Spotting trip report – Putovanie po Číne (1. časť)

• 19.04.2020 09:00
• Letecké cestopisy

Je mi jasné, že letmý pohľad na názov môjho ďalšieho trip reportu môže vyzerať ako nemiestna provokácia. Nie, v čase keď celý svet bojuje s bezprecedentným zákerným vírusom, som sa do Číny určite nevybral. Ak čítate moje články dlhšie, viete, že mám v spracovaní svojich fotografií zo spotterských výletov, po ktorom nasleduje napísanie trip reportu, približne dvojročný sklz. Na jednej strane je to zvýšený nápor na moju pamäť, aby som registroval, čo vlastne všetko už mám vyfotografované a v akej kvalite, aby som sa za prípadným „novým“ úlovkom zbytočne nenaháňal, na strane druhej mi dvojročný odstup pri spracovávaní fotografií umožňuje takpovediac prežívať znova svoje zážitky. Mnoho fotografov sa k svojim fotografiám lietadiel po ich spracovaní a uložení do archívu možno už nikdy nevráti, ja si takto pripomeniem svoje cesty s odstupom času znova. A teda aj tento trip sa uskutočnil na prelome marca a apríla 2018, dávno predtým, než naši čínski priatelia zásobili celý svet koronavírusom, ktorý bude mať ďalekosiahle dôsledky na naše životy a leteckú dopravu obzvlášť. Nechcem zachádzať do prílišných podrobností, aby ma zase niektorí diskutujúci neobvinili z rasizmu, avšak po svojich šiestich návštevách tejto najľudnatejšej krajiny, keď som sa pohyboval aj po miestach, kam noha bežného turistu nikdy nezavíta, je mi jasné, prečo prakticky všetky nákazy v posledných desaťročiach vznikajú a rozširujú sa práve odtiaľto. Je bohužiaľ daňou dnešného prepojeného sveta, že z nedodržiavania základných hygienických pravidiel, ktoré v našich končinách vštepujú deťom už v materskej škole, trpí potom celá Zem.

A319 Air Guilin B-6192 (CGO)	B737-800 Lucky Air B-6800 (CGO)

Na druhej strane Čína ako obrovská a ľudnatá krajina poskytuje veľké predpoklady pre leteckú dopravu. Miliónových metropol je tu celý rad a dopyt po leteckom spojení rastie v posledných rokoch závratným tempom, čo súvisí jednak s rastúcim obchodom ale aj so zvyšovaním bohatstva početnej strednej triedy, ktorá vďaka vyšším príjmom dostáva chuť cestovať. Moja prvá cesta do Číny sa uskutočnila v marci 2011 a smerovala logicky do hlavného mesta Pekingu. Skupina rakúskych a nemeckých kamarátov ma vtedy na poslednú chvíľu prizvala k ich výletu, z ktorého im vypadol jeden účastník a keďže podmienky mojej účasti boli veľmi lákavé, súhlasil som a pridal sa k nim. Strávili sme v Pekingu zhruba jeden týždeň a keďže s výletom som bol spokojný, vedel som, že sa sem čoskoro opäť vrátim. Z prvého výletu do Číny som si odniesol dva základné veľmi dôležité poznatky: 1.) Že spotting v Číne nie je napriek celkovej úrovni demokracie v krajine väčším problémom a 2.) že oveľa väčším problémom pre spottera v Číne je počasie. Týka sa to najmä Pekingu, ale v menšej miere aj ostatných veľkých miest. Úroveň znečistenia ovzdušia je v čínskych veľkomestách tak vysoká, že mestský smog siaha aj do širokého okolia miest, najmä ak vietor fúka smerom od mesta, a tak ani pri oficiálne slnečnej predpovedi počasia nie je zárukou, že slnko vôbec uvidíte. Pre fotografa potom vznikajú veľmi neobľúbené situácie, keď je slnko tlmené smogom a na fotografiách vidieť nie veľmi atraktívne šedé pozadie. Ešte horšia situácia je vtedy, ak sa slnko skryje za mraky, v spojení so smogom to vytvára absolútne nevhodné fotografické podmienky.

