Spotting trip report – Putovanie po Číne (3. časť)

• 03.05.2020 09:00
• Letecké cestopisy

V druhej časti môjho trip reportu som písal o tom, že druhú polovicu svojho krátkeho veľkonočného čínskeho výletu v roku 2018 som plánoval stráviť na letiskách mesta Šanghaj. Po istom sklamaní z jedinej dostupnej rannej fotopozície na letisku Šanghaj-Pudong, ktorá neposkytovala dobrý uhol fotografovania lietadiel, som sa metrom presunul od môjho hotela smerom k druhému letisku Hongqiao a po dlhej jazde som predpoludním vystúpil na stanici Songhong Road, ktorá bola najbližšie k rannej fotopozícii na tomto letisku. Aj tu sa samozrejme lietalo smerom zo severu na juh, čo bolo pre mňa výhodnejšie, lebo ranná aj popoludňajšia fotopozícia boli ľahko dostupné a, ako sa ukázalo, aj veľmi výhodné. Od stanice metra stačilo prejsť asi 15 minút pešo smerom na západ po veľkom bulvári a dostal som sa na most ponad vodný kanál, kde som si našiel svoje miesto na najbližší čas. Letisko Hongqiao je zo severnej strany a čiastočne aj z východu ohraničené vodným kanálom, v ktorom domáci s obľubou chytajú ryby, ja by som vzhľadom na čistotu vody asi neriskoval prípadné zdravotné problémy. Ďalší dôkaz toho, že v Číne sa na hygienu veľmi nedbá a aj preto sa odtiaľ šíria prakticky všetky moderné nákazy. Vďaka dlhému presunu medzi oboma letiskami slnko už výrazne pokročilo vo svojej polohe, stále však bolo ešte z „rannej“ strany dráhy, a preto som tu strávil najbližšie dve až tri hodiny. Pre istotu som sa vydal preskúmať aj východný okraj letiska, po chvíli som sa však vrátil naspäť, nakoľko všade sa nachádzali vysoké stromy, budovy a ploty, ktoré znemožňovali akékoľvek fotografovanie. Na moste nad vodným kanálom však boli lietadlá v dobrom uhle, jediným nedostatkom bolo univerzálne pozadie v podobe prázdnej oblohy.

A320 Loong Air B-8243 (CGO)	B737-800 Urumqi Air B-6268 (CGO)

Letisko Hongqiao International Airport síce odbavuje aj medzinárodné lety, ale tie sa obmedzujú len na krajiny juhovýchodnej Ázie a doménou sú tu vnútroštátne linky. Nákladná doprava tu prakticky neexistuje, ale v osobnej doprave letisko pred koronakrízou odbavilo ročne cca 45 miliónov cestujúcich, čo ho v Číne umiestnilo na siedme miesto. A to všetko iba s dvoma vzletovými a pristávacími dráhami v severno-južnom usporiadaní, ktoré sa navyše používajú jednoduchým systémom: Na dráhe 18L/36R (východnej) sa pristáva a z dráhy 18R/36L (západnej) sa štartuje. Pre spottera to predstavuje teda veľmi jednoduchú voľbu, stačí si nájsť vhodné miesto na priblížení k dráhe 18L/36R, v závislosti od smeru lietania, a žiadne pristávajúce lietadlo mu neunikne. Fotopozície údajne existujú aj na južnej strane letiska, ja som ich však nevyskúšal, tie na severe ma však maximálne uspokojili. A na letisku je skutočne čo fotografovať. Dominujú samozrejme klasické stredné kategórie lietadiel, najmä rodiny A320 a B737, ale vo veľkej miere sú zastúpené aj widebodies, najmä A330 a B777, v menšej miere aj B767 a dokonca B747. Naopak menšie typy lietadiel tu prakticky nestretnete, počas mojej návštevy napríklad lietal exotický typ ARJ-21 iba v niektoré dni v týždni, bohužiaľ nie práve vtedy, keď som letisko navštívil ja. Z leteckých spoločností tu možno vidieť pestrý mix, ktorému dominujú samozrejme China Eastern Airlines, Juneyao Airlines, China Southern Airlines, Shanghai Airlines a Spring Airlines, v menšej miere sú zastúpené aj ďalšie čínske letecké spoločnosti a niekoľko zahraničných dopravcov z oblasti, napríklad z Japonska, Kórejskej republiky, Tchajwanu, Macaa či Hong Kongu (samozrejme, som si vedomý oficiálneho statusu posledne menovaných destinácií, ale pre mňa sú to stále „zahraničné“ destinácie).

