Spotting trip report – Antonov a Liga majstrov (2. časť)

• 31.05.2020 09:00

Prvú časť trip reportu zo spotterskej návštevy Kyjeva v máji 2018 som ukončil v okamihu, keď ma zástupcovia firmy Antonov pod vedením tlačovej zástupkyne pani Oksany priviezli pred brány letiska Gostomel, kde sa nachádza údržbová, testovacia a komerčná základňa spoločnosti. Plný očakávania som spolu s nimi vstúpil na pôdu, kam sa bežný spotter len tak ľahko nedostane a po nevyhnutných formalitách a predstavení rôznym zástupcom firmy sme sa pobrali najskôr do jednotlivých hangárov Antonova. Hneď v prvom ma čakali rovno tri novšie exponáty: turbovrtuľový AN-132 a dvojica prúdových AN-148 a AN-158. Okrem nich sa v hangári „krčil“ aj malý AN-28 vo farbách Antonov Airlines, výrazne starší brat svojich mladších kolegov, s ktorým som sa zoznámil už pred dvoma rokmi na leteckom dni na malom letisku Čajka. Tvarovo trošku zvláštne pôsobiaci AN-132 vznikol vývojom osvedčeného hornoplošníka AN-32, ktorý je zase derivátom základného typu AN-24. Zatiaľčo v prípade AN-32 vtedy vznikol špeciálny nákladný stroj, schopný operovať z krátkych a nespevnených vzletových a pristávacích dráh, jeho nasledovník je oveľa modernejší ale aj konvenčnejší. Okrem západných motorov dostal aj západnú avioniku a bol veľkou nádejou firmy Antonov na poli malých nákladných lietadiel. Na lepšie presadenie lietadla na moderných trhoch vstúpila Ukrajina pri jeho vývoji do spolupráce so Saudskou Arábiou, tá však nedávno projekt opustila a pred AN-132 stojí neistá budúcnosť. Antonov sa síce snaží získať do projektu indického partnera, avšak doposiaľ lieta iba jediný prototyp a projekt sa veľmi nehýbe ďalej.

AN132 Antonov Design Bureau UR-EXK (GML)	AN28 Antonov Design Bureau UR-NTE (GML)

O niečo väčší úspech zaznamenali prúdové dopravné stroje AN-148 a AN-158, aj keď ich rozšírenie tiež nie je veľké. Ide o klasické dvojmotorové hornoplošníky, s výnimkou počtu motorov silne pripomínajúce starší britský BAe-146/Avro RJ. Antonov pritom vychádzal zo svojho úspešného typu AN-72/74, ktorý vďaka umiestneniu motorov s vyústením výstupných plynov nad krídlo využíval tzv. „Coandov efekt“ a tým pádom skrátenú dĺžku vzletu a pristátia, v prípade AN-148 však vsadil na klasickejšiu koncepciu a výsledkom je bežný stroj pre regionálne trate. Spočiatku sa síce pomerne úspešne začal šíriť do flotíl viacerých spoločností v Rusku a na Ukrajine (napr. Rossiya Airlines, Angara Airlines, Ukraine International Airlines a pod.), postupom času sa ho však niektorí dopravcovia zbavili a dnes lieta na domácej pôde len u vládnej letky Ukrajiny. Predĺžená verzia AN-158 zas dosiahla jediný exportný úspech v podobe predaja spoločnosti Cubana, tá však práve počas mojej návštevy vyjadrila s lietadlami veľkú nespokojnosť, o ktorej logicky zástupcovia spoločnosti Antonov nechceli veľmi diskutovať. Ako spottera ma veľmi mrzelo, že všetky tri typy lietadiel boli umiestnené v hangári, v prípade AN-132 dokonca ešte v rozmontovanom stave, oveľa radšej by som ich prijal vcelku a na vonkajšom svetle, ale vyberať som si nemohol. S radosťou som však využil možnosť pozrieť si interiér AN-132, pretože mám obavy, že tento typ skončí skôr ako dosiahol akýkoľvek komerčný úspech. Treba povedať, že personál Antonova, vrátane mechanikov v hangároch, bol veľmi priateľský a pripravený diskutovať so mnou, mnohí ocenili moje (aj keď veľmi nedokonalé) znalosti ruštiny.

