Spotting trip report – Londýn volá

• 27.06.2021 09:00

Metropola Veľkej Británie je vďaka hneď niekoľkým veľkým letiskám a pestrosti lietadiel na ne lietajúcich logicky jedným z najvyhľadávanejších spotterských cieľov v Európe. Hoci rozumne sa tam dá dostať iba leteckou dopravou (som síce pomerne dobrodružný typ a pre spotting urobím takmer všetko, ale nechať sa dolámať zaživa počas nekonečnej cesty autobusom odmietam), už od začiatku mojich výletov stál Londýn na top priečkach môjho záujmu. Veľká Británia však má pre spottera aj jednu veľmi tienistú stránku a tou je počasie, námet na tradičné britské diskusie „o ničom“. Žiadnemu turistovi síce nie je dážď, hmla či úplne zamračené počasie veľmi po vôli, pre fotografa však predstavuje situáciu niekedy hraničiacu s katastrofou. Britské ostrovy sú vďaka svojej polohe vystavené prevažne oceánskemu prúdeniu zo západu, ktoré prináša vlhký vzduch a s ním väčšinou veľa oblačnosti a aj zrážok. Ak sa však prúdenie otočí na východné alebo severné, dokážu byť aj v Londýne krásne slnečné dni, sen každého spottera. Problémom Veľkej Británie je fakt, že nájsť obdobie, v ktorom by malo byť takmer zaručene pekne, je nemožné. Väčšia pravdepodobnosť je samozrejme v letných mesiacoch, ale aj samotné leto je vo Veľkej Británii prevažne oblačné. Navyše, nakoľko väčšina vzletových a pristávacích dráh na londýnskych letiskách je orientovaná v smere východ-západ, poloha slnka v lete nie je práve ideálna, na druhej strane zase umožňuje napríklad v prípade letiska Heathrow fotografovanie ráno a večer aj „z druhej strany“ a v časoch, ktoré po zvyšok roka zostávajú fotograficky nedostupné. Jednoducho s počasím v Londýne je to veľmi komplikované, a preto som už na konci môjho predchádzajúceho trip reportu z Londýna naznačil, že s týmto fenoménom som sa rozhodol bojovať inými zbraňami.

Je o mne známe, že nie som práve ortodoxným podporovateľom low-cost dopravcov, na strane druhej musím akceptovať fakt, že tu sú a ich podiel neustále rastie. Dlho som sa bránil myšlienke používať ich na svoje cestovanie do destinácií, kam sa dalo za relatívne rozumné ceny dostať aj klasickými leteckými spoločnosťami. V súvislosti s mojim mnohokrát márnym bojom s britským počasím som však prišiel na to, že asi v tomto smere robím chybu. Viaceré moje štandardne plánované výlety do Londýna nedopadli práve najlepšie, pritom stáli pomerne veľa peňazí, a tak som si začiatkom roka 2019 povedal dosť a rozhodol som sa zmeniť taktiku. Namiesto plánovania klasického niekoľkodňového výletu do Londýna raz za 2-3 roky som sa rozhodol dať šancu nízkonákladovým dopravcom a cestovaniu do Londýna častejšie a na kratšiu dobu. Podporil ma v tom fakt, že pred príchodom čínskeho pozdravu, ktorý zmenil naše životy na nepoznanie, bola aj priamo z Bratislavy pomerne bohatá ponuka lacných letov do Londýna. Spoločnosť Ryanair lietala 1-2x denne na letisko Stansted a Wizz Air zasa denne na letisko Luton. A s prekvapením som zistil, že pri troche šťastia a rozumného plánovania sa dajú nájsť letenky v cenách začínajúcich od 9,99 EUR jednosmerne. Málokedy boli síce k dispozícii počas víkendu a ja som si chcel dovolenkové dni šetriť na dôležitejšie diaľkové výlety, ale nejaké sa predsa vždy našli a vedel som si zabezpečiť leteckú dopravu do Londýna a späť za sumu od 20 do 40 EUR. K tomu sa pridali priaznivé ceny autobusového spojenia z letísk Stansted alebo Luton do centra Londýna, ktoré sa opäť pri troche šťastia a rozumu dali kúpiť za ceny od 2 libier a nízkonákladový výlet sa mohol zrodiť.