A321 Sky Angkor Airlines XU-707 (CGO)	B737-800 Jiangxi Airlines B-1558 (CGO)

Jedným z najväčších lákadiel pre mňa boli Tibet Airlines, ktoré sem okrem štandardných A320 lietajú aj s A330-200, ako aj niektoré sfarbené lietadlá z flotily China Eastern Airlines. Opäť sa však potvrdil známy fakt, ktorý som spomínal už na začiatku, že na najväčších čínskych letiskách vôbec nenatrafíte na mnohé menšie domáce letecké spoločnosti, ktoré som videl napríklad predtým v Zhengzhou, aj preto som bol rád, že som si svoj výlet takto dobre skombinoval. Vzhľadom na svoju už bohatú zbierku úlovkov totiž dávam prednosť radšej menšiemu počtu lietadiel, ak sú atraktívnejšie a doposiaľ mi v zbierke chýbajú, ako donekonečna fotografovať tie isté, hoci aj veľkokapacitné stroje. Prúd pristávajúcich lietadiel na letisku Hongqiao je nepretržitý, preto som mal aj obavu, kedy sa vlastne vydať na presun na opačnú stranu, nakoľko som nechcel premeškať žiadny zaujímavý prílet. A tak som počkal dovtedy, kým poloha slnka bola úplne zhora a vybral som sa vyskúšať popoludňajšiu fotopozíciu. Tá sa ukázala byť ešte lepšia ako ranná a nachádza sa na cestičke pre peších a cyklistov priamo pri plote letiska, problémom však bolo, ako sa na ňu dostať. Nakoľko medzi hlavnou cestou a letiskovým areálom bol široký vodný kanál, musel som pešo prejsť až na severozápadný okraj letiska a tam sa po moste dostať ponad vodu a schodmi zísť dole na chodníček popri plote letiska. Potom už len stačilo vrátiť sa zase trochu naspäť a nájsť si vhodnú polohu vzhľadom na pristávajúce lietadlá. Tie boli našťastie viditeľné v predstihu nad domami na severnej strane, takže zostávalo dosť času rozhodnúť sa, či prilietajúce lietadlo chcem fotografovať alebo nie. Do kariet mi hralo aj slnečné počasie, ktoré len občas trochu stlmili vysoké pásy bielych mrakov.

A320 China West Air B-8643 (CGO)	A330-300 Shanghai Airlines B-6127 (SHA)

Vďaka neustálemu prísunu lietadiel spotterský deň utiekol ako voda a so západom slnka som sa pobral naspäť k stanici metra, aby som sa vrátil do svojho hotela pri letisku Pudong. Aby som však z návštevy Šanghaja mal aspoň nejakú pamiatku, vystúpil som v centre mesta a aspoň večer som sa poprechádzal po centre mesta a nábreží rieky. Ako je typické pre čínske veľkomestá, všetko bolo neskutočne vysvietené a všade boli obrovské zástupy ľudí. Túto atmosféru veľmi neobľubujem, preto po asi hodinovej „povinnej jazde“ som sa vrátil späť do metra a pokračoval som na nocľah do svojho hotela. Na druhý deň ma čakal veľmi jednoduchý program, ktorým bol spotting na letisku Pudong. Mal som sa však aj stretnúť so svojím čínskym spotterským kamarátom, takže som sa tešil na nové zážitky. Bohužiaľ počasie v posledný deň môjho pobytu ma už nepotešilo, až na pár slnečných lúčov bolo celý deň oblačno až zamračené, počas dňa sa dokonca vyskytli krátke prehánky, našťastie iba veľmi slabé. Ráno som nemal inú možnosť ako sa znovu vybrať na už preskúmanú fotopozíciu pri RWY 17R, hoci som vedel, že ma neuspokojí, ale lepší výber som nemal. Potom som sa už stretol so svojím kamarátom, a tak som nebol odkázaný na pešie presuny. Kamarát síce nemal auto, ale aspoň sa vyznal v miestnych pomeroch a vedel si bez problémov zavolať taxík, ako aj vysvetliť vodičovi, kam sa chceme odviezť. A tak nás taxík odviezol na južnú stranu letiska, kde nás vysadil neďaleko prahu dráhy 34L, odkiaľ sme pokračovali pešo po akomsi násype ďalej na sever. Predstavoval som si, aké vynikajúce podmienky na fotografovanie odtiaľto musia byť ak sa lieta smerom od juhu na sever, nakoľko na prahu dráhy 34L by sa natáčali lietadlá pred vzletom a rozbiehali, pričom rolovacie dráhy sa rozkladali priamo pred nami.

