V predchádzajúcom trip reporte som spomínal, že začiatkom roka 2015 som nastupoval do nového zamestnania, čo okrem iného so sebou prinieslo aj fakt, že minimálne prvé tri mesiace som nemohol počítať so žiadnou dovolenkou. A aj potom ju bolo treba najprv trochu naakumulovať, než som ju mohol začať s pokojným svedomím čerpať. Preto som si po poslednom výlete do Bangkoku a Yangonu, ktorý som absolvoval v decembri 2014, neplánoval žiadny ďalší spotting trip až do konca apríla 2015. Vtedy ma čakal výlet do Seattlu, ktorý sa síce dočasne trochu skomplikoval, ale nakoniec dopadol veľmi dobre. O tom však až v nasledujúcom trip reporte. Tí, ktorí ma poznajú, však asi tušia, že „obsedieť“ 4 a pol mesiaca doma bez spotterského výletu by bolo pre mňa veľké utrpenie. A tak som sa rozhodol využiť 4 dni voľna počas veľkonočných sviatkov a vyraziť aspoň na malý výlet. V tom roku bola síce Veľká noc pomerne neskoro, začiatkom apríla, avšak ani vtedy počasie v Európe nie je ešte veľmi stabilné, hľadal som preto, kam by som si mohol zaletieť. Jednou z možností, o ktorej som už dlhšie uvažoval, bola turecká metropola Istanbul. Tú som navštívil prvýkrát ešte v roku 2007, kedy do Istanbulu lietali priamo z Bratislavy SkyEurope Airlines a hoci s počasím to dopadlo dosť zle, fotomožnosti boli celkom dobré. Preto nastal čas svoju návštevu Istanbulu zopakovať, najmä s ohľadom na to, že výstavba nového veľkoletiska na severozápad od mesta sa pomaly rozbieha a nikto nevie, ako to tam bude s fotografovaním.
|
|
|
|
A300-600F MNG Airlines Cargo TC-MNV (IST) |
A310-300 Taban Airlines YA-CAQ (IST) |
Rozhodnutie teda padlo a stačilo už len vybrať vhodnú leteckú spoločnosť. Nakoľko som cestu začal riešiť iba pár dní pred samotným odletom, jedinou cenovo prijateľnou alternatívou boli Ukraine International Airlines. Hoci o kvalite ich služieb sa popísalo veľa, väčšina hodnotiacich sa zhodla v tom, že vzhľadom na cenu ich leteniek ide o dobrý pomer kvalita-cena. Navyše Ukraine International Airlines spolupracujú s alianciou SkyTeam, a tak nalietané míle pribudnú do môjho frequent flyer programu, a to ešte pomerne vysokým percentom. Letenka bola teda zakúpená, ďalším krokom bolo hľadanie ubytovania. Z komunikácie s miestnymi spottermi som sa dozvedel, že legendárny regionálny vlak, ktorý jazdil z centra mesta okolo južnej strany letiska, momentálne nepremáva, nakoľko jeho trať je v rekonštrukcii. Bola to škoda, lebo to bola vtedy v roku 2007 pre mňa dosť veľká atrakcia, vagóny boli snáď z 50. rokov, natreté zvnútra nechutnou zelenou farbou, dvere niekedy ostali aj za jazdy otvorené a popri trati si miestni obyvatelia často zakladali ohne, takže to bolo také malé dobrodružstvo na okraji Európy. Vlak bol však veľmi lacný a hlavne jazdil za pomerne krátky čas do miest južne od letiska, odkiaľ bolo možné pešo dôjsť na fotopozície. Teraz však bola jeho prevádzka nahradená autobusmi, ktoré jazdili po 3 rôznych trasách a nakoľko cesta nimi bola oveľa zdĺhavejšia, rozhodol som sa nájsť si cielene ubytovanie bližšie k letisku a blízko trasy týchto autobusov.
