Spotting trip report – Madrid

• 08.01.2017 09:15
• Letecké cestopisy

Po predchádzajúcej ceste do USA nastal v polovici roku 2015 zase čas na nejaký oddychový výlet za lietadlami. Svoje diaľkové cesty, ktoré si vyžadujú dlhšiu prípravu a samozrejme aj vyššie finančné náklady, totiž rád prekladám jednoduchšími krátkymi výletmi po Európe, na miesta, kde som už bol a ktoré dobre poznám. Jedným z takých je španielska metropola Madrid. Navštívil som ju už niekoľkokrát, prvý raz v septembri 2001, len pár dní po teroristických útokoch v USA, a následne ešte dvakrát. Pri prvej ceste som využil ponuku svojho dávneho kolegu ešte z čias leteckej spoločnosti Tatra Air, ktorý mi vďaka svojmu novému zamestnávateľovi, dnes už taktiež neexistujúcej spoločnosti Crossair, ponúkol letenky Viedeň-Bazilej-Madrid a späť za skutočne výhodnú cenu. Moja druhá cesta bola na palube ČSA (Bratislava-Praha-Madrid a späť) a tretia návšteva bola v podobe trojdňového odskoku z Barcelony, kedy som využil lety SkyEurope Airlines z Bratislavy do Barcelony a nočný vlak po Španielsku. Dovtedy posledný výlet do Madridu som absolvoval na palube spoločnosti Niki, ktorá vtedy práve otvorila nové spojenie z Viedne do Madridu a ponúkala ho za relatívne slušné ceny, tento štvrtý výlet bol však bohužiaľ poznačený dosť nepriaznivým počasím. Nešlo teda o žiadnu novú destináciu v mojom programe, nakoľko ale v Madride je vždy čo fotografovať a podmienky na fotografovanie sú tu pomerne dobré, na toto miesto sa vždy rád vraciam. A od poslednej návštevy uplynula už pomerne dlhá doba, a tak sa aj paleta leteckých spoločností a typov lietadiel celkom slušne obmenila.

Preto ako na zavolanie prišiel na jar 2015 supervýhodný tarif spoločnosti Iberia, vďaka ktorému som na internete kúpil spiatočnú letenku z Viedne do Madridu za neuveriteľných 52 EUR. Hoci Iberia nepatrí práve medzi luxusné spoločnosti a na palube neponúka zadarmo vôbec nič, predsalen bola v cene zahrnutá aj podaná batožina a v tom čase ešte lety s Iberiou prinášali do bonusového programu British Airways alebo Iberie plný počet preletených míľ bez ohľadu na tarif (krátko po zakúpení mojej letenky sa táto situácia bohužiaľ zmenila). O destinácii bolo teda rozhodnuté a voľba padla na polovicu mesiaca jún 2015. Svoj výlet som zvolil na veľmi krátku dobu, v sobotu ráno z Viedne do Madridu a v pondelok ráno naspäť, čo mi dávalo v španielskej metropole necelé dva dni, ale spoliehal som sa na slnečné letné počasie, čo sa bohužiaľ ukázalo ako nie úplne pravdivé (akosi som pozabudol na moje klasické „šťastie“ na počasie), našťastie to nedopadlo tak zle ako počas predchádzajúcej návštevy. Problém nebol ani s ubytovaním. Madrid je samozrejme veľké letisko, v ktorého okolí sa nachádza veľa menej či viac luxusných hotelov, avšak nakoľko leží prakticky na okraji mesta v katastri obce Barajas, je tu k dispozícii aj niekoľko lacných ubytovaní, ktoré na obyčajné prenocovanie po dlhom spotterskom dni absolútne postačujú. Hoci jedna z hlavných spotterských pozícií v Madride je dostupná aj metrom a krátkym peším presunom, na skutočné spotterské vyžitie je nevyhnutné auto, ktoré som si teda tiež prenajal. Bohužiaľ, úroveň služieb autopožičovní v Španielsku nie je vždy na úrovni, na ktorú sme zvyknutí z iných krajín západnej Európy alebo USA a aj snaha napočítať k cene rôzne príplatky a poistenia je aj za cenu zavádzania veľmi vysoká.

