Spotting trip report – Spojené arabské emiráty (1. časť)

• 21.08.2016 09:15
• Letecké cestopisy

Náročnejší spotteri mi určite dajú za pravdu, že pestrosť objektov ich záujmu v Európe z roka na rok klesá. A to nielen zánikmi a zlučovaním leteckých spoločností, ale aj prevahou bielej farby v ich sfarbeniach a unifikáciou ich flotíl na moderné, úsporné a životnému prostrediu menej škodiace lietadlá. S týmto trendom my spotteri bohužiaľ nemôžeme urobiť vôbec nič, jedine ak vybrať sa do lokalít, kde je pestrosť na oblohe predsa len väčšia. Ak pominieme fakt, že nie každý má dostatok peňazí na to, aby mohol cestovať do odľahlých končín sveta za svojím koníčkom, niektorí môžu mať problém aj s dostatkom času na takýto výlet, zostáva tu ešte otázka, ako je to s fotografovaním lietadiel v týchto lokalitách. Nejde ani tak o vhodné miesta na fotografovanie, tie sa napokon v lepšej alebo horšej miere nájdu na každom letisku, ale skôr o akceptáciu nášho hobby či už oficiálnymi úradmi alebo domácou verejnosťou. Asi nie je žiadnym tajomstvom, že arabské či moslimské krajiny (vieme, že to nie je to isté) nie sú práve najchápavejšie k spottingu ako takému, čo je veľká škoda, nakoľko spotteri vo veľkej väčšine nechcú leteckej doprave, bezpečnosti krajiny ani domácemu obyvateľstvu žiadnym spôsobom uškodiť, napokon boli by tým sami proti sebe. Bohužiaľ, chápanie týchto ľudí (či už na bežnej úrovni alebo so zverenou úradnou mocou) je dosť archaické a táto situácia sa len pomaly mení, ak vôbec. Pritom práve tieto krajiny ponúkajú pomerne pestrú leteckú scénu, navyše nie až tak ďaleko od našich domovov. Našťastie, aj tu existujú krajiny, v ktorých spotter pri troche snahy neodíde naprázdno.

Takou krajinou sú napríklad Spojené arabské emiráty, spolok viac-menej nezávislých emirátov, z ktorých najznámejší je samozrejme Dubaj. Vďaka faktu, že letecké spoločnosti Emirates a Etihad Airways sa aj vďaka štedrosti ich vládcov vyvinuli za pár rokov na svetových lídrov a ukrajujú stále väčší podiel na trhu aj tradičným európskym leteckým dopravcom, nie je táto oblasť pre našincov neznáma. V posledných rokoch sa okrem týchto vysokokvalitných spoločností začali v našich končinách objavovať aj low-cost alternatívy, napr. v podobe FlyDubai, a Dubaj majú vo svojich letových poriadkoch aj nízkonákladoví dopravcovia z našich krajín, napr. Travel Service/Smartwings či Wizzair. Stále viac Slovákov a Čechov tak mieri na svoje dovolenky či nákupy do Dubaja, ktorý sa stal cenovo dostupnejším, najmä konečne po zrušení vízovej povinnosti. Skalní spotteri však Dubaj a okolie „objavili“ už oveľa skôr. Internet je plný nádherných fotografií vzácnych a exotických lietadiel z Dubaja či Sharjahu (budem používať tento anglický názov, nech mi jazykovedci odpustia) najmä z 90. rokov, na ktorých sú typy a spoločnosti v tom čase v Európe už dávno nevídané. Oficiálne je v Spojených arabských emirátoch fotografovanie vojenských a strategických objektov (medzi ktoré patria aj letiská) zakázané, doslovne vzaté to však neplatí na lietadlá ako také. Treba teda zabudnúť na fotografovanie „európskym“ štýlom (t.j. rebrík pristavený priamo pri plote), avšak oficiálne nie je zakázané vyfotografovať lietadlo letiace napr. na priblížení na pristátie pred letiskom. Zámerne píšem „oficiálne“, pretože podobne ako v mnohých iných prípadoch, aj tu všetko závisí od spôsobu interpretácie zákonov a nedá sa vylúčiť, že aj za takéto fotografovanie sa môže spotter dostať do problémov.

