Spotting trip report – Severné Taliansko (2. časť)

• 13.12.2020 09:00

Pozn. red.: První díl tohoto cestopisu vyšel počátkem srpna a je k přečtení zde. Za šotka, který druhý díl pustil do světa až dnes, se autorovi i čtenářům omlouváme.

Na letisku Malpensa sme počas nášho výletu v júli 2018 strávili celkom takmer 3 plné dni. Začali sme spottingom po príchode z Verony a ubytovaní v našom hoteli prvý deň popoludní, následne sme na mieste strávili celé dva dni a v sobotu ráno sme ešte zachytili zaujímavé ranné prílety. Počas nášho pobytu sme zaznamenali dve rána s príletmi na RWY 35R a jedno ráno s odletmi z RWY 35R, zatiaľ čo dve popoludnia sme mali s pristátiami na RWY 35L a jedno s pristátiami na opačnú dráhu. Tento model sme si vybrali cielene, nakoľko je to tá najlepšia voľba. Ako som už spomínal v úvodnej časti, vzhľadom na orientáciu dráh je fotografovanie na Malpense najlepšie ráno a večer, problematické je okolo obeda. Ak fotografujete vzlety z RWY 35R, fotopozícia je výborná, avšak po 10:00 h sa vplyvom vysokých letných teplôt začína vzduch vlniť natoľko, že sa fotografovanie stáva takmer nemožným. Rovnako popoludňajšie fotografovanie je najlepšie začať najskôr o 14:00 h, problémom teda ostáva čas medzi tým. Pokiaľ sa na vzlety používa dráha 35R, je tu riešenie v podobe starej kamennej veže, ktorej presný účel z minulosti mi nie je známy, ale zrejme mala vojenský charakter. Nachádza sa hneď za plotom na južnom okraji letiska a ako na objednávku k nej prevádzkovateľ letiska postavil pred pár rokmi novú rolovaciu dráhu, ktorá obchádza z cargo zóny prah dráhy 35L a vedie smerom k prahu dráhy 35R. Samozrejme, žarty bokom, cieľom bolo odviesť okľukou rolujúce lietadlá, ktoré dovtedy museli na ceste k svojej vzletovej dráhe križovať pre pristátia aktívnu dráhu 35L, jej existencia je však veľkou pomôckou pre spotterov.

B737-800 Air Italy EI-FNU (MXP)	A320 Ernest Airlines EI-GCC (MXP)

Tí však musia najprv vyriešiť otázku, ako sa na ňu dostať. Stará veža má totiž svoje najlepšie roky za sebou a kovové stupne na jej stene začínajú asi až vo výške 2 m nad zemou. Ak teda nemáte nejakú pomôcku, ktorá by vám pomohla dostať sa o niečo vyššie, musíte sa na uzučký betónový pás po jej obvode priam vyšvihnúť, čo pre netrénovaných alebo starších spotterov môže byť veľký problém. Ak sa vám to však podarí bez ujmy na zdraví, máte už vyhrané, po kovových stupňoch potom vyleziete nahor a cez vstupný otvor vojdete na „1. poschodie“. Cez tento otvor sa potom dajú následne fotografovať lietadlá rolujúce popri ceste smerom k prahu RWY 35R, treba si však uvedomiť, že sú veľmi blízko a v zábere pod lietadlom bude vždy aj plot. Je to však jediné miesto, odkiaľ sa dá na Malpense fotografovať aj počas obeda, hoci v lete je slnko samozrejme veľmi vysoko. Vstupný otvor umožňuje fotografovanie pohodlne dvom osobám, pri maximálnej vôli trom, preto sa treba pre tento variant rozhodnúť čo najskôr a miesto si radšej „obsadiť“. Alternatívne zábery sa dajú robiť ešte aj cez bočnú „strieľňu“ smerom ku cargo terminálu. Vďaka tomu, že sme mali k dispozícii rebrík, ktorý sme si pod vežu pristavili, sa nám na ňu podarilo bez väčších problémov dostať a strávili sme tu pár hodín. Cesta nadol môže byť podobne dobrodružná a jej nebezpečenstvo je nepriamo úmerné pomocným prostriedkom, ktoré máte k dispozícii. Podľa tvrdení miestnych spotterov je však toto miesto oficiálne zakázané a prípadná policajná hliadka vás z neho môže vykázať, my sme však počas nášho pobytu žiadnu nestretli. V každom prípade to stojí sa vyskúšanie v inak „hluchom“ časovom období, ktoré jeden z našej trojice počas jedného dňa využil aj na výlet vlakom na prehliadku mesta Miláno.