Letisko Madrid-Barajas nesie už pár rokov oficiálne meno „Aeropuerto Adolfo Suárez“ a so svojimi takmer 47 miliónmi odbavených cestujúcich ročne patrí medzi najväčšie v Európe. Jeho výkony však ešte stále zaostávajú za vyše 52 miliónmi pasažierov, ktoré odbavilo tesne pred krízou v roku 2007. Svojimi rozmermi je tiež na poprednej priečke v Európe. Dôvodom je najmä systém štyroch vzletových a pristávacích dráh a rovnako štyroch terminálov. V štandardnej situácii sú vždy dve dráhy používané na pristátia a dve na vzlety, pričom po väčšinu času sú pristátia smerom od juhu a vzlety smerom na sever, k zmene smeru lietania dochádza iba pri silnejšom chrbtovom vetre. V južnej časti areálu sú dve paralelné dráhy 14/32, pričom západná dráha 14R/32L má dĺžku 4 100 metrov a východná dráha 14L/32R dĺžku 3 500 metrov. Pri štandardnom lietaní sú pristátia rozdelené medzi dráhy 32L a 32R asi v pomere 60:40, pričom prerozdelenie sa vykonáva najmä podľa smeru, z ktorého lietadlo prilieta, občas je však prílet zaradený na dráhu bližšiu k terminálu, ku ktorému lietadlo smeruje. Podobne je to aj v prípade vzletov v smere 14, pokiaľ fúka silnejší južný vietor. Inak sú vzlety z dvojice paralelných dráh na severe letiska, ktoré majú označenie 18R/36L (dĺžka 4 350 metrov) a 18L/36R (dĺžka 3 500 metrov). Tu platí takmer výhradne, že vzlet je z tej dráhy, ktorá prislúcha odletovému smeru lietadla, diaľkové lety cez oceán preto štandardne vzlietajú zo západnej dráhy 36L, zatiaľčo lety do väčšiny krajín Európy z východnej dráhy 36R. Ak sa zmení smer lietania, pristátia sú delené podobným systémom zhruba v pomere 60:40 v prospech východnej dráhy 18L.

Štyri terminály letiska sú rozdelené do používania podľa leteckých spoločnosti a aliancií. V staršej časti Barajasu sa nachádzajú terminály 1, 2 a 3, ktoré tvoria jeden prepojený celok, takže sa niekedy treba pripraviť na nekonečne dlhé pešie presuny. Dominantným dopravcom je tu Air Europa, svoje sídlo tu majú aj low-costy Ryanair, easyJet či Norwegian, ktoré sú v Madride silno zastúpené. Okrem toho tie zahraničné spoločnosti, ktoré nepatria do aliancie oneworld okolo Iberie, ako aj niektorí nezávislí dopravcovia. Iberia a jej partneri majú svoj domov v termináli 4, ktorý bol otvorený v roku 2006. Ten je rozdelený na spoločnú časť, v ktorej prebieha check-in všetkých cestujúcich. Cestujúci odlietavajúci v rámci krajín schengenského priestoru potom zostávajú v hlavnej budove, zatiaľčo cestujúci mimo Schengenu pokračujú podzemným vlakom do satelitu T4S, ktorý sa nachádza uprostred letiska v tesnom susedstve riadiacej veže. Presun medzi oboma skupinami terminálov je možný autobusmi prevádzkovateľa AENA, ako aj metrom, ktoré má svoje stanice v oboch častiach. Zaujímavosťou je, že medzi stanicami Terminal 2 a Terminal 4 sa nachádza stanica Barajas, ktorá obsluhuje túto predmestskú štvrť a odkiaľ možno pešo dôjsť aj na najznámejšiu spotterskú pozíciu v Madride. Hoci metro je bezkonkurenčne najlacnejším spôsobom dopravy z centra mesta na letisko, treba dodať, že pri použití staníc v termináloch sa k štandardnému lístku platí špeciálny príplatok. V starej časti letiska, neďaleko terminálov 1, 2 a 3, sa nachádzajú aj stojiská nákladných lietadiel, takže cargo lietadlá smerujú vždy do tejto zóny, rovnako ako prípadné VIP lety.

