Myslím si, že snom každého skutočného spottera je nielen fotografovať na domácom letisku alebo v jeho blízkom okolí, ale podľa svojich možností vycestovať za svojím koníčkom aj do vzdialenejšieho zahraničia. Tu väčšina ľudí narazí na klasický problém, a síce peniaze. Len málokto má neobmedzený rozpočet, preto každý asi chce cestovať čo najvýhodnejšie. Dnešná doba internetu a konkurenčného boja medzi leteckými spoločnosťami tomuto cieľu výdatne nahráva, stačí sa len trochu orientovať v problematike. Vďaka rôznym vyhľadávačom cien leteniek (spravidla zahraničným) možno takmer neustále naraziť na výhodné cenové ponuky, akcie, príp. chybové tarify (tie však v sebe zahŕňajú riziko nevystavenia, resp. neskoršieho stornovania letenky zo strany leteckej spoločnosti alebo cestovnej kancelárie). Toto je spôsob, ktorým aj ja najčastejšie svoje letenky kupujem, pričom samozrejme mám v hlave predbežné plány, kam všade by som sa chcel pozrieť a tie potom skombinujem s výhodnými ponukami. Pre nás, Európanov, je Austrália a Nový Zéland určite atraktívny, ale cenovo veľmi náročný cieľ cesty. Bežné ceny leteniek sa pohybujú aj nad hranicou 1 000 EUR, čo si nie každý môže dovoliť. O to viac ma potešila koncom roka 2013 cenová ponuka niektorých nemeckých on-line cestovných agentúr, ktorá umožňovala dostať sa do Austrálie pohodlne z nášho regiónu za 600-700 EUR. Nakoľko rovnako výhodná ponuka bola aj na lety na Nový Zéland, rozhodol som sa tieto dve cesty skombinovať a kúpou jednosmernej letenky medzi Sydney a Aucklandom takpovediac zabiť dve muchy jednou ranou za cenu necelých 800 EUR.
|
|
|
|
A340-300 LAN CC-CQF (SYD) |
ATR72 Virgin Australia VH-FVQ (SYD) |
Keďže išlo o skutočne dobrú cenu, podarilo sa mi bez väčšieho prehovárania získať pre túto myšlienku aj svojho kamaráta z Rakúska, dlhoročného kvalitného spottera, navyše skromného a rozumného človeka, o ktorom som vedel, že cestovanie s ním bude príjemné. Zatiaľčo podobne výhodné ponuky na lety do Austrálie a na Nový Zéland sa z času na čas objavujú aj u lepších leteckých spoločností (napr. Qatar Airways a pod.), spravidla zahŕňajú odlet z nemeckého, holandského či švajčiarskeho letiska, takže dodatočné náklady na dopravenie sa do tejto destinácie pozitívum výhodnej ceny čiastočne negujú. V tomto prípade bol odlet z Prahy a návrat do Viedne, takže takmer ideálna kombinácia pre cestovateľov zo Slovenska a Rakúska. Trochu som sa obával toho, že veľká časť cesty je so spoločnosťou China Southern Airlines, ktorá nemá medzi recenzentmi na internete najlepšie hodnotenie, avšak po skončení cesty som musel konštatovať, že ich služby boli absolútne porovnateľné s ktoroukoľvek európskou leteckou spoločnosťou, takže moje obavy boli absolútne neopodstatnené. Náš let pozostával v každom smere z troch segmentov, čo v prípade vzdialenosti medzi Európou a Oceániou nie je nič mimoriadne a pokiaľ človek necestuje v business class, je to asi aj lepšie, mať možnosť si trochu „ponaťahovať kosti“ medzi jednotlivými letmi. Všetko teda svedčilo v prospech pekného výletu, ktorého som sa teda do mája 2014 ani nevedel dočkať. Trochu smútku prinieslo iba rozhodnutie China Southern Airlines stiahnuť svoj A380 z linky do Sydney, a tak som si na svoj prvý let týmto typom musel ešte počkať.