V porovnaní s inými krajinami arabského polostrova je však spotting v Spojených arabských emirátoch relatívne bezpečný. Arabi sú navyše „podnikavý“ národ, takže ak majú možnosť na tom niečo zarobiť, zákony idú bokom a peniaze sa dostávajú na prvé miesto. To je prípad letiska Sharjah, na ktorom už od 90. rokov existovala oficiálna možnosť zakúpiť si vstup na plochu s fotografovaním lietadiel, ktorú spotteri aj hojne využívali. Bohužiaľ, počet a atraktivita lietadiel v Sharjahu postupne klesali, zatiaľčo poplatky za toto povolenie typicky arabsky rástli (bolo treba predsa využiť záujem), a tak sa niekedy okolo roku 2010 tieto dve krivky pretli a dnes už možno s istotou povedať, že sa táto akcia absolútne neoplatí. Tomu sa však budem podrobnejšie venovať neskôr. Hlavnou atrakciou Spojených arabských emirátov pre spottera totiž zostal Dubaj. Toto pulzujúce moderné mesto, v ktorom s výnimkou starej historickej časti Deira, pripomínajúcej skôr malú Indiu či Bangladéš, vidno na každom kroku, že peniaze tu skutočne nechýbajú, je veľkým lákadlom pre európskych turistov. Kúpanie v mori, nákupy (aj keď už nie tak lacné ako kedysi), moderná architektúra, ale popritom aj staré orientálne vône, to všetko sem láka ročne milióny návštevníkov. A tomu zodpovedá aj hlavné letisko emirátov, Dubaj. V roku 2015 odbavilo vyše 78 miliónov cestujúcich, čo je absolútne úžasné v porovnaní so skromnými údajmi z roku 1990 (niečo vyše 4 milióny cestujúcich ročne). A nakoľko vnútroštátna letecká doprava v Dubaji prakticky neexistuje, letisko prekonalo dlhoročného lídra v počte odbavených cestujúcich na medzinárodných letoch (Londýn-Heathrow) a stalo sa číslom 1. V celkovom počte odbavených cestujúcich zaujíma tretie miesto a stále rýchlo rastie.

V porovnaní s inými letiskami tejto veľkostnej kategórie si však musí vystačiť s oveľa menšími rozmermi a parametrami. Úplne obkolesené mestom z troch strán, nemá sa už kam rozvíjať, a tak sa musí uspokojiť s dvoma vzletovými a pristávacími dráhami v smere 12/30, ktoré sú umiestnené paralelne tesne vedľa seba a majú dĺžku 4000 resp. 4450 metrov. Malá vzdialenosť medzi nimi neumožňuje ich simultánnu prevádzku (teda súčasné pristátia alebo vzlety na oboch dráhach), a preto sa spravidla jedna dráha používa na pristátia a druhá na vzlety. Prevažujúci smer vetra v Dubaji je po väčšinu roka od mora, preto dominantnou dráhou na pristátie je RWY 30L, na vzlety sa vtedy používa RWY 30R (aj keď niektoré pristátia môžu byť aj na túto dráhu, najmä ak smerujú k Terminálu 2). V ranných hodinách a v niektorých obdobiach roka je však prúdenie vzduchu opačné a vtedy sa na pristátia používa RWY 12L a na vzlety RWY 12R, výnimky sú v tomto prípade veľmi zriedkavé. Pri tak vysokých výkonoch, aké letisko DXB dosahuje, je systém dvoch paralelných dráh veľmi nedostatočný, čo vyžaduje husté intervaly medzi lietadlami, najmä v časoch špičiek. Zároveň zohnať dobré sloty na letisku DXB je takmer nemožné, najmä v noci, kedy sa uskutočňuje väčšina letov. Kritická situácia nastáva, ak je jedna z dráh uzatvorená, napr. pre údržbu alebo mimoriadnu situáciu. Nedávno napr. spoločnosť Emirates dobrovoľne zrušila počas letného obdobia desiatky svojich letov, aby odľahčila letisku počas nevyhnutnej rekonštrukcie najprv jednej a potom druhej dráhy. Riešením tohto problému je aj to, že veľká časť prevádzky na letisku DXB sa uskutočňuje veľkokapacitnými lietadlami, najmä v prípade domáceho dopravcu Emirates, ktorého najmenším typom vo flotile je A330-200.