Hlavnou atrakciou Madridu pre európskych spotterov je veľké množstvo leteckých spoločností z Južnej Ameriky, pre ktoré je španielska metropola mnohokrát jedinou destináciou v Európe, čo má samozrejme svoj pôvod v niekdajšej kolonizácii väčšiny Latinskej a Južnej Ameriky španielskymi dobyvateľmi. Azda s výnimkou Brazílie majú všetky ostatné krajiny v tejto oblasti najužšie väzby práve so Španielskom, čo predurčuje aj veľké prepravné toky v oboch smeroch. Veľa prisťahovalcov z Južnej Ameriky žije v Španielsku a často cestujú za svojimi rodinami, preto je Južná Amerika pre Iberiu (a taktiež pre Air Europu) najvýznamnejší zdroj príjmov. Recipročne lieta do Madridu aj väčšina významných juhoamerických spoločností, spomeňme napríklad Aerolineas Argentinas, Avianca, LAN, TAM (v čase mojej návštevy ešte rozdelené), Conviasa, Boliviana de Aviacion, Cubana či Aeromexico. K tomu sa pridáva niekoľko zaujímavých spojení z Afriky, Ázie, Severnej Ameriky a zaujímavý mix je na svete. Z domácich dopravcov sú okrem spomínanej Iberie a Air Europy zastúpené aj vzácnejšie Wamos Air, Evelop Airlines, Privilege Style či rýchlo rastúci Vueling. Aj v oblasti nákladných letov je Madrid významným letiskom, sídlo tu majú dvaja domáci dopravcovia Cygnus Air a Swiftair a okrem tradičných kuriérskych spoločností FedEx, DHL, TNT a UPS sem lieta aj niekoľko významných svetových cargo dopravcov. Na odbavovanie letov štátnych návštev sa síce používa väčšinou neďaleká vojenská základňa Torrejon, avšak aj na Barajase možno z času na čas vidieť VIP lety väčších či menších lietadiel.

Ak na internete alebo v časopisoch narazíte na fotografie lietadiel z Madridu, väčšinou asi budú mať v pozadí typickú pahorkatinu s meteorologickým radarom a v popredí plot s dopravnými značkami a zelenými kužeľmi. To sú znaky najznámejšej a najobľúbenejšej fotopozície v Madride, ktorú navštívi asi každý spotter, ktorý sem zavíta. Ako jediná je totiž pohodlne dostupná aj metrom, stačí vystúpiť na stanici Barajas a zísť asi 10 minút pešo dole kopcom. Samotná pozícia sa nachádza na zatrávnenom vale, ktorý sa začína pri stožiari vysokého napätia a úzkou cestičkou dovedie spottera až po oplotenie letiska, odkiaľ možno z nadhľadu pozorovať dianie takmer na celom letisku a veľmi pohodlne fotografovať lietadlá na rolovacích dráhach, ktoré vedú zo starej časti letiska smerom k dráham 18/36. Asi 70% lietadiel prejde popred toto miesto minimálne raz, takže najmä pre spottera bez auta je to najlepšia voľba. Miesto je samozrejme vhodné len popoludní a večer, s pribúdajúcim časom sú svetelné podmienky stále lepšie a lepšie. Ráno a predpoludním, pokiaľ svieti slnko, sú rolujúce lietadlá v protisvetle. Počas horúcich dní môže byť okolo obeda a popoludní problém aj s heat-hazom, avšak v neskorších hodinách tento problém zanikne. Miesto je absolútne otvorené, takže počas letných dní je slnko mimoriadne horúce. Výhľad na rolovacie dráhy je čiastočne rušený plotmi a inými drobnými prekážkami, ktorých sa na fotografii nedá zbaviť, avšak časti lietadla prekrývajú iba v niektorých miestach, inak je možnosť fotografovanie výborná. Zo svojich prvých návštev si pamätám, ako týmto miestom prechádzali ešte všetky lietadlá rolujúce na štart (nakoľko Terminal 4 ešte neexistoval) a aj plotov a prekážok bolo menej, aj dnes je však toto miesto veľmi obľúbené.

Ak spotter nechce mať všetky zábery s rovnakým pozadím, resp. niektoré lety neodlietajú z Madridu pred západom slnka, alebo pristávajú ráno a predpoludním, musí sa poobzerať aj po iných lokalitách, na ktoré je však auto už absolútne nevyhnutné. Ja som počas svojich návštev Madridu našiel niekoľko alternatívnych miest, ktoré sa hodia najmä pri snahe odfotiť nejaké konkrétne lietadlo. V tejto chvíli trochu predbehnem dobu a podotknem, že po tejto návšteve som sa do Madridu vybral po roku znova aj v júni 2016, čomu sa ale bude venovať niektorý z nasledujúcich trip reportov. Počas tejto poslednej návštevy som vďaka dôkladnému plánovaniu a snahe zachytiť konkrétne lietadlá objavil ďalšie a ďalšie fotopozície, tým sa však budem venovať až nabudúce. V roku 2015 som využil už dobre známe miesta, ktoré sa nachádzajú po oboch stranách konečného priblíženia na dráhu 32L. Z popoludňajšej strany je situácia pomerne jednoduchá. V najjužnejšej časti areálu letiska bola pred pár rokmi vybudovaná sieť lokálnych ciest, ktorá mala obsluhovať cargo a catering zónu. Veľkoryso riešené komunikácie aj s chodníkmi a bezbariérovými priechodmi pre chodcov sú však z mne neznámeho dôvodu akýmsi mestom duchov. S výnimkou jednej prístupovej cesty k výrobni palubných jedál sú ostatné cesty uzavreté a oplotené, autom sa do nich nedá dostať. Pešo je však možné zábrany obísť a po pár minútach sa dá dostať na vrchol lúky na východnej strane tejto oblasti, odkiaľ je spomedzi menších či väčších borovíc výborný výhľad na prah dráhy 32L. Nakoľko pre pristátia je prah dráhy posunutý niekoľko stoviek metrov, pristávajúce lietadlá sú tu ešte vo vzduchu a v ideálnom uhle. Miesto je navyše úplne opustené a tiché a nikto vás tu nebude vyrušovať, stromy ponúkajú aj vytúžený chládok.