|
|
|
|
A320 Tiger Airways VH-VNJ (SYD) |
Saab 340 Regional Express VH-EKX (SYD) |
Smerom tam naša cesta začínala v Prahe so spoločnosťou Air France a smerovala do Paríža na letisko Charles de Gaulle. Nakoľko odlet z Prahy bol popoludní, nebol problém sa do českej metropoly dopraviť niektorou z autobusových liniek. Na Florenci sme sa aj s mojím kamarátom stretli, on prišiel autobusom priamo z Viedne. Nakoľko sme mali do odletu dosť času, v pokoji sme sa presunuli na ruzynské letisko a ešte sme si stihli aj vychutnať veľkú „Plzeň“ za ľudovú cenu 150 Kč... Ako to už asi musí byť vždy pri mojom cestovaní, niekoľko týždňov pred našou cestou sa začali v tlači objavovať informácie o veľkom štrajku personálu Air France. Francúzi štrajkujú radi a často, ale takéto správy ma samozrejme nepotešili, našťastie tesne pred našou cestou sa štrajk skončil, a tak naše lety prebehli bez komplikácií. Po prestupe na CDG sme pokračovali Boeingom 777-200 Air France do čínskeho Guangzhou (starý názov Kanton), služby francúzskej spoločnosti boli úplne štandardné. Čo bolo veľmi neštandardné a pre nás ako cestujúcich (menej už pre leteckú spoločnosť) veľmi potešiteľné, bol fakt, že na palube bola necelá stovka cestujúcich, tak prázdnu Economy Class som už dávno nezažil. A tak nebol problém „obsadiť si“ celý rad štyroch sedadiel a hneď po večernom servise zaujať vodorovnú polohu a veľkú časť cesty celkom slušne prespať. O to lepšie sme potom znášali naše ďalšie cestovanie. Vďaka časovému posunu bol náš prílet do Guangzhou zase večer a po prestupe sme pokračovali po pár hodinách už linkou China Southern Airlines do Sydney. Na rozdiel od pôvodne plánovaného A380 nás čakal bohužiaľ iba A330-300, avšak nakoľko lietadlo bolo staré iba pár mesiacov, priam voňalo novotou, bolo najmodernejšie vybavené a check-in agent nám dokonca pridelil dvojsedačku pri núdzových východoch, takže miesta bolo viac než dosť.
|
|
|
|
A320 Jetstar Airways VH-VFN (SYD) |
A340-300 Philippine Airlines RP-C3435 (SYD) |
Prílet do Sydney bol v ranných hodinách a hoci sme mali za sebou skutočne dlhú cestu, naše plány na spotting sme nemenili. Po zdĺhavých imigračných procedúrach sme si zavolali odvoz do požičovne áut, prevzali nášho malého tátoša s volantom na pravej strane a odviezli naše kufre do hotela hneď vedľa letiska. Hotel Formule 1 je síce jednoduchý, ale poskytuje všetko potrebné, na rozdiel od európskych sesterských hotelov aj vlastnú kúpeľňu, a najmä sa nachádza tak blízko letiska, že vzdialenosti na všetky fotopozície boli veľmi krátke. Ani sme sa dlho nezdržali a vyrazili hľadať tie najlepšie miesta. Prípravu som mal samozrejme urobenú, ale človek väčšinou až na mieste zistí, ako mu ktoré miesto, opísané na internete, vyhovuje. Najmä u veľkých letísk, ako je Sydney. Ročne tu odbavia okolo 40 miliónov cestujúcich v troch termináloch. Terminal 1, určený pre všetky medzinárodné lety, je oddelený od ostatných dvoch dráhou, preto na prípadný prestup medzi zahraničnou a vnútroštátnou destináciou je potrebný dlhší čas. Terminal 2 slúži spoločnostiam Virgin Australia, Jetstar Airways a Regional Express (Rex), Terminal 3 je zasa vnútroštátnym hubom Qantasu a jeho partnerov. Dráhový systém pozostáva z troch vzletových a pristávacích dráh. Dve dráhy v smere 16/34 sú paralelné, ale dostatočne posunuté a vzdialené od seba na to, aby umožňovali simultánnu prevádzku. RWY 16R/34L je najdlhšia s dĺžkou 3962 metrov, dráha 16L/34R má dĺžku len 2438 metrov a slúži predovšetkým na lety menších lietadiel (do veľkosti B767 alebo maximálne A330 na kratších letoch). Južne od terminálov je ešte priečna dráha 07/25, ktorá má dĺžku 2530 metrov a tiež sa používa najmä na pristátia alebo vzlety menších lietadiel. Počas nášho pobytu však boli neustále v prevádzke len obe paralelné dráhy 16/34, čo nám značne uľahčilo fotografovanie.