Povedal som si teda, že pri takýchto cenách sa mi viac oplatí uskutočniť niekoľko krátkych výletov namiesto jedného veľkého a musel by v tom byť čert, aby aspoň niekedy mi to počasie nevyšlo. Naviac som si mohol dovoliť „skúšať šťastie“ v rôznych častiach roka, teda jednak počas kratších zimných dní s nízkou polohou slnka ale aj dlhých letných dní síce s vysokým slnkom ale s možnosťou ranného a večerného fotografovania. Jedinou otázkou zostávalo, na ako dlho tieto výlety naplánovať. Všetko nakoniec vyriešili za mňa obe nízkonákladové spoločnosti, ktoré si účtujú za klasickú príručnú batožinu alebo nebodaj zapísanú batožinu tak vysoké doplatky, že som sa rozhodol radšej neriskovať finančnú stratu (aj vrátane ceny ubytovania) v prípade nepriaznivého počasia a rozhodol som sa svoje výlety obmedziť na jeden, maximálne dva dni, na ktoré som si bol schopný zbaliť to najnutnejšie do ruksaku, ktorý s veľmi odretými ušami spĺňal limity pre bezplatnú malú príručnú batožinu. Fotoaparát, notebook na zisťovanie letov a nejaké jedlo na pár hodín pri dráhe akurát na prasknutie zaplnili môj ruksak, špeciálne kúpený za týmto účelom. K tomu ešte niečo na čítanie počas letu, aby som nebol nútený počúvať rozhovory naslovovzatých odborníkov sediacich okolo mňa, ktorých cestovanie low-cost spoločnosťami akoby priťahuje a oni radi komentujú všetko naokolo, čím chcú ukázať svoje bohaté (ne-)znalosti problematiky. Svoje lety som si zakúpil väčšinou tak, aby som v Londýne strávil sobotu alebo nedeľu, prípadne oba dni naraz a vďaka bohatej ponuke letov som teda väčšinou odlietal v piatok večer a vracal sa buď v sobotu večer alebo niektorým z nedeľných letov. Absolvovať takýto výlet bez poriadneho spánku prvej noci bolo síce náročné, ale moja spotterská duša mi túto únavu vždy prepáčila a navyše som ju pred začiatkom nového pracovného týždňa doma vedel dospať.

Prvá príležitosť vyskúšať moju novú taktiku nastala na začiatku marca 2019. Voľba dňa padla logicky na sobotu a keďže som v Londýne už dlhšie nebol, rozhodol som sa, že svoj prvý takýto výlet obmedzím iba na fotografovanie na letisku Heathrow. Koniec koncov bol ešte iba skorý začiatok jari, dni boli veľmi krátke a presun medzi ktorýmkoľvek letiskom v Londýne a letiskom Stansted, z ktorého ma v sobotu večer čakal môj let domov, bol tak dlhý, že som si ani nemohol dovoliť skombinovať počas pár hodín dve londýnske letiská. V tom čase však začali British Airways premaľovávať niektoré svoje lietadlá do historických farieb k 100. výročiu svojho vzniku (teda skôr výročiu vzniku jedného z predchodcov BA), niekoľkohodinová návšteva na Heathrowe bola pre mňa dostatočným lákadlom. Odlet z Bratislavy som mal v piatok večer a už niekoľko dní vopred som sledoval predpoveď počasia na sobotu. Juhozápadné prúdenie neveštilo nič dobré, pri tomto smere prúdenia prináša vlhký oceánsky vzduch veľa oblačnosti a je len otázkou šťastia či náhody, koľko jej v tom-ktorom okamihu bude a či z nej dokonca aj zaprší. Predpovedaný počet hodín slnka sa pohyboval hore-dole, ale držal sa na veľmi nízkych hodnotách. Bolo mi teda jasné, že hneď prvý výlet z pohľadu počasia úplnou výhrou nebude, neostávalo mi však nič iné len adekvátne sa obliecť a vyraziť na letisko. Po výdatnom doplnení živín v letiskovom salóniku som nastúpil na palubu takmer plného Boeingu 737-800 spoločnosti Ryanair s prevažne slovenskou posádkou a odletel smer letisko Stansted. Počas letu som si napriek dostatku materiálu na čítanie vypočul rozhovor dvoch neďaleko sediacich učiteliek, ktoré sa rozplývali nad tým, ako lacno letia do Londýna a že nabudúce si kúpia letenky aj cez týždeň, „hodia sa na maródku“ a vyrazia znova do Londýna. Nuž, aj o tomto je slovenské školstvo...