B757-200F SF Airlines B-7342 (CGO)	B737-700 Air China B-5220 (CGO)

Napriek tomu som sa do Číny vrátil už o dva a pol roka, v septembri 2013, avšak motívom nebola ani tak samotná návšteva Pekingu, ale moja cesta do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky v rámci organizovaného leteckého zájazdu, ktoré vždy začínajú a končia v Pekingu, ktorý predstavuje jediné spojenie tejto izolovanej krajiny s okolitým svetom. Aj moje ďalšie návštevy Číny vlastne ani nesmerovali primárne do tejto krajiny, ale využil som fakt, že spravidla najlacnejšie letenky do mnohých najmä ázijských destinácií sú práve s čínskymi leteckými spoločnosťami. Vďaka politike bezvízového vstupu na obmedzenú dobu počas tranzitu medzi dvoma letmi som tak mohol počas svojich ciest do juhovýchodnej Ázie (Vietnam, Filipíny, Thajsko, Singapúr a pod.) naplánovať si svoj tranzit v Pekingu tak, že som na ceste tam i na ceste späť strávil v Pekingu minimálne pol dňa alebo dokonca celý deň. Samozrejme, únava robila svoje, ale nadšenie z fotografovania ju pomohlo prekonať a za cenu lacnej letenky som tak získal aj dodatočný bonus v podobe spottingu v Pekingu. Rovnakým spôsobom som na pár hodín navštívil aj letisko Guangzhou (zámerne používam anglickú transkripciu, ktorá je v leteckej sfére určite známejšia ako slovenské ekvivalenty), keď som so spoločnosťou China Southern Airlines letel do Austrálie a na Nový Zéland. V tomto prípade mi spoločnosť dokonca zdarma poskytla veľmi luxusné ubytovanie, nakoľko môj pobyt bol dlhší ako 8 hodín, dnes už bohužiaľ takéto benefity pri lacnejších letenkách spravidla nie sú k dispozícii. S výnimkou tohto jediného prípadu však mojím prestupovým bodom bol vždy Peking, ktorý je síce z pohľadu spottera veľmi atraktívny, avšak po niekoľkých návštevách už predsa len zovšednie a náročnejší spotter sa začne obzerať aj po iných alternatívach.

A320 Thai Smile HS-TXQ (CGO)	A320 Juneyao Airlines B-6618 (CGO)

Ani neviem ako, ale začiatkom roka 2018 som pri nejakej príležitosti narazil na cenovo veľmi výhodnú ponuku spoločnosti KLM do Šanghaja. Vedel som, že v tomto meste sú hneď dve letiská a na internete je množstvo fotografií z nich, a tak som začal uvažovať o tejto možnosti. Najprv som však oslovil niekoľko domácich spotterov cez jednu z najznámejších stránok fotografií lietadiel, z ktorých niektorí mi našťastie aj odpísali, hoci ich angličtina bola biedna. V podstate ma informovali, aké sú možnosti fotografovania v Šanghaji, avšak jeden z nich mi aj poradil, že pokiaľ chcem vyfotografovať skutočne aj odlišné letecké spoločnosti, ktoré do trojice najväčších čínskych miest (Peking, Šanghaj, Guangzhou) nelietajú, mal by som sa vybrať aj čínskych provincií. Zároveň mi odporučil hneď niekoľko „menších“ miest, ktoré navštívil a kde sa dobre fotografuje. „Menších“ preto, lebo v Číne je pod pojmom menšie mesto chápané aj veľkomesto, ktoré má niekoľko miliónov obyvateľov. A tak začalo hľadanie fotografií z jeho vytipovaných miest a ako najlepšia voľba mi pripadalo mesto Zhengzhou. Môj čínsky známy ho navštívil práve prednedávnom a poslal mi ukážkové fotografie spolu s opisom miest a spôsobom, ako sa tam dostať. A bolo rozhodnuté... Aby som však všetko nestavil iba na jednu kartu, rozhodol som sa skombinovať môj výlet aj s návštevou spomínaného Šanghaja, odkiaľ spotter pochádzal a kde mi ponúkol svoju pomoc. Mal som tak väčšiu šancu, že aj keby jeden z cieľov nesplnil moje očakávania, ešte stále tu bola druhá destinácia, ktorá mohla výlet „zachrániť“.

