Možno mi viacerí dáte za pravdu, ale spotting sa, predovšetkým v Európe, postupom rokov stáva stále menej atraktívnym a pestrým. Diverzita leteckých spoločností klesá, používané lietadlá sa unifikujú na zväčša dvojmotorové výrobky od Boeingu či Airbusu, v menšej miere od Bombardieru či Embraeru, a vďaka prísnym hlukovým predpisom a vysokým prevádzkovým nákladom letecké spoločnosti rýchlejšie obnovujú svoje flotily. Fotografovať stále dookola prevažne biele dvojmotoráky mnohým spotterom nestačí, a tak sa vyberajú na výlety za hranice Európy, ktoré ešte ponúka akú-takú pestrosť. Nemusí však vždy ísť iba o diaľkové výlety, ktoré boli predmetom niekoľkých mojich predchádzajúcich trip reportov. Dokonca niekedy netreba ísť ani do krajín mimo Európy. Jednou z takých krajín je Rusko. Po otvorení sa svetu a roztrieštení Aeroflotu na stovky či tisíce menších či väčších dopravcov sa ruské letiská stali v 90. rokoch pre spotterov veľmi atraktívne. Domáce spoločnosti museli minimálne v prvých rokoch pracovať s tým, čo bolo na domácom trhu dostupné, a tým boli tisíce starých lietadiel zo sovietskych čias, ktoré dostávali častokrát veľmi pestré sfarbenia. Medzi spottermi je dokonca veľmi početná skupina vyslovene milovníkov lietadiel ruskej resp. sovietskej výroby, poznám dokonca prípady, kedy spotteri fotografujú výhradne takéto lietadlá. Nejde pritom o žiadny obdiv ku krajine ako takej, ale k lietadlám, ktoré svojimi tvarmi, hlukom a často i dymovou clonou navodzujú atmosféru 60.-70. rokov, kedy takmer každý typ lietadla bol tvarovo ešte unikátny. Zároveň začali do bývalých sovietskych republík prenikať prvé stroje západnej výroby, najmä prúdové lietadlá 1. a 2. generácie, takže o pestrosť skutočne nebola núdza.
|
|
|
|
AN24 UTair RA-46619 (VKO) |
B757-200 Yakutia Airlines VQ-BMW (VKO) |
Ja som, bohužiaľ, tak ako som spomínal v niektorom z predchádzajúcich rozprávaní, príliš dlho čakal na to, že nájdem partnera na takéto cesty, resp. v prípade Ruska som sa trochu aj obával podmienok na fotografovanie na tamojších letiskách. Že som čakal zbytočne a zmeškal som tak to najkrajšie obdobie na spotting v Rusku, netreba snáď ani zdôrazňovať. V roku 2011 však som sa aj ja rozhodol, že sa do Ruska vypravím, pričom moja prvá návšteva bola spojená aj s výstavou MAKS, ktorá sa pri Moskve koná každý druhý (nepárny) rok. A dopadla tak dobre, že som si ju zopakoval hneď v nasledujúcom roku, tentokrát bez výstavnej časti. V roku 2013 som sa rozhodol návštevu Moskvy vynechať, nakoľko som tam nevidel dostatok nových objektov na fotografovanie, avšak už o rok neskôr som sa do ruskej metropoly vypravil znova, po tretíkrát. Vedel som, že pestrosť lietadiel v Moskve už nie je to čo bývala, avšak stále bola neporovnateľne lepšia ako v strednej alebo západnej Európe. Väčšina ruských leteckých spoločností už presedlala na západné typy lietadiel, avšak stále ešte dosluhovalo niekoľko desiatok starých sovietskych strojov a flotila rôznych ruských vládnych alebo štátnych orgánov bola zastúpená výhradne domácou produkciou. Dostatok dôvodov na to, aby som sa vypravil na ďalší výlet. Nakoľko v roku 2014 sa MAKS nekonal, na odporúčanie ruských spotterov som sa sústredil na jún a júl, ktoré sú v Moskve štatisticky najkrajšie mesiace v roku a dni sú najdlhšie. Nakoľko som bol v tom roku po pracovnej stránke až príliš flexibilný, rozhodol som sa výlet absolvovať na poslednú chvíľu, zatiaľčo v predchádzajúcich prípadoch som si letenku a ubytovanie zabezpečoval s niekoľkomesačným predstihom.