AN32P Aviant UR-48086 (GML)	AN148 Antonov Design Bureau UR-NTA (GML)

Prehliadka pokračovala do ďalšieho hangára, či skôr prekrytého pracoviska, kde pod veľkou strechou pracoval tím mechanikov na jednom z lietadiel AN-124-100M. Ide o modernizovanú verziu úspešného giganta AN-124, pričom vidieť tento obrovský stroj stáť len na podperách (nakoľko súčasťou údržby bola aj skúška podvozku) bol zaujímavý zážitok. Samozrejme mi bolo umožnené prezrieť si aj vnútorné priestory Ruslana, kde ma zaujala nielen pilotná kabína a prístup do nej, ale aj odpočinková miestnosť posádky v zadnej časti lietadla, vrátane „typickej vône“ starých ruských lietadiel a jej obyvateľov. Nebolo to síce prvýkrát, čo som sa dostal do útrob AN-124, túto premiéru som zažil už v septembri 1987, kedy sa Ruslan po prvýkrát predstavil v Bratislave na tzv. „Dňoch Kyjeva“, ale vtedy som sa v jeho vnútri musel tlačiť so stovkami ďalších ľudí, tentokrát som ho mal celého iba pre seba. Potom sa už naše kroky presunuli na vonkajšie stojiská, kde stála najväčšia pýcha firmy Antonov, jediný lietajúci exemplár najväčšieho nákladného lietadla na svete, šesťmotorového AN-225 Mrija. Hoci Mrija je oproti Ruslanovi výrazne väčšia, vo vnútri som si ani nevšimol podstatný rozdiel, s výnimkou šiestich pák a ovládačov namiesto štyroch. Ale treba uznať, že vonkajšie aj vnútorné rozmery tohto lietadla sú skutočne majestátne, bohužiaľ, vzhľadom na jeho veľké rozmery a nemožnosť priblížiť sa k vzletovej a pristávacej dráhe letiska Gostomel som si Mriju nemohol odfotografovať pekne zboku, avšak našťastie toto lietadlo som už predtým videl napr. v Ostrave.

AN178 Antonov Design Bureau UR-EXP (GML)	AN12 Antonov Design Bureau UR-11315 (GML)

Na záver návštevy som sa dostal k tomu, čo ma najviac ako spottera lákalo, a síce k fotografovaniu ostatných lietadiel na odstavných plochách. A musím povedať, že sa tu nachádzala vzorka prakticky celého lietadlového parku Antonova, s výnimkou AN-22. Najnovším prírastkom bol prototyp vojenského transportného lietadla AN-178, ktorý vychádza z dopravného typu AN-148 a mohol by mať dobrú perspektívu nielen vo vojenských ale aj civilných službách, otázkou však je, či sa Antonovu podarí presadiť ho aj po komerčnej stránke. Hneď za ním sa nachádzalo „vrakovisko“ dielcov rôznych nedokončených a rozobraných typov lietadiel, vrátane trupu nedokončeného druhého exemplára Mrije, na tomto mieste som však, z pochopiteľných dôvodov, nesmel fotografovať, Antonov určite nemá záujem dávať na verejnosť zábery tej menej úspešnej časti svojho podnikania. Na druhej strane plochy stáli ďalšie lietadlá, vo farbách Antonov Airlines AN-74T a oproti nemu vojenský AN-70 v sivej kamufláži ukrajinského vojenského letectva. Od tohto typu som tiež očakával razantnejšie rozšírenie, jeho vznik siaha ešte do začiatku 90. rokov a dokonca sa kedysi s ním uvažovalo ako o náhrade AN-12 aj v našom vojenskom letectve. Bohužiaľ, na dlhú dobu ostalo len pri dvoch prototypoch a je veľmi otázne, či sa niekedy ešte dočká väčšieho rozšírenia, každopádne jeho pohon v podobe protibežných šabľovitých vrtúľ je veľmi atraktívny. Avšak odstavné plochy v Gostomeli neobsahovali len aktuálne typy lietadiel, s vďačnosťou som prijal aj staršie už nepoužívané typy z flotily Antonov Airlines v podobe AN-12 a AN-140 (kde sú tie doby, keď sa tento typ objavoval v Bratislave na pravidelných letoch), či odstavené nepoužívané AN-12 či AN-72 (jeden vo farbách spoločnosti Enimex mi bol tiež dôverne známy z Bratislavy), ktoré už zrejme čakajú iba na zlikvidovanie.

