Pri plánovaní svojho programu v oblasti Seattlu, kde som strávil celkom 7 dní, som si od začiatku stanovil, že ak bude počasie priaznivé, uskutočním aj jednodňový výlet do metropoly Britskej Kolumbie, Vancouveru. Toto krásne kanadské mesto, podľa môjho názoru asi najkrajšie na severoamerickom kontinente, som už v minulosti dvakrát navštívil pracovne počas svojho pôsobenia na bratislavskom letisku. Raz v júni, kedy sa mi veľmi zapáčilo a raz v novembri, kedy z piatich dní štyri pršalo a jeden bolo zamračené. Tentokrát mi však počasie prialo a tak som sa v prvú májovú nedeľu v roku 2015 skoro ráno vydal na cca 250 kilometrov dlhú cestu autom zo svojho motela blízko Sea-Tac smerom na sever. Už spomínaná diaľnica I-5, resp. jej kanadské pokračovanie v podobe diaľnice 99, by ma doviedli až priamo do cieľa, avšak ja som si vymyslel po trase hneď dve odbočky. Po vymotaní sa z oblasti Seattlu nabrala scenéria okolia krásny ráz, umocnený ešte rannými hmlami. Tie však našťastie nepredstavovali dopravný problém a tak som s prvými slnečnými lúčami dorazil do prvej zastávky na mojej ceste, na malé regionálne letisko Bellingham. To sa nachádza na severnom okraji krajiny, krátko pred hranicou s Kanadou, a má dokonca medzinárodný charakter. Vďaka svojej blízkosti k Britskej Kolumbii je často využívané aj kanadskými cestujúcimi a slúži ako low-cost alternatíva pre Vancouver. Ročne na ňom odbavia niečo vyše 1 milióna cestujúcich a prevádzka sa vykonáva na jedinej vzletovej a pristávacej dráhe 16/34 s dĺžkou 2 042 metrov.
|
|
|
|
A319 Allegiant Air N304NV (BLI) |
CL215T Government of Alberta C-GFSN (YXX) |
Na letisku som sa rozhodol zastaviť bez konkrétneho cieľa a po pohľade na tabuľu odletov a príletov som sa rozhodol počkať tu asi hodinu na odlet A319 Allegiant Air, ktorý som ešte nemal odfotený. Po splnení svojho cieľa som sa vrátil na diaľnicu a pokračoval v svojej ceste, nie však ešte priamo do Vancouveru, ale do druhej zastávky, ktorou bolo letisko Abbotsford. Do tohto mesta vedie z Bellinghamu neskutočne priama okresná cesta 539, ktorá našťastie bola v nedeľu ráno prázdna a tak som svoju druhú zastávku dosiahol pomerne rýchlo. Abbotsford International Airport je malé regionálne letisko, ktoré ročne využije ani nie pol milióna cestujúcich a ako také by môj záujem určite neupútalo. Je síce miestom konania každoročnej Abbotsford International Airshow, avšak motívom mojej návštevy bola skutočnosť, že je už celé desaťročia základňou spoločnosti Conair Aviation, ktorá disponuje jednou z najväčších flotíl vodných bombardérov v Kanade. A nakoľko bolo ešte pred sezónou, dalo sa očakávať, že lietadlá budú ešte na svojej základni. Oslovil som preto vopred vedenie letiska Abbotsford, ktoré mi našťastie mailom odpísalo a prisľúbilo možnosť vziať ma počas mojej návštevy na odbavovaciu plochu letiska. Zvonka by totiž odfotenie väčšiny lietadiel bolo nemožné. A tak som po príchode na letisko zavolal uvedené telefónne číslo a po chvíľke vybavovania sa mi podarilo nájsť ochotného pracovníka z prevádzky letiska, ktorý mi venoval viac ako hodinu svojho času a zobral ma svojím služobným autom po celej odstavnej ploche letiska.