|
|
|
|
AN12 Kosmos Airlines RA-11025 (VKO) |
JAK42D NK Air RA-42373 (VKO) |
V tejto súvislosti mi prišli vhod aj nazbierané míle v Miles and More programe Lufthansy a ponuka tohto programu zakúpiť si letenku na poslednú chvíľu (max. 14 dní pred odletom) za menší počet míľ ako štandardne. Celkovo je však Miles and More podľa môjho názoru asi najmenej výhodný program pre bežných cestujúcich, nakoľko zbieranie míľ prebieha veľmi (skutočne veľmi) pomaly, najmä ak lietate za najnižšie ceny leteniek, zatiaľčo, ako v jedinom programe, vám nazbierané míle automaticky prepadajú po 3 rokoch bez ohľadu na to či naďalej lietate alebo nie. V ostatných programoch stačí raz za určité obdobie odletieť aspoň jeden segment a nazbierané míle z minulosti vám neprepadnú. Ďalšou nevýhodou Miles and More je fakt, že výška „doplatku za poplatky a taxy“ je tak vysoká, že mnohokrát prekonáva cenu celej letenky u iných dopravcov, ak si ju zakúpite v predstihu. V mojom prípade bola výška „doplatku“ 135 EUR, pričom v predchádzajúcich rokoch ma takú sumu nestála ani len celá letenka do Moskvy. Pozitívum, teda flexibilitu, som chcel využiť v tom smere, že by som si výlet rezervoval vtedy, keď bude priaznivá predpoveď počasia. Mesiac jún 2014 bol v Moskve bohužiaľ veľmi daždivý, úhrny zrážok boli skutočne vysoké, a tak sa môj výlet nakoniec posunul až na júl a po niekoľkých odkladoch som si letenku nakoniec kúpil. Bohužiaľ, predpoveď počasia je dnes tak nevyspytateľná a premenlivá, že mi táto taktika neveľmi vyšla a z môjho 5-dňového pobytu v Moskve som skutočne pekné počasie mal tak asi 2 dni, zvyšok ma nepotešil príliš veľkým počtom mrakov, jeden a pol dňa bolo dokonca úplne zamračené. Ale tak musel som narábať s tým, čo bolo k dispozícii a napriek tomu môžem konštatovať, že výlet bol úspešný.
|
|
|
|
IL76MD 224th Flight Unit RA-76669 (VKO) |
IL76T Syrianair YK-ATA (VKO) |
Už pri prvom výlete do Moskvy som zvolil pre svoju cestu nočno-ranné lety z/do Viedne, ktoré mi umožnili využiť pobyt v Moskve na maximum. Moskva je známa tým, že je to veľmi drahé mesto, preto aj ubytovanie nepatrí medzi najlacnejšie, a ani „zabíjanie“ denného svetla presúvaním medzi Viedňou a Moskvou som nepovažoval za najrozumnejšie. Môj let Austrian Airlines ma priviezol na letisko Domodedovo, odkiaľ som už dobre poznal možnosti nočnej dopravy na stanicu metra Domodedovskaja, odkiaľ možno pokračovať mestskou hromadnou dopravou ďalej do rôznych kútov Moskvy. Môj hotel bol úmyselne zvolený len 15 minút pešo od tejto stanice, takže po zložení batožiny na recepcii hotela som sa hneď prvým ranným metrom mohol vydať na prvý spotterský deň. Mal som v pláne navštíviť všetky tri významné moskovské letiská – Vnukovo, Domodedovo i Šeremetievo. Na všetky tri letiská, resp. ich spotterské pozície je možné dostať sa mestskou alebo prímestskou dopravou. Jazdiť v Moskve autom som sa totiž ešte neodhodlal a asi ani neodhodlám, hoci pomery na cestách na Slovensku sú z roka na rok viac a viac plné arogancie, na Moskvu sa ešte nechytáme. Pri presunoch naprieč Moskvou je absolútne nevyhnutné využívať metro. Je rýchle, lacné a má najväčšiu sieť na svete. Spravidla z každej stanice potom smerujú autobusy do všetkých smerov. Pred pár rokmi zaviedli v Moskve tzv. kartu „Trojka“, ktorá umožňuje cenovo výhodné cestovanie aj s prestupmi medzi metrom, autobusmi, trolejbusmi a električkami. Tá platí aj na niektoré prímestské autobusy, z tých, ktoré použije spotter neplatí prakticky len na linku 308 na letisko Domodedovo.
