Spotting trip report – Seattle a okolie (2. časť)

• 11.12.2016 09:15
• Letecké cestopisy

Hoci samotné letisko Seattle-Tacoma International Airport, ktorého opisu som sa venoval v prvej časti svojho trip reportu, je pre spottera určite dostatočne zaujímavé, hlavným cieľom mojej cesty do oblasti Seattlu začiatkom mája 2015 bola návšteva letísk, ktoré využíva najväčší svetový výrobca dopravných lietadiel, firma Boeing. Asi najznámejším z nich je Boeing Field alias King County International Airport, ktoré leží asi 8 kilometrov južne od mesta. Nejde v pravom slova zmysle o továrenské letisko, oficiálne je to verejné letisko, ktoré okrem Boeingu slúži aj nákladnej doprave, príležitostným charterom a všeobecnému letectvu. Od svojho vzniku v roku 1928 slúžilo dve desaťročia ako hlavné letisko pre Seattle, túto úlohu neskôr prevzal Sea-Tac. Boeing Field je tesne votknutý medzi frekventovanú diaľnicu I-5 a výrobné haly Boeingu, jeho prípadné rozširovanie je absolútne nemožné. Jeho dvojica dráh 13/31 ho prakticky rozdeľuje na východnú a západnú časť. Kým na východnej strane sú zariadenia pre odbavovanie letov všeobecného letectva a nákladných lietadiel, na západnej strane stoja haly a stojiská Boeingu. Lietadlá sa tu však už takmer nevyrábajú (len vojenské verzie založené na báze B737), Boeing Field slúži najmä na testovacie lety a dodávky lietadiel radu Boeing 737. Zatiaľčo civilné Boeingy stoja vyrovnané v dvoch radoch v severozápadnej časti areálu, vojenské verzie sú sústredené do juhozápadného rohu, kde je fotografovanie prísne zakázané, čomu predchádza aj vysoký plot.

B737-400 Alaska Airlines N705AS (SEA)	A320 Frontier Airlines N219FR (SEA)

Prevádzke lietadiel slúžia dve paralelné vzletové a pristávacie dráhy. Dlhšia RWY 13R/31L má dĺžku 3 048 metrov a slúži väčšine prevádzky, menšie stroje všeobecného letectva však často využívajú aj krátku RWY 13L/31R, ktorá má len 1 131 metrov. Obe sa nachádzajú v tesnom susedstve, ich súčasné používanie je preto vylúčené. Na východ od dvojice dráh sa nachádza samotné letisko King County International Airport, ktoré pozostáva z viacerých menších hangárov a terminálov všeobecného letectva. Ich prevádzka sa skladá predovšetkým z menších bizjetov a malých vrtuľových lietadiel, výnimkou nie sú však ani charterové lety s väčšími lietadlami napr. so športovými tímami, ktorým jednoduchosť letiska a blízkosť k Seattlu vyhovuje viac ako veľkoletisko Sea-Tac. Dennodenne tu pristávajú aj nákladné lietadlá, predovšetkým všetkých integrátorov s výnimkou FedEx-u (ten využíva Sea-Tac), takže tu možno najmä večer vyfotografovať aj Boeingy 757 či 767 v nákladnej verzii. K tomu sa pridáva niekoľko tzv. feeder letov menšími turbovrtuľovými strojmi ako EMB-120, Beechcraft 1900 či Metro, z ktorých sa náklad prekladá do veľkých lietadiel. Po väčšinu času je na Boeing Field v prevádzke smer 31, z tejto strany existujú aj lepšie možnosti fotografovania. Letisko je možné obísť z východnej strany po Airport Way S a Perimeter Road S, kde sa môže vyskytnúť ojedinelá možnosť vyfotografovať nejaké odstavené lietadlo, avšak na fotografovanie pristátí na RWY 31L je príliš málo priestoru, hneď za cestou sa totiž nachádza železničná trať, ktorá komplikuje dosiahnutie vhodného fotografického uhla. V prípade pristátí zo severu na RWY 13R sú možnosti na severovýchodnej strane areálu, počas mojich návštev som túto možnosť však nemohol odskúšať.

B767-200F DHL N657GT (BFI)	B757-200F Air Transport International N531UA (BFI)

