Spotting trip report – Juhoafrická republika (1. časť)

• 10.07.2016 09:15
• Letecké cestopisy

Juhoafrická republika bola vždy vysoko na zozname mojich spotterských plánov, pričom bola jednou z destinácií, kde by ma okrem fotografovania lietadiel zaujímali aj klasické turistické ciele, nakoľko krajina má v oboch oblastiach veľa čo ponúknuť. So spottingom na juhoafrických letiskách nie je nejaký zásadný problém, toto hobby je tu vcelku tolerované a výsledky sú veľmi dobré. Horšie to je s bezpečnostnou situáciou najmä v chudobnejších aglomeráciách veľkých miest, kde predovšetkým krádeže a lúpeže nie sú úplne neznámym pojmom. Najmä ak má človek na krku fotoaparát za niekoľko stoviek EUR a už zďaleka má na čele napísané, že je cudzinec. Napriek tomu som obavy prekonal a v roku 2009 som sa do Južnej Afriky prvýkrát vypravil. Vďaka veľkej obozretnosti a dodržiavaniu sprísnených bezpečnostných pravidiel prebehol celý výlet bez problémov a domov som prišiel veľmi spokojný, s plnými kartami fotografií zaujímavých a vzácnych lietadiel. A keďže letecká scéna sa aj tu pomaly obmieňa, letecké spoločnosti prichádzajú a odchádzajú a najmä Johannesburg je stále cieľovou destináciou mnohých atraktívnych dopravcov, nastal čas návštevu krajiny zopakovať. V roku 2014 sa objavil zaujímavý tarif holandskej leteckej spoločnosti KLM, ktorý po zakúpení cez švajčiarsku stránku sesterskej spoločnosti Air France vyšiel ešte výhodnejšie, čo bol posledný impulz na rozhodnutie, že na prelome septembra a októbra 2014 povedie moja cesta opäť na južný cíp Afriky.

Nakoľko som nechcel tak ďaleký a napriek výhodnej cene aj drahý výlet venovať čisto len lietadlám, rozmýšľal som nad tým, o akú turistickú atrakciu ho tentokrát rozšíriť. Päť rokov dozadu sme k spottingu v Johannesburgu pridali dvojdňový výlet do Kapského mesta, ktorý nás priam nadchol. Nielenže samotné mesto je oveľa krajšie ako Johannesburg, ale najmä jeho okolie je pre objavovanie priam ako stvorené. A tak sme si aj v Kapskom meste neplánovane prenajali auto a hneď po prílete sa vydali na scénickú jazdu k Mysu dobrej nádeje. Jazda po kľukatej ceste pozdĺž oceánu bola skutočne nádherná, navštívili sme kolónie tučniakov, vystúpili na maják na najjužnejšom cípe Afriky a cez úpätie Stolovej hory sa vrátili po takmer celodennom výlete späť do mesta. V hľadaní podobne atraktívneho turistického cieľa mi tentokrát napadla myšlienka navštíviť Krugerov národný park. Ten je síce od Johannesburgu relatívne ďaleko, avšak stále je to akceptovateľná vzdialenosť aj na cestu autom. Medzi Johannesburgom a niekoľkými letiskami v okolí Krugerovho národného parku síce existuje aj letecké spojenie, avšak ceny sú pre chýbajúcu konkurenciu pomerne vysoké a obrali by sme sa tak o atrakcie po trase, a tak sme sa rozhodli pre dopravu autom. Po tomto rozhodnutí bol teda náš týždňový pobyt v Južnej Afrike v podstate naplánovaný, a tak som sa pustil do prípravných prác s ubytovaním, cestovnými trasami, miestami na fotografovanie a pod., nakoľko ja nikdy nič pri svojich výletoch nenechávam na náhodu.

A potom prišla sobota 27. septembra 2014 a my sme vyrazili rannou linkou KLM z Viedne do Amsterdamu, kde sme vo veľmi krátkom čase prestúpili na Boeing 777-200 smerujúci do Johannesburgu. Pre KLM zrejme až príliš krátkom čase, nakoľko môjmu spolucestujúcemu po prílete do cieľa neprišla jeho podaná batožina. Prestupový čas bol podľa môjho názoru dostatočný, navyše moja batožina prišla absolútne v poriadku, hoci sme absolvovali check-in približne v tom istom čase na vedľajších pultoch. Nedalo sa nič robiť, nasledujúcich 24 hodín nebolo jednoduchých a ani „starostlivosť“ o cestujúceho s chýbajúcou batožinou zo strany handlingového agenta KLM v Johannesburgu nebola najlepšia. Tá nakoniec priletela až rovnakým letom o 24 hodín neskôr, hoci večer v deň nášho odletu letelo ešte niekoľko letov z Európy do Johannesburgu, vrátane A380 Air France, spoločnosť však radšej nechala cestujúceho bez batožiny rovných 24 hodín... Problém sa však nakoniec vyriešil a, hoci tým trochu predbehnem udalosti, bol to napokon jediný problém, ktorým bola naša cesta poznamenaná. Na pobyt v Juhoafrickej republike sme mali rovných 7 dní, ktoré sme podelili na 4 dni spottingu v Johannesburgu a okolí a 3 dni na cestu a pobyt v Krugerovom národnom parku. Návštevu Krugera sme si naplánovali doprostred pobytu, a tak sme hneď na druhý deň po prílete mohli vyraziť na prvý spotting letiska Johannesburg. Nakoľko pre mňa išlo už o druhú návštevu, v oblasti som sa dobre vyznal a všetky potrebné miesta som poznal prakticky po pamäti. Raz sa dokonca stalo, že som domácej dvojici poradil, ako sa dostať na hľadanú adresu :-).

