Spotting trip report – Bangkok a Kambodža (2. časť)

• 10.03.2024 09:00

Ako som už naznačil v prvej časti môjho trip reportu z februára 2020, Bangkok má dve letiská: novšie Suvarnabhumi východne od mesta a staršie Don Mueang v širšom centre. Letisko Don Mueang je dokonca najstarším stále prevádzkovaným letiskom v Ázii, civilná prevádzka na ňom začala presne pred 100 rokmi. Po otvorení nového letiska bolo staré letisko v septembri 2006 uzavreté, avšak stavebné problémy letiska Suvarnabhumi spôsobili, že sa pôvodné letisko po pol roku najskôr dočasne a neskôr bez obmedzenia zase otvorilo. Spočiatku bolo otvorené len pre vnútroštátne lety, ale dnes sú na ňom odbavované aj medzinárodné lety. Dlhé roky boli medzi dopravcami najmä tri domáce low-cost letecké spoločnosti Thai Air Asia, Thai Lion Air a Nok Air, avšak v posledných rokoch sem cestu našlo aj viacero zahraničných dopravcov, a to nielen z nízkonákladovej branže. Oba terminály letiska sú pomerne zastarané a pôsobia dosť neprívetivým dojmom, pre mňa je však dôležitejšia skladba lietadiel, ktoré sem lietajú a tá je mnohokrát pestrejšia ako na letisku Suvarnabhumi. A nie je to len vďaka mnohým špeciálnym sfarbeniam lietadiel Air Asia alebo rôznorodým farebným mutáciám lietadiel Nok Air. Na východnej strane letiska sa totiž nachádza vojenská základňa, ktorá hostí nielen celú vládnu letku Thajska a transportné stroje vojenského letectva, ale častými návštevníkmi sú aj dopravné a transportné lietadlá thajskej polície, armády či námorníctva. Samozrejme, ich lety sú pre bežného spottera nepredvídateľné, avšak možno konštatovať, že v bežný pracovný deň určite nejaké z nich uvidíte.

A320 Air Asia PK-AZN (DMK)	A320 Air Asia HS-BBH (DMK)

Má to však jeden háčik... Letisko Don Mueang má dve vzletové a pristávacie dráhy 03/21 (pričom ako som už spomínal v závere prvej časti, z dôvodu vysokej mestskej zástavby na juh od letiska sa lieta výhradne v smere 21 bez ohľadu na smer vetra) a vojenská prevádzka sa takmer výhradne uskutočňuje na východnej dráhe 03R/21L, zatiaľ čo civilná prevádzka zase výrazne preferuje západnú dráhu 03L/21R. Dráhy sú síce umiestnené vedľa seba v strede letiska, avšak napriek tomu sú od seba natoľko vzdialené, že neexistuje miesto (a to ani na rannej ani na popoludňajšej strane), z ktorého by bolo možné dobre zachytiť prevádzku na oboch súčasne. Medzi dráhami sa totiž nachádza rozsiahly golfový areál, ktorý však bohužiaľ slúži len vojakom, takže spotter im v tomto smere môže iba ticho závidieť. Bežný fotograf si teda musí vybrať, či chce fotografovať pristátia na dráhu 21R alebo 21L a podľa toho zvoliť svoju polohu. Spotterskí sprievodcovia uvádzajú ako možnosť fotografovania aj vyhliadkovú galériu v termináli letiska, ktorá navyše poskytuje klimatizovaný komfort, avšak ja som ju nikdy nepreferoval, jednak fotografujete cez sklo a hlavne druhá (vojenská) dráha je v takom prípade úplne mimo hru. Vždy som dal prednosť fotografovaniu lietadiel vo vzduchu pred pristátím, ale tieto miesta sa za posledné roky veľmi zmenili. Pribudla nová výstavba domov, ktoré zmarili pôvodné fotopozície, niektoré oblasti nie sú voľne dostupné (cez vrátnicu do areálu luxusnejších bytoviek alebo k vládnym úradom vás nepustia), zmenili a sťažili sa trasy presunu medzi oboma dráhami. V súčasnosti vlastne už pravdepodobne ani nie je možné fotografovať z miesta, ktoré som dlhé roky popoludní používal. Kedysi tam bola pomerne neestetická skládka stavebného a iného odpadu, poskytujúca okrem iného aj vyvýšené kopčeky na fotografovanie, dnes sú tam nové domy a na prístupovej ceste je brána, cez ktorú sa zrejme ani nie je možné dostať.

