V minulej časti som začal rozprávanie o spotterskom výlete na opačný koniec sveta, do Austrálie a na Nový Zéland, ktorý som podnikol v máji 2014 so svojím dobrým kamarátom Thomasom z Rakúska. Za svoj cieľ sme si vybrali Sydney a Auckland, ktoré sme skombinovali do cenovo veľmi výhodnej ponuky od China Southern Airlines. Po 3,5 dňoch v najväčšom austrálskom meste, ktoré sme najmä vďaka nie vždy slnečnému počasiu strávili v prevažnej miere na letisku, pokračovala naša cesta na Nový Zéland, kde sme mali v pláne stráviť 4 dni, a to nielen leteckým programom. Hoci Sydney má väčšie letisko s pestrejšou prevádzkou a aj mesto samotné má asi viac čo ponúknuť, rozhodli sme sa pre toto prerozdelenie z dvoch dôvodov: Nový Zéland je exotickejšia a ťažšie dostupná destinácia ako Austrália a v Austrálii som už predtým bol, konkrétne v Melbourne. O to viac sme sa na novozélandskú časť nášho výletu tešili a hneď na úvod musím konštatovať, že sme určite neboli sklamaní. Náš hotel sme si vybrali opäť blízko letiska, jednak aby sme to nemali ďaleko a jednak aby sme mohli ľahko vyraziť autom na výlety do okolia a nemuseli sa vymotávať z mestských aglomerácií. Auckland Airport Kiwi Motel na predmestí Mangere bol vcelku na slušnej úrovni a mne sa ho podarilo zarezervovať za veľmi priaznivú cenu. Priamo na príjazdovej ceste k letisku sa síce nachádza Hotel Ibis Budget, ten však bol výrazne drahší a mal aj spoplatnené parkovanie.
|
B737-300 Air New Zealand ZK-NGG (AKL) |
A330-200 Fiji Airways DQ-FJU (AKL) |
Letisko Auckland je podstatne menšie ako Sydney, leží asi 20 kilometrov južne od centra mesta a ročne odbaví niečo vyše 15 miliónov cestujúcich. Cestujúcim slúžia dva terminály, medzinárodný a vnútroštátny, ktoré ležia asi 500 metrov od seba a okrem pešieho presunu možno využiť aj shuttle bus zadarmo. Letisko nalietavajú predovšetkým letecké spoločnosti z Ázie a Oceánie, priame spojenie s Európou neexistuje. Časovo najvýhodnejšie spojenie s európskym kontinentom zabezpečuje spoločnosť Emirates, ktorá sem v rozmedzí niekoľkých desiatok minút privádza denne hneď tri svoje A380, jeden s medzipristátím v Sydney, ďalší v Melbourne a tretí v Brisbane. Bolo vždy veľmi zaujímavé sledovať, ako na tomto inak pokojnejšom letisku v tesnom slede pristávajú tri obrie Airbusy za sebou. Avšak tieto lietadlá, rovnako ako väčšina ázijských spoločností, dobre známych z iných letísk, neboli hlavným cieľom nášho záujmu. Boli to predovšetkým domáce a regionálne spoločnosti a ich menšie lietadlá, ktoré nás sem prilákali. A ďalej skutočnosť, že národný dopravca Air New Zealand práve prechádzal etapami hľadania svojej vonkajšej identity a tak bolo možné vidieť ich lietadlá hneď v štyroch odlišných sfarbeniach. Zachytili sme ešte aj éru Boeingov 737-300, ktoré už dosluhovali a svoj posledný let absolvovali v septembri 2015. Hoci aj väčšina regionálnych turbovrtuľových lietadiel malých dopravcov lieta vo farbách Air New Zealand Link, vďaka rôznym sfarbeniam bola aj táto časť scény pomerne pestrá.