B737-800 Hebei Airlines B-6299 (SHA)	A321 Juneyao Airlines B-1808 (SHA)

Teraz sa však lietalo v opačnom smere, preto sme museli pokračovať čo najviac na sever, pokiaľ to bolo možné. Tieto valy pravdepodobne tiež vznikli zo zeminy vybagrovanej počas výstavby letiska, na rozdiel od tých v Zhengzhou však boli vyrovnané a pokryté fóliou, ktorá sa veľmi slušne šmýkala. Dalo sa preto pohybovať len po ich vrchole, ale aj tak to bola výborná pomoc pre spotterov, ktorá nám umožnila dostať sa dostatočne ďaleko na sever, kde sa dali nielen fotografovať niektoré vzlety widebodies z dráhy 16R, ale aj lietadlá po pristátí na dráhe 16L, ktoré schádzali z dráhy a po križovaní RWY 16R/34L sa otáčali pred nami na jednu z dvojice rolovacích dráh smerom k terminálom. Hoci mojím snom je stále slnečné počasie, v tomto prípade bola oblačnosť aj malou výhodou, lebo pri slnečnom počasí by som jednoznačne na väčšiu vzdialenosť zápasil s heat-hazom a ostávali by mi na fotografovanie iba vzlety. Každopádne som nemal na výber, počasiu som sa musel prispôsobiť. Fotografovanie vo vzduchu nebolo bez slnečného svetla veľmi atraktívne, ale na zemi to čiastočne zlepšoval efekt kontrastného pozadia. Musel som konštatovať, že je to veľmi dobré miesto na fotografovanie, na ktoré by som sa bez pomoci miestnych spotterov len ťažko dostal. Počas dňa sa ich tu vystriedalo niekoľko a viem si predstaviť, že v slnečnom počasí, alebo ak má priletieť niečo atraktívne, musí byť toto miesto veľmi obľúbené. Môj čínsky kamarát sa so mnou však popoludní musel rozlúčiť a vrátiť sa do školy, vysadil ma preto z taxíka pri mojom hoteli, odkiaľ som sa ešte na pár minút vybral na opačnú stranu priblíženia dráhy 16R. Miesto je síce o niečo ďalej ako ranná fotopozícia, ale uhol je lepší, hoci lietadlá do poslednej chvíle nevidno, ale aj tak zostáva dosť času na ich vyfotografovanie. Dôvodom bola dvojica logojetov China Eastern Airlines, jeden A320 a jeden A330-200, po ich pristátí som sa mohol vrátiť do hotela a vydať sa na letisko k svojmu odletu späť domov.

A330-300 China Eastern Airlines B-6126 (SHA)	A330-300 China Eastern Airlines B-6507 (SHA)

Už vtedy som však vedel, že cesta domov tiež nebude jednoduchá a bude pokračovať v dobrodružnom a komplikovanom duchu môjho cestovania počas tohto výletu. Pôvodne som mal z letiska Pudong odlietať spoločnosťou Air France do Paríža na letisko Charles de Gaulle a odtiaľ po pomerne dlhej prestávke pokračovať do Budapešti. Z maďarského hlavného mesta napokon autobusom ešte asi 3 hodiny domov. Všetko však napokon, ako inak, dopadlo úplne inak. Francúzski zamestnanci Air France dostali zasa raz chuť štrajkovať, priznám sa, že už dávno som stratil predstavu o tom, za čo alebo proti čomu vlastne štrajkujú. Faktom je, že za posledné roky bol apetít francúzskych pracujúcich po štrajkoch tak enormný, že letecké cestovanie cez Paríž sa vždy rovnalo potenciálnemu dobrodružstvu. V spojení s mojou nie veľkou obľubou služieb spoločnosti Air France si teraz možno položíte otázku, prečo som teda vlastne touto spoločnosťou cestoval? Dôvodov bolo hneď niekoľko: tým hlavným bola samozrejme cena letenky a bohatosť ponuky aliancie SkyTeam smerom do Číny, ale ďalším dôvodom bol aj fakt, že v tom čase bol ešte program Flying Blue pomerne atraktívny, preto som sa snažil do neho zbierať čo najviac míľ, ktoré som potom chcel využiť na nejakú bonusovú letenku. To už dnes bohužiaľ neplatí. A tretím dôvodom bola skutočnosť, že môj let zo Šanghaja do Paríža mal byť uskutočnený lietadlom A380. Hoci tvarovo sa mi toto lietadlo veľmi nepáči a už som ním v minulosti absolvoval nejaké lety, stále má predsa v sebe istú dávku unikátnosti, a tak som si povedal, že táto kombinácia dobrej ponuky letov, priaznivej ceny a letu s A380 je tá pravá. Bohužiaľ, z letu A380 nakoniec nebolo nič, už ráno v deň odletu, keď som si chcel vybrať sedadlo na môj let, som s hrôzou zistil, že zrejme z technických dôvodov na linku nasadia namiesto A380 „obyčajný“ B777-300, čo však bolo ešte horšie, stroj nebol ani veľmi obyčajný, ale išlo o verziu používanú štandardne na „vnútroštátne“ lety z Paríža do francúzskych zámorských departmentov v Karibiku. A tá je prispôsobená turistickému charakteru týchto letov, rozumej „nasekali“ do nej toľko sedadiel koľko sa len zmestilo...

