Spotting trip report – Spojené arabské emiráty (2. časť)

V prvej časti môjho trip reportu som sa venoval všeobecným informáciám o spottingu v Spojených arabských emirátoch a predovšetkým v Dubaji. Teraz nastal čas na opis fotopozícií na letisku DXB. Ako som už spomínal v úvodnej časti, na tomto letisku sa využívajú obidva smery lietania. Nakoľko ja Dubaj navštevujem výhradne v zime, v tomto období spravidla ráno fúka vietor od púšte, pričom v obedňajších hodinách sa prúdenie zmení na smer od mora. Teoreticky by to znamenalo, že ráno budú lietadlá pristávať a vzlietať v smere 12, popoludní v smere 30. Zdá sa však, že preferovaný smer lietania je 30, a preto závisí najmä od sily a presného smeru vetra, či vôbec riadiaci letovej prevádzky zmenia lietanie v nočných a ranných hodinách. Líšiť sa to môže aj deň od dňa, počas môjho pobytu v novembri 2014, ku ktorému sa viaže tento trip report, sa v niektoré dni lietalo ráno smerom od mora a od obeda smerom od púšte, v iné dni počas celého dňa v smere 30, teda od púšte. Ako som už spomínal minule, svetelné podmienky v skorých ranných hodinách sú nevyhovujúce, slnko „vychádza“ mierne za osou dráh, avšak v nie dostatočnom uhle na to, aby sa vyplatilo hľadať vhodnú fotopozíciu z tejto strany. V zimných mesiacoch prechádza svetlo už po 10:00 h miestneho času na tú „správnu“ stranu, a preto si spotter bohato vystačí s fotopozíciami na južnej strane dráh. V závislosti od toho, či sa ráno lieta v smere 12 alebo v smere 30, je potom prípadne nutné počítať so zmenou pozície v priebehu dňa, spravidla v obedňajších hodinách. Okrem zmeny smeru lietania z 12 na 30 sú iné zmeny málo pravdepodobné, nedajú sa však úplne vylúčiť.

A320 Kuwait Airways 9K-AKA (DXB)

A321 Air India VT-PPN (DXB)

Ako som už spomínal v prvej časti, pokiaľ sa pristáva v smere 12, na pristátia sa používa výhradne RWY 12L, výnimkou môže byť iba ojedinelý vládny let (mne sa stalo jedenkrát) alebo prípadná údržba na dráhach. Nakoľko letisko DXB susedí bezprostredne s mestkou aglomeráciou, od ktorej ju oddeľuje iba diaľnica E11, fotopozíciu som musel hľadať uprostred mestskej zástavby. Hlavným problémom tu teda bolo, aby bol medzi budovami dostatočne veľký výsek, v ktorom je možné lietadlo vyfotografovať a aby ho bolo možné vidieť (alebo aspoň počuť) aj v predstihu dostatočnom na zareagovanie. Popritom samozrejme musela byť dodržaná podmienka akceptovateľného uhla fotografovania. Počas návštevy, ktorá je predmetom tohto trip reportu, som už išiel „na istotu“, vhodné miesto som objavoval počas svojich predchádzajúcich pobytov. V Dubaji som totiž bol už dvakrát predtým, v rokoch 2003 a 2010, pričom zatiaľčo pri úplne prvej návšteve sme si s kamarátom prevádzku na letisku DXB skôr užívali z pohľadu diváka a fotografovaniu sme sa venovali prevažne na letisku Sharjah (viď nižšie), počas druhej návštevy, ktorú som absolvoval už sám, som hľadal vhodné miesta na fotografovanie v okolí DXB. Po dlhšom skúmaní a skúšaní som objavil relatívne malú a zastrčenú uličku „12 B Street“, ktorá sa nachádza v štvrti Deira, v časti nazvanej Al Khabaisi. Orientačným bodom je veľká predajňa Gargash Enterprises, ktorý funguje ako predajca značky Mercedes-Benz. Zo zadnej strany predajne, ku ktorej sa dá pohodlne dostať aj mestskou dopravou, je vysoký biely múr, ktorý tvorí podľa môjho skúmania najvhodnejšie miesto na zachytenie príletov na dráhu 12L.

