu vidieť v predstihu na oblohe pred natočením sa do osi dráhy. Nakoľko ide o mestskú ulicu, odporúčam tu zvýšenú opatrnosť s fotoaparátom, nie je dobré ho zbytočne ukazovať v čase keď neletí zaujímavé lietadlo. Aj keď ja osobne som tu zatiaľ žiadne problémy nemal, opatrnosti nikdy nie je dosť.

A320 IndiGo VT-IAN (DXB)

B737-800 Air India Express VT-AXX (DXB)

Úplne iná je situácia na opačnom konci letiska, na priblížení na dráhu 30L. Táto asi najznámejšia dubajská fotopozícia sa nachádza na okraji obce Mirdif, v nezastavanej preluke medzi obcou a širokou diaľnicou a s výnimkou niekoľkých zaparkovaných mikrobusov, ktoré tu v tieni čakajú na ďalšie úlohy, tu nestretnete veľa ľudí. Navyše sú tu dva veľké stromy, ktoré poskytujú úžasný tieň. Bohužiaľ, postupom rokov sa v okolí deje stále bližšia zástavba, najprv za chrbtom vzniklo obchodné centrum s hypermarketom Carrefour, potom sa pred ním objavili tenisové kurty a naposledy sa v ich blízkosti stavali ďalšie domy. O pár rokov sa tak bohužiaľ môže stať, že toto miesto bude úplne zastavané a pre spottera už nepoužiteľné. Na druhej strane, ako je známe, aj letisko DXB sa čoskoro ocitne na hranici svojich kapacitných možností a nakoľko sa nemá kam rozrastať, stále viac prevádzky sa postupne presunie na nové letisko Dubai World Central – Jebel Ali, ktoré sa nachádza na juhozápad od Dubaja, ďaleko v púšti. Aj preto treba využiť ešte zostávajúce roky, kým funguje DXB, nakoľko fotografovanie na veľkoletisku DWC bude asi veľmi náročné, ak nie úplne nemožné. A to nielen z dôvodu ľahkej viditeľnosti na otvorenom priestranstve, ale aj pre systém viacerých vzletových a pristávacích dráh, kedy určite nebude všetka prevádzka sústredená na jednu dráhu na pristátia a jednu na vzlety. Aj fotopozícia v Mirdife je dobre dostupná mestskou hromadnou dopravou, k obchodnému centru jazdí niekoľko liniek autobusov od konečnej metra Rashidiya.

B737-300 Eritrean Airlines UR-CNF (DXB)

C130H-30 United Arab Emirates Air Force 311 (DXB)

Spotting v Dubaji je pre spottera zo strednej Európy veľmi atraktívny, nakoľko sem lieta veľa exotických spoločností z Blízkeho východu, ázijského a afrického kontinentu a pritom sa netreba vypraviť do rizikových alebo menej civilizovaných krajín. Zastúpenie leteckých spoločností odzrkadľuje najmä zloženie obyvateľstva, ktoré v Dubaji pracuje alebo študuje. Ako je všeobecne známe, domáce arabské obyvateľstvo je na tom finančne natoľko dobre, že si spravidla len užíva život, prípadne pracuje na sofistikovaných pracovných miestach, zatiaľčo obslužné činnosti často manuálneho charakteru prenecháva tisícom pracovníkov z Iránu, Afganistanu, Indie, Pakistanu a pod. Potom niet divu, že napríklad z Iránu sem okrem tradičných dopravcov, známych aj z Európy, ako sú Iran Air či Mahan Air, lieta celá plejáda spoločností, napr. Kish Air, Iran Aseman Airlines, Qeshm Air, Naft Airlines a ďalšie. Z Indie je denne taktiež niekoľko desiatok letov a okrem štátnej Air Indie sa objavujú aj Air India Express, IndiGo, Jet Airways, Spicejet a pod. Podobne je zastúpený Pakistan, v menšej miere aj Afganistan či Irak. Dubaj slúži aj ako destinácia pre mnohé spoločnosti z Afriky, napr. Arik Air, Ethiopian Airlines, Eritrean Airlines a bohatá sieť spája aj krajiny Blízkeho východu, ako Saudskú Arábiu, Kuvajt, Katar, Omán, Libanon či Bahrajn. Samozrejme, lietadlá z Izraela tu pristávať nemôžu a hoci Spojené arabské emiráty patria medzi umiernené arabské krajiny, problém pri vstupe môžu mať aj cestujúci s izraelskou pečiatkou v pase. Dubaj, resp. neďaleký Sharjah, môžu slúžiť dobrodružnejším cestovateľom aj z nášho regiónu taktiež na prestup do exotických a často drahých destinácií, nakoľko nielen Emirates, ale hlavne FlyDubai a Air Arabia lietajú bohatú sieť letov aj do menej známych krajín na ázijskom alebo africkom kontinente.

