Spotting trip report – Seattle a okolie (1. časť)

• 27.11.2016 09:15
• Letecké cestopisy

Už od počiatku mojich spotterských ciest do vzdialenejších končín boli USA jedným z hlavných cieľov mojich výprav. A to hlavne preto, že pri dodržiavaní istých pravidiel je tu spotting pomerne jednoduchý, povolený a takpovediac oddychový. Neprekáža ani jazyková bariéra a tak jedinou prekážkou môžu byť financie, nakoľko najmä po poklese hodnoty eura sa americké ceny v dolároch trochu predražili. Absolútnou nevyhnutnosťou pre spotting v USA je auto, na to som si však už zvykol a šoférovanie po amerických cestách nie je až tak problematické. Túto „idylku“ však môže narušiť niečo úplne iné, ako sa stalo aj v mojom prípade. Moje doterajšie cesty do USA smerovali spravidla do južných častí krajiny, ktoré sú pre spottera najatraktívnejšie. Striedavo som si vyberal známe veľkoletiská na Floride resp. v Kalifornii, ktoré poskytovali najväčší spotterský „úžitok“. Buď som si naplánoval okruhy vychádzajúce a končiace v Los Angeles alebo v Miami. Okrem toho som sa v rámci svojej práce dostal aj do Bostonu a Dallasu, kde som vo voľnom čase tiež venoval nejakú tú chvíľu fotografovaniu. Už dlhšie ma však lákalo aj západné pobrežie USA, konkrétne Seattle a okolie, ktoré je priam kolískou dopravných lietadiel, doposiaľ som sa však na výlet týmto smerom nevydal jednak pre nie veľmi priaznivé počasie v oblasti a jednak pre pomerne vysoké ceny leteniek. Toto sa však zmenilo koncom roka 2014, keď sa na internete objavila veľmi zaujímavá cenová ponuka práve do Seattlu.

DHC8-400 Alaska Horizon N414QX (SEA)	B737-700 Alaska Airlines N607AS (SEA)

O ponuke som dlho nerozmýšľal a letenku som si zakúpil na odlet v posledný deň apríla 2015. Na rozdiel od doterajších mojich ciest, táto mala začínať a končiť priamo v Bratislave, nakoľko bola spojená s ohláseným vstupom rakúskeho dopravcu Niki na slovenský trh. S veľkou pompou, strojenými úsmevmi pre sebapropagáciu, billboardmi a reklamami, oznamovalo bratislavské letisko príchod Niki do Bratislavy, ktorý mal začať lietať dvakrát denne do Bruselu, medzitým absolútne nelogickú a priam unikátnu „skokovú“ linku do Viedne a neskôr aj lety na Mallorku. Mňa zlákala predovšetkým cena, ktorá bola mimoriadne priaznivá a po krátkom lete do Bruselu som mal pokračovať s vtedy ešte US Airways do Philadelphie a odtiaľ do Seattlu. Cestou späť som si dobrovoľne-povinne (nakoľko inak nevychádzal prípoj) naplánoval aj celodenný pobyt v Bruseli, na ktorý som si už začal pripravovať podklady pre spotting s použitím verejnej dopravy. Pár týždňov pred cestou som však zrazu čírou náhodou zistil, že lety spoločnosti Niki sa už viac nedajú rezervovať a moje zlé tušenie sa čoskoro potvrdilo – celé to okázalé divadlo sa skončilo absolútnym fiaskom a plány na lety z Bratislavy boli zrušené skôr než vôbec začali. Mňa to však postavilo pred problém, čo s letenkou, ktorá bola bez nich nezrealizovateľná. Samozrejme bola tu možnosť počkať na oficiálne zrušenie už zakúpených letov zo strany dopravcu a následne cez online cestovnú kanceláriu, cez ktorú som letenku zakúpil, požiadať o vrátenie peňazí, ja som sa však už na cestu tešil a tak som sa nechcel vzdať len tak bez boja.