Nápor cestujúcich na letisku musí zvládať aj terminálová infraštruktúra. Oficiálne existujú na letisku DXB tri terminály – Terminály 1 a 3 sa nachádzajú na južnej, Terminál 2 na severnej strane. Hlavnému domácemu dopravcovi Emirates slúži Terminál 3, ktorý pozostáva okrem hlavnej haly z troch „Concoursov“ A, B a C. Ich rozmery sú obrovské a v čase špičky sú okolo nich zaparkované nekonečné rady smeroviek s typickou vlajkou Spojených arabských emirátov. Túto „idylku“ narúšajú len A380 spoločnosti Qantas, ktorá si v spolupráci s Emirates zriadila v Dubaji svoj hub pre prestup do európskych destinácií a s výnimkou Londýna-Heathrow už neprevádzkuje žiadne lety ďalej na západ. Svetovým unikátom je aj Concourse A, ktorý bol postavený účelovo pre odbavenie lietadiel A380, ktorých je Emirates najväčším užívateľom na svete. V Termináli 1 sú odbavované lety väčšiny ostatných leteckých spoločností a aj tento terminál bol nedávno rozšírený o Concourse D. Na opačnej strane dráh sídli Terminál 2, ktorý svojím vzhľadom (zvonku i zvnútra) akoby ani nepatril na DXB, a ktorý slúži jednak druhému domácemu dopravcovi FlyDubai, ako aj väčšine low-cost dopravcov, ktorí ešte na toto letisko lietajú. Odbočí sem po pristátí aj väčšina letov iránskych spoločností. Tento terminál je predovšetkým určený na point-to-point dopravu, teda bez prestupov, aj keď nedávno bola našťastie zavedená možnosť presunu medzi Terminálom 2 a Terminálmi 1 a 3 vnútroletiskovým „shuttlom“, bez nutnosti vychádzať do verejnej časti letiska. Donedávna bol prestup medzi severnou a južnou časťou letiska veľmi nepohodlný, cestujúci musel prakticky vyjsť von (aj za použitia víz, ak boli potrebné), zobrať si taxík na opačnú stranu letiska a tam znovu absolvovať vstupné procedúry do tranzitu. Terminál 2 tak aspoň čiastočne odľahčuje hlavnú južnú stranu letiska, ktoré by inak nápor cestujúcich nezvládlo.

Čo je problémom pre letisko, to je výhodou pre spottera. Hustá prevádzka je odmenou za prostriedky vynaložené na cestu do Dubaja, i za isté riziko, ktoré pri fotografovaní podstupuje. Zo zoznamu dopravcov, ktorí na DXB lietajú, je jasné, že o vzácne úlovky tu bude postarané. Ich počet sa však postupne znižuje a ani atraktivita Dubaja už nie je to čo bývala. Ako som už spomínal, veľký počet letov sa realizuje v noci, takže spotter musí počítať s tým, že niektoré lietadlá jednoducho nie je možné odchytiť. Ani ranné hodiny nie sú na fotografovanie vhodné, nakoľko poloha slnka je mierne z druhej strany, z ktorej však neexistujú dobré fotopozície. Fotografovanie z terminálov je prakticky nemožné, nakoľko väčšina skiel je okrem tónovania pokrytá charakteristickými ornamentami a navyše väčšinou chodbu od apronu oddeľuje buď dvojité sklo alebo veľká medzera. Nakoľko letisko je prakticky uprostred mestskej zástavby, ani v okolí terminálov nie je dostatok miesta na nejaké zábery, navyše v tomto prípade by išlo o jasné porušenie platných zákonov, zakazujúcich fotografovanie strategických objektov. Jedna z mála možností zachytiť niektoré lietadlá na zemi je z poschodového parkovacieho domu vedľa administratívnej budovy spoločnosti Emirates, avšak aj tu sa nachádza veľa kamier, takže dlhšia prítomnosť začne byť podozrivá a skôr či neskôr možno počítať s návštevou polície alebo bezpečnostnej služby a v lepšom prípade s vykázaním z miesta. Navyše, nakoľko ide o fotografovanie na väčšiu vzdialenosť, vysoké teploty predstavujú ďalší problém v podobe heat-hazu. Pokiaľ teda nechcete vyfotografovať jedno konkrétne lietadlo, je lepšie sa tomuto miestu vyhnúť.

