Spotting trip report – Japonsko a Južná Kórea (4. časť)

• 10.09.2023 09:00

Po návrate z dvojdňového výletu do Soulu nás čakalo ešte plných 5 dní pobytu v oblasti Tokia. Bol to dôsledok posunutia dátumu odletu o 4 dni, kedy som vďaka svojej šikovnosti využil pripravovaný štrajk personálu Air France a posunom celej cesty o 4 dni sme sa vyhli veľmi nepriaznivej predpovedi počasia v Japonsku. Pôvodne sme mali v Tokiu stráviť 4,5 dňa ešte pred cestou do Južnej Kórey a po návrate z nej by sme prakticky už len pokračovali domov. V novej situácii sa naším prechodným domovom stal hotel Narita View (dnes je už premenovaný na Art Hotel Narita), ktorý som vybral pre jeho priaznivú polohu, výbornú cenu a dobrú dostupnosť z letiska Narita. V jeho okolí sa nachádza veľké množstvo hotelov rôznej úrovne, nakoľko prenocovanie pri letisku medzi nadväzujúcimi letmi je pre Japoncov typické. Hotely sú všetky na veľmi slušnej úrovni, niektoré z nich majú staršie vybavenie izieb, ale inak sú veľmi pohodlné a hlavne majú zdarma kyvadlovú dopravu na letisko Narita (spravidla cca raz za hodinu) a mnohé tiež do mesta Narita, čo využívajú tranzitní cestujúci na krátky oddych alebo cestu za jedlom, pre nás to bolo dôležité zase pre spojenie na letisko Haneda. Narita View Hotel sa nachádzal zhruba na polceste medzi letiskom a mestom Narita, nayvše bol aj v pešej dostupnosti fotopozícií na dráhach 16R a 16L, aj keď ich používanie sme v zimnom období veľmi neočakávali. Jediným problémom bolo, že prvý autobus do mesta Narita, odkiaľ sme plánovali začať náš výlet na letisko Haneda, odchádzal príliš neskoro na to, aby sme stihli prvý vlak a boli na Hanede s východom slnka.

B787-9 All Nippon Airways JA830A (HND)	B737-800 Japan Airlines JA330J (HND)

Tento problém som však nakoniec vyriešil tak, že na jednu noc, po ktorej sme sa rozhodli vyraziť na Hanedu, som zmenil naše ubytovanie na Hotel Welco v Narite, priamo medzi dvoma železničnými stanicami v meste, hoci bol výrazne drahší, ale vyhli sme sa tak dlhej prechádzke za tmy ešte v takmer nočných hodinách popri frekventovaných cestách. Na tomto mieste musím pochváliť, že v Japonsku, ktoré je povestné svojou presnosťou a úslužnosťou personálu, ešte aj hotelová kyvadlová doprava medzi hotelom a letiskom fungovala bezchybne, načas a pred odchodom od hotela sa nám vodič autobusu (samozrejme v rukavičkách) úslužne uklonil a zrejme poďakoval za to, že sme sa rozhodli využiť jeho služby (neviem, nerozumel som mu, ale vyzeralo to tak). Narita View Hotel, v ktorom sme strávili celkom 3 noci, bol aj miestom, kde som zažil svoje prvé japonské zemetrasenie, niečo čo je v tejto krajine úplne bežné. Teda možno som nejaké zažil už aj predtým, ale bolo také slabé, že som si to ani neuvedomil. Tento krát uprostred noci ma niečo vyrušilo zo spánku a myslel som, že sa mi to sníva, ale keď som sa prebral, zistil som, že posteľ sa skutočne trasie, trvalo to však iba chvíľku a necítil som sa pritom nijako nebezpečne. Inak boli naše nocľahy absolútne pokojné, nad hlavami nám dokonca napriek blízkosti letiska ani nelietali lietadlá, takže sa dalo v noci dobre spať, hoci sme ich hluk v diaľke počuli. Veľká konkurencia v počte hotelov pri letisku Narita spôsobuje aj to, že ceny týchto hotelov sú veľmi príjemné nielen na japonské, ale aj naše pomery, nás napr. jedna noc pre dvoch stála cca 45 EUR.