|
|
|
|
Beech 1900D Air New Zealand Link ZK-EAK (AKL) |
A320 Air New Zealand ZK-OJR (AKL) |
Pre spottera má letisko Auckland jednu obrovskú výhodu, a síce že používa jedinú vzletovú a pristávaciu dráhu 05R/23L. V skutočnosti sú tam síce dráhy dve, paralelná 05L/23R sa nachádza hneď vedľa, avšak za normálnych okolností sa používa ako rolovacia dráha a na vzletovú a pristávaciu dráhu sa mení len v čase údržby tej hlavnej. Tá má dĺžku 3 635 metrov a v oboch smeroch má niekoľko rolovacích dráh na rýchle odbočenie, pre kapacitu letiska je preto plne postačujúca. Ani v špičkových časoch nedochádzalo k väčšiemu hromadeniu lietadiel čakajúcich na vzlet, možno povedať, že chod prevádzky bol veľmi plynulý. Pre spottera teda už stačilo len jediné, nájsť vhodné fotopozície. V prvý deň nášho pobytu sme sa najprv vybrali do medzinárodného terminálu, nakoľko podľa internetových zdrojov bol odtiaľ údajne celkom slušný výhľad na časť odbavovacej plochy. A skutočne, našli sme miesto, kde sa dalo pohodlne sedieť v relaxačných kreslách a pozerať cez veľké okná na apron a časť dráhy pred nami. V rannom slnku bolo možné niektoré lietadlá aj celkom slušne fotografovať, sklo bolo iba mierne tónované. Priestor je navyše príjemne klimatizovaný. Väčšina lietadiel, aj tie smerujúce k Domestic Terminal, opúšťali dráhu po pristátí presne pred nami, niektoré lietadlá smerujúce k International Terminal boli ešte bližšie. Vzdialenosť k dráhe však bola pomerne veľká, a tak s rastúcou teplotou sa začal prejavovať heat-haze, taktiež horúce výfukové plyny resp. vytláčané lietadlá od medzinárodného terminálu spôsobovali komplikácie. Napokon, nemali sme v pláne zostať v tomto priestore dlho, avšak ak niekto nemá auto, resp. má iba pár hodín napr. na prestup medzi letmi, je tento priestor možnou alternatívou.
|
A340-300 Air Tahiti Nui F-OJGF (AKL) |
B787-8 China Southern Airlines B-2735 (AKL) |
My sme však mali dohodnutý prenájom auta v jednej z menších lokálnych požičovní, a tak sme sa vybrali plniť svoje ciele. Tentokrát sme, na rozdiel od bežnej praxe, dostali auto trochu staršieho roku výroby (2007), ale vo výbornom stave a za celý čas nám nespôsobilo jediný problém. Z autopožičovne smerovali naše kroky najprv na celkovú obhliadku letiska. Ako je jasne vidno z Google Maps, letisko je z južnej a západnej strany obkolesené vodou, čo však nepredstavuje žiadny problém, nakoľko slnko sa tu tiež pohybuje po severnej strane. Vďaka kompaktným rozmerom letiska sa toto dá autom obísť za niekoľko desiatok minút, jediným problémom môže byť vymotať sa cez spleť parkovísk pred medzinárodným terminálom. Nakoľko sa lietalo v smere 23, vybrali sme sa najprv preskúmať východnú časť areálu. Tu sa nachádza asi najznámejšia, dokonca oficiálna, fotopozícia, a to na Puhinui Road, príjazdovej ceste smerom z diaľnice 20. Táto rušná komunikácia stúpa po opustení letiska na východnej strane mostom ponad záliv a tesne za ním sa po oboch stranách cesty nachádzajú malé parkoviská, označené ako Scenic Lookout. A skutočne, poskytujú krásny výhľad na lietadlá pristávajúce na RWY 23L, pričom z hľadiska uhla je lepšie to severnejšie parkovisko. Lietadlá sú síce relatívne ďaleko a menšie turbovrtuľové stroje ani zďaleka nevypĺňajú celú obrazovku pri použití 300mm objektívu, avšak od predpoludnia až do večera sa odtiaľto dajú robiť veľmi pekné zábery. Pokiaľ sa používa smer 23, v ranných hodinách môžu parkoviská zase dobre poslúžiť na line-up zábery veľkých lietadiel, vstupujúcich na dráhu 23L. My sme odtiaľ fotografovali takmer celú flotilu Boeingov 777 Air New Zealand a boli sme s výsledkami spokojní. Jedinou nevýhodou týchto parkovísk je, že ústia na cestu vždy iba v jednom smere, treba sa teda ísť otočiť o hodný kus ďalej.