A340-200 Qatar Amiri Flight A7-HHK (MXP)	A330-300 Turkish Airlines TC-LNC (MXP)

V sobotu ráno sme po takmer troch dňoch fotografovania na Malpense mali zachytené takmer všetko, čo sme potrebovali. Počasie sme mali relatívne dobré, avšak potrápila nás často neočakávaná oblačnosť, či už búrkového alebo iného charakteru, ktorá nám trochu znepríjemnila život, ale našťastie iba na prechodné obdobie. Po vyfotografovaní posledných sobotných ranných príletov nastal čas pohnúť sa ďalej, naspäť k nášmu domovu. Kamarátom som však navrhol zastaviť sa cestou ešte na letisku Bergamo-Orio al Serio, nakoľko sa tam mal objaviť špeciálne sfarbený B737-800 od spoločnosti Pegasus Airlines. A tak sme asi po hodinovej jazde dorazili na toto letisko severovýchodne od Milána a keďže ho z predchádzajúcich návštev dobre poznám, zamierili sme rovno na najznámejšiu fotopozíciu na odbočke z cesty Via Matteotti neďaleko začiatku dráhy 28. Je tu veľká asfaltová plocha, na ktorej si stačí pristaviť aj menší rebrík priamo k plotu letiska a pohyby na vzletovej a pristávacej dráhe i rolovacej dráhe máte ako na dlani. Lietadlá na rolovacej dráhe sú na môj vkus až príliš blízko, ale to nevadí. Výhodou tohto miesta je, že hoci sa nachádza na východnom okraji letiska, nakoľko z dráhy 10/28 neexistuje skorší zjazd po pristátí, aj v prípade používania dráhy 10 možno z tohto miesta vyfotografovať všetky prílety a aj väčšinu vzletov. V prípade lietania v smere 28 vám neujde vôbec nič. Počas nášho krátkeho pobytu sme zaznamenali najprv zopár pohybov v smere 10 a následne vzlet a pristátie na dráhe 28. Prevádzka na letisku nie je nijako oslnivá, hoci letisko odbavilo ročne (pred koronakrízou) viac ako 13 miliónov cestujúcich, avšak pri dobrých informáciách sa tu dá vystihnúť nejaká tá zaujímavosť. To bol aj náš prípad a po splnení úlohy bol čas pokračovať ďalej.

A319 Rossiya Airlines VQ-BAS (MXP)	B787-9 Neos EI-NEW (MXP)

V našom pláne bola už len cesta smerom domov, ktorá viedla známou trasou smerom k Verone a následne na sever cez hory a Brennerský tunel k Innsbrucku v Rakúsku, kde sme so šťastím do úplne prázdnej nádrže dotankovali mimoriadne lacný benzín na našu ďalšiu cestu. Cesta cez Dolomiti bola tentokrát o to zaujímavejšia, že sme ich prechádzali za dňa a mohli sme teda obdivovať ich krásu. Bohužiaľ, cesta bola o to plnšia a tak si krásne výhľady užívali hlavne moji spolucestujúci. Z Rakúska nás však čakala ešte jedna zastávka, nakoľko sme sa rozhodli, že v letných teplotách nie je rozumné „ťahať“ celú cestu nonstop z Milána až do Prahy a následne pre mňa ešte do Bratislavy. A tak sme po niekoľkých zdravotných prestávkach dorazili v sobotu večer do dedinky Marzling severne od severnej dráhy letiska Mníchov, kde sme mali naplánované posledné prenocovanie a nedeľný spotting v bavorskej metropole. Kamaráti sa stihli ešte narýchlo navečerať v našom hoteli s reštauráciou a uložili sme sa na zaslúžený spánok po náročnom dni, ktorý nám „spríjemňovalo“ zvonenie zvonov na blízkom kostole a vlaky jazdiace po blízkej trati. Ale to je proste realita malých dedín a miest v západnej Európe, kostol musí zvoniť aj v sobotu v noci a v nedeľu skoro ráno, a to poriadne. Na druhý deň ráno to bolo už len na skok k severnej dráhe letiska Mníchov, kde sme plánovali stráviť čas až do nedeľného popoludnia. Počasie už síce nebolo tak ideálne, obloha bola pokrytá vysokou oblačnosťou, ktorá trochu tlmila slnko, ale aj napriek tomu sa fotografovať dalo dobre, nevýhodou bola samozrejme poloha slnka vo vysokom lete vzhľadom na orientáciu dráh na letisku Mníchov, ale s tým sme počítali.