A330-200F Hong Kong Air Cargo B-LNY (CGO)	A330-200 Tianjin Airlines B-8959 (CGO)

Voľba letenky bola pomerne jednoduchá, lebo v čase môjho rozhodovania mali najširšiu ponuku letov do „menších“ čínskych miest spoločnosti KLM a Air France, a to vďaka spolupráci so spoločnosťami China Eastern Airlines, China Southern Airlines a Xiamen Airlines v rámci aliancie SkyTeam. Navyše sa mi podarilo za dobrú cenu nájsť alternatívu, ktorá v sebe zahŕňala veľkonočné sviatky 2018, čím som ušetril dva dni vzácnej dovolenky. Vzhľadom na výhodnejšiu cenu som tentokrát zvolil odlet a návrat z/do Budapešti, aj keď to nakoniec (ako obvykle) dopadlo úplne inak. S touto letenkou som si užil nadmieru starostí, ktoré sa mi však nakoniec vždy podarili vyriešiť. Pôvodne som mal letieť z Budapešti do Amsterdamu s KLM a odtiaľ spoločnosťou Xiamen Airlines do Xiamenu, odkiaľ som po niekoľkých hodinách, ktoré som chcel využiť na krátky spotting, mal pokračovať s China Southern Airlines do Zhengzhou. Spiatočná cesta bola jednoduchšia, zo Šanghaja mala smerovať cez Paríž do Budapešti, ale ani tá nedopadla napokon podľa plánov. Prvý problém sa objavil len pár dní po kúpení letenky, keď China Southern Airlines jednoducho zrušili môj let medzi Xiamenom a Zhengzhou s tým, že v rezervácii mi proste let zmizol a hotovo. Nebyť toho, že si to všimnem, bol by som v čase odletu nemilo prekvapený. Začal som to teda riešiť a zistil som, že spoločnosť zrušila prakticky všetky svoje lety medzi Xiamenom a Zhengzhou, ktoré by mohli nadväzovať na môj prílet, a tak som musel navrhnúť a presadiť si cez online cestovnú kanceláriu, v ktorej som letenku kupoval, zmenu trasy, kde som namiesto tranzitu v Xiamene zvolil tranzit v Chengdu. Spoločnosť KLM, na ktorú bola vystavená moja letenka, našťastie tento návrh akceptovala, a tak som síce prišiel o let s Xiamen Airlines a spotting na tomto letisku, ale nahradil som ho letom do Chengdu s KLM (taktiež s B787-9) a vidinou krátkeho spottingu v tejto destinácii.

A320 Chongqing Airlines B-2347 (CGO)	B737-800 Yangtze River Airlines B-1571 (CGO)