B737-800 SpiceJet VT-SZG (DXB)

A319 Safi Airways YA-TTE (DXB)

Priamo na tejto ulici sú možnosti parkovania, autobus jazdí pozdĺž prednej strany predajcu Gargash. Ulica je síce relatívne frekventovaná, ale podľa mojich skúseností nepredstavujú tu pracujúci cudzinci (zväčša Indovia, Pakistanci, Bangladéšania a pod.) riziko zavolania polície. Jednoznačne však môžem odporučiť, schovávať fotoaparát po každom zábere a neprechádzať sa po ulici s fotoaparátom na krku. Určité riziko môžu predstavovať ojedinelí „domáci“, teda Arabi, ktorí však po ulici nechodia často, vtedy je lepšie prípadne letiace lietadlo „ignorovať“ a fotografovania sa zdržať. Ja osobne som však nezaznamenal žiadne problémy, dokonca ani občas jazdiace policajné hliadky nejavili o mňa záujem. Koniec koncov, od letiska vás delí ešte niekoľko ulíc a budov, takže teoreticky žiaden zákon neporušujete (ako som písal v prvej časti, fotografovanie vojenských a strategických objektov, teda aj letísk, je v Spojených arabských emirátoch zakázané). Lietadlá na tomto mieste vidieť v dostatočnom predstihu, niektoré vidieť aj počas nalietavania z opačnej strany, potom sa objavia na niekoľko sekúnd medzi budovami, tento čas plne postačuje na niekoľko fotografií. Uhol je síce trochu strmejší, ako by bolo ideálne, ale podľa môjho názoru plne vyhovujúci. Nakoľko slnko v takomto prípade svieti spredu, je možné tu fotografovať už od cca 10:00 h, pričom teoreticky, keby nedošlo počas dňa k zmene smeru lietania, by tu bolo možné vytrvať až do západu slnka. V praxi však spravidla medzi 11:00 – 13:00 h riadiaci letovej prevádzky smer lietania otočia, čo sa dá ľahko spozorovať buď lietadlami štartujúcimi v opačnom smere, alebo pozorovaním vyššie letiacich lietadiel, ktoré sa zaraďujú do okruhu na pristátie.

A310-300 Pakistan International Airlines AP-BEQ (DXB)

A320 Air Blue AP-EDA (DXB)

V takom prípade je potrebné sa čo najskôr presunúť na fotopozíciu na opačnom konci letiska, ktorá je od tejto pomerne vzdialená. Najideálnejším riešením (ak nemáte vlastné auto) je použiť taxík, ktorý vás na nové miesto dopraví zhruba za 15 minút, pokiaľ chcete ušetriť, je možné pešo dôjsť na stanicu metra Deira City Center a odtiaľ kombináciou jazdy na konečnú stanicu Rashidiya a použitím autobusov F03 alebo F10 sa dopraviť do obce Mirdif. Na jej území sa totiž nachádza asi najznámejšia fotopozícia v Dubaji, a to niekoľko stoviek metrov severne od obchodného centra s predajňou Carrefour. Ohraničené ulicou 12th Street a nepomenovanou cestou sa nachádza veľké otvorené priestranstvo, ponad ktoré prelietavajú lietadlá smerujúce na dráhu 30L. Po ľavej ruke sa nachádza mohutné vedenie vysokého napätia aj s trafostanicou, za ním široká diaľnica pomenovaná Sheikh Mohammed Bin-Zayed Road a až za ňou začína areál letiska. Na jednej strane to dáva pomerne veľkú mieru bezpečia pri fotografovaní, na druhej strane lietadlá sú nad týmto miestom relatívne vysoko, žiadne bližšie miesto však neexistuje. Pri fotografovaní na väčšie ohniskové vzdialenosti je však uhol veľmi dobrý. Pre menšie lietadlá (napr. F100 alebo ATR72), je potrebné vyjsť pomerne výrazne dopredu, čím sa uhol stáva trochu strmejším. Nakoľko ide o otvorené priestranstvo plné piesku, najvhodnejším miestom na pobyt je niekoľko stromov, ktoré sa tu nachádzajú a ktoré poskytnú prepotrebný tieň pred horúcim slnkom. Ten využívajú aj vodiči rôznych mikrobusov a autobusov, ktoré sem denne vozia robotníkov z chudobnejších oblastí (najmä z emirátu Sharjah) na prácu na neustále sa rozširujúcom nákupnom centre. Treba veriť, že toto nákupné centrum napokon voľnú plochu úplne nepohltí.