B737-700 Southwest Airlines N917WN (SEA)	CRJ200 American Eagle N259PS (PHL)

Nakoľko som v minulosti dlhé roky pracoval v oblasti, v ktorej som bol v kontakte s rôznymi leteckými spoločnosťami, skúsil som osloviť kontakty v leteckej spoločnosti US Airways. Narazil som našťastie na ochotného a milého manažéra, ktorý požiadal svoju kolegyňu a tá mi letenku prevystavila na spojenie z Viedne cez Londýn-Heathrow a Philadelphiu do Seattlu, a to nielen v lepších časoch, ale aj pohodlnejšími typmi lietadiel (cez Atlantik A330-300 namiesto B757-200). Niekoľko dní neistoty a obáv sa tak napokon premenilo na ešte lepšie riešenie ako som mal pôvodne v pláne. A na tejto skúsenosti som sa poučil, že nemám veriť veľkohubým selfpromo rečiam, ale radšej vsadiť na osvedčenú istotu. Teraz mi už len ostávalo pripravovať sa na výlet a dúfať, že počasie v cieľovej destinácii mi bude priaznivo naklonené. Ako je známe, Seattle patrí medzi najdaždivejšie a najoblačnejšie mestá v našich zemepisných šírkach a v USA je takmer bez konkurencie. Navyše som si vybral jarný termín výletu, kedy môže byť počasie relatívne nestabilné kdekoľvek v miernom pásme. Neočakával som, že budem mať 8 dní modrú oblohu bez mráčika a aj v tomto smere to našťastie nakoniec dopadlo celkom dobre. Mraky i dážď sa mi samozrejme nevyhli, ale aj slnečných dní bolo dosť. Až napokon nadišiel očakávaný 30. apríl 2015 a ja som sa na palube A320 British Airways vybral najprv z Viedne do Londýna-Heathrow, kde som mal veľmi tesný prípoj na transatlantický let s US Airways do Philadelphie. V tom čase vrcholila integrácia US Airways do American Airlines, a tak zatiaľčo moje lietadlo už bolo v nových farbách AA, číslo letu stále ešte figurovalo pod kódom US. Let prebehol bez problémov a nakoľko som na nie veľmi špičkovú úroveň amerických leteckých spoločností už zvyknutý, spokojný som pristál vo Philadelphii.

A321 American Airlines N194UW (PHL)	DHC8-100 US Airways Express N940HA (PHL)

Pretože na môj prestup som mal iba pár hodín a najprv som musel absolvovať imigračnú procedúru a novú bezpečnostnú kontrolu, na spotting zvonka nevydalo, preto som zostávajúci čas strávil blúdením po jednotlivých „prstoch“ terminálov vo Philadelphii v snahe vyfotiť cez okná aspoň nejaké zaujímavé lietadlá. Treba povedať, že na tomto letisku silne dominuje American Airlines, resp. v tom čase ešte aj US Airways a jednotlivé časti terminálov sú tak rozľahlé a plné cestujúcich, že presunúť sa z jedného konca na druhý za nejakým zaujímavým lietadlom nebolo vôbec jednoduché. Navyše väčšina skiel nebola vhodná na fotografovanie, ale aj napriek tomu sa mi zopár záberov podarilo. Večer som nakoniec pokračoval posledným úsekom svojej cesty na palube A321 ešte v starých farbách US Airways. Prílet do Seattlu bol vďaka veľkému časovému posunu prakticky 24 hodín od chvíle, kedy som opustil svoj dom, to mi však nezabránilo vyzdvihnúť si čo najskôr svoje auto z požičovne a vydať sa hľadať svoje rezervované ubytovanie. To nebolo žiaden luxus, klasický americký motel južne od letiska, avšak relatívne blízko známych fotopozícií, s možnosťou parkovania a za bezkonkurenčne najlepšiu cenu. Ráno som sa samozrejme hneď vydal preskúmať fotopozície na južnej strane letiska Seattle/Tacoma, tak ako som ich mal naštudované z domácej prípravy.