|
|
|
|
A320 Afriqiyah Airways 5A-ONB (IST) |
A320 Iraqi Airways YI-ARA (IST) |
Keďže do výletu zostávalo len pár dní a Veľká noc je tiež turisticky atraktívna, možností za prijateľné ceny nebolo veľa. Napokon sa mi podarilo nájsť lacný Simal Mansion Guesthouse v zastrčenej uličke neďaleko hlavného bulváru, po ktorom jazdili dve z troch autobusových liniek. Bohužiaľ, tentokrát sa môj výber ukázal byť veľmi zlý, v horšom ubytovaní som snáď nikdy nebýval. V zariadení nebola žiadna recepcia, majiteľa bolo treba vždy volať telefónom, čo nebolo samozrejme najlacnejšie. Sľubované raňajky v cene sa samozrejme nekonali, na moju sťažnosť mi síce majiteľ vrátil časť ceny v tureckých lírach, ale na náhradné odstravovanie sa vonku to stačiť nemohlo. Na mojom poschodí nesvietilo svetlo na chodbe, čo v noci spolu so strmým dreveným schodiskom nebolo najbezpečnejšie. Jednu noc netiekla ani teplá voda a wi-fi v izbe som chytal väčšinou len vďaka nejakej slabej sieti z iného zdroja. Na to všetko som sa samozrejme sťažoval majiteľovi, avšak jeho neochota a chabé znalosti angličtiny boli príliš veľkou prekážkou. Navyše v zariadení bývala aj banda hlupákov, ktorí o tretej v noci hulákali po chodbe alebo fajčili kade chodili napriek údajne nefajčiarskemu prostrediu... Zhrnuté a podčiarknuté, zlý výber miesta na spanie, našťastie aspoň poloha bola dobrá. To mi však nemohlo zabrániť, aby som sa počas svojho 3-dňového pobytu naplno nevenoval cieľu svojej cesty – spottingu na letisku Atatürk.
|
|
|
|
B787-8 Azerbaijan Airlines VP-BBS (IST) |
CN235 Turkish Air Force 97-125 (IST) |
Na tomto mieste treba spomenúť, že rovnako ako Istanbul leží na rozhraní dvoch kontinentov (Európy a Ázie) je mesto obsluhované dvoma letiskami. Staršie a väčšie z nich, Atatürk, je pomenované po zakladateľovi a prvom prezidentovi Tureckej republiky a nachádza sa 24 kilometrov západne od centra Istanbulu, na európskej strane. Mestská výstavba však už dosiahla až na okraj letiska, takže sa nemá kam rozširovať a práve preto vznikla potreba výstavby úplne nového letiska ďaleko od mesta. Novšie a menšie letisko nesie meno Sabika Gökcen, leží asi 35 kilometrov východne od mesta na jeho ázijskej časti a pomenované je podľa prvej tureckej vojenskej pilotky. Slúži predovšetkým ako základňa low-cost spoločností Pegasus Airlines a AnadoluJet, ako aj niektorým vnútroštátnym a európskym letom spoločnosti Turkish Airlines, ďalej sem lieta niekoľko dopravcov z regiónu, avšak veľkosťou ani intenzitou sa nedá porovnať s letiskom Atatürk. Navyše, hoci má len jednu dráhu, fotografické možnosti sú tu omnoho horšie a vojenské hliadky nemajú pre spotterov pochopenie. Doprava na toto letisko je veľmi komplikovaná a zdĺhavá a v prípade jazdy z európskej časti Istanbulu v sebe zahŕňa aj kombináciu s lodnou dopravou. Aj preto som svoje pôsobenie tentokrát sústredil výhradne na letisko Atatürk. To odbavilo v roku 2015 neuveriteľných viac ako 61 miliónov cestujúcich, z toho asi dve tretiny na medzinárodných a jednu tretinu na vnútroštátnych letoch. Pre svoje potreby využíva tri vzletové a pristávacie dráhy. Dráha 05/23 má dĺžku len 2 580 metrov a slúži výhradne na pristátia, a to buď v jednom alebo druhom smere. Dráhy 17R/35L a 17L/35R sú paralelné a ležia tesne vedľa seba v západnej časti areálu a slúžia predovšetkým pre vzlety, pristátia sú dosť ojedinelé. Vzhľadom na malú vzdialenosť medzi nimi sa nemôžu používať súčasne, spravidla je v prevádzke iba jedna z nich, druhá mnohokrát prechádza údržbou, podobne ako počas mojej návštevy.