|
|
|
|
L188 Atlantic Airlines G-FIZU (YXX) |
L188 Conair Aviation C-FYYJ (YXX) |
Srdce spottera, ktorý miluje najmä staré lietadlá, tu bolo v siedmom nebi, nakoľko jeden vedľa druhého tu stálo niekoľko krásnych Convairov CV-580, Lockheedov L-188 Electra a Canadairov CL-215, ktoré sa pripravovali na svoju každoročnú letnú protipožiarnu misiu. S veľkou ochotou a pochopením pre moje hobby ma kanadský kolega vozil od lietadla k lietadlu a počkal, kým si ďalší stroj vyfotím a pokračovali sme ďalej. Všetky lietadlá Conair Aviation boli odstavené v západnej časti areálu, na voľnej ploche či pred hangármi. Letisko je zaujímavo riešené do akéhosi trojuholníka, ktorého dve strany lemujú obe vzletové a pristávacie dráhy, 01/19 s dĺžkou 1 624 metrov a hlavná 07/25 s dĺžkou 2 925 metrov. Aj samotný pasažiersky terminál sa nachádza na západnej strane letiska, počas mojej návštevy však k nemu pristál iba bežný Boeing 737 spoločnosti Westjet. Na východnej strane areálu sa nachádza areál firmy Cascade Aerospace, ktorá sa venuje údržbe lietadiel C-130 Hercules. Tých tam bolo na voľnom priestranstve odstavených niekoľko a za normálnej situácie by určite stáli za návštevu, avšak ja som čakaním v Bellinghame i Abbotsforde stratil pomerne veľa času a ani ochotu miestneho kolegu som nechcel naťahovať zbytočne, a tak som návštevu tejto časti letiska oželel. Z Abbotsfordu potom moja cesta pokračovala už priamo do Vancouveru, tieto dve mestá spája hlavná kanadská diaľnica 1 a hoci som pred koncom cesty kvôli nesúladu svojej staršej navigácie s aktuálnymi uzávierkami na ceste a novopostavenými diaľnicami trochu poblúdil, nakoniec som okolo obeda dorazil do cieľa svojej cesty.
|
|
|
|
CV580 Conair Aviation C-FFKF (YXX) |
DHC8-100 Hawkair C-FCJE (YVR) |
Tým cieľom bolo samozrejme letisko Vancouver International Airport, ktoré sa nachádza asi 12 km juhozápadne od mesta. Je druhým najväčším letiskom v Kanade čo do počtu cestujúcich aj pohybov lietadiel a v roku 2015 ním prešlo vyše 20 miliónov cestujúcich. Niekoľko rokov po sebe získalo aj titul najlepšieho severoamerického letiska v hodnotení Skytrax a musím povedať, že nielen z pohľadu cestujúceho, ale aj z pohľadu spottera je skutočne príjemné. Ako som už spomínal vyššie, Vancouver a jeho letisko som už predtým dvakrát navštívil a pri každej návšteve bolo vidieť obrovský pokrok v službách pre cestujúcich, napr. aj v spôsobe dopravy medzi mestom a letiskom. Zatiaľčo v roku 2006, kedy som tu bol prvýkrát, bolo treba cestovať metrom a autobusom, o tri roky neskôr bolo otvorené priame a rýchle spojenie ľahkým vlakom bez obsluhy na linke Canada Line. Cestujúceho dovezie až priamo do medzinárodného alebo domáceho terminálu. Zaujímavosťou Vancouveru však je, že ako pozostatok pôvodného rozloženia letiska tu stále funguje unikátny South Terminal, z ktorého sú odbavované miestne lety malých leteckých spoločností. South Terminal je izolovaný na juhu letiskového areálu a so zvyškom sveta ho spája autobusová linka. Táto malá stavba je zvnútra nádherne vykladaná drevom s originálnymi motívmi a pôsobí veľmi príjemným dojmom. Moja prvá cesta aj teraz viedla práve sem, nakoľko na malom parkovisku pri južnom termináli je pre spotterov a verejnosť vybudovaná vyvýšená rampa, z ktorej možno pohodlne fotografovať dianie na miestnej odbavovacej ploche. Tá je najmä počas víkendu relatívne ospalá, avšak za ňou vedie jedna z dráh letiska. Fotografovanie však bolo počas mojej návštevy nemožné kvôli teplotnému heat-hazu.