B737-400 Alaska Airlines N706AS (SEA)	B737-800 Alaska Airlines N526AS (SEA)

Letisko nesie oficiálne názov Seattle-Tacoma International Airport, nakoľko slúži pre potreby oboch miest, avšak domáci mu nepovedia inak ako SeaTac. So svojimi viac ako 42 miliónmi cestujúcich ročne je najväčším letiskom na severozápadnom pobreží u Tichého oceánu. Disponuje tromi paralelnými vzletovými a pristávacími dráhami v smere 16/34, ktoré majú dĺžky 3 627 metrov (východná RWY 16L/34R), 2 873 metrov (prostredná RWY 16C/34C), resp. 2 591 metrov (západná RWY 16R/34L). Jednotlivé dráhy nie sú tak ďaleko od seba, aby mohli byť simultánne využívané na pristátia a vzlety, preto sa spravidla na pristátia využíva dráha 16R/34L a na vzlety dráha 16L/34R. Nakoľko tá je najdlhšia, pristávajú na ňu aj takmer všetky widebodies, ale v čase príletovej špičky aj menšie stroje. Vtedy sa na vzlety využíva aj prostredná dráha 16C/34C. Dráhy sa samozrejme vzájomne zastupujú aj v prípade prebiehajúcej údržby na niektorej z nich. Terminálový komplex sa nachádza kompletne na východnej strane, pasažierske terminály v južnej časti, cargo stojiská v severnej časti areálu. Absolútne dominujúcim dopravcom na SeaTac sú Alaska Airlines a jej regionálny partner Horizon Air, silne zastúpené sú však aj Delta Air Lines, ktoré túto pozíciu prebrali po zlúčení s Northwest Airlines. Jednotlivými letmi sú zastúpené všetky významné americké letecké spoločnosti. Z Európy sem lietajú British Airways, Lufthansa, Condor a Icelandair, chýbať nemôže samozrejme Emirates a aj niekoľko ázijských dopravcov. Cargo doprava je bohato zastúpená z celého sveta.

DHC8-400 Alaska Horizon N437QX (SEA)	DHC8-400 Alaska Horizon N440QX (SEA)

Počas môjho pobytu v Seattli sa používali oba smery lietania. Zjednodušene možno povedať, že pokiaľ fúka vietor severných smerov, počasie je spravidla pekné, južné vetry znamenajú oblačné a často aj daždivé počasie. Nevýhodou celého letiska Sea-Tac je fakt, že je postavené na vyvýšenom mieste a najmä na severnej strane okolitý terén veľmi prudko klesá. Lietadlá na priblíženie sú preto pomerne vysoko a vhodných miest na fotografovanie je málo. V mojom prípade som však začínal pristátiami od juhu, preto som logicky zamieril najprv na S 188 Street, ktorá obchádza letisko popri jeho južnom okraji. Tu sa dá nájsť akceptovateľná pozícia na ranné fotografovanie pristátí na RWY 34L, priamo pri jednej z brán do areálu letiska, auto však treba odstaviť na inom mieste. Uhol fotografovania však nie je najideálnejší, lietadlá sa objavia nad stromami a v krátkom úseku voľného priestranstva sú v pomerne strmom uhle. Oveľa lepšia je situácia popoludní, kedy sa treba presunúť na trávnaný kopec medzi privádzačmi diaľnice 509, ten vďaka vyvýšenej polohe poskytuje ideálny uhol na fotografovanie pristávajúcich lietadiel, ktoré navyše vidno zďaleka. Ojedinelé pristátie na RWY 34C možno vyfotiť z parkoviska pri vyústení Des Moines Memorial Drive. Pristátia na východnú dráhu 34R sú absolútne mimo dosahu, prah dráhy je posunutý výrazne na juh a zo západnej strany je výhľad bránený vysokými stromami. Táto dráha však nie je bez šance v ranných hodinách, kedy možno pristávajúce lietadlá fotografovať z malého parkoviska na 24th Avenue S, vzdialenosť je však pomerne veľká.