Zo západnej strany je situácia oveľa lepšia. Na severe je to síce komplikovanejšie a nie som si istý, či by sa našlo dobré miesto, avšak na juhu je miesto na fotografovanie priam ideálne. Súčasťou letiska je totiž svetoznáme Museum of Flight, ktoré okrem veľkého množstva zaujímavých exponátov vo vnútri i vonku disponuje veľkým parkoviskom priamo pri plote letiska, odkiaľ je navyše dobrý výhľad aj na priblíženie na dráhu 31L. Od cca 11:00 h preto možno pohodlne fotografovať priamo od zaparkovaného auta alebo z mierne vyvýšeného chodníka pri samotnej budove múzea, odkiaľ možno dosiahnuť lepší uhol. Treba však dať pozor na to, že pristávajúce lietadlá sa zhruba v polovici parkoviska dostávajú za letiskový plot, je preto ich potrebné fotografovať ešte nad ním. Pokiaľ roluje nejaké lietadlo na vzlet po rolovacej dráhe smerom k prahu RWY 31L, možnosti sú jednak na rolovacej dráhe alebo na samotnej vzletovej a pristávacej dráhe. Rolovačka je však veľmi blízko plota, kvalita fotografií je preto horšia, dráha je v ideálnom uhle. Okrem fotografovania cez oká plota možno využiť na pomoc aj niekoľko lavičiek a piknikových stolov, ktoré sa nachádzajú pri vystavených exponátoch. Najmä vo večerných hodinách je nasvietenie priam ideálne a fotografovanie lietadiel (s výnimkou vyššie spomínaného vojenského stojiska) tu nikomu nevadí. Odmenou je ešte aj príjemné zelené pozadie lesa za plotom letiska. Prevádzka na letisku Boeing Field, s výnimkou plánovaných cargo letov v podvečerných a večerných hodinách, je však viac-menej náhodná, preto spotterovi neostáva nič iné ako obrniť sa trpezlivosťou a vsadiť na vlastné šťastie. Niekedy je tu možné vyfotiť niekoľko zaujímavých lietadiel za deň, niekedy ani jedno.

EMB120 Ameriflight N201YW (BFI)	B757-200F UPS N427UP (BFI)

Lietadlá radu B737, s výnimkou vojenských verzií, sa vyrábajú na ďalšom miestnom letisku, v Rentone. To sa nachádza na severovýchod od Sea-Tac a juhovýchod od Boeing Field, na južnom okraji Lake Washington. Má len jednu dráhu 16/34, ktorá je navyše s 1 640 metrami veľmi krátka. Okrem Boeingov 737, ktoré tu stoja prevažne v základnom nátere rozmiestnené po celom letisku, je tu aj prevádzka malých lietadiel všeobecného letectva. Zvláštnosťou Renton Municipal Airport je skutočnosť, že vyrobené Boeingy 737 odtiaľto iba odlietajú, ale nikdy sa už nevracajú. Vzlieta sa vždy v smere 34 (zrejme z bezpečnostných dôvodov ponad Lake Washington) a lietadlá následne po testovacom lete pristávajú na Boeing Field alebo v Everette. Prevádzka v Rentone je ešte nevyspytateľnejšia ako na Boeing Field, preto ja osobne som toto letisko navštívil iba raz a to iba na pár desiatok minút. Keď som sa presvedčil, že sa k žiadnemu pohybu lietadiel Boeing 737 neschyľuje, rozhodol som sa čas využiť účelnejšie. Ak však niekto chce zachytiť novovyrobené stroje pri prvom a poslednom vzlete z tohto letiska, resp. počas rolovacích testov, ktoré sa vykonávajú tiež priamo na dráhe 16/34, popoludní sa naskytá vhodná fotopozícia na západnej strane letiska, pozdĺž Rainier Avenue. Oproti prahu dráhy 34 je tu parkovisko, z ktorého je pekný výhľad na dráhu, v dokonalosti bránia len pravidelne umiestnené osvetľovacie stožiare a prípadne lietadlá zaparkované na priľahlých stojiskách. Na severnom konci letiska je zase možnosť zachytiť vzlietajúce stroje vo vzduchu.

L1049G Trans Canada Air Lines CF-TGE (BFI)	B727-100 United Airlines N7001U (PAE)

Tretím letiskom Boeinga v okolí Seattlu je Paine Field, nazývaný tiež Snohomish County Airport, ležiaci na sever od Seattlu blízko mesta Everett, podľa ktorého sa tiež niekedy nazýva. Práve pre jeho polohu je doprava na neho najkomplikovanejšia, treba totiž prejsť popri Seattli po diaľnici I-5, ktorá je najmä v špičkových časoch dňa veľmi plná a prakticky stále treba počítať s kolónami. Navyše, štýl jazdenia amerických vodičov mi nie je veľmi po chuti, nakoľko aj na najširších diaľniciach, ktoré majú často aj 6 pruhov v každom smere, si každý ide v tom svojom vybranom pruhu bez ohľadu na to, ako rýchlo jazdí. Ak je diaľnica prázdna, dôsledkom je len neustále presúvanie z pruhu do pruhu, aby ste obišli pomalšie jazdiace autá, ak je však diaľnica plná, pomaly jazdiaci vodiči proste zdržujú a vyhnúť sa im je veľmi ťažké. Častokrát sú to ťažko naložené kamióny, ktoré pokojne jazdia v ľavých pruhoch, inokedy sa naopak na vás zase tlačí rozbehnutý kamión, ktorý napriek tomu, že ďaleko prekračuje povolenú rýchlosť, nemá s ostatnými zľutovanie. Napriek týmto faktom som sa však ceste na Paine Field nevyhol celkovo trikrát počas môjho pobytu a vždy som bol odmenený zaujímavými lietadlami. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch letísk, Paine Field je síce verejným medzinárodným letiskom, avšak podiel prevádzky nesúvisiacej s Boeingom je tu oveľa menší ako na Boeing Field.