A300-600F Air Hong Kong B-LDB (NRT)	A330-900 Thai Lion Air HS-LAK (NRT)

Vrátim sa však k samotnému spottingu. Náš plán bol, využiť 5 dní naplno, pričom po prvom poldni pred odletom do Soulu sme ešte ďalšie tri dni chceli venovať letisku Narita a dva dni sme sa rozhodli obetovať letisku Haneda. Náš odlet naspäť domov bol tento krát pre zmenu práve z Hanedy, preto sme sa logicky rozhodli, že jeden z týchto dvoch dní bude práve náš posledný deň pobytu, čím sme ušetrili nielen čas ale aj peniaze za dodatočný presun medzi hotelom a letiskom Haneda. Druhý deň na Hanede sme si zvolili operatívne podľa počasia a plánovaných letov. Za účelom presunu na letisko Haneda bolo ešte potrebné zistiť vhodné spojenie. Ja som už síce mal nejaké skúsenosti z predchádzajúcich dvoch návštev, ale aj tak som tomu musel obetovať pomerne veľa času. Hlavným problémom nebolo ani tak to, že by spojenie medzi oboma letiskami neexistovalo, ale to, aby to spojenie bolo za čo najlepšiu cenu. Samozrejme, že medzi Naritou a Hanedou jazdí množstvo priamych autobusových aj vlakových liniek, často expresných, ich ceny sú však spravidla veľmi vysoké. Ja som navyše dal prednosť vlaku, aby sme neostali trčať v nejakej dopravnej zápche na cestách. Cestovanie vlakom v Japonsku je však v porovnaní s Európou veľmi zložité a pre cudzinca aj neprehľadné. Nielenže tam funguje niekoľko železničných spoločností, ale mnohé z nich majú aj svoje vlastné trate, dokonca vlastné železničné stanice. Napríklad v meste Narita sa nachádzajú blízko seba hneď dve, Narita Station, na ktorej zastavujú okrem iných aj vlaky Japan Railways a Keisei Narita Station, na ktorej zastavujú vlaky spoločnosti Keisei. Aby to nebolo príliš jednoduché, spoločnosť Keisei prevádzkuje medzi letiskom Narita a Tokiom dve trate, jedna je expresná a druhá tzv. hlavná.

B777-300 China Southern Airlines B-2099 (NRT)	B787-9 Juneyao Airlines B-20D1 (NRT)

Keďže sme sa chceli vyhnúť drahým expresným vlakom, museli sme hľadať medzi bežnými a zrýchlenými vlakmi, ktorým trasa síce trvá dlhšie, ale cenovo sú úplne niekde inde. Problémom je, že medzi Naritou (letiskom alebo mestom) a Hanedou nejazdí žiaden vlak tejto kategórie priamo, ale je potrebný minimálne jeden prestup niekde v širšom centre Tokia. Človek zvyknutý na „spoľahlivosť“ vlakov u nás hneď spozornie, ak potrebuje prestupovať a o to viac, ak prestupuje medzi vlakmi dvoch spoločností (našťastie aspoň lístok sa dal zakúpiť jeden) a úplnou čerešničkou na torte bol fakt, že prestup v jednej zo staníc po trase mal trvať presne 1 minútu, teda medzi príchodom nášho vlaku z Narity a odchodom druhého vlaku smerom na Hanedu bola presne 1 minúta. Našinec by to považoval za čisté šialenstvo (tak sa k tomu staval aj Mirek), ja som však po skúsenostiach z predchádzajúcich návštev vedel, že tomu treba dať šancu. Samozrejme, mali sme plán B, ak nám prestup nevyjde, počkali by sme niekoľko desiatok minút a nastúpili na nasledujúci vlak. Prekvapenie sa však nekonalo, japonská presnosť fungovala na jednotku a v skutočnosti sme v stanici, ktorej meno si už nepamätám, prichádzali k nástupišťu súbežne s vlakom, do ktorého sme mali prestúpiť, takže stačilo prejsť z dverí do dverí a prestup bol za nami. V našich končinách niečo neuveriteľné, v Japonsku (snáď za takmer každej situácie) realita. Na druhej strane musím konštatovať, že tieto lacnejšie „obyčajné“ alebo zrýchlené vlaky tam nie sú najnovšie, ale napriek svojmu veku sú dostatočne pohodlné a hlavne jazdia a jazdia presne.