|
|
|
|
A330-200 Libyan Airlines 5A-LAT (IST) |
A320 Ghadames Air Transport 5A-WAT (IST) |
Do Istanbulu som dorazil nočno-ranným letom po trase Viedeň-Kyjev-Istanbul, ktorý prebehol absolútne bez problémov, a služby Ukraine International Airlines možno hodnotiť ako niekde medzi low-cost dopravcami a full-service spoločnosťami na európskych linkách. Na palube sa zdarma poskytuje iba voda, za ostatné nápoje alebo drobné jedlá sa platí. Sedadlá sú však pohodlné, je možno si ich vybrať počas check-inu a aj prístup personálu bol priateľský. Na letisko Atatürk v Istanbule som dorazil skoro ráno a po prejdení pasovou kontrolou a vyzdvihnutí batožiny som okamžite vyhľadal taxi a nechal sa odviezť pár kilometrov na juh od letiska, kde sa nachádzajú najznámejšie fotopozície. Bohužiaľ, mestskou dopravou sa sem nie je možné dopraviť, resp. len s veľkými časovými stratami a minimálne jedným prestupom. Nakoľko v Istanbule prevažuje vietor severných smerov, typickou konfiguráciou lietania sú pristátia na dráhu 05 a vzlety z dráhy 35R alebo 35L. Tento smer je zachovaný aj pri miernom vetre iných smerov, pokiaľ však začne fúkať príliš silno z juhu alebo juhozápadu, riadiaci letovej prevádzky zmenia smer lietania tak, že pristátia sú na dráhu 23 (prípadne čiastočne aj 17R alebo 17L) a vzlety výhradne z dráh 17R alebo 17L. Počas svojho pobytu som zažil jeden deň situáciu, keď počas silnejšieho západného vetra zmenili pristátia na smer 23, ale vzlety ponechali v smere 35. Pre spottera je určite najideálnejšia štandardná konfigurácia lietania, kedy mu stačí dostaviť sa za svojím koníčkom na južnú, resp. juhozápadnú stranu letiska.
|
|
|
|
A321 AtlasGlobal/NCPC TC-ETV (IST) |
A321 Zagrosjet TC-OBJ (IST) |
Na juh od letiska Atatürk leží Marmarské more, ponad ktoré vedie priblíženie na dráhu 05. Lietadlá nalietavajú veľkým oblúkom od západu alebo východu a zaraďujú sa na pristátie. Na pobreží je vybudovaná pekná promenáda s lavičkami, ihriskami, reštauráciami a kaviarňami, ktorá je najmä počas víkendov plná ľudí. Z tejto promenády v štvrti Florya sa dajú pristávajúce lietadlá pohodlne fotografovať od skorého rána až do skorých popoludňajších hodín. A hoci, ako som už spomínal vo svojom trip reporte z Antalye, je fotografovanie priamo pri plote tureckých letísk problematické a vojaci alebo polícia vás veľmi rýchlo pošlú preč, tu je spotter ďaleko od plota letiska a jeho koníček nikomu nevadí. Keď sa slnko dostane skoro popoludní do nevhodného uhla, nastal čas na presun na asi najznámejšiu fotopozíciu v Istanbule. Niekoľko stoviek metrov severnejšie, pri západnom okraji letiska, sa nachádza nákupné centrum Fly Inn, do ktorého trvá peší presun asi 20 minút. Na druhom poschodí sa nachádza niekoľko kaviarní a reštaurácií, dve z nich si delia malú terasu, z ktorej je úžasný výhľad na letisko a jeho dve paralelné vzletové a pristávacie dráhy 17/35. Za pekného počasia tu okrem bežných hostí nájdete často aj desať spotterov so svojimi fotoaparátmi, ktorí v pohodlí tieňa, stoličiek a občerstvenia nerušene fotografujú štartujúce lietadlá. Bližšia dráha 17R/35L je skutočne blízko, na väčšie lietadlá je potrebné použiť menší objektív, vzdialenejšia dráha 17L/35R zase môže byť počas horúceho dňa postihnutá heat-hazom. Najlepšie fotomožnosti sú samozrejme večer, kedy je slnko v najlepšom uhle a okrem klasických bočných záberov s letiskom v pozadí možno fotografovať aj lietadlá na prahu dráhy s morom a okolitou krajinkou v pozadí.