B747-400LCF Boeing N780BA (PAE)	P3C US Navy 158935 (PAE)

Letisko má oficiálne tri vzletové a pristávacie dráhy, 16R/34L s dĺžkou 2 746 metrov, 16L/34R s dĺžkou 916 metrov a 11/29 s dĺžkou 1 373 metrov, ktorá však je už dlhšie uzavretá a používa sa skôr na parkovanie alebo rolovanie lietadiel. Z dvoch paralelných dráh v smere 16/34 je tá východná natoľko krátka, že je využiteľná len pre najmenšie lietadlá všeobecného letectva a pre spottera teda absolútne nezaujímavá. Na východnej strane letiska však stojí za návštevu vystavený krátky Boeing 727 v originálnych farbách United Airlines, ktorý sa dá dobre vyfotiť. Všetka zaujímavá prevádzka sa však našťastie sústredí na RWY 16R/34L, ktorá má najmä popoludní výborné fotopozície. Z rannej strany je jediné miesto na fotografovanie blízko prahu dráhy 34L. Na konci 109th Street SW je tu malé parkovisko, z ktorého možno krásne fotografovať lietadlá pristávajúce alebo vzlietajúce. Na konci parkoviska sa plot letiska zvažuje smerom dolu, čo umožňuje výborný výhľad na prah dráhy. Lietadlá rolujúce na štart nie vždy využijú celú dĺžku dráhy, ale pokiaľ áno, je možné ich fotografovať buď priamo cez oká plota na okraji parkoviska (rolovačka je však veľmi blízko a preto zábery nie sú kvalitné), alebo po narolovaní na prah dráhy 34L. Svetelné podmienky sú najlepšie samozrejme skoro ráno, čím ďalej tým sa zhoršujú a ešte pred obedom slnko „prechádza“ na druhú stranu. Neďaleko tohto miesta sa oplatí preskúmať aj jednotlivé odstavné plochy pred hangármi alebo výrobnými halami, na ktorých sú neustále odstavené nejaké Boeingy. Nachádza sa tu aj hangár Flying Heritage Collection, ktorý hostí úžasnú zbierku letuschopných veteránov z druhej svetovej vojny. Pokiaľ by vietor fúkal od juhu, pristátia na dráhu 16R je veľmi ťažké fotografovať, nakoľko okolitý terén sa tu zvažuje nadol a nedá sa teda nájsť skutočne dobré miesto.

B747-8 Air China B-2482 (PAE)	DC9-15RC Ameristar Air Cargo N783TW (PAE)

Popoludní je situácia oveľa lepšia a spotter si príde na svoje bez ohľadu na smer lietania. Ak sa používa dráha 34L, najlepšie miesto je na Bernie Webber Drive. Je to miestna cesta, ktorá vedie k dvom budovám a nakoľko stúpa nahor k úrovni dráhy, je možné z nej pekne fotografovať lietadlá priamo na dráhe. Po odstavení auta navyše možno po vychodenom chodníčku prejsť popri plote letiska bližšie k prahu RWY 34L a krásne tu fotografovať jednak lietadlá tesne pred dosadnutím na dráhu, priamo na prahu dráhy, alebo (pokiaľ nie je heat-haze) aj na rolovacej dráhe vzadu. Svetlo je samozrejme k večeru stále lepšie a lepšie. Na severnom konci letiska sa zase nachádza Future of Flight Aviation Center, ktoré slúži ako propagačné miesto firmy Boeing pre verejnosť a odkiaľ vychádzajú aj autobusy s účastníkmi Boeing Tour. Ja som toto centrum nenavštívil ani autobusovú prehliadku neabsolvoval, nakoľko z fotografického hľadiska nemajú veľký význam, avšak pre toho, kto chce na vlastné oči vidieť výrobu v továrni Boeing je to určite zaujímavá atrakcia. Súčasťou vstupenky do centra je aj vstup na balkón, z ktorého možno krásne fotografovať lietadlá na prahu dráhy 16R. Pri centre je však aj veľké parkovisko, ktorého trávnatý val poskytuje taktiež výborné fotomožnosti pristávajúcich alebo vzlietajúcich lietadiel. Je odtiaľ navyše dobrý výhľad na odstavné plochy, kde sú zaparkované desiatky novovyrobených lietadiel. Južne od centra je tiež malý apron, na ktorom sa nakladajú a vykladajú nákladné Boeingy 747 Dreamlifter, lietajúce zhruba dvakrát denne medzi závodmi Boeingu. Ich lety sa dajú vopred zistiť za použitia známych internetových stránok, avšak ostatné pohyby na letisku sú veľmi nepravidelné. Pri troche šťastia však možno zachytiť naozaj zaujímavé stroje, väčšia šanca je samozrejme v pracovných dňoch.

DHC8-400 Alaska Horizon N400QX (SEA)	B737-800 Alaska Airlines N570AS (SEA)

Související kategorie