Po prílete na letisko Stansted som ako prvé vybalil svoj notebook a načítal už podané letové plány na nasledujúci deň, aby som si naplánoval svoj spotterský deň. Bol som pevne rozhodnutý zamieriť na Heathrow a prieskum očakávaných letov ma utvrdil v tom, že svoj plán nemusím meniť. Po krátkom oddychu ešte v tranzitnom priestore letiska som sa predral preplnenou príletovou halou, plnou mládeže a ďalších výletníkov, dychtiacich po lacných letenkách s Ryanairom a presunul som sa na autobusovú stanicu letiska Stansted. To má v tomto smere veľkú výhodu, že je malé a prehľadné, k autobusovým nástupištiam je to len pár stoviek krokov. Na druhej strane letisko Stansted leží tak ďaleko na severovýchod od Londýna, že doprava cestujúcich do hlavného mesta je lukratívnym biznisom najmä pre National Express, dominantného autobusového dopravcu vo Veľkej Británii. Na niektorých trasách vrátane Stansted-Londýn mu konkuruje firma Airport Bus Express, ktorá má talianske korene a tomu zodpovedá aj prístup k niektorým službám. National Express je kvalitou služieb o niekoľko stupňov vyššie, avšak obe spoločnosti ma vždy dopravili do cieľa včas a v poriadku, takže pre mňa bola rozhodujúca cena. V prípade tohto prvého výletu som ho kupoval pomerne na poslednú chvíľu, kedy ceny National Express boli už pomerne vysoké, takže som zvolil ich konkurenta, avšak u neskorších výletov som takmer výhradne cestoval vždy s National Express. Tak či tak, obe spoločnosti majú spoločné to, že vás určite dopravia do centra Londýna, k železničnej a autobusovej stanici Victoria. Tam som vystúpil v hlbokých nočných hodinách a prvé čo ma upútalo, že aj napriek nie práve vysokým teplotám to v centre Londýna žilo, krčmy boli plné, ľudia chodili po uliciach, napokon bola piatková noc, resp. veľmi skoré sobotné ráno.

Už doma som si naštudoval, že ak mám dostatok času, najlepším riešením ako sa dostať na letisko Heathrow je nočný autobus N9, ktorý jazdí z centra až k Terminálu 5. Asi dvadsať minút pešo od stanice Victoria sa dá na rohu Hyde Parku nastúpiť na jednej zo zastávok a viezť sa približne 75 minút až na konečnú. Okrem skutočne ľudovej ceny 1,50 libry je pridaným bonusom aj vyhliadková jazda po uliciach Londýna, ktorá mi z horného poschodia autobusu nedala ani driemať. Kto chce byť na Heathrow o niečo rýchlejšie, ale pritom nevidieť nič len tunely, má k dispozícii aj metro Picadilly Line, ktoré taktiež premáva aj v noci, stojí však viac ako dvojnásobok. Ja som však mal času dosť a tak som si jazdu užil a po vystúpení do Terminálu 5 letiska Heathrow som mal ešte stále dostatok času na odpočinok v pomaly sa zapĺňajúcej hale. Po ďalšej kontrole očakávaných letov som so začínajúcim dňom vyrazil na jednu z notoricky známych fotopozícií letiska Heathrow, k hangárom British Airways na konečné priblíženie dráhy 27R. Myslím, že nemá zmysel sa tu rozpisovať o fotopozíciách tohto letiska, prípadný záujemca ich ľahko nájde na internete, ja som počas tohto minivýletu využil iba dve miesta, už spomínané prílety na RWY 27R a miesto pri čerpacej stanici južne od Terminálu 5, ktoré je vhodné na fotografovanie vzletov diaľkových letov z dráhy 27L. V prípade lietania v smere 27 je mojím tretím obľúbeným miestom futbalové ihrisko Bedfont/Felthamského futbalového klubu, odkiaľ sa dajú dobre fotografovať pristátia na dráhu 27L, avšak počas tohto výletu, keď došlo k striedaniu v používaní dráh o 15:00 h (tak ako je na letisku Heathrow pravidlom), nastal už pre mňa čas pobrať sa na cestu späť. Hoci som mal počas tohto prvého výletu v pláne vyfotografovať najmä prvé dve lietadlá British Airways v historickom sfarbení, Airbus A319 vo farbách BEA a Boeing 747-400 vo farbách BOAC, od domácich spotterov som sa dozvedel, že úplnou náhodou sa deň mojej návštevy zhoduje s dátumom príletu ďalšieho B747-400 z lakovne v Dubline, kde dostal farby nazývané Landor. Všetky tri stroje sa mi napokon podarilo vyfotografovať a to dokonca čiastočne aj so slnkom. Väčšinu dňa však prevládalo oblačné až zamračené a relatívne chladné počasie.