B767-300 Meridiana EI-FMR (MXP)	B737-400 Albawings ZA-AWB (MXP)

Letisko Mníchov nesie meno po Franzovi Josefovi Straussovi, bývalom bavorskom predsedovi vlády, a je samozrejme druhým najväčším letiskom v Nemecku po Frankurte nad Mohanom. Pred koronakrízou odbavilo ročne takmer 48 miliónov cestujúcich ročne a je významným hubom spoločnosti Lufthansa. Zaujímavosťou je, že táto spoločnosť prevádzkuje svoje nové A350-900 exkluzívne práve z Mníchova, ak ich teda chcete vidieť na domácej pôde, dá sa to jedine v Bavorsku. Pred pár rokmi sem Lufthansa, čiastočne z trucu proti spoločnosti Fraport, čiastočne z obchodných dôvodov, presunula polovicu flotily svojich obrích A380, čo význam Mníchova v rámci koncernu Lufthansa Group ešte viac posilnilo. Okrem Lufthansy je v Mníchove „doma“ aj spoločnosť Air Dolomiti, ktorá je síce oficiálne talianska, ale rovnako patrí do Lufthansa Group a z Mníchova zabezpečuje prípoje do menších talianskych miest, takže jej Embraery sú tu skutočne hojne zastúpené. Veľké zastúpenie tú má aj charterová spoločnosť Condor, hybridný low-cost Eurowings a ďalšia charterovka TUIfly, ale vzhľadom na význam a ekonomickú silu regiónu sem lietajú prakticky všetky európske letecké spoločnosti a veľké množstvo diaľkových letov z celého sveta. Na rozdiel od Frankfurtu tu však nemajú také zastúpenie najväčšie typy lietadiel, napríklad stretnúť tu dnes Boeing 747 v pasažierskom usporiadaní je už veľkou raritou. Ani v oblasti leteckého nákladu nedosahuje Mníchov výkony Frankfurtu, hoci s niekoľkými čisto nákladnými letmi tu možno počítať každý deň. Oveľa väčší podiel ako vo Frankfurte tu naopak majú regionálne lietadlá vo farbách Lufthansy, nakoľko Mníchov kladie dôraz najmä na obchodných cestujúcich, ktorí potrebujú častejšie spojenie aj keď menšími lietadlami.

B777-200F Etihad Cargo A6-DDD (MXP)	B737-800 Pegasus Airlines TC-CPN (BGY)

Letisko Franz Josef Strauss je moderným letiskom, ktoré bolo otvorené v roku 1992, kedy prebralo štafetu od zaniknutého letiska Riem na okraji mesta. Toto nové sa nachádza ďaleko od mesta, takmer 30 km na severovýchod, a mohlo by sa teda zdať, že jeho rozvoju nebude stáť nič v ceste. Nie je to však tak úplne pravda. Letisko sa už dlhšie snaží o výstavbu tretej vzletovej a pristávacej dráhy, nakoľko jeho súčasný dráhový systém v špičkových časoch nepostačuje objemu prevádzky, avšak pred pár rokmi miestni obyvatelia v referende tretiu dráhu odmietli. Pre letisko by to bola inak veľká rana, paradoxne mu však v tomto situáciu odľahčí súčasná koronakríza a dlhodobý pokles leteckej dopravy, skôr či neskôr sa však problém s nedostatočnou dráhovou kapacitou vráti naspäť. Pre túto dobu si však letisko musí vystačiť s dvoma paralelnými vzletovými a pristávacími dráhami v smere 08/26, ktoré sa nachádzajú na sever a na juh od terminálových komplexov. V západnej časti letiska sa nachádza starší Terminál 1, ktorý momentálne prechádza dostavbou a ktorý slúži na odbavovanie pestrej palety spoločností s menším počtom letov. Naopak na východnej strane sa rozprestiera novší Terminál 2, ktorý nedávno dostal nový satelit a pri ktorom sú odbavované lietadlá spoločností patriacich do Lufthansa Group a ich partneri. Mníchov je dokonca prvým letiskom v Európe, kde sa na výstavbe nového satelitu k Terminálu 2 finančne podieľala letecká spoločnosť (Lufthansa) a obe firmy ho prevádzkujú spoločne. Systém používania vzletových a pristávacích dráh v Mníchove je pomerne zložitý, ale v zásade lety smerujúce na sever používajú severnú dráhu a lety smerujúce na juh južnú, neplatí to však bez výnimiek a neplatí to vždy, napríklad v čase zníženej prevádzky môžu byť prílety smerované iba na jednu dráhu.