|
|
|
|
A330-200MRTT Royal Australian A. F. A39-004 (SYD) |
B767-300F Qantas Freight VH-EFR (SYD) |
Internetové zdroje uvádzali pre ranné hodiny fotopozíciu na malom kopčeku pod riadiacou vežou, takže naše kroky zamierili najprv práve tam. Toto miesto je vyznačené dokonca aj na Google Maps ako „Tower Mound“, avšak nás až tak veľmi neočarilo. Nakoľko sa lietalo v smere 34, vo výhľade oproti tejto pozícii sa lietadlá na dráhe objavili iba na pár sekúnd a už na zemi, rolujúce lietadlá z vnútroštátnych terminálov zas boli čiastočne prekryté oplotením, resp. pri čistom zábere už trochu odzadu. V prípade lietania v smere 16 je situácia o niečo lepšia a toto miesto môže čiastočne poslúžiť na ranné a predpoludňajšie fotografovanie, avšak my sme sa vybrali hľadať niečo lepšie. Vymotali sme sa naspäť na hlavnú tepnu M1 a z nej odbočili na juh a vedľajšou cestou sa dostali k požiarnej zbrojnici, odkiaľ viedla prašná cesta bližšie k dráham. Prieskumom terénu sme sa dostali až na malý násyp, ktorý poskytoval krásny výhľad na paralelné rolovacie dráhy prepájajúce dráhy 16L/34R a 16R/34L, kde bolo počas obeda ideálne svetlo (netreba totiž zabúdať, že na južnej pologuli sa slnko pohybuje tak, že svieti zo severnej strany). Počasie síce nebolo ideálne, ale zopár pekných záberov so zátokou a prístavom v pozadí sa nám tu podarilo. Nakoľko však dráha 16L/34R je používaná najmä menšími typmi lietadiel, táto pozícia nie je asi vhodná na celodenné fotografovanie, nakoľko prevádzka sa viac opakuje, môže však dobre poslúžiť v čase obeda, kedy je slnko v nevhodnej pozícii.
|
|
|
|
A380 Emirates A6-EET (SYD) |
B737-800 Air Vanuatu YJ-AV1 (SYD) |
Hoci predbehnem sled udalostí, niekoľko desiatok metrov západne bol zase vysoký val, ktorý priam lákal na preskúmanie. Bohužiaľ bol zarastený vysokou trávou, ale to nás neodradilo a boli sme odmenení krásnym výhľadom na hlavnú dráhu 16R/34L a pred ňou ležiace paralelné rolovacie dráhy. Z valu sa dajú robiť krásne zábery od skorého rána do predpoludnia lietadiel na dráhe, paralelných rolovačkách a skoro ráno, kým nezačne stúpať teplota vzduchu, aj na rolovacej dráhe západne od RWY 16R/34L, ktorú využívajú najmä lietadlá medzinárodných letov. Toto miesto bolo zďaleka najlepšie miesto na fotografovanie v Sydney a prechádzajú okolo neho prakticky všetky lietadlá, jediným problémom bolo, že naša prítomnosť tu prekážala letiskovým zložkám, ktoré nás z auta idúceho po rolovačke vykázali preč, a tak sme nabudúce zvolili skrývaciu taktiku vo vysokej tráve, z ktorej sme vyšli len na konkrétny záber lietadla a aj to radšej nie až na koniec valu. Odniesli si to síce moje topánky a nohavice, nakoľko tráva bola hlavne ráno vyslovene mokrá a navyše bolo treba dávať pozor na nerovnosti terénu, avšak od tej chvíle sme už žiadne problémy s bezpečnostnými zložkami nemali. Prejdením po vale na jeho južný okraj sa navyše dali fotografovať aj lietadlá na paralelných rolovacích dráhach medzi dráhami, takže aj po vystúpaní slnka na vyššiu polohu predpoludním sa tu dali robiť dobré zábery. Spravidla presne oproti valu sa lietadlá na dráhe 16R/34L zdvíhali pri vzlete, a to v prípade oboch smerov lietania, čo umožňovalo pekné zábery s nerušivým pozadím.