C295 Royal Thai Army 16150 (DMK)	F50 Royal Thai Police 27228 (DMK)

Situácia na rannej strane je o niečo jednoduchšia, výber je totiž zúžený na dve možnosti: buď čerpacia stanica Esso severne od letiska pre dráhu 21R alebo medzera medzi stromami z chodníka hlavnej cesty o niečo južnejšie pre dráhu 21L. Na tom prvom mieste lietadlo zrazu vyletí spoza budovy, treba byť preto dobre pripravený, v prípade druhého miesta je zase moja skúsenosť taká, že príletov na vojenskú dráhu je ráno relatívne málo, preto sa tu pobyt veľmi neoplatí. Ale situácia sa tu mení z roka na rok, spotterovi tak neostáva nič iné, iba pri každej ďalšej návšteve hľadať nové možnosti fotografovania, a to najmä na popoludňajšej strane. V spomínanom roku 2020 som napríklad ešte bez problémov popoludní fotografoval na veľkých poliach severne od letiska, kam sa dalo dostať zo západnej strany prelezením cez chýbajúci plot okolo bránky, dnes to už podľa záberov na Google Street View vyzerá tak, že brány boli opravené a polia sú neprístupné. Je to veľká škoda, nakoľko sa tu dalo schovať pod stromami pred slnkom a s istými obmedzeniami (trochu horší uhol lietadiel pristávajúcich na dráhu 21R a väčšia vzdialenosť k lietadlám pristávajúcim na dráhu 21L) sa tu dalo podchytiť obe dráhy naraz, samozrejme bolo treba dávať pozor, zdržiavať sa niekde uprostred a včas sa urýchlene presunúť na jednu alebo druhú stranu. Dnes sa dá zrejme dostať len po tieto brány, odkiaľ však vzdialenosť k lietadlám pristávajúcim na RWY 21L bude príliš veľká, treba si totiž uvedomiť, že väčšina týchto lietadiel sú menšie vrtuľové stroje. Až sa nabudúce znova vyberiem do Bangkoku, budem musieť zrejme preskúmať nové možnosti v okolí tohto letiska, s pribúdajúcou zástavbou sa však neustále zhoršujú. To však nič nemení na atraktivite letiska Don Mueang, práve naopak, fotografie vládnych ATR-72, SSJ-100, A.319/A.320 či A.340-500 alebo policajných F-50, CN-235 a pod. budú určite patriť k najvzácnejším úlovkom z Bangkoku.

A320 Air Asia HS-ABV (DMK)	A320 Air Asia HS-BBJ (DMK)

Aj preto som sa rozhodol letisku Don Mueang venovať nielen popoludnie môjho druhého dňa v Bangkoku, ale aj celý nasledujúci deň a odmenený som bol mnohými špeciálnymi sfarbeniami ako aj prekvapeniami na vojenskej dráhe 21L. Samozrejme, zákon schválnosti úradoval aj tu, kedykoľvek som sa spoliehal na to, že tam snáď nič zaujímavé nepristane, kým si ja nevyfotografujem nejaké civilné lietadlá na dráhe 21R, opak bol pravdou a keď som zase celý natešený očakával v blízkosti RWY 21L, čo zaujímavé tam priletí, celé hodiny nepriletelo nič čo by ma potešilo. Ale to je proste život spottera... Na záver druhého popoludnia na tomto letisku som však bol za svoju trpezlivosť a aj občasné nervy odmenený, keď som tesne pred západom slnka mohol, a to dokonca výnimočne na civilnej dráhe 21R, vyfotografovať vytúžený A.340-500 Royal Thai Air Force, ktorý sa mi celé roky nedarilo chytiť, nakoľko lieta veľmi zriedka. Mohol som sa tak spokojne pobrať ďalej, tento krát však mojím cieľom nebol hotel pri letisku Suvarnabhumi, ale terminál letiska Don Mueang, čakal ma totiž odlet do Phnom Penhu, hlavného mesta Kambodže. Na návštevu tejto krajiny som si vyhradil dva dni, ktoré som rovnomerne rozdelil medzi Phnom Penh a Siem Reap. V oboch som sa chcel okrem spottingu venovať trochu aj prehliadke pamätihodností, viac samozrejme v druhom z nich.

B737-400F K-Mile Air HS-KMA (PNH)	A320neo Air Asia HS-BBX (PNH)