Oveľa horšia je situácia z rannej strany. Priestor medzi dráhami 32L a 32R je z veľkej časti oplotený a patrí letisku alebo súkromným spoločnostiam, takže pohyb je tu veľmi limitovaný. Navyše, vďaka posunutému prahu dráhy 32L na pristátie sú lietadlá ešte veľmi vysoko a nakoľko sa nemožno dostať dostatočne ďaleko od plota letiska, uhol na fotografovanie je absolútne nevhodný. Možno nenáročnému spotterovi bude tento typ záberov stačiť, mňa však absolútne neuspokojil, hoci som túto oblasť opakovane a dôkladne preskúmal počas niekoľkých návštev Madridu, nič použiteľné som tu však nenašiel. Po dlhom skúmaní som našiel ako jedinú alternatívu parkovisko hypermarketu Carrefour pri diaľnici A-2, resp. viadukt, ktorý vedie na parkovisko z diaľnice A-2. Hoci lietadlá sú tu ešte vyššie ako vo vyššie spomínanom prípade, vďaka väčšej vzdialenosti od osi dráhy je uhol fotografovania lepší. Treba však podotknúť, že ohnisková vzdialenosť je pomerne veľká, takže toto miesto je vhodné najmä na widebodies a väčšie lietadlá, štandardné B737, A320 alebo ešte menšie lietadlá sú tu príliš malé. Svetelné podmienky sú dobré od rána, postupne slnko prechádza do horšieho uhla a okolo obeda je čas presunúť sa na popoludňajšiu pozíciu z opačnej strany. Z tohto miesta vidieť dobre aj pristátia na dráhu 32R, avšak logicky sú v protisvetle. Bohužiaľ, vzdialenosti medzi dráhami sú v Madride tak veľké, že na zmenu pozície na poslednú chvíľu možno pokojne zabudnúť.

Ako som už naznačil v úvode, počas môjho dvojdňového pobytu mi počasie úplne nevyšlo. Bolo síce aj nejaké slnko, avšak hlavne popoludní bolo aj dosť mrakov. Navyše, počas väčšiny času fúkal vietor južných smerov, takže celkom neštandardne sa väčšinu času lietalo v opačnom smere, zo severu smerom na juh. Zatiaľčo popoludní sa aj v takomto prípade dá využiť známa fotopozícia na kopčeku pri rolovacích dráhach, ráno bola situácia komplikovanejšia. Vďaka autu som sa však rozhodol preskúmať aj severnú stranu letiska a po štrkovej ceste, ktorá vedie z mestečka Alcobendas popod diaľnicu R-2 som sa dostal až pod približovaciu rovinu dráh 18R a 18L. Bohužiaľ, podobne ako na južnej strane, aj tu sú pre pristátia prahy oboch dráh výrazne posunuté, takže nad cestou boli lietadlá ešte pomerne vysoko a uhol fotografovania nebol ideálny. Lepšia situácia je ráno na RWY 18L, nakoľko popri východnom okraji areálu letiska vedie cyklistická cesta, na ktorú je síce zakázaný vjazd áut, avšak na vhodnú pozíciu sa dá dôjsť za cca 15 minút pešo. A ráno boli navyše všetky pristátia práve na dráhu 18L. Popoludní je zase lepšia situácia na dráhe 18R, nakoľko tesne za podjazdom pod diaľnicou R-2 je tu strmá stráň, z ktorej sa dajú celkom dobre fotografovať lietadlá vo vzduchu na pristátie. Svetelné podmienky však začínajú byť dobré až okolo 15:00 h. Obe miesta nie sú teda ideálne, avšak spotter sa v každej situácii musí vedieť vynájsť. A tak hoci počasie a letové podmienky neboli počas mojej krátkej návštevy ideálne, s výsledkom som bol celkom spokojný. Veľa zaujímavých lietadiel sa však pred môj objektív nemalo šancu dostať, a tak som sa rozhodol do Madridu len po roku znova vrátiť, o tom však až v niektorom z ďalších trip reportov.

Související kategorie