B737-900 Alaska Airlines N318AS (SEA)	B737-400F Alaska Air Cargo N709AS (SEA)

Podobná situácia je aj na severnej strane areálu Sea-Tac. V prípade pristátí na dráhu 16R je možno ráno fotografovať zo S 156th Way, pri bráne do areálu letiska, je tu však len krátky výsek medzi tým, čo sa lietadlo objaví za stromami a plotom letiska, približovací svetelný rad je navyše vysoko nad terénom na kovovej konštrukcii, ale uhol fotografovania je z tohto miesta prekvapivo dobrý. Zaparkovať však treba na inom mieste a na pozíciu prísť pešo. Popoludní je vhodným miestom malé parkovisko pred Sunnydale Apartments na 8th Avenue S, odkiaľ je slušný výhľad na pristávajúce lietadlá. V prípade pristátí na RWY 16L je jedinou voľbou malý parčík pri vodnej veži na S 146th Street, aj to iba v ranných hodinách a uhol fotografovania je pomerne strmý. Celý okolitý terén sa prudko zvažuje dolu, medzi letiskom a týmto miestom je navyše diaľnica 518, takže dostať sa bližšie k prahom dráh nie je možné. Na všetkých týchto miestach je možné fotografovať lietadlá iba vo vzduchu. Jedna z mála možností zachytiť nejaké stroje na zemi je na malom zamestnaneckom parkovisku na východnej strane letiska, ktoré sa nachádza za riadiacou vežou FAA. Priamo pred parkoviskom vedie rolovacia dráha, ktorú používajú lietadlá smerujúce na štart z niektorej z dráh 16 alebo po pristátí na niektorú z dráh 34, za ňou samotná RWY 16L/34R. Toto miesto má však dva zásadné problémy: Jednak je tu enormne vysoký plot s malými okami, takže fotografovanie je veľmi zložité a jednak tesne za plotom vedie frekventovaná obslužná komunikácia, po ktorej s obľubou jazdia aj dlhé súpravy s paletovými vozíkmi, narúšajúce výhľad. Okrem tohto miesta možno ešte odporučiť prejsť autom popri stojiskách cargo terminálov pozdĺž Air Cargo Road, niekedy tu možno odfotiť nejaké zaujímavé stojace lietadlo, problém však bude zrejme s odstavenými mechanizmami tesne pri plote.

B737-800 Alaska Airlines N568AS (SEA)	A319 Frontier Airlines N922FR (SEA)

V samotnej terminálovej zóne je výhľad na plochu letiska minimálny. Veľmi limitovaná možnosť vyfotografovať najmä nejaké lietadlá Alaska Airlines je z cesty Departures Drive, ktorá vedie na hornú odletovú úroveň terminálu. Pred príjazdom k terminálu je po pravej strane viditeľných niekoľko gatov a časť odbavovacej plochy, cesta však nemá chodník a nedá sa tu ani zastaviť alebo parkovať. Najbližšia možnosť parkovania zdarma je na Cell Phone Lot, ktorý síce oficiálne slúži iba na čakanie na prilietavajúcich cestujúcich, pričom vodič musí zostať v aute, na krátkodobé odparkovanie však nepredstavuje problém. Obmedzené možnosti výhľadu sú aj z najvyššieho poschodia parkovacieho domu, ktorý sa nachádza oproti terminálu. Pokiaľ sa na vzlety používa dráha 16L, možno odtiaľto obmedzene vyfotografovať najmä väčšie lietadlá počas stúpania po vzlete, objavia sa však v poslednej chvíli za rôznymi prekážkami a často veľmi ďaleko. Celkovo však letisko Sea-Tac poskytuje pre spottera dostatočnú odmenu za vynaložené úsilie a prostriedky. Najmä ak holdujete špeciálnym sfarbeniam, veľké množstvo logojetov Alaska Airlines a Horizon Air bude pre vás určite veľkou odmenou. Mne sa počas párdňového pobytu, ktorý som ani zďaleka celý nevenoval fotografovaniu na Sea-Tac, podarilo zachytiť 7 logojetov Alaska Airlines a 9 logojetov Horizon Air, ktoré zväčša propagujú americké univerzity a ich športové tímy. A to pritom oblasť Seattlu ponúka pre spottera oveľa viac než len letisko Seattle/Tacoma, v oblasti je predovšetkým niekoľko letísk svetovej jednotky vo výrobe dopravných lietadiel Boeing, ale o tom až v nasledujúcej časti môjho reportu.

A330-200 Hawaiian Airlines N383HA (SEA)	B767-300 Omni Air International N387AX (SEA)

Související kategorie