Letisko v Johannesburgu sa nachádza severovýchodne od metropoly a nesie meno O. R. Tambo International po aktivistovi proti apartheidu Oliverovi Reginaldovi Tambovi. Kedysi nieslo meno Jan Smuts International Airport. Nakoľko Johannesburg leží v nadmorskej výške viac ako 1700 metrov, letisko potrebuje aj dlhšie vzletové a pristávacie dráhy. Má dve paralelné, v smere 03/21, pričom východná 03R/21L má dĺžku 3400 metrov a západná 03L/21R je s dĺžkou dokonca 4418 metrov najdlhšou vzletovou a pristávacou dráhou na africkom kontinente. Terminály letiska sa nachádzajú na západnej strane, v tesnej blízkosti dráhy 03L/21R, ktorá slúži pre všetky vzlety a v niektorých častiach dňa aj na niektoré pristátia. Vzdialenejšia dráha 03R/21L sa používa výhradne na pristátia, avšak nakoľko je od terminálov ďalej, spotter musí rátať s tým, že mu nejaké to pristátie „utečie“ na druhej dráhe. Nakoľko krajina leží na južnej pologuli, sú tu dve významné odlišnosti oproti spottingu u nás: Jednak slnko počas dňa „putuje“ po severnej strane a nie po južnej ako u nás a jednak ročné obdobia sú tu opačne ako v našich zemepisných šírkach. Johannesburg má relatívne stabilný počet slnečných hodín v každom mesiaci v roku, miestna zima (počas nášho leta) je však suchšia a chladnejšia, zatiaľčo miestne leto (počas našej zimy) je charakteristické väčším počtom zrážok a vyššími teplotami. My sme tentokrát zvolili kompromis v podobe návštevy medzi uvedenými dvoma krajnými obdobiami, kedy sú dni už o niečo dlhšie ako v zime a aj teploty príjemné. Pre fotografovanie okolo letiska je auto absolútne nevyhnutné a cez internet sa dá zabezpečiť za dobré ceny. V Juhoafrickej republike sa síce jazdí vľavo, pri troche opatrnosti to však nie je veľký problém.

Prevažujúci smer lietania je z juhu na sever, teda pristátia na RWY 03R (a čiastočne 03L) a vzlety z RWY 03L. Pri zmene smeru vetra však prevádzkovateľ letiska ACSA bez problémov zmení smer lietania na opačný, počas nášho pobytu sa to však stalo iba v jeden deň. Pre spottera je dobré to, že lepšie fotopozície sú práve na južnej strane letiska, teda na pristátie na dráhy 03, predovšetkým tú pravú. Trochu nevýhodou je, že letisko leží na akejsi vyvýšenine a najmä na jeho južnom okraji sa okolitý terén pomerne výrazne zvažuje, čo zhoršuje uhol fotografovania, preto sa treba dostať čo najbližšie k začiatkom dráh, kde sú už lietadlá veľmi nízko. Fotografovanie pri samotnom múre letiska nie je možné, v miestnej časti Impala Park síce existuje malé detské ihrisko, ktoré leží takmer presne oproti bodu dotyku na dráhu 03R, avšak pre množstvo prekážok nie je na fotografovanie veľmi vhodné. Preto sme sa uspokojili s pozíciami na priblížení. Ráno sme zvolili malú bočnú uličku Leith Road v štvrti Bartlett, ktorá vedie k nejakým špedičným firmám a často po nej jazdia nákladiaky, avšak na jej začiatku sa dá zaparkovať na jej okraji alebo v jej tesnom susedstve a lietadlá sú na pristátie ako na dlani, dokonca s veľmi dobrým výhľadom do ďaleka. Popoludní sa stačí presunúť na opačnú stranu približovacej svetelnej sústavy, do ulice Jones Road, kde je hneď za pravouhlou zákrutou ideálne miesto na fotografovanie a nakoľko cesta stúpa smerom nahor, aj s lepším uhlom ako ráno. Pokračovaním po Jones Road smerom na západ sa možno dostať na jedinú rannú fotopozíciu pre dráhu 03L, pred križovatkou s Taljaard Road, lietadlá sú tu však ešte pomerne vysoko, nakoľko prah RWY 03L je hodne ďaleko. Ak pôjdete ďalej po Jones Road smerom na severozápad, dostanete sa na popoludňajšiu pozíciu pre dráhu 03L, za križovatkou s Webb Road. Tieto štyri miesta vám úplne postačia, ak sa uspokojíte s fotografiami lietadiel na pristátie proti oblohe.