A380 All Nippon Airways JA381A (NRT)	A380 Thai Airways International HS-TUB (NRT)

Náš nasledujúci deň po návrate zo Soulu sme však venovali ešte spottingu na letisku Narita. Lietalo sa v rovnakom smere ako pred tromi dňami, preto naše kroky zamierili za pomoci rannej kyvadlovej dopravy z hotela do Terminálu 1 letiska Narita, kde sme zamierili rovno na vyhliadkovú terasu na streche. Tá sa otvára každý deň o 7:00 h, po predchádzajúcich skúsenostiach som však vedel, že v peknom počasí tam treba byť čo najskôr a obsadiť si najlepšie otvory na fotografovanie. Ako som už spomínal, táto terasa je vybavená pletivom, v ktorom sú v pravidelných vzdialenostiach zhotovené otvory na prestrčenie objektívu fotoaparátu. Pri každom otvore je navyše lavička, na ktorú si možno pohodlne zložiť veci a čakať na tie správne zábery. Takáto ústretovosť je v Japonsku bežná a súvisí s tým, že fotografovanie lietadiel je tu skutočne populárna zábava, čo však znamená, že ak je pekne, počet dier jednoducho nemusí stačiť. V minulosti som zažil, ako sa miestni spotteri po odomknutí terasy rozbehli k najlepším dieram ako dôchodcovia do Kauflandu v prvý deň zliav a kto prišiel neskoro, na toho zvýšili už iba menej vhodné otvory, pred ktorými boli nejaké prekážky alebo dokonca žiadne. Nie každá diera je totiž rovnako dobrá, pred niektorými rušia výhľad antény či výstupky na nástupných mostoch. Rozhoduje aj to, aké lietadlo je kde zaparkované, ak sa tam nachádza nejaký vzácny exemplár, ktorý chcú domáci spotteri vyfotografovať, diery v jeho okolí sa zaplnia ako prvé. Problémom je, ak sa v takýto deň potrebujete presúvať medzi viacerými dierami podľa potreby, ale to sme s Mirkom umne vyriešili obsadením viacerých dier.

A330-900 Aircalin F-ONEO (NRT)	B737-800 Spring Airlines Japan JA03GR (NRT)

Presne oproti vyhliadkovej terase Terminálu 1 sa nachádza aj známy motív, viditeľný na mnohých fotografiách z tohto letiska – v tráve vystrihaný nápis Narita a ručičkové hodiny, ktoré pekne dotvárajú kolorit letiska. Bohužiaľ, ako som už spomínal, táto terasa je orientovaná smerom na juhozápad, v zimnom období za slnečného počasia je preto vhodná maximálne len na prvé dve hodiny fotografovania, aj to väčšinou iba lietadiel vchádzajúcich na stojisko, vytláčaných zo stojiska alebo opúšťajúcich dráhu 16R/34L, ktorá sa nachádza pred ňou. Samotné pohyby na dráhe sú takmer od začiatku sprevádzané slnkom zozadu, ktoré postupne prechádza úplne do osi dráhy. Nakoľko však z rannej strany neexistujú na Narite v smere 34 žiadne dobré fotopozície, je táto terasa na ráno jedinou dobrou voľbou. Možno tu vyfotografovať predovšetkým lietadlá zahraničných dopravcov a All Nippon Airways, a potom tiež nákladné lietadlá, smerujúce k nákladným terminálom na severozápadnom konci letiska. Niektoré zahraničné lietadlá stoja pri kruhových satelitoch na severnom okraji terminálu a sú teda z terasy skryté pred očami spottera, avšak pri rolovaní sa dajú aj tieto lietadlá dobre vyfotografovať. Každopádne veľmi rýchlo nastane čas zmeniť miesto, lebo slnko prejde do nevhodného uhla. Tak to bolo aj v našom prípade, deň bol našťastie veľmi slnečný, takže sme sa rýchlo zbalili a zamierili sme na autobusové nástupište, aby sme sa odviezli k leteckému múzeu rovnako ako v prvý deň po našom prílete z Paríža. Zvyšok dňa už prebehol v rovnakých šľapajach ako predtým, až do večera sme fotografovali line-upy a pristátia na dráhu 34L v blízkosti Hikoki-no-Oka parku v juhozápadnom rohu letiska.