|
|
|
|
A330-200 Jetstar Airways VH-EBJ (SYD) |
B717-200 Qantas Link VH-YQS (SYD) |
Keď slnko prejde na druhú stranu, pre spotterov sa ponúka veľmi dobrá pozícia na západnej strane, na malej pláži dostupnej z General Holmes Drive. Práve odtiaľto pochádzajú známe zábery z letiska Sydney s riadiacou vežou v pozadí. Fotografovanie je tu limitované len na pohyby na dráhe 16R/34L a na rolovacej dráhe k medzinárodnému terminálu a priestor na manévrovanie je ohraničený plotom a kríkmi, ktoré začínajú na úrovni pláže. Pekné akčné zábery najmä widebodies tu možno robiť pri oboch smeroch lietania, v prípade smeru 16 sú vzlety zachytiteľné až zboku resp. mierne zozadu, na druhej strane zase pristávajúce lietadlá sa po pristátí na RWY 16R pekne otáčajú na rolovaciu dráhu a rolujú naspäť k terminálu. Táto pozícia poskytuje možnosť fotografovania z betónového múrika resp. zo skál vybiehajúcich do mora, čím sa fotograf dostáva trochu vyššie. Podľa internetových zdrojov sa v okolí letiska Sydney nachádzajú aj ďalšie fotopozície, napr. pre dráhu 07/25, my sme ich však nevyskúšali, nakoľko to ani nebolo potrebné. Štyri vyššie opísané fotopozície bohato postačovali na zachytenie celej prevádzky letiska a s výsledkom som bol veľmi spokojný. Horšie to bolo s počasím, ktoré síce nebolo úplné zlé, ale vedel by som si predstaviť aj slnečnejšie, napokon sme však dostali dostatočnú porciu slnka na väčšinu záberov. Jedine bola škoda, že v prípade slnečnejšieho počasia od začiatku by sme mali viac času na neleteckú časť programu, nakoľko Sydney a jeho okolie majú čo ponúknuť, takto nám ostalo iba pár hodín na „povinnú jazdu“ najdôležitejších turistických atrakcií mesta a do okolia sme sa vôbec nedostali. To však neznamená, že sme nenavštívili malé letisko Bankstown v západnej časti mesta. Hoci pravidelná prevádzka tu v súčasnosti nie je, nachádza sa tu aeroklub a niekoľko firiem, ktoré vykonávajú aj údržbu na lietadlách, no a predovšetkým sa tu dá obídením letiska zo všetkých strán nájsť jedna-dve DC3 príp. iné staré stroje.
|
|
|
|
DC3 Classic Wings VH-CWS (BWU) |
C47 USAAF 2100550 (BWU) |
Návštevu Sydney možno hodnotiť jednoznačne pozitívne, letisko ponúka výborné fotopozície, tá najlepšia však nemusí byť v budúcnosti dostupná, možno sme mali iba šťastie. Prevádzka na letisku je pestrá a okrem bohatej domácej scény zahŕňa aj zaujímavých dopravcov z regiónu. Lietadlá spoločností ako Air Vanuatu či Air Niugini asi tak ľahko inde neuvidíte. Sydney a okolie by si zaslúžilo dlhší pobyt, zameraný nielen na lietadlá, ale na to jednoducho v našom prípade nebol čas, chceli sme toho stihnúť a vidieť čo najviac a bolo to správne rozhodnutie. Tri a pol dňa, ktoré sme mali vyčlenených na návštevu Sydney, tak uplynuli rýchlejšie ako by sme chceli a nastal čas posunúť sa ďalej. Ako som už spomínal v úvode, letenku na trase Sydney-Auckland sme si kupovali oddelene od hlavnej letenky a pre našu dopravu sme zvolili austrálskeho národného dopravcu Qantas. Cenovo síce existovala o niečo lacnejšia alternatíva s Jetstar Airways, avšak Qantas ponúkal za dobrú cenu časovo výhodné spojenie večer, takže sme po celodennom fotení pohodlne vrátili auto a vydali sa na ďalšiu cestu. Hoci sa môže zdať, že Nový Zéland je z Austrálie na skok, v skutočnosti ide o viac ako trojhodinový let, takže do Aucklandu sme prileteli až neskoro v noci. Opäť sme mali šťastie, resp. správnou voľbou sedadiel v zadnej časti kabíny sme si zabezpečili zvýšené pohodlie, nakoľko let Boeingom 737-800 nebol plne obsadený. V Aucklande náš výlet úspešne pokračoval, ale o tom až v ďalšej časti rozprávania.
|
|
|
|
A330-200 Qantas VH-EBM (SYD) |
ERJ190 Virgin Australia VH-ZPN (SYD) |
No comments added.
Copyright © 1999-2024 planes.cz | CMS