AN12 Air West Georgia 4L-BKN (GML)	AN72 Enimex ES-NOC (GML)

Tým sa moja návšteva u firmy Antonov skončila a svojim sprievodcom som sa musel veľmi pekne poďakovať za krásny zážitok. Veľkou škodou je, že počasie práve v toto jediné popoludnie neprialo a po slnečnom predpoludní sa obloha zatiahla mrakmi, čo kvalitu fotografií trochu ovplyvnilo. Bez ohľadu na to som si svoju návštevu užil a po odvezení naspäť pred brány centrály na letisku Svjatošin som sa spokojný pobral metrom naspäť do centra mesta. Už prvý deň pobytu mi priniesol zaujímavé prírastky do mojej zbierky a to ma čakali ešte ďalšie tri dni strávené v Kyjeve. Hoci finálový zápas Ligy majstrov sa hral až v sobotu, veľa fanúšikov priletelo do ukrajinskej metropoly už v piatok, aby si tiež užili nízke ceny jedál a nápojov a potešili sa pohľadom na krásne ukrajinské dievčatá. Ja som tým pádom mal o program na piatok postarané, čakal ma totiž ďalší deň plný spottingu. Pôvodne som síce uvažoval o tom, že celý deň strávim fotografovaním na letisku Boryspiľ, napokon som sa však ráno na základe rozboru plánovaných letov rozhodol dal prednosť opäť letisku Žuljany a na Boryspiľ sa premiestniť až popoludní. Dôvodom bol nielen predpoludňajší prílet ERJ-190 spoločnosti Buta Airways, ale aj plánovaný odlet AN-26 ukrajinského záchranného systému v červených farbách, ktorý som veľmi túžil mať vo svojej zbierke. Moja cesta preto znovu viedla známou trasou k dráhe 08, najprv som sa však zastavil pred terminálom letiska, kde stojí vystavený AN-24 v krikľavom grafitovom sfarbení, oficiálne označený ako Kyiv Airport Art Plane. Osobne síce preferujem lietadlá v originálnych farbách, ale v prípade starej sovietskej techniky som ochotný urobiť výnimku a vyfotografovať aj takéto exempláre. Pri tejto príležitosti som si pozrel aj nový terminál pre medzinárodné lety letiska Žuljany, ktorý je síce pekný a moderný, ale z pohľadu spottera ničím nezaujímavý.

AN74 Antonov Airlines UR-74010 (GML)	AN140 Antonov Design Bureau UR-NTP (GML)

Predpoludnie som potom strávil opäť na známom „spotterskom“ kopčeku neďaleko prahu dráhy 08. Ten vznikol „vďaka“ nedokončeniu stavby jedného rodinného domu, kedy staviteľ vykopal jamu pre základy, ktoré aj vybetónoval a už stihli zarásť burinou a dokonca i stromami, ale vykopanú zeminu ponechal vedľa vykopanej jamy, vďaka čomu vznikol malý kopček, umožňujúci fotografovanie ponad múr letiska. Letisko Žuljany je totiž obohnané typickým betónovým múrom z čias Sovietskeho zväzu, takže bez vyvýšeného terénu tu fotografovanie nie je možné. Celkovo sa na južnej strane dráhy nachádzajú hneď tri fotopozície, okrem tej „mojej“ je jedno miesto oproti predpoliu dráhy 08, to je však vhodné na fotografovanie až popoludní a večer a jedno miesto sa údajne nachádza aj oproti vyústeniu rolovacej dráhy v blízkosti prahu RWY 26, zhruba oproti leteckému múzeu Olega Antonova, toto miesto som však nikdy nenavštívil. Svetelné podmienky na RWY 08/26 sú samozrejme najlepšie okolo obeda, pričom lepšia poloha slnka je logicky v zime, v letnom období je slnko veľmi vysoko. Pokiaľ sa lieta v smere 08, čo bol aj môj prípad počas všetkých návštev Kyjeva, fotografovať sa dá už od neskoršieho rána, kedy je slnko spredu. Popoludní a večer by bolo možné fotografovať lietadlá otáčajúce sa na prahu dráhy 08, v tom čase som však nikdy na letisku nebol, preto vhodnosť tohto miesta nemôžem úplne posúdiť. Každopádne si treba uvedomiť, že čím ďalej v smere k prahu dráhy 26 spotter pôjde, tým viac šliapania od maršrutky ho čaká, resp. musí zvoliť komplikovanejšiu dopravu metrom, autobusom a následne pešo k prahu dráhy 26.