B737-800 Mongolian Airlines JU-1015 (NRT)	A320 Jetstar Japan JA19JJ (NRT)

Na rozdiel od minulého prípadu, teraz sme sa mohli po skončení fotografovania tešiť na noc v hoteli, ale čakal nás ešte trojitý presun. Najprv z fotopozície do Terminálu 1, odtiaľ do nášho hotela Narita View a keďže sme sa rozhodli nasledujúci deň skúsiť šťastie na Hanede, nastal čas aj na presun bližšie k nášmu rannému vlaku, teda do hotela Welco Narita v rovnomennom meste. Na ten sme využili opäť kyvadlovú dopravu a na noc sme zakotvili v tesnej blízkosti stanice Keisei Narita, odkiaľ nás v skorých hodinách (pred 5:00 h) čakal presun na druhé tokijské letisko. To sa nachádza iba 15 km južne od hlavnej tokijskej železničnej stanice, teda v podstate v širšom centre a je preto stále populárnejšie aj pre mnohé zahraničné letecké spoločnosti. Stále je však predovšetkým vnútroštátnym letiskom, z ktorého vedú denne stovky letov spoločností Japan Airlines, All Nippon Airways, Air Do (Hokkaido International Airlines), Skymark Airlines, Solaseed Air, StarFlyer a ďalších. Vzniklo už v 30. rokoch 20. storočia a až do roku 1978 bolo aj jediným letiskom pre Tokio. Následne po otvorení letiska v Narite slúžilo takmer výhradne iba vnútroštátnym letom, pre ktoré boli vybudované dva terminály, 1 a 2 v jeho centrálnej časti oproti sebe. Tie sú využívané typickým japonským spôsobom, teda Terminál 1 slúži predovšetkým pre lety Japan Airlines a jeho partnerov, zatiaľ čo Terminál 2 obsluhuje zase hlavne lety All Nippon Airways a jeho partnerov. Menšie letecké spoločnosti sú rozmiestnené na okrajoch oboch terminálov. Až v roku 2010 bol na západnej strane letiska postavený International Terminal (dnes označovaný ako Terminál 3) a na letisko sa vrátili aj medzinárodné lety, najprv iba v obmedzenej miere do okolitých krajín (podobne ako na soulskom Gimpe), postupne však pribúdali ďalšie a ďalšie.

A350-900 Japan Airlines JA03XJ (HND)	B777-200 All Nippon Airways JA745A (HND)