Najlepšou sezónou na návštevu Dubaja je naše zimné obdobie, resp. jeseň alebo jar. Je to jednak z dôvodu vysokých teplôt v lete, ktoré v Dubaji bežne dosahujú až 45-50 stupňov, a jednak z dôvodu nevhodnej polohy slnka vo vzťahu k orientácii dráh. Od konca októbra do konca marca sú teploty v Dubaji veľmi príjemné, spravidla v rozmedzí 25 až 30 stupňov, vďaka prítomnosti púšte a teda nízkej vlhkosti vzduchu nevzniká ani pocit dusna. Samozrejme, v zime je aj riziko ojedinelého dažďa alebo oblačnosti, ja som však doposiaľ mal na počasie v tomto období šťastie a okrem pár dní s oblačnosťou som si väčšinou užíval slnečné počasie. Vyhnúť sa treba samozrejme vianočnému a novoročnému obdobiu, kedy sú ceny hotelov výrazne vyššie, inak je možné najlacnejšie hotely v Dubaji zohnať aj za ceny okolo 35-50 EUR za noc pri jednoposteľovej izbe, samozrejme nemožno rátať s vysokým komfortom. Pokiaľ nechcete po Dubaji denne precestovať niekoľko desiatok minút, odporúčam hotely v časti Deira, ktorá je s letiskom prepojená metrom. Metro zaručuje rýchlu dopravu, vyhnete sa pravidelným zápcham na uliciach, v ktorých stoja bohužiaľ aj taxíky. V kombinácii s autobusmi je MHD najlepším riešením pre spottera, nakoľko sa ňou dostane na obe mnou používané spotterské pozície. Samozrejme, alternatívou môže byť aj prenájom auta, ktorý nie je v Dubaji nejako extrémne drahý a pohonné hmoty sú veľmi lacné. Na druhej strane, spôsob jazdenia je typický pre arabské krajiny, čo môže našincovi spôsobovať trochu problémy.

Ubytovanie v starej časti Deira má nielen svoje čaro, ale poskytuje aj veľa možností na lacné stravovanie v miestnych indických, pakistanských, iránskych či iných lacných reštauráciách. Samozrejme, ak spotter príde do Dubaja v rámci rodinnej dovolenky, v takom prípade asi dá prednosť luxusnejším hotelom na západ od zátoky („Creek“), ktorá rozdeľuje Dubaj na dve časti, nakoľko je to od nich bližšie na pláže. Ochudobňuje sa však o typickú atmosféru starých arabských uličiek a trhovísk, zmes vôní (a bohužiaľ aj špiny), na druhej strane je bližšie trochu sterilným nákupným centrám a moderným atrakciám Dubaja, ktoré ocenia hlavne rodiny s deťmi. Aj odtiaľto sa však červenou linkou metra dá dostať bez prestupu až na letisko a na konečnú stanicu „Al Rashidiya“. Cestovanie v MHD podlieha zónovému systému, pričom všetky tarify umožňujú prestupy do určitej doby, ceny sú pomerne prijateľné. Pre turistu je najlepšie zakúpiť si tzv. Nol card v striebornej farbe, na ktorej je už predplatený istý kredit a ten sa dá postupne dobíjať. Pri každom nastúpení do prostriedku MHD však musí byť na karte minimálny kredit 7.50 AED, inak systém cestujúceho nevpustí. Pri každom vstupe do vozidla a tiež výstupe je potrebné kartu priložiť k čítačke, ktorá ukáže aktuálny tarif i zostatok, inak nebude tarif odrátaný správne. Metro i autobusy fungujú veľmi spoľahlivo a nedávno bol odstránený aj handicap, keď metro nejazdilo v piatok ráno (čo je v arabských krajinách najväčší deň oddychu). Takto vybavený sa spotter môže vydať na fotografovanie na DXB, ktorému sa budem venovať v nasledujúcej časti trip reportu.

Související kategorie