Pôvodne som pri plánovaní svojich aktivít hľadal miesta v okolí letiska Phnom Penh, odkiaľ by sa dali fotografovať lietadlá a narazil som na problém, že to nebude asi také jednoduché. Letisko je zo všetkých strán husto obstavané domami a obkolesené vysokým múrom. Hľadal som preto možnosti, či sa medzi niektorými domami dá dostať k múru a prípadne vidieť ponad neho. Nad ulicami, ktoré lemovali letisko, vedú drôty elektrického vedenia, ktoré sťažujú voľný výhľad, a tak som už začal pomaly zúfať, keď som pri hľadaní ubytovania prišiel na nečakané riešenie. Nakoľko môj prílet z Bangkoku bol neskoro večer, nechcel som sa presúvať niekam do centra mesta a hľadal som preto niečo lacné v tesnej blízkosti letiska. A tak som cez známy portál na ubytovanie narazil na súkromný dom s názvom KOL House, ktorý za veľmi priaznivú cenu ponúkal ubytovanie blízko prahu dráhy 23, ale čo bolo ešte lepšie, dve fotografie ukazovali záber na pristávajúce lietadlo zo strešnej terasy a na panorámu letiska pri západe slnka. A bolo rozhodnuté :-) Ešte som narýchlo skontroloval, že v čase mojej návštevy je veľká šanca na vietor práve v smere dráhy 23 a ubytovanie som rezervoval. Nevedel som síce, ako to bude vyzerať v skutočnosti, ale aspoň som mal nejaké riešenie. Po príchode na miesto som zistil, že lepšie som urobiť ani nemohol. Dom nielenže mal strešnú terasu, ktorá bola dokonca prekrytá strechou a teda veľmi pohodlná aj počas slnečného počasia, ale výhľad bol ešte lepší ako som očakával. Ale to som mohol plne oceniť až nasledujúci deň ráno.

A321 Cambodia Angkor Air XU-350 (PNH)	A321 Lanmei Airlines XU-961 (PNH)

Môj let Bangkok-Phnom Penh bol totiž za tmy a do domu som sa dostal veľmi neskoro po celkom úmornej ceste okolo letiska z terminálu. Treba povedať, že ulice Phnom Penhu sú plné chaosu, trúbenia, tisícov motocyklov, pobehujúcich psov a v okolí letiska aj neodbytných domácich, ktorí vám chcú predať svoje služby, samozrejme len pre vás za super výhodnú cenu. Taktiež ubytovanie v KOL House nie je žiaden luxus, ale na druhej strane všetko bolo čisté, posteľ pohodlná, izba veľká, jedine kúpeľňa bola na chodbe, ale je možnosť zvoliť si aj drahšie izby s vlastnou kúpeľňou. Majitelia sú navyše veľmi príjemní a skamarátil som sa aj s mačkami a psami, ktoré tu žijú. Tá najväčšia odmena ma však čakala až ráno. Celý nedočkavý som vyšiel z izby po schodisku na obrovskú strešnú terasu a čakal na prílet prvého lietadla. V dome je navyše free wi-fi, takže stačilo zísť dole, pozrieť si predpokladané časy príletov a potom sa len pohodlne usadiť na terase pod strechou, zobrať si so sebou jedlo a niečo na čítanie a pohodlný spotting na kambodžský spôsob sa mohol začať. Samozrejme, nemožno očakávať, že tu bude pristávať jedno lietadlo za druhým, v roku 2019 pred pandémiou letisko dosiahlo vrchol v počte odbavených cestujúcich na hodnote 6.000.000, avšak zmes domácich a zahraničných dopravcov je pomerne pestrá a najmä, letisko má len jednu vzletovú a pristávaciu dráhu, takže žiadne pristátie neujde. Našťastie sa lietalo v očakávanom smere 23, takže nič nebránilo tomu, aby som mohol byť viac než spokojný.

B737-800 Silk Air 9V-MGA (PNH)	B777-200 Omni Air International N828AX (PNH)

Mojím hlavným cieľom boli najmä domáce spoločnosti Cambodia Airways, Lanmei Airlines, Cambodia Angkor Air, JC International Airlines či Sky Angkor Airlines. Nechýbali ani viaceré spoločnosti z Číny (napriek začínajúcej pandémii) a potešil aj nákladný let spoločnosti K-Mile Air, ktorý pristával ako prvý po východe slnka. Väčšina lietadiel bola v kategórii A320 alebo B737, iba výnimočne sa objavil nejaký wide-body stroj, najväčším lietadlom, ktoré som tu počas dvoch dní zaznamenal (aj to na charterovom lete pravdepodobne s vojakmi na palube) bol Omni Air International s B777-200. Kvôli smerovaniu dráhy 05/23 boli svetelné podmienky výborné hneď od rána, avšak okolo obeda sa výrazne zhoršili, navyše sa vďaka vysokým teplotám obloha zafarbila na šedo, čo bol pre mňa signál, že sa treba pobrať ďalej. Počas druhého dňa dokonca okolo obeda zmenili smer lietania na 05, kedy som si povedal, aké šťastie som mal, že sa tak nestalo skôr, vtedy by moja strešná terasa nemala žiaden zmysel. S výberom ubytovania som bol teda nadmieru spokojný, jediné čo ma mrzelo bol fakt, že sa mi za oba dni nepodarilo vyfotografovať veľmi vzácny Xian MA-60 kambodžského vojenského letectva. Po skončení spottingu som sa oba dni popoludní vybral do mesta, ktoré síce možno nie je na prvých priečkach turistických sprievodcov, avšak centrum mesta a nábrežie rieky Mekong boli skutočne pekné. Navyše pre Európana sú ceny v Kambodži aj veľmi prijateľné, či už za jedlo, dopravu a pod. Život v metropole síce je chaotický a hlučný, ale to je bežné vo všetkých ázijských mestách regiónu A kráľovský palác v Phnom Penhe skutočne stál za prehliadku, podobne ako ďalšie pamiatky a múzeá. Ja som však nemal veľmi času nazvyš, lebo po dvoch dňoch v hlavnom meste ma čakal presun do Siem Reapu.