|
|
|
|
IL96-300 Rossiya RA-96017 (VKO) |
JAK40 Vologda Air Enterprise RA-88231 |
Moja spotterská príprava pred cestou mi naznačila, že v pondelok bude najlepšie vyraziť na letisko Vnukovo, a tak som aj urobil. Toto letisko ponúka v súčasnosti najlepší potenciál na staršie lietadlá sovietskej výroby, nakoľko tu okrem vládnej letky sídli aj spoločnosť Gazpromavia a Vnukovo slúži aj ako cieľové letisko pre drvivú väčšinu letov všeobecného letectva smerujúcich do Moskvy. A v Rusku môže aj dnes let všeobecného letectva predstavovať kľudne TU-134. Letisko Vnukovo je najmenším z uvedenej trojice, jeho bránami prejde ročne okolo 11 miliónov cestujúcich. V minulosti slúžilo výhradne ako vnútroštátne letisko, resp. na prijímanie vládnych delegácií. Dnes z neho lietajú vnútroštátne i medzinárodné lety, ktoré využívajú dva terminály, jeden z nich otvorený len nedávno. Letisko má taktiež dve vzletové a pristávacie dráhy, 01/19 a 06/24, obe majú zhodne dĺžku 3 060 metrov a navzájom sa križujú. Dlhé roky bola jedna z dráh vždy v rekonštrukcii, čo výrazne uľahčilo spotterom prácu, bohužiaľ v súčasnosti sú už používané obe, pričom ich používanie sa môže meniť počas dňa. Našťastie, dobré fotopozície existujú na troch zo štyroch koncov, konkrétne na koncoch dráh 01, 06 a 19, ale ani pred dráhou 24 nie je spotter úplne bez šance. Prakticky severo-južná dráha 01/19 začína na južnom konci pri Kyjevskej diaľnici, pričom svetelný približovací rad pokračuje aj južne od diaľnice. V týchto miestach sa nachádza čerpacia stanica a za ňou polia, takže spotter si môže vybrať jemu vyhovujúcu rannú pozíciu podľa svojich potrieb a možností. Ja osobne preferujem vyšľapať si ďaleko do poľa, uhol fotografovania je tam lepší, nezavadzajú tam žiadne lampy a spotter nie je tak na očiach. Treba totiž poznamenať, že v prípade plánovaných VIP letov (napr. prezidenta Putina) možno v okolí letiska očakávať zvýšený pohyb vojenských síl, ktorým by mohol fotograf vadiť, preto je lepšie správať sa menej nápadne a byť mimo zraku zložiek OMON.
|
|
|
|
AN24 Motor-Sich UR-MSI (VKO) |
IL62MGr KAPO RA-86576 (VKO) |
Pokiaľ sa stále lieta na dráhu 01, popoludní sa stačí presunúť ďalej na západ pozdĺž Kyjevskej diaľnice, kde sa pri začiatku protihlukovej steny nachádza opäť vhodná fotopozícia. Ja som však zaznamenal, že ak sa aj ráno pristávalo zo smeru 01, už predpoludním spravidla zmenili smer lietania na 06 a v tom prípade sa treba presunúť popri diaľnici ešte ďalej, prejsť nadchodom na autobusovej zastávke a nie veľmi vábnymi dverami sa dostať na malý chodník, ktorý potom vyústi na takmer nepoužívanú asfaltovú cestu, ktorá vedie k prahu dráhy 06 a prakticky ho celý obchádza a ústi na severe na ďalšiu komunikáciu. Tu si môže spotter opäť podľa svojich potrieb a chuti nájsť pozíciu, ktorá mu vyhovuje. Svetlo z južnej strany dráhy 06 končí okolo 15:00, na večerné fotografovanie je možné sa presunúť na opačnú stranu, podmienky tu však nie sú až také dobré. Pokiaľ fúka vietor západných alebo juhozápadných smerov, bude sa pravdepodobne pristávať na dráhu 19 alebo 24. Pri severnom konci dráhy 19 sú taktiež dobré fotopozície, ktoré hojne navštevujú aj miestni spotteri. Zatiaľčo ráno je najlepšie fotografovať z malého chodníčka, ktorý vedie z hlavnej cesty popri príjazdovej diaľnici z Vnukova do Moskvy a spotter je tu prakticky osamotený uprostred lúky a lesa, popoludní je najvhodnejšia fotopozícia nazývaná „Truby“. Nachádza sa na vedľajšej ceste za prahom dráhy, kadiaľ vedie masívne teplovzdušné potrubie, odtiaľ pochádza aj jej názov. Menej náročný spotter si vystačí s fotografovaním zo zeme, tí odvážnejší môžu skúsiť vyliezť až na jeden z dvoch rebríkov na potrubí, ktoré sú ukončené malou plošinou (na každú sa zmestia maximálne dvaja ľudia), odkiaľ je uhol fotografovania oveľa lepší a pri vhodných svetelných podmienkach možno fotografovať aj line-up na dráhu 19. Bohužiaľ, my sme z tejto pozície boli raz vykázaní políciou, ale možno to bolo spôsobené tým, že nás bolo príliš veľa.