|
|
|
|
B737-900 Somon Air P4-TAJ (IST) |
C17 Kuwait Air Force KAF342 (IST) |
Z tohto miesta možno krásne fotografovať vzlety z dráh 35L alebo 35R, pokiaľ by sa lietalo v opačnom smere, menšie lietadlá môžu byť niekedy už trochu vysoko, avšak widebodies sa budú dvíhať práve oproti terase. Naľavo od terasy je však niekoľko billboardov a iných prekážok, ktoré neumožňujú bezprekážkové fotografovanie vzletov, preto je určite výhodnejšie, ak sa lieta v smere 35. Spotter zároveň môže sledovať prevádzku na celom letisku, ktoré je ako na dlani. Jediným problémom je nedostatok miesta, terasa je pomerne malá a ak sa tu zíde príliš veľa fotografov, môžu si vzájomne prekážať. Pristátia na RWY 05 sú vidieť v diaľke, avšak vzhľadom na veľkú vzdialenosť nie je kvalita prípadných fotografií dobrá. Len v malom počte prípadov slúžia dráhy 17/35 aj na pristátia, najmä ak je dráha 05/23 uzavretá. Ak sa lieta v smere 35, pristávajúce lietadlá sa dotýkajú dráhy priamo pred terasou nákupného centra, pristátia v smere 17 som nikdy nezažil, takže neviem situáciu posúdiť. Je možné, že sa nejaké fotopozície nachádzajú aj na sever od letiska, avšak o týchto mi nie je nič známe. Počas tohto pobytu som však bol nútený objaviť jednu novú fotopozíciu, a síce na priblížení k RWY 23. Nakoľko počas jedného dňa začal fúkať pomerne silný západný vietor, letisko zmenilo smer lietania z 05 na 23 a ak som nechcel prísť o niekoľko hodín pobytu (než bude svetlo z nákupného centra dobré), vydal som sa objavovať nepoznané. A tak som inštinktívne našiel nákupné centrum Beymen na Adnan Kahveci Blv., ktoré má na severnom okraji málo používané vyvýšené parkovisko, z ktorého sa dali celkom dobre fotografovať prílety na dráhu 23.