Môj prvý krátky výlet teda dopadol relatívne dobre, hoci počasie ma neuspokojilo, s tým som však napokon počítal a dúfal som, že možno ďalší pokus dopadne lepšie. Okrem týchto úlovkov som vyfotografoval aj zopár ďalších lietadiel, ktoré mi v zbierke chýbali, hoci väčšinu z nich bez slnka. To ma však neodradilo od toho, aby som o štvrť roka nezavítal do Londýna opäť. Tento krát som sa rozhodol vyskúšať dlhé letné dni a fotografovanie letov, ktoré sú po zvyšok roka v Londýne zahalené tmou. Zakúpil som si preto opäť lety s Ryanairom v polovici júna, tento krát však tak, že môj návrat bol až v nedeľu predpoludním, aby som mohol na letisku Heathrow stráviť celú sobotu až do západu slnka (he-he-he). Cena bola len o pár eur vyššia ako v prvom prípade a môj plán bol úplne rovnaký, venovať sa iba letisku Heathrow. Začiatok aj tohto výletu prebiehal rovnako, zbalený do červeného ruksaku som v piatok neskoro večer pristál na letisku Stansted a vybalil som notebook, aby som skontroloval plánované lety na sobotu. A vtedy som zistil, že zatiaľ čo na Heathrowe mi toho predpoludním až tak veľa neuletí (a poloha prípadného slnka je tak či tak vysoká), zopár zaujímavých strojov bolo v ranných hodinách plánovaných na letisku Stansted. Zmenil som teda plán a rozhodol som sa zostať na Stanstede a na letisko Heathrow sa presunúť až predpoludním. Znamenalo to ale zmeniť si svoj autobusový lístok, tento krát už s National Express, čo ma stálo istý doplatok, nakoľko spoločnosť nebola ochotná akceptovať, že je predsa jedno, kedy ma odvezú, ale tak nech im moje libry navyše urobia radosť. A potom som sa už pobral prečkať noc na letisku Stansted.