|
CV580 Air Chathams ZK-CIF (AKL) |
DC3 Air Chathams ZK-AWP (AKL) |
Z parkovísk je rozhľad na celú východnú časť letiska a nás upútala plocha pred hangármi priamo oproti prahom dráh 23R a L. Tu totiž väčšinou stoja odstavené tie najväčšie poklady, ktoré sú v Aucklande bázované, napr. stroje spoločnosti Air Chathams. Táto spoločnosť z rovnomenných ostrovov je roky známa medzi fanúšikmi starých lietadiel tým, že ako posledná na svete ponúka pravidelné lety Convairmi CV-580. Letenky na ostrovy nie sú najlacnejšie a na samotných ostrovoch nie je toho veľa k videniu, avšak veľa fanúšikov lietania si už túto letenku kúpilo, len aby sa mohli odviezť raritným typom lietadla. Air Chathams ich prevádzkuje rovno tri kusy, z toho však iba jeden nesie ich plné farby (stav v čase našej návštevy). Bohužiaľ, aj tu sa prejavila istá smola, ktorá ma spravidla sprevádza na mojich výletoch, pretože práve v čase našej návštevy bol tento Convair v plných farbách na revízii v Aucklande a aj keď ho vytiahli a odstavili na plochu, ostalo z neho len torzo. Pravidelnú linku na ostrovy zabezpečoval iný stroj, lietajúci v celobielom sfarbení, avšak jeho krásne tvary a zvuk motorov sme si aj tak užili. Na naše prekvapenie počas nášho pobytu nepriletel z Chathamových ostrovov jeden Convair, ale hneď dva, a tak sme v jednej chvíli mali na ploche ich celú letku. Okrem vzácnych CV-580 však Air Chathams prevádzkuje ešte ďalšiu lahôdku, krásne vyzerajúcu DC-3 registrácie ZK-AWP, a tá bola v jeden deň nášho pobytu nádherne odstavená uprostred tejto parkovacej plochy. Nedávno začali Air Chathams s ňou dokonca prevádzkovať pravidelné lety z Aucklandu do Whakatane, čo predstavuje ďalšiu príležitosť previezť sa staručkou Dakotou za rozumnú cenu.
|
CV580F Air Freight NZ ZK-KFJ (AKL) |
Jetstream 31 Vincent Aviation ZK-JSH (AKL) |
Air Chathams však nie je jediná, ktorá ponúka staré poklady na aucklandskom letisku. Rovnaký typ lietadla Convair CV-580, aj keď v nákladnej verzii, prevádzkuje v niekoľkých kusoch aj Air Freight NZ, ktorá s nimi lieta regionálne nákladné lety a medzi nimi jej stroje parkujú práve na tejto ploche. Občas sa tu objaví aj Vincent Aviation, príp. iní malí prevádzkovatelia. K vyššie uvedeným hangárom sa dá poľahky dostať miestnou komunikáciou z Hape Drive, pričom po ceste na vás môžu čakať aj iné zaujímavé lietadlá za plotom. Samotná plocha pred hangármi je relatívne dobre fotografovateľná z trávnatej lúky, z nej možno dokonca fotografovať na kratšiu vzdialenosť aj lietadlá pristávajúce na dráhu 23L. Ak sa z tohto miesta vyberiete naspäť smerom k terminálom, namiesto hlavnej cesty treba zvoliť miestnu Laurence Stevens Drive, ktorá vedie zase okolo hangárov Air New Zealand. Aj tu môže byť odstavené nejaké zaujímavé lietadlo, v čase našej návštevy to bol napr. B747-400, ktorý už bol v tom čase stiahnutý z liniek a čakal na svoje vrátenie leasingovej spoločnosti. Aj Boeingy 747-400 už medzitým vo flotile Air New Zealand doslúžili, svoj posledný let vykonali práve koncom roku 2014. Na diaľkových linkách ich nahradili B777-200/300. Práve Boeingy 777 z flotily Air New Zealand sú tiež veľmi vítaným úlovkom do zbierky spottera, nakoľko takmer každý stroj má iné sfarbenie. Okrem starších farieb s vlnovkami alebo bez nich existujú B777 aj v celočiernom sfarbení All Blacks, s dvomi rôznymi motívmi Hobbit, či postupne stále viac aj v nových farbách dopravcu. Nakoľko však ich lietanie je najmä na diaľkových linkách, vhodným pomocníkom je tu napr. Flight Radar 24, nakoľko jednotlivé stroje sú preč z Aucklandu niekedy aj takmer 48 hodín. Vďaka FR24 si tak možno odsledovať, kedy ktoré konkrétne lietadlo pristane naspäť, príp. odhadnúť, na ktorú ďalšiu linku a kedy sa vydá.