B777-200 TNT OO-TSB (DXB)

B737-800 Ethiopian Airlines ET-APO (DXB)

Prevádzka v Dubaji je tiež silne ovplyvnená fungovaním leteckej spoločnosti Emirates. Hoci väčšina jej letov prebieha počas tmy, aj cez deň majú niekoľko vĺn príletov a odletov, kedy ich lietadlá silne dominujú, spolu s početnými letmi FlyDubai. Najmä v medziobdobiach medzi špičkami sa však hojne vyskytujú lety iných dopravcov, často veľmi exotických. Asi najvzácnejšími sú letecké spoločnosti z Iránu, nakoľko do tejto krajiny sa za spottingom vyberie skutočne len málokto. Okrem v Európe bežných Iran Air či Mahan Air tu denne uvidíte väčšie či menšie stroje Iran Aseman Airlines, Qeshm Air, Kish Air, Caspian Airlines, Taban Air a ďalších. Hojne sú zastúpené aj spoločnosti z Indie a Pakistanu, ktoré denne vozia tisíce robotníkov a ich rodiny za prácou a návštevami. Nechýbajú lietadlá z Afganistanu, Iraku, Saudskej Arábie, všetkých okolitých a mnohých afrických krajín. Nákladná doprava sa už z veľkej časti premiestnila na nové letisko Dubai World Central (Jebel Ali), avšak najmä TNT, UPS a FedEx stále používajú staré letisko. Paleta lietadiel a spoločností je naozaj pestrá. Väčšina letov pristáva na dráhu 30L, avšak niektoré lety, najmä FlyDubai, si v čase menšieho počtu odletov vyžiadajú aj pre nich výhodnejšiu dráhu 30R. Pokiaľ je potrebná krátkodobá údržba na dráhach, táto sa vykonáva hlavne popoludní, kedy je prevádzka relatívne najmenšia. Pristátia na RWY 30R sú z vyššie uvedenej fotopozície v Mirdife tiež zachytiteľné, avšak menšie lietadlá sú príliš ďaleko a problémom môže byť heat-haze. Ideálne je sledovať aktuálne správy NOTAM v predstihu a počas takejto uzávierky dráhy 12R/30L na dve-tri hodiny si naplánovať iný program.

MD88 Taban Air EP-TBF (DXB)

F50 Naft Airlines EP-OIL (DXB)

Alternatívou môže byť napríklad návšteva letiska Sharjah, ktoré sa nachádza iba cca 20-30 minút jazdy autom od Dubaja. Presná doba jazdy však závisí od dopravnej situácie, ráno a popoludní sa na diaľniciach medzi Dubajom a Sharjahom vytvárajú kolóny, nakoľko tisíce ľudí denne dochádzajú za prácou do bohatšieho Dubaja. Spotter sa však väčšinou potrebuje dopraviť práve v opačnom smere, problém však môže byť s presvedčením taxikára, ktorý si pritom predstaví aj nekonečnú cestu späť a zapýta si vysokú cenu. Lietadlá vzlietajúce zo Sharjahu možno pri dobrej viditeľnosti vidieť aj z letiska DXB a príletové a odletové trasy a smer lietania týchto dvoch letísk sú koordinované. V minulosti bolo letisko Sharjah synonymom raja starých nákladných lietadiel a ako som už spomínal v úvode, administratíva letiska umožňovala spotterom zakúpiť si celodenný vstup na plochu. Tento som absolvoval počas svojich dvoch prvých návštev v rokoch 2003 a 2010 a hoci bolo už aj medzi týmito rokmi badať markantný rozdiel, zaplatiť v poslednom čase už v prepočte vyše 200 EUR sa stále oplatilo. Za túto cenu ste dostali osobného šoféra s vozidlom, ktorý vás v dvoch turnusoch (od 8:00 do 12:00 h a od 14:00 do 18:00 h) vozil po celom letisku podľa vašich inštrukcií. Medzitým bolo možné zostať prakticky bez dozoru v blízkosti požiarnej zbrojnice a pokračovať vo fotografovaní aj počas obedňajšej prestávky, alebo absolvovať v letiskovom termináli obed, ktorý bol zahrnutý v cene vstupu. Zatiaľčo v roku 2003 boli odstavné plochy v Sharjahu preplnené starými nákladnými a pasažierskymi lietadlami, najmä sovietskej výroby (v tom čase som tam napočítal 5 rôznych IL-18), o 7 rokov neskôr som bol vďačný aspoň za zhruba dve desiatky rôznych IL-76 a niekoľko ďalších nákladných lietadiel.