|
|
|
|
JAK42D Gazpromavia RA-42436 (VKO) |
JAK42D Gazpromavia RA-42439 (VKO) |
Od prahu dráhy 19 vidieť prilietavajúce lietadlá zďaleka, väčšina letov nalietava od juhu a popri západnom okraji mesta nalietava potom zo severu na dráhu na pristátie. Horšie je to, ak je v používaní dráha 24, na nej sú najmenej vhodné fotopozície. Od rána do cca 15:00 h možno fotografovať od benzínovej pumpy tesne pred odbočkou z Kyjevskej diaľnice na letisko Vnukovo, avšak uhol fotografovania je dosť strmý a lietadlá sa objavia iba na pár sekúnd medzi dvoma lesmi. Na druhej strane sú tu k dispozícii lavičky na sedenie, toalety, ako aj možnosť kúpiť si jedlo a pitie. Na večerné fotografovanie využívajú domáci spotteri miesto, ktoré sa nachádza na príjazdovej ceste k terminálom Vnukova. Tu postávajú v hojných počtoch taxikári a čakajúci, ktorí čakajú na prílet svojich rodinných príslušníkov a od malého lesíka je asi jediná možnosť fotografovať prílety na dráhu 24, aj keď uhol tiež nie je ideálny. My sme vyskúšali fotografovať aj z konca estakády odletového terminálu, ktorá svojou polohou k tomu priam vyzýva a uhol je tu oveľa lepší, avšak miestne bezpečnostné zložky nás odtiaľ rýchlo vykázali. Avšak na vyfotografovanie konkrétneho lietadla to môže postačovať, treba sa tam však zdržovať čo najkratšie. Celkovo možno povedať, že letisko Vnukovo ponúka niektoré veľmi dobré fotopozície, všetky sú dostupné autobusmi od stanice metra Troparjovo a pešou dochádzkou. Bezpečnostné zložky sú na letisku prítomné vo vysokom počte, čo je vzhľadom na prítomnosť vládnej letky logické, vo väčšine prípadov však nepredstavujú pre spottera veľké riziko, odporúčam však správať sa čo najnenápadnejšie, resp. voliť radšej menej viditeľné miesto.
|
|
|
|
A321 Etihad Airways A6-AEB (DME) |
B777-200 Nordwind Airlines VP-BJF (DME) |
Čo sa týka prevádzky, z pravidelných letov sú najvýznamnejšími zákazníkmi letiska Vnukovo spoločnosti UTair (ktorá ale výrazne obmedzila svoje aktivity vplyvom zlej finančnej situácie a vývoja v Rusku), Pobeda, Rossiya, Yakutia a Gazpromavia. Posledne menovaná lieta hojne ešte so svojimi TU-154M, JAK-42 a SSJ-100. Z menších dopravcov napr. Grozny Avia či Vologda Air Enterprise, z charterových zasa I Fly. Medzi zaujímavých zahraničných návštevníkov patrí Mahan Air a Syrianair (ten vrátane cargo letov s IL-76), paletu dopĺňa niekoľko menších spoločností. Najväčším lákadlom na Vnukove sú však lety vládnej letky, ktorá lieta prakticky denne, a to nielen samotné VIP ale aj cvičné lety. Pokiaľ niekam letí napr. ruský prezident, možno očakávať hneď niekoľko letov s typmi IL-96, TU-204 a IL-76. Ako som už spomínal, Vnukovo slúži ako primárne letisko pre lety všeobecného letectva smerujúce do Moskvy, takže tu možno vidieť apron plný lietadiel rôznych veľkostí, od Cessien cez Embraery až po Boeingy BBJ, zaujímavejšie sú samozrejme domáce TU-134, JAK-40 či JAK-42. K tomu sa pridávajú časté lety lietadiel vojenského letectva, takže o zaujímavosti je postarané prakticky každý deň. Aj preto som počas svojej návštevy Moskvy v júli 2014 strávil najviac času práve tu, ale nevynechal som návštevu ani ďalších dvoch letísk, Domodedova a Šeremetieva, ale o tom až v nasledujúcej časti môjho trip reportu.
|
|
|
|
B737-500 Scat LY-AYZ (DME) |
B757-200 Royal Flight VQ-BTM (DME) |
Nebyly vloženy žádné komentáře.
Copyright © 1999-2024 planes.cz | Redakční systém