A320 Tunisair TS-IML (MUC)	B747-400 Thai Airways International HS-TGF (MUC)

Mníchov ako moderné letisko má veľmi jednoduché usporiadanie a našťastie pre spotterov aj dostatok miest na fotografovanie pri oboch dráhach. Situácia je výrazne lepšia v prípade južnej dráhy 08R/26L, prakticky po celej jej dĺžke možno fotografovať popri plote letiska, každý si môže vybrať miesto, ktoré mu najviac vyhovuje, pričom je jedno, ktorý smer lietania sa používa. Oproti zóne dotyku dráhy 26L bol pre spotterov vybudovaný aj oficiálny pozorovací kopec, ktorý je síce pomerne ďaleko od dráhy, ale umožňuje výborný výhľad a fotografie s letiskovou infraštruktúrou v pozadí. V prípade severnej dráhy je situácia komplikovanejšia, na južnej strane oplotenia sa totiž nachádza letiskový komplex, napriek tomu sú aj tu miesta, odkiaľ sa dá fotografovať, veľký problém je však s parkovaním. Na druhej strane, oproti prahu dráhy 08L sa nachádza mníchovský „Besucherpark“, ktorý okrem multimediálnej prezentácie, malého obchodu a výstavky 3 historických dopravných lietadiel obsahuje aj ďalší vyhliadkový kopec, ten je však na fotografovanie menej vhodný ako kopec pri južnej dráhe. Z mojich dlhoročných pozorovaní však vyplýva, že väčšina zaujímavých lietadiel v Mníchove tak či tak používa južnú dráhu, takže fotografovanie na tomto letisku je skutočne jednoduché. Samozrejme, ideálnym obdobím na návštevu Mníchova je zimné obdobie, keď je slnko nízko a lietadlá pekne osvetlené, ale ani pri vysokom letnom slnku nie je návšteva tohto letiska na zahodenie, navyše pre nás to bola len zastávka na ceste, ktorá primárne smerovala do Milána a termínovo sa teda musela prispôsobiť ideálnym svetelným podmienkam tam.

A350-900 Lufthansa D-AIXC (MUC)	A350-900 Lufthansa D-AIXI (MUC)

Po našom rannom príchode na letisko sme najprv zavítali na vyhliadkový kopec pri južnej dráhe, kde sme ulovili niekoľko ranných návštevníkov a tu sme strávili aj väčšinu celého dňa. Iba cielene sme sa presúvali k severnej dráhe, na priblíženie RWY 26R, keď sme tam očakávali pristátie nejakého zaujímavého návštevníka. Takým bol napríklad vtedy čerstvo nový Boeing 757-300 spoločnosti Icelandair vo farbách k 100. výročiu nezávislosti Islandu, či na záver popoludnia sa vracajúci špeciálne sfarbený B737-800 spoločnosti TUIfly. Podarilo sa nám vyfotografovať aj oba farebné varianty A350-900 spoločnosti Lufthansa a veľa ďalších strojov. S pribúdajúcim časom však bolo treba pomaly vyraziť smerom do Prahy, nakoľko aj z Mníchova nás ešte čakala relatívne dlhá cesta. Po vyfotografovaní posledných želaných kúskov sme teda pokračovali v jazde do Česka, kam sme dorazili vo večerných hodinách. Po vyložení mojich kamarátov mňa samotného ešte čakala štvorhodinová cesta do Bratislavy, našťastie moja únava nebola veľká a tak som ju absolvoval bez problémov. Hoci sme v Taliansku občas zanadávali na smolu v tvoriacich sa mrakoch (najmä ak sa priamo pred slnkom začal vytvárať obrovský búrkový mrak, ktorý ho celé zakryl, zatiaľ čo celá okolitá obloha bola azúrovo modrá), ako celok možno výlet hodnotiť veľmi pozitívne. Letisko Malpensa malo čo ponúknuť a aj zvolené zastávky po trase obohatili našu zbierku. Pokiaľ by som tento článok nepísal v čase pandémie koronavírusu, skonštatoval by som, že sa do Milána určite ešte čoskoro vrátime, v tejto pohnutej dobe si však nemôže byť človek vôbec ničím istý a už vôbec nie vývojom v leteckej doprave. Isté je len to, že bude veľmi bolestivý, dlhotrvajúci a bude mať veľa obetí v podobe krachujúcich leteckých spoločností, ale treba veriť, že raz sa svet opäť plne spamätá a letecká doprava spolu s ním.

B757-300 Icelandair TF-ISX (MUC)	B737-800 TUIfly D-ATUH (MUC)