AN70 Ukrainian Air Force 02 (GML)	A340-600 South African Airways ZS-SNC (KBP)

Po vyfotografovaní očakávaných lietadiel som sa popoludní presunul na letisku Boryspiľ. To sa nachádza pomerne ďaleko na juhovýchod od mesta a pokiaľ nechcete použiť taxík alebo nemáte vlastné auto, na kombináciu verejnej dopravy a pešieho presunu medzi fotopozíciami na letiskách Žuljany a Boryspiľ musíte počítať minimálne 2 hodiny, často aj viac. Fotografovanie na letisku Boryspiľ pritom nie je vôbec jednoduché, ale zasa nie nemožné. Letisko má dve paralelné vzletové a pristávacie dráhy v smere sever-juh, východná 18L/36R je nosná hlavná dráha a západná 18R/36L sa v čase mojej návštevy využívala len minimálne. Dnes je situácia iná, k tomu sa však dostanem v trip reporte z mojej nasledujúcej návštevy Kyjeva v roku 2019. Dôvodom, prečo sa v roku 2018 západná dráha takmer vôbec nevyužívala bol, okrem jej žalostného stavu, aj fakt, že v tom čase bola ešte časť terminálov letiska v jeho južnej časti uzatvorená. Na odbavovanie všetkých letov s cestujúcimi vtedy slúžil hlavný a moderný terminál D, nachádzajúci sa práve súbežne s dráhou 18L/36R, zatiaľčo terminály B (v južnej časti) a F (na juhozápadnom okraji) neboli využívané. Logicky preto takmer všetky lietadlá pristávali a vzlietali na východnej dráhe, na západnej pristávala iba denná linka DHL a občas na nej trénovali cvičné lety lietadlá vládnej letky Ukrajiny, ktorá má svoje stojiská blízko tejto dráhy. Na západnej strane areálu sa nachádza aj údržbová základňa s množstvom odstavených starých aj novších lietadiel, preto aj prílety a odlety do tejto zóny využívali RWY 18R/36L. Bohužiaľ, hoci sa cez rôzne ploty a brány dá dostať pomerne blízko k hangárom v tejto časti letiska, fotografovať lietadlá v ich okolí je absolútne nemožné.

B737-400 Alba Star EC-LNC (KBP)	B767-300 Blue Panorama Airlines I-BPAD (KBP)

Preto mi na spotting na letisku Boryspiľ zostávali iba fotopozície v okolí východnej dráhy 18L/36R. Tie sa síce nachádzajú z oboch strán, tie z rannej strany sú však bez auta ťažko dostupné a vyžadujú aj dlhý peší presun. Pokiaľ sú pristátia zo severnej strany (smer 18), lietadlá vo vzduchu je možné fotografovať aj z okolia Boryspiľského šosse, hlavnej cesty vedúcej do mestečka Boryspiľ, uhol však nie je ideálny a navyše počas môjho pobytu sa lietalo výhradne v smere 36. V takomto prípade je však situácia ešte zložitejšia, lebo z okolia terminálu D sa nedá fotografovať nič. Domáci spotteri často smerujú na priblíženie dráhy 36R, kam je však prístup bez auta extrémne ťažký a zdĺhavý. Ja som si však počas prvej návštevy Kyjeva v roku 2016 našiel miesto, ktoré je síce pomerne rizikové, ale výsledok je veľmi dobrý. Na južnej strane letiska, pred terminálom B je okrem iného malé parkovisko pravdepodobne pre zamestnancov letiska, ktoré susedí priamo s trávnikom vedúcim k plotu pri rolovacích dráhach súbežných s RWY 18L/36R. Bohužiaľ, parkovisko je obohnané betónovým múrom, k plotu sa preto nedá dostať, avšak na parkovisku sa nachádza osvetľovací stožiar, ku ktorému vedie starý kovový rebrík a na jeho vrchole je malá kovová plošinka. Celý stožiar je veľmi labilný a jeho existencia je možná len v krajinách ako je Ukrajina, avšak z jeho vrcholu je výborný výhľad na dráhu i obe rolovacie dráhy. Treba sa teda odhodlať na pomerne riskantný výstup na nestabilnú plošinku, ale odmena je zaslúžená. Bohužiaľ, v tesnom susedstve parkoviska je stanica miestnej polície, ktorej príslušníci ma z tohto stožiara už opakovanie vykázali. Niekedy som mal väčšie, niekedy menšie šťastie, vždy to však stálo za to zariskovať. A o tom, že v máji 2018 bolo z tohto miesta aj čo fotografovať budem písať v poslednej tretej časti trip reportu.

A321 Alanna UR-CRI (KBP)	A330-200 Air Leisure SU-ALA (KBP)