ATR72 Iran Aseman Airlines EP-ATU (DXB)

MD83 Kish Air EP-LCN (DXB)

Dubaj patrí medzi obľúbené destinácie spotterov z celej Európy, a tak prakticky vždy tu stretnem nejakého známeho alebo neznámeho kolegu. Aj tentokrát som na popoludňajšom mieste pri obci Mirdif narazil na holandského spottera, ktorý priletel o dva dni neskôr ako ja z Amsterdamu a spolu sme si urobili malý výlet do Sharjahu. Emirát Sharjah (po našom správne skôr Šardžá, ale mne sa tento názov vôbec nepáči) leží hneď vedľa Dubaja a pri dobrej dohľadnosti vidieť pri fotografovaní na letisku DXB aj lietadlá vzlietajúce z jeho letiska. Sharjah bol v 90.rokoch mekkou spotterov, ktorí bažili po starých sovietskych a západných typoch lietadiel, ktorými bolo toto letisko priam obsypané. Vďaka podnikavej arabskej povahe si z toho letisko Sharjah urobilo dobrý biznis a za slušný poplatok umožňovalo spotterom celodenný vstup na plochy letiska a fotografovanie prakticky všetkých lietadiel. A takéto návštevy skutočne stáli za to. Rady starých Iljušinov, Antonovov, Tupolevov či Boeingov boli takmer nekonečné, mnohé z nich už roky nelietali, ale vďaka suchému podnebiu boli stále v dobrom stave, akurát pod vrstvou piesku. Letisko ťažilo najmä z nákladnej dopravy, často exotickými a nie dlho fungujúcimi spoločnosťami. Potom však prišla spoločnosť Air Arabia, ktorá sa usídlila práve v Sharjahu a objem jej letov narástol do takých rozmerov, že letisko potrebovalo vyčistiť svoje plochy a zbavilo sa všetkých starých lietadiel. Aj dnes v Sharjahu lieta dosť nákladných letov, avšak ide už väčšinou o modernejšie lietadlá známych spoločností. Sem-tam sa objaví aj nejaká tá exotika, avšak keďže súčasne vzrástol aj poplatok za fotografovanie na ploche, dnes sa táto služba, ak sa vôbec ešte poskytuje, spotterovi už vôbec neoplatí.

A310 Biman Bagladesh S2-ADF (DXB)

ERJ175 Oman Air A4O-ED (DXB)

Napriek tomu však nie je na škodu, pokiaľ budete v Dubaji dostatočne dlho, zájsť si autom alebo taxíkom aj do susediaceho Sharjahu, lebo hoci miestne letisko je v porovnaní s DXB iba zlomok jeho veľkosti, dajú sa aj tu odfotografovať zaujímavé lietadlá, treba však na to viac trpezlivosti alebo správne informácie. Zatiaľčo v predchádzajúcom roku som strávil v Sharjahu takmer celý deň, tentokrát som sa rozhodol si sem iba odskočiť, spolu so svojím holandským kamarátom, ktorý mal požičané auto, iba na hodinku, nakoľko na letoch Qatar Airways vtedy lietali A320 vo farbách Al Maha Airways, čo bola pripravovaná saudsko-arabská pobočka katarského dopravcu. A toto lietadlo ma veľmi zaujímalo, nakoľko sa nedalo vyfotografovať nikde inde. V Sharjahu, podobne ako v Dubaji, je dráha orientovaná v smere 12/30, pričom na priblížení v smere 30 je dobrá fotopozícia neďaleko verejného parku, avšak v smere 12 je situácia oveľa horšia, je tu otvorené priestranstvo a lietadlá prelietavajú ešte veľmi vysoko, avšak iná možnosť nie je. Bohužiaľ, v čase našej návštevy sa ráno lietalo práve v smere 12, a tak sme iba počkali na prílet nášho lietadla a po úspešnom, i keď nie dokonalom, splnení nášho cieľa sme sa vrátili naspäť do Dubaja. Prípadného záujemcu o fotografovanie v Sharjahu upozorňujem, že diaľnice medzi Dubajom a Sharjahom sú najmä ráno a popoludní preplnené, nakoľko tisíce ľudí dochádzajú denne za prácou do Dubaja, takže v tomto smere treba počítať so zdržaniami. Celkovo hodnotím svoju návštevu Dubaja ako úspešnú a hoci išlo už o môj tretí spotterský výlet do tejto destinácie, určite nebol posledný.

A319 Safi Airways YA-TTE (DXB)

A320 Al Maha Airways A7-LAG (SHJ)




Související kategorie

Komentáře



Nebyly vloženy žádné komentáře.

Partneři


Reklama
Používáním tohoto webu vyjadřujete souhlas s tím, že využívá pro analýzy a přizpůsobení obsahu soubory cookie. Další informace