V Johannesburgu toho veľmi viac na výber ani nie je. Pokiaľ sa lieta v smere 03, podarilo sa nám dostať ešte na jednu fotopozíciu, z ktorej sa dali v obmedzenej miere fotografovať vzlety widebodies a niektorých menších strojov z dráhy 03L. Tá sa však nachádza v oblasti hangárov, do ktorej je regulovaný vstup cez vrátnicu na severe letiska a tu som musel využiť svoje umenie ľsti a tvárenia sa ako človek idúci na jednanie, inak sa do tejto oblasti nedostanete. Jediná možnosť zachytiť lietadlá na zemi je z malého futbalového ihriska v štvrti Bonaero Park, vedľa ktorého je voľný trávnatý priestor, prístupný poľnou cestou z Bonaero Drive. Je tu pekný výhľad na rolovaciu dráhu, vedúcu od RWY 03R/21L, avšak fotografom môže prekážať pomerne vysoký múr letiska a malé medzery medzi lampami na múre. Pokiaľ by sa výnimočne lietalo v smere 21, pre dráhu 21L existuje dobrá ranná fotopozícia na voľnom priestranstve pri Carp Road, pred križovatkou s Daeraad Street. Pre popoludnie je to zase miesto na Louis Botha Road, za križovatkou s Marco Polo Road, tu však treba poznamenať, že táto oblasť je husto zastavaná rodinnými domami, sú tam stromy, antény a pod., takže skutočne nemožno očakávať viac ako malý výrez medzi prekážkami, v ktorom možno urobiť 4-5 záberov. Fotopozície pre dráhu 21R som doposiaľ nikdy nevyskúšal, možnosti tu však určite sú, nakoľko priestor severne od letiska je pomerne voľný. Pre menej náročných fotografov možno spomenúť aj oficiálne vyhliadkové miesta v oboch termináloch, Domestic aj International, ktoré sú však za sklom a vhodné iba v popoludňajších hodinách.

Prevádzka na letisku O. R. Tambo International Airport je veľmi pestrá a rovnomerne rozložená do celého dňa. Najlepšie možnosti na fotografovanie sú logicky ráno a potom od neskoršieho popoludnia a večer, bohužiaľ niektoré unikátne a vzácne lietadlá lietajú práve v obedňajších hodinách, kedy je slnko priamo zhora. Dominujú samozrejme domáci dopravcovia South African Airways, Mango (low-cost dcérska spoločnosť SAA), Kulula.com (čo je brandová značka spoločnosti Comair) a samotný Comair, lietajúci vo farbách franchisingového partnera British Airways. Najmä Kulula ponúka unikátne sfarbenia svojich Boeingov 737, dokonca aj reklamných sfarbení na autopožičovňu Europcar je hneď niekoľko verzií, takže o pestrosť nie je núdza. Týchto hlavných dopravcov dopĺňa veľké množstvo malých turbopropov. Pre európskeho spottera sú asi najvzácnejšie rôzne spoločnosti z okolitých afrických štátov, napr. Air Zimbabwe, LAM Mocambique, Air Namibia, Air Madagascar, Air Botswana, RwandAir, TAAG Angola Airlines, Kenya Airways a ďalšie. Svoje zastúpenie má aj cargo doprava, dokonca je možné tu občas vidieť aj nejakú tú IL-76. Pre milovníkov staršej generácie lietadiel je potešením ešte zopár Boeingov 737-200, ktoré sú tu stále v prevádzke, hoci ich počet rapídne klesá. Prekvapiť môže nejaký nečakaný návštevník, letiaci na údržbu do niektorého z hangárov na letisku. Mimochodom, ešte v roku 2009 sa na plochu niektorých domácich prevádzkovateľov, sídliacich na severe letiska (napr. Safair, Federal Air a pod.) dalo po istej dávke presviedčania dostať, pri našej druhej návšteve sme už bohužiaľ narazili na jednoznačné odmietnutie. Aj napriek tomu však toto letisko je pre spottera veľmi zaujímavé, pritom v okolí Johannesburgu sa nachádzajú aj ďalšie menšie letiská, ktoré sa oplatí navštíviť, ale o tom až v nasledujúcej časti trip reportu.

Související kategorie