Hlavným problémom letiska Haneda je jeho limitovaný priestor a nemožnosť ďalšieho rozširovania. Letisko bolo postavené na umelom ostrove, ktorý sa získal zvýšením morského dna, z juhu a východu je teda obkolesené vodou a zo severu a západu mestskou zástavbou. Dva pôvodné vnútroštátne terminály sú obkolesené 4 vzletovými a pristávacími dráhami, zo severu dráhou 04/22, z juhu dráhou 05/23, zo západu dráhou 16R/34L a z východu dráhou 16L/34R. Zatiaľ čo priečne dráhy na severe a juhu majú dĺžku len 2 500 metrov (čo je však v prípade vnútroštátnych letov plne postačujúce), paralelné dráhy 16L/34R a 16R/34L merajú 3 360 resp. 3 000 metrov a sú teda vhodné aj pre diaľkové lety. Podľa smeru vetra sa aplikuje presne vypracovaný koncept ich používania tak, aby sa pristávajúce a vzlietajúce lietadlá nedostávali do kolíznych situácií. V našom prípade, keď fúkal severný vietor, sa severná dráha 04/22 nepoužívala vôbec, južná dráha 05/23 sa využívala na vzlety v smere 05, západná dráha 16R/34L sa používala len na prílety a východná dráha 16L/34R na prílety aj odlety. Z tohto opisu je jasné, že letisko zápasí s nedostatkom priestoru a jeho ďalšie rozširovanie je prakticky nemožné. Aj preto boli tzv. „letiskové sloty“ na Hanede pre zahraničných dopravcov prideľované veľmi starostlivo a v obmedzenej miere, aby sa zachovala dostatočná kapacita hlavne pre vnútroštátne lety, ktorým je prednostne určené. Napriek tomu počet zahraničných dopravcov a medzinárodných letov na Hanede pomaly rastie, čoho dôkazom je aj náš odlet do Paríža na palube Air France, niečo, čo by ešte pred pár rokmi bolo prakticky nemysliteľné a všetky takéto lety lietali výhradne na letisko Narita. Nedostatočná kapacita však spôsobuje, že na letisku nenájdete prakticky žiadnych low-cost dopravcov a nákladné lety.

A321neo All Nippon Airways JA136A (HND)	B737-800 Solaseed Air JA810X (HND)

Fotografovanie na Hanede je veľmi jednoduché. Vzhľadom na jeho limitované rozmery a vodu prakticky zo všetkých strán, fotopozície niekde na priblížení na pristátie takmer neexistujú a spotteri sa obmedzujú takmer výhradne na fotografovanie z vyhliadkových terás. Tie sú na Hanede rovno tri, každý terminál má svoju. Zatiaľ čo Terminál 1 má terasu orientovanú smerom na juhozápad, je preto vhodná na ranné fotografovanie stojísk pred ním a dráhy 16R/34L (avšak s rovnakým obmedzením v zime ako v prípade terasy na Termináli 1 letiska Narita), terasy na Termináloch 2 a 3 sú orientované smerom na severovýchod, a teda sú vhodné na fotografovanie od obedňajších hodín až do večera. Medzi všetkými terminálmi premáva zdarma kyvadlový autobus, má však fixnú trasu, takže pri niektorých smeroch presunu treba počítať s dlhšou časovou stratou. Všetky tri terasy sú dostupné voľne, bez bezpečnostnej kontroly a zdarma a sú chránené iba drôtmi, medzi ktoré sa s trochou snahy dá prestrčiť objektív fotoaparátu. Na rozdiel od Narity preto nie je problém s počtom dier pre fotoaparáty, fotografovať sa dá prakticky z ktoréhokoľvek miesta. Terasy na Termináloch 1 a 2 sú rozdelené na dve časti, medzi ktorými je krátka chodba, ktorá môže v chladnom počasí slúžiť na prechodné zohriatie. Všade sú samozrejme lavičky resp. stoličky, takže fotografovanie z terás je skutočne pohodlné. Jedine terasa na Termináli 3 je pomerne vysoko nad odbavovacou plochou a vzdialenosť k dráhe 16R/34L je pomerne veľká. Podľa mňa najlepšia je terasa Terminálu 2, je dlhá, priestranná, s výborným výhľadom na odbavovaciu plochu i na dráhu 16L/34R a v pozadí s modrou vodou tokijského zálivu. A my sme fotografovanie na Hanede dôkladne využili, ale o tom až v poslednej časti môjho trip reportu.

B767-300 Air Do JA613A (HND)	B767-300 Japan Airlines JA601J (HND)