|
|
|
|
Beech 1900C Pacific Coastal Airlines C-FPCV (YVR) |
DHC8-400 Westjet Encore C-FENY (YVR) |
Oficiálne má letisko Vancouver tri vzletové a pristávacie dráhy, dve paralelné v smere 08/26 (severná RWY 08L/26R má dĺžku 3 030 metrov, južná RWY 08R/26L má dĺžku 3 505 metrov), a jednu krížovú v smere 13/31 s dĺžkou 2 225 metrov. Tá sa však podľa mojich skúseností používa absolútne minimálne. Prevažujúci smer lietania je 26, čo je pre spottera aj vyhovujúce, nakoľko na opačnom (západnom) konci letiska nie sú absolútne žiadne možnosti fotografovania, pretože letisko je v podstate na ostrove Sea Island a dráhy začínajú hneď na brehu. Na východnej strane letiska je situácia oveľa lepšia. Štandardne sú v používaní obidve dráhy, pričom severná sa používa takmer výhradne na pristátia, zatiaľčo južná slúži prioritne na vzlety a pristávajú na nej aj lietadlá, ktoré smerujú k South Terminal. Okrem už vyššie spomínanej vyhliadkovej platformy pri južnom termináli existujú u oboch dráh možnosti fotografovania na konečnom priblížení. V prípade pristátí na severnú dráhu 26R je najlepšie miesto na nadjazde Templeton Street ponad koľajnice vlaku Canada Line. Na konci nadjazdu je možnosť na okraji cesty zaparkovať a priamo od auta fotografovať pristávajúce lietadlá, aj keď ohnisková vzdialenosť u malých strojov je pomerne veľká. V prípade použitia vlaku stačí vystúpiť na stanici Templeton a prejsť pár stoviek metrov pešo. Svetlo je tu dobré počas väčšiny dňa, lepšie svetelné podmienky sú samozrejme v zimných mesiacoch, nakoľko dráha je orientovaná vo východno-západnom smere. Počas dlhých letných dní je možno skoro ráno alebo neskoro večer pokračovať priamo na Ferguson Road, ktorá obchádza stojiská UPS a celé letisko zo severnej strany, z nej je možné fotografovať dokonca aj v prípade pristátí na dráhu 08L, teda od mora, avšak iba v okrajových častiach dňa.
|
|
|
|
A319 Air Canada Rouge C-FZUG (YVR) |
B767-300 Air Canada Rouge C-GHPE (YVR) |
Ďalšia možnosť fotografovania lietadiel na severnej dráhe je z parkoviska autopožičovne Avis na konci McDonald Road, ktorá vedie medzi najvýchodnejšími gatami a zónou parkovísk. Tu je síce samozrejme plot, ale cez jeho oká možno v obmedzenej miere fotografovať lietadlá pri dotyku na dráhe 26R. V tomto prípade však treba rešpektovať pravidlá platné na severoamerických letiskách, že umiestnenie rebríka priamo k plotu nie je povolené, zachovať treba minimálnu vzdialenosť 3 stopy, pričom aj vtedy môže byť toto predmetom nesúhlasu zo strany majiteľa pozemku, firmy Avis. Najlepšie je uspokojiť sa s fotografovaním cez oká plota, príp. použiť pick-up, na ktorom je možné postaviť sa na korbu resp. strechu auta, avšak opäť v dostatočnej vzdialenosti od plota. Nakoľko ja som takéto auto nemal a fotografovanie cez oká plota (najmä u lietadiel v pohybe) považujem za príliš nepraktické, toto miesto som nikdy nevyužil, ponúka však samozrejme krajšie pozadie ako štandardné zábery pristávajúcich lietadiel vo vzduchu. Pokiaľ je nejaké zaujímavé lietadlo odparkované pri niektorom z východných gatov a vysoká teplota vzduchu nespôsobuje heat-haze, možno si na svoj „úlovok“ počkať aj pri plote na North Service Road, kde však nie je iná možnosť ako využiť oká v plote a zaparkovať treba na inom mieste, nakoľko služba pri neďalekom vjazde vás okamžite vykáže. Je možné, že nedovolí ani dlhší pobyt pri plote s fotoaparátom v ruke, v prípade potreby to však za pokus stojí.