A319 Cambodia Airways XU-797 (PNH)	A320 JC International Airlines XU-997 (PNH)

Odlet som mal nasledujúci deň ráno s domácou leteckou spoločnosťou Cambodia Airways. Nakoľko proces nákupu a platby kreditnou kartou bol na naše pomery trochu nezvyklý, do poslednej chvíle som mal drobné pochybnosti, či všetko bude v poriadku. Nakoniec nevznikol žiaden problém, na letisku som absolvoval odbavenie na odlet a dostal som sa do tranzitného priestoru. Pri pohľade cez sklá terminálu na opačnú stranu letiska som si uvedomil, že som možno mal skúsiť osloviť prevádzkovateľa letiska so žiadosťou o povolenie exkurzie na plochu za účelom fotografovania. Za dráhou totiž stálo niekoľko odstavených lietadiel, napr. nedávno skrachovanej spoločnosti Bassaka Air no a ešte južnejšie lietadlá a vrtuľníky vojenského letectva na vojenskej časti letiska. Tam by som sa však takmer s istotou nedostal, avšak všetky úvahy boli zbytočné, nakoľko s Phnom Penhom som sa už lúčil a smeroval som na severozápad do mesta Siem Reap. Po krátkom čakaní som sa ocitol na palube A.319 Cambodia Airways a zo všetkého najviac ma prekvapil nízky počet cestujúcich na palube. Mal som tak úplne pohodlne k dispozícii celý rad sedadiel a let tak prebiehal veľmi príjemne. Pred odletom som sa ešte pokúšal vyfotografovať nejaké vojenské a civilné lietadlá cez okno, avšak podarilo sa mi to len v prípade A.320 Lanmei Airlines pred odbavovacou budovou letiska. Potom som sa už sústredil na krátky let a pred pristátím bol plný očakávania z návštevy Siem Reapu.

ATR72 Cambodia Angkor Air XU-235 (PNH)	A320 Lanmei Airlines XU-978 (PNH)

Túto destináciu som si zvolil viac z turistického dôvodu ako zo spotterského, mesto je totiž známe tým, že v jeho susedstve sa nachádzajú ruiny hinduisticko-budhistického chrámového komplexu Ankor Wat. podľa mňa jedno z najkrajších miest Svetového dedičstva UNESCO. Ale obísť som nechcel ani miestne letisko, hoci som na pobyt mal zase len 2 dni. Našťastie samotné mesto Siem Reap nie je veľmi veľké, o to viac je však turisticky atraktívne, stretnúť tu stovky turistov z celého sveta preto nebol žiadny problém. Navyše všetko je kompaktne „umiestnené“ na relatívne malej ploche, vrátane letiska, ktoré v roku 2020 ešte fungovalo na svojom pôvodnom mieste. V súčasnosti je už totiž zatvorené a všetky lety boli na jeseň minulého roka premiestnené na nové letisko Siem Reap-Angkor International Airport, ktoré bolo vybudované 50 km východne od mesta. Dôvodom boli jednak nedostatočné kapacity pôvodného letiska, ale najmä ohrozovanie vzácnych historických pamiatok komplexu Angkor Wat škodlivinami z lietadiel. Aj samotné letisko malo kvôli pamiatkam veľmi silné obmedzenia, jednak vo veľkosti lietadiel, ktoré z neho mohli lietať, ale najmä v tom, že jeho dráha 05/23 mohla byť využívaná iba jedným smerom: pristátia museli byť vždy v smere 05 a vzlety naopak v smere 23, aby v žiadnom prípade lietadlá neprelietali ponad historické miesta, ktoré sa nachádzajú v priamom predĺžení vzletovej a pristávacej dráhy starého letiska. Je jasné, že vedenie príletov a odletov „proti sebe“ výrazne obmedzovalo využitie letiska, na druhej strane pre mňa ako spottera bola situácia o to jednoduchšia, mal som totiž istotu odkiaľ sa bude pristávať aj ktorým smerom sa bude vzlietať. Ale o tom podrobnejšie až v tretej časti môjho trip reportu.

A320 Cambodia Angkor Air XU-356 (REP)	A320 Air Asia HS-BBA (REP)