MD11F UPS N274UP (DXB)

A300-600F Unique Air A6-JIL (SHJ)

Aj tu sa však situácia zmenila a vedenie letiska Sharjah sa rozhodlo svoje priestory „poupratovať“, dôsledkom čoho bolo zrušenie či odchod väčšiny atraktívnych a vzácnych dopravcov. Niektorí sa odsťahovali do Ras-al-Khaimah, niektorí do Fujairah, tam je však fotografovanie absolútne nemožné a tvrdo postihované, iní prosto ukončili svoju činnosť. Administratíva letiska to však zjavne nepovažovala za dostatočný dôvod na to, aby znížila cenu za povolenie vstupu na fotografovanie, a tak som sa v roku 2014 rozhodol, že zaplatená suma už absolútne nezodpovedá tomu, čo by som za svoje peniaze dostal. Istý čas letisko dokonca z „bezpečnostných“ dôvodov prestalo povolenia vydávať, aká je situácia v súčasnosti mi bohužiaľ nie je známe. Každopádne možno konštatovať, že počet bázovaných lietadiel v Sharjahu sa zmenšil niekoľkonásobne, ich atraktivita klesla taktiež a prípadní návštevníci počas dňa sú najmä v podobe bežných cargo spoločností. Zopár atraktívnych kúskov tu síce stále má svoj domov, resp. do Sharjahu pravidelne či nepravidelne lietajú, avšak vystihnúť ich počas jednodňového pobytu nemusí byť ľahké. A hoci som známy tým, že na svoj koníček obetujem dosť veľa peňazí, zaplatiť 200 EUR za vyfotografovanie troch-štyroch zaujímavých lietadiel sa skutočne neoplatí. Na pôde pasažierskych letov je Sharjah hlavne základňou nízkonákladovej spoločnosti Air Arabia, ktorá tu má denne niekoľko desiatok letov, pravidelnými návštevníkmi sú aj niektoré spoločnosti z Indie, Pakistanu či Saudskej Arábie, taktiež zo sféry low-cost dopravcov. Väčšinu z nich však možno vidieť rovnako aj v Dubaji.

A320 Air India VT-ESE (SHJ)

A320 Flynas VP-CXM (SHJ)

Napriek tomu som sa rozhodol, že letisku Sharjah venujem aspoň poldňovú návštevu, pričom som po prvýkrát hľadal miesto, odkiaľ je možné fotografovať zvonka. Letisko disponuje rovnako ako Dubaj dráhou v smere 12/30, pričom platia rovnaké pravidlá o smere lietania. Počas mojej návštevy sa lietalo v smere 30, preto som sa snažil nájsť vhodnú fotopozíciu na juhovýchodnom okraji letiska. Z internetových zdrojov som si prečítal, že možné miesto je vo vnútri Sharjah National Park, veľkej zelenej oázy južne od Al Dhaid Road, po zaplatení vstupného a preskúmaní celého parku som však žiadne skutočne vyhovujúce miesto nenašiel. Uprostred parku je síce veľký trávnatý kopec, z ktorého je krásny výhľad na priblíženie na RWY 30, avšak vzdialenosť od osi dráhy je príliš veľká pre môj 300mm objektív. Pokračoval som preto v pátraní a napokon som usúdil, že jediným vhodným miestom je parkovisko pri východnom vstupe do parku, ktoré bolo prakticky prázdne. Navyše je tu veľa stromov, ktoré poskytujú príjemný tieň. Spotter si môže vybrať uhol fotografovania, aký mu vyhovuje, z niektorých miest parkoviska je prilietavajúce lietadlá vidieť zďaleka. Bohužiaľ, intenzita prevádzky v Sharjahu je pomerne slabá a niekedy celé hodiny neuvidíte nič iné len pár lietadiel Air Arabia. Medzi jej letmi sa však môže vyskytnúť nejaká očakávaná alebo neočakávaná lahôdka, ktorá návštevu Sharjahu urobí zaujímavou. Aj ja som mal to šťastie, a preto som naspäť do Dubaja odchádzal relatívne spokojný. Spolu s úspešným niekoľkodňovým fotografovaním v Dubaji bola táto návšteva veľmi plodná. A hoci som to pôvodne neplánoval, do Spojených arabských emirátov som sa vrátil už presne o rok, o tom však až v niektorom z nasledujúcich trip reportov.

A320 Air Arabia A6-ANS (SHJ)

B747-400F Singapore Airlines Cargo 9V-SFQ (SHJ)




Související kategorie

Komentáře



Nebyly vloženy žádné komentáře.

Partneři


Reklama
Používáním tohoto webu vyjadřujete souhlas s tím, že využívá pro analýzy a přizpůsobení obsahu soubory cookie. Další informace