|
|
|
|
B737-400 Flair Airlines C-FLDX (YVR) |
B737-800 Westjet C-GWSZ (YVR) |
Keď už sa spotter nachádza v týchto miestach, za preskúmanie stoja aj miestne uličky vedúce k jednotlivým cargo apronom, ktoré sa nachádzajú na sever od južnej dráhy. Slnko je síce po väčšinu dňa v protismere, avšak pod istým uhlom tu možno relatívne dobre vyfotografovať niektoré nákladné lietadlá. Predovšetkým na konci Jericho Road je malé parkovisko, z ktorého možno (opäť cez oká plota) zachytiť prípadné odstavené Convairy 580 spoločnosti Kelowna Flightcraft (bohužiaľ v čase mojej návštevy boli všetky biele) a na druhej strane zasa prvý odparkovaný stroj na ploche, ktorú väčšinou využíva dopravca Cargojet. Samozrejme, treba tu bojovať s prípadnými pristavenými schodami alebo inými prekážkami. V skorých ranných hodinách je dokonca možné z tohto parkoviska fotografovať aj lietadlá rolujúce na vzlet na južnú dráhu 26L, nakoľko rolovacia dráha sa tu lomí, prekážkou však môžu byť jednak odstavené Convairy alebo rôzne nakladače a kontajnery. Ako som už spomínal, južná dráha 08R/26L síce slúži prevažne na odlety, pristávajú tu však aj lietadlá smerujúce k južnému terminálu, prípadne nákladné lety. Tie možno dobre zachytiť z parkoviska malého obchodno-kancelárskeho komplexu, ktorý sa nachádza na križovatke Russ Baker Way a Gilbert Road, ale opäť ide o zábery lietadiel vo vzduchu bez akéhokoľvek typického pozadia. Keď sa však spotter vyberie po príjazdovej ceste k South Terminal, po pravej strane bude míňať odstavné plochy a hangáre viacerých menších spoločností, najmä Pacific Coastal Airlines. Či už z hlavnej cesty Inglis Drive alebo z miestnej komunikácie Airport Road S tak možno vyfotografovať niektoré odstavené turbopropy, funkčné aj vyradené, takže aj tieto miesta určite stoja za návštevu.
|
|
|
|
CV580F Kelowna Flightcraft C-FKFZ (YVR) |
B757-200F Cargojet C-FKAJ (YVR) |
Letisko Vancouver je jedným z mála veľkých letísk, ktorých súčasťou je aj terminál hydroplánov. Ten sa nachádza na juh od letiska, južne on Inglis Drive smerujúcej k južnému terminálu. Pre priaznivcov vodných lietadiel je tu denne pripravených niekoľko desiatok letov rôznych strojov na plavákoch, najmä DHC-2 Beaver, DHC-3 Otter a Turbo Otter a DHC-6 Twin Otter. Popri vodnom kanáli sú dokonca vybudované lavičky, takže si tu možno užiť krásnu atmosféru vzletov a pristátí na vodnej hladine. Jedinou nevýhodou je, že celý areál je v protisvetle, preto som mu ja osobne nevenoval počas svojich návštev väčšiu pozornosť. Záujemca o tento druh lietania však môže prejsť mostom na opačnú stranu a z River Road si užiť prevádzku na vodnej hladine aj so slnkom v chrbte. Ešte väčším zážitkom je však terminál hydroplánov priamo v centre mesta, na brehu Vancouver Harbour. Ako som spomínal v úvode, Vancouver je krásne mesto a jeho „Waterfront“ je asi najkrajšou časťou. Okrem zelených parkov, lavičiek, promenád, reštaurácií a zaparkovaných jácht sa tu možno kochať aj prevádzkou plavákových lietadiel. Na to som však počas tejto návštevy nemal čas, nakoľko na návštevu Vancouveru som mal naplánovaný iba jeden deň, užil som si to však počas predchádzajúcich pobytov, kedy som býval v hoteloch priamo pri Vancouver Harbour. Tentokrát som sa však popoludní, akonáhle slnko prešlo do nepriaznivého uhla, vrátil autom späť do Seattlu, vzhľadom na pokročilú dennú dobu už bez zastávok. Vancouver vhodne doplnil týždeň strávený v oblasti Seattlu a urobil celý výlet ešte úspešnejším. Určite sa sem budem chcieť ešte vrátiť, nakoľko objektov na fotografovanie je tu viac než dosť.
|
|
|
|
Saab 340 Pacific Coastal Airlines C-GPCE (YVR) |
B787-8 Air Canada C-GHPY (YVR) |
Nebyly vloženy žádné komentáře.
Copyright © 1999-2024 planes.cz | Redakční systém