To sa však ľahšie povie ako vykoná. Stansted považujem za jedno z najmenej priateľských letísk, a to nielen voči spotterom ale aj voči cestujúcim. Je to paradoxné, keďže ho využívajú hlavne mladí ľudia, ktorí nemajú problém si rozložiť veci na zem a tam prečkať noc, to im však na Stanstede personál nedovolí. Nielen že sa v noci uzatvorí prístup do väčšej časti budovy a otvorená ostane iba príletová časť, ale neustále prítomní zamestnanci tu majú trápnu povinnosť (alebo radosť?) v neustálom drganí do ľudí, ktorí by si chceli ustlať na zemi. Podotýkam, že počet miest na sedenie je limitovaný nízkym dvojciferným číslom, ktoré absolútne nepostačuje pre všetkých cestujúcich, ale na zemi môžete iba sedieť, nie však ležať. Ja som mal našťastie svoje miesto na sedenie (opäť typicky „prozákaznícky“ z asi najtvrdšieho dreva aké existuje), ale ľutujem tých, ktorí boli neustále buzerovaní zamestnancami letiska, aby ostali na zemi iba sedieť... Našťastie som sa dočkal rána a vyrazil na fotografovanie mojich vyhliadnutých lietadiel. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že Stansted je nudným letiskom plným Ryanairu a easyJetu, v skutočnosti slúži ako hlavné letisko Londýna na prijímanie VIP návštev a tiež väčších „bizjetov“ až po Boeing 747. Pomerne čulá je tu aj nákladná doprava a svoju základňu tu má aj Titan Airways so svojím rôznorodým lietadlovým parkom, ktorý dopĺňajú ešte nejaké charterové lety. Spolu to vytvorilo zaujímavú kombináciu, ktorú som sa rozhodol zdokumentovať. Na letisku Stansted som už v minulosti fotografoval a nikdy to nebolo práve jednoduché, odvtedy sa však situácia zmenila a pôvodné miesto je už nedostupné. Na druhej strane tu vznikol jeden areál, zhruba oproti stojiskám VIP lietadiel, ktorý ponúka fantastický výhľad na jedinú RWY 04/22 a priľahlé rolovacie dráhy, oficiálne však nie je určený pre verejnosť. Jeho opisu sa budem venovať v trip reporte z mojej jesennej návštevy Londýna, teraz len v skratke uvediem, že som toto miesto navštívil a našťastie sa mi podarilo na ňom zotrvať pár hodín bez toho, aby som bol z neho vykázaný.

Ráno na Stanstede ma po počiatočných mrakoch potešilo aj slnečným počasím, to však netrvalo dlho a v čase, keď som sa vybral autobusom a následne metrom na Heathrow, sa už obloha typicky „londýnsky“ zatiahla mrakmi a tak ma čakal ďalší prevažne oblačný deň. Mrzelo ma to o to viac, že popoludnie na Heathrowe bolo skutočne zaujímavé. Po zmene dráh ma čakali prílety niekoľkých vzácnych diaľkových lietadiel, ktoré sa inak ako v letných mesiacoch vyfotografovať nedajú, navyše niektoré stroje boli v špeciálnych farbách (spomeniem napr. A350-900 Philippine Airlines, A350-900 Air China vo farbách Star Alliance, B777-300 Garuda vo farbách SkyTeam, A330-300 SriLankan Airlines, A330-200 Tianjin Airlines, B777-300 Biman Bangladesh, A319 Qatar Amiri Flight, A320neo Air Malta vo farbách Nickelodeon či A220-300 Swiss vo farbách Fete des Vignerons). Bohužiaľ, počasie bolo neúprosne oblačné až zamračené, krátko dokonca slabo spŕchlo a hoci predpoveď počasia sľubovala slnečno v neskorších hodinách, tieto neskoršie hodiny sa stále posúvali, až ich nakoniec predbehlo šero prichádzajúceho večera. Sklamaný som sa teda pobral do Terminálu 5, kde som sa venoval oddychu a až nadránom (poučený skúsenosťami z letiska Stansted) som sa vybral autobusom N9 a spojom National Express na Stansted, kam som dorazil práve včas na to, aby som po krátkej kontrole letových plánov ešte na chvíľku vyrazil na vyhliadkové miesto pri dráhe na zopár posledných ranných fotografií, než som sa musel zase pešo vrátiť do terminálu na odlet svojho letu do Bratislavy. Z tohto druhého výletu som si priniesol domov zmiešané pocity, na jednej strane viacero atraktívnych lietadiel, avšak vyfotografovaných v zamračenom počasí, hlavne v prípade Heathrow ma táto smola dosť nahnevala. Ukázalo sa, že ani krátkodobej predpovedi sa proste v Londýne veriť nedá, počasie si aj tak robí čo sa mu zachce. Ale nová taktika cestovania do Londýna sa mi zapáčila natoľko, že už v septembri 2019 som absolvoval ďalšie dva výlety, ktoré dopadli neporovnateľne lepšie, ale o tom až niekedy nabudúce.

Pozn. red: Vážení čtenáři, o prázdninách budou delší články vycházet spíše náhodně, těšíme se na vás po prázdninách :-) redakce planes.cz