B737-8 MAX Shanghai Airlines B-1259 (SHA)	A330-200 Tibet Airlines B-8950 (SHA)

To som sa však najprv musel do lietadla dostať. Na check-ine ma totiž čakala ďalšia výzva, keď mi pracovníčka oznámila, že môj nadväzujúci let z Paríža do Budapešti bol zrušený z dôvodu štrajku personálu, preto ma odbaví len do Paríža a tam sa už o mňa „ďalej postarajú“. Tak túto vetu dôverne poznám, to je obľúbená výhovorka personálu, aby sa cestujúceho, u ktorého je nejaký problém, zbavili a spolu s problémom ho posunuli inam, kde sa o neho musia postarať iní. Na to som samozrejme v žiadnom prípade nepristúpil a trval som na svojom práve, že mám byť dopravený do konečnej destinácie a pokiaľ môj let do Budapešti nepoletí, nech mi nájdu alternatívne spojenie. Samozrejme som im navrhol, že ma môžu presmerovať aj do Viedne, čo by bolo pre mňa ešte výhodnejšie, ale niekde v Číne o tom nemajú ani potuchy. Spočiatku to radikálne zamietli, že smerovanie letu meniť nemôžu, ja som im však vysvetlil, že v letectve pracujem 22 rokov (v tom čase) a teda že poznám jednak svoje práva a jednak ich možnosti. Potom už len stačil jeden telefonát, pravdepodobne vedúcemu zmeny, a problém bol vyriešený, bol som odoslaný k predajnému pultu Air France, kde mi letenku okamžite zmenili do konečnej destinácie Viedeň na let, ktorý našťastie zrušený nebol, a do ruky som dostal potrebné palubné vstupenky. Je smutné, že v dnešnej dobe sa snažia takto cestujúcich oklamať, ja sa síce väčšinou nedám a dosiahnem to, na čo mám právo, ale menej skúsený cestujúci ak podľahne tvrdeniu personálu môže potom skončiť niekde na tranzitnom letisku a čakať tam aj celé hodiny, než sa dostane kam potrebuje. Treba si totiž uvedomiť, že počas štrajku napríklad personálu Air France budú mať práve v Paríži plné ruky práce s tisíckami postihnutých cestujúcich, preto je lepšie problém vyriešiť ešte pred nastúpením do lietadla.

B737-300F Suparna Airlines B-2112 (PVG)	A330-300 Malaysia Airlines 9M-MTO (PVG)

Po tejto epizóde som už len s napätím očakával, čo ma bude čakať na palube Boeingu 777-300 spoločnosti Air France. A moje obavy sa bohužiaľ naplnili. Sedadlá ekonomickej triedy boli tak husto za sebou, že som sa tam pri svojich 187 cm nedokázal pohodlne usadiť ani náhodou a nevedel som si predstaviť, ako mám v takomto usporiadaní prežiť nejaký 12-hodinový let. Okamžite som to začal riešiť so stewardkou, našťastie let nebol úplne plný, takže mi ponúkla štvoricu sedadiel uprostred kabíny, kde som sa mohol aspoň krížom celkom pohodlne natiahnuť. Let som tak prežil bez ujmy na zdraví a relatívne v pohode, opäť ma to však utvrdilo v poznatku, že služby Air France sú skutočne na nie veľmi vysokej úrovni. Chápem, že dnešným trendom je znižovanie nákladov a zvyšovanie príjmov za každú cenu a takmer všetky spoločnosti pristúpili k zhusteniu vzdialeností medzi sedadlami v ekonomickej triede, ale tento prípad Air France bol skutočne extrémny. Aj keď lety z Paríža do Karibiku sú mnohokrát svojím charakterom vnútroštátne lety, na ich dĺžke to nič neuberá a nedokážem si predstaviť, ako človek vyššieho vzrastu má prežiť takýto dlhý let. Mne sa našťastie už po zvyšok cesty nevyskytla žiadna komplikácia a po prestupe v Paríži, kde som videl množstvo zrušených letov na informačných tabuliach, som načas dorazil do Viedne, odkiaľ to bol už len skok domov. Napriek útrapám, ktoré sprevádzali dopravu počas tohto výletu, jeho spotterská časť dopadla veľmi dobre. Myšlienka spojiť „menšie“ čínske letisko v Zhengzhou s dvoma letiskami v Šanghaji sa ukázala byť výborná a priniesla bohaté ovocie v podobe vzácnych leteckých spoločností. Prispelo k tomu aj celkom pekné počasie, s výnimkou posledného dňa pobytu. Preto nevylučujem, že sa do vnútrozemia Číny ešte v budúcnosti vrátim.

B787-8 Suparna Airlines B-2738 (PVG)	B787-9 Hainan Airlines B-6998 (PVG)

Související kategorie