|
|
|
|
B777-300 Turkish Airlines TC-JJI (IST) |
B777-200 Turkmenistan Airlines EZ-A778 (IST) |
Letisko Atatürk je pre spottera určite zajímavé jednak rôznorodou flotilou Turkish Airlines, kde mnohé lietadlá nosia špeciálne sfarbenia, ako aj návštevami v Európe exotických leteckých spoločností z Iránu, Líbye, Iraku či viacerých postsovietskych krajín. Niektoré lety sa síce odohrávajú za tmy, avšak aj za dňa si spotter určite príde na svoje. Treba sa však pripraviť na to, že bohatá flotila Turkish Airlines, spolu s ďalšími domácimi dopravcami ako Onur Air či AtlasGlobal, bude niektoré obdobia dňa robiť trošku jednotvárnymi, medzi nimi sa však stále vyskytnú aj nejaké tie lahôdky či prekvapenia. Koho už spotting na letisku Atatürk omrzí, môže sa vybrať napr. do Istanbulského leteckého múzea, ktoré susedí s južným okrajom letiska a ktoré okrem vojenských typov ponúka spotterovi aj vzácne exempláre ako DC-3, C-54, Viscount či Caravelle. Okrem lietadiel na voľnom priestranstve sú tu aj vnútorné expozície rôznych dobových materiálov, ako aj malý obchod so suvenírmi a modelmi. Vstupné počas mojej návštevy bolo 7 tureckých lír, dopláca sa za možnosť fotografovania, tú však môžete pri vstupe pokojne „zatajiť“, nikto si vás ďalej už všímať nebude. Dobré fotopozície spolu s atraktívnou prevádzkou robia z letiska Atatürk lákavý cieľ pre spotterov, kam sa možno dostať za relatívne slušnú cenu. Treba veriť, že nedávne teroristické útoky ako aj politická situácia v krajine negatívne neovplyvnia atraktivitu Turecka pre návštevníkov. A pre nás spotterov ešte ostáva otázka, čo nám prinesie nové istanbulské letisko, po ktorého dokončení má byť Atatürk zatvorený.
|
|
|
|
A320 Iran Air EP-IEB (IST) |
C54 Turkish Air Force ETI-683 (Aviation Museum) |
Tri dni fotografovania v Istanbule utiekli ako voda. Počasie nebolo síce vždy ideálne, ale na toto moje „šťastie“ som si už pri svojich cestách zvykol. Slnka však bolo aj napriek tomu dosť, takže sa mi väčšinu zaujímavých vecí podarilo odfotiť v peknom svetle. Pokiaľ sa spotter pohybuje na vyššie spomínaných miestach, nemá pri fotografovaní lietadiel žiadne problémy. Samotné letisko je samozrejme obostavané plotom so strážnymi vežami, takže fotografovanie priamo pri plote je nemožné. V Turecku existuje aj pomerne bohatá základňa domácich spotterov, takže na tento koníček sa tu už nepozerá ako na niečo nezvyčajné. Moja cesta domov viedla opäť s Ukraine International Airlines cez Kyjev-Borispyl. Na rozdiel od cesty smerom tam som tentokrát mal počas prestupu v Kyjeve niekoľko hodín času, čo však na cestu do mesta a späť nestačilo a keďže počasie bolo celkom slušné, rozhodol som sa využiť ho na krátke fotografovanie. Obišiel som si preto pomerne veľkú časť letiska len aby som zistil, že možnosti vidieť na plochu alebo dráhy sú minimálne. Najmä v údržbovej zóne, ktorá sa nachádza na západnej strane od centrálnej komunikácie letiska, to bola veľká škoda, nakoľko je tu odstavených niekoľko už nepoužívaných lietadiel a aj lietadlá prenajaté ukrajinskými spoločnosťami do zahraničia sem prichádzajú na údržbu, odfotiť sa však bohužiaľ nedajú. Inštinktívne som však na južnej strane letiska narazil na jedno miesto, kde sa s trochou spotterskej drzosti dal získať veľmi pekný výhľad na časť rolovacích dráh a jednu vzletovú a pristávaciu dráhu, takže som na tomto mieste strávil pár hodín, než som sa musel opäť vrátiť do terminálu na môj nadväzujúci odlet do Viedne.
|
|
|
|
Viscount 794 Turkish Air Force 430 (Aviation Museum) |
IL76 Ukraine Air Force 76413 (KBP) |
Nebyly vloženy žádné komentáře.
Copyright © 1999-2024 planes.cz | Redakční systém