|
B777-300 Air New Zealand ZK-OKP (AKL) |
B777-300 Air New Zealand ZK-OKQ (AKL) |
Ďalej na západ sa začínajú letiskové parkoviská, z ktorých sa zase možno dostať k plotu, ohraničujúcemu malý apron miestnych malých nákladných dopravcov, kde sa nám podarilo vyfotografovať nejaký ten Fokker 27 či Metro. Odstavené sú tu aj Boeingy 737 nákladnej spoločnosti Toll, ktoré normálne cez deň nelietajú, nám však v ich fotografovaní bohužiaľ bránili vždy nejaké prekážky. V objavovaní letiska sme pokračovali ďalej na západ, minuli sme terminály a po čiastočne nespevnenej ceste sme sa vyštverali na malé kopčeky, odkiaľ sa dalo došľapať až k okraju vodnej plochy na západe letiska. Terén je tu však dosť zradný, nerovný a tráva vysoká. Z vyvýšených miest tu vidieť na niektoré stojiská dlhodobého státia, kde spravidla bývajú odstavené niektoré Boeingy 777 Air New Zealand medzi letmi, na fotografovanie to však nebolo najvhodnejšie. Z tohto miesta možno pravdepodobne fotografovať aj lietadlá po vzlete z dráhy 23L, avšak vzdialenosť je veľmi veľká. V prípade lietania v smere 05 je zrejme odtiaľto jediná možnosť fotografovať pristátia na dráhu 05R, avšak podmienky asi taktiež nebudú ideálne. Preto pri plánovaní spotterského výletu do Aucklandu treba jednoznačne voliť obdobie, kedy je prevládajúci vietor západných smerov a teda v používaní bude ten „správny“ smer. My sme však našťastie tento problém nemuseli riešiť, počas celého pobytu sa lietalo v smere 23. A tak sme najviac času strávili na najlepšej fotopozícii, ktorú sme na letisku objavili.
|
B737-800 Fiji Airways DQ-FJM (AKL) |
A330-200 Aircalin F-OHSD (AKL) |
Nachádza sa na konci Geoffrey Roberts Road, na malom parkovisku za akousi halou patriacou Air New Zealand. Oficiálne je na parkovisku parkovanie povolené iba zamestnancom Air New Zealand, nás však počas nášho pobytu nikto ani raz nevyhodil, ani sme nikomu neprekážali, práve naopak, zdá sa, že miesto je populárne aj medzi domácimi spottermi, ktorí sa tu občas objavili. Pohodlnejšie fotografovanie si snáď ani nedokážem predstaviť. Zastavíte autom priamo pri plote, od ktorého je krásny a ničím nerušený výhľad na rolovacie dráhy i RWY 05R/23L a len čakáte na zaujímavé lietadlo. Plot je dostatočne nízky na to, aby sa z obrubníka parkoviska dal prestrčiť objektív medzi jeho drôty, s objektívom menšieho priemeru možno fotografovať priamo cez oká plota. Lietadlá rolujú takmer na dosah ruky, na bližšej rolovacej dráhe využijete len malý objektív do 55mm. Pristávajúce lietadlá sa dotýkajú dráhy spravidla mierne vľavo, takže miesto na zábery ako stvorené. Svetlo začína byť dobré od neskorého rána najprv na rolovacích dráhach, od obeda už aj na RWY 05R/23L, aj keď pri vyšších teplotách tam môže byť problém s heat-hazom. Prakticky žiadne lietadlo, ktoré pristálo alebo vzlieta, nemôže ísť inou cestou ako práve popred toto miesto. A ak začne pršať, čo na Novom Zélande nie je nič výnimočné, vždy máte možnosť skryť sa do auta a počkať na ďalšie slnečné okno. Niet divu, že pri takejto výbornej fotopozícii sme si naše fotografovanie užili. Ale náš pobyt na Novom Zélande nebol len o fotografovaní v Aucklande, ale o tom až v poslednej časti môjho trip reportu.
|
|
|
|
DHC8-300 Air New Zealand Link ZK-NES (AKL) |
B777-200 Air New Zealand ZK-OKC (AKL) |
Nebyly vloženy žádné komentáře.
Copyright © 1999-2024 planes.cz | Redakční systém