Tým sa však moje problémy s cestou do Číny ani zďaleka neskončili. Len pár týždňov pred odletom som pre zmenu zistil, že China Southern Airlines zase zrušili môj pôvodne rezervovaný prípoj z Chengdu do Zhengzhou a nahradili ho skorším letom, ktorý však odlietal z Chengdu skôr ako pristával môj let z Amsterdamu! Nuž, v Číne je to asi bežná prax a nikomu to nevadí... Ako som sa dozvedel, radikálne zmeny vnútroštátnych letov v Číne sú vraj bežnou záležitosťou, a to aj pár dní pred dátumom letu. Našťastie sa mi to podarilo včas odhaliť a komunikáciou s cestovnou kanceláriou opäť vyriešiť preknihovaním na neskorý večerný let. Na mojom lete do Zhengzhou sa už našťastie žiadne ďalšie problémy nevyskytli, tie sa však nevyhli ostatným úsekom. Vnútroštátny presun medzi Zhengzhou a Šanghajom som si ponechal na vyriešenie na neskôr, nebol súčasťou mojej „veľkej“ letenky. Pôvodne som mal v úmysle využiť niektorý z desiatok vlakov, ktoré medzi týmito mestami jazdia, a ktorých ceny boli veľmi priaznivé, keď som sa však dozvedel, aký „komfort“ za tie najlacnejšie lístky dostanem a koľko hodín v tom vlaku strávim, rozhodol som sa zvoliť leteckú cestu. Našťastie v Číne existuje aj iná anomália, a síce že vnútroštátne lety sú na domácich čínskych portáloch k dispozícii za oveľa nižšie ceny ako cez európske vyhľadávače, pričom cena takýchto letov dokonca klesá smerom k dátumu letu, nakoľko spoločnosti sa snažia zaplniť voľné miesta. Stačilo teda „vydržať s nervami“ a sledovať niekoľko čínskych webových stránok a pár týždňov pred cestou som si kúpil letenku so Shanghai Airlines medzi Zhengzhou a Šanghajom za neuveriteľnú cenu, ktorá bola iba zlomkom cien viditeľných u nás a silne konkurovala ceste vlakom, samozrejme za neporovnateľne vyššieho pohodlia a kratšej doby cesty.

CRJ900 China Express Airlines B-7762 (CGO)	ERJ190 China Southern Airlines B-3199 (CGO)

Zdalo sa, že všetky útrapy ohľadne leteniek sú vyriešené, ale ako sa ukázalo, ani to nebola ešte pravda a komplikácie ma čakali aj pri ceste naspäť, k tomu sa však dostanem až v závere svojho rozprávania. Deň môjho odletu nastal na konci marca 2018 a ja som sa vybral autobusom do Budapešti, kde som nastúpil na palubu B737-700 spoločnosti KLM a odviezol sa na prestup do Amsterdamu. Túto spoločnosť, ako aj prestup v Amsterdame, mám veľmi rád, hoci po zmenách v programe Flying Blue (frequent-flyer program spoločností Air France/KLM) sa cestovanie s nimi a zbieranie a čerpanie míľ stalo absolútne neatraktívnym a v budúcnosti budú moje kroky asi smerovať inam. Tentokrát však všetko prebehlo v poriadku, vo večerných hodinách som sa usadil do sedadla Boeingu 787-9 spoločnosti KLM, ktorý ma nočným letom odviezol do čínskeho mesta Chengdu. Pristátie v Chengdu bolo okolo obeda a keďže do večerného odletu do konečnej destinácie som mal dostatok času, plánoval som krátky spotting okolo prahu dráhy 02R. Od miestnych spotterov som vopred získal potrebné inštrukcie a mapky, miesto je od terminálov veľmi vzdialené a je nevyhnutné využiť taxík. Fotografické možnosti sú tu však veľmi dobré. Bohužiaľ, pri prílete na letisko som videl, ako sa posledné zvyšky slnka schovávajú za mraky a aj predpoveď počasia hovorila, že počasie popoludní bude oblačné. Po východe z terminálu som situáciu vyhodnotil a rozhodol som sa, že v takýchto svetelných podmienkach nebudem riskovať výlet taxíkom na dve-tri hodiny k vzdialenej dráhe letiska, odkiaľ by návrat mohol byť pre cudzinca bez znalostí čínštiny a domácich webových aplikácií problematický. S ťažkým srdcom som sa preto rozhodol poprechádzať sa iba v blízkosti letiska, kde sa bohužiaľ nedalo nič odfotografovať. Najmä pri pohľade na niekoľko strojov ARJ-21 spoločnosti Chengdu Airlines mi to bolo veľmi ľúto.

A320 Chengdu Airlines B-6730 (CGO)	B737-700 Shanghai Airlines B-5826 (CGO)

V termináli som sa nakoniec dočkal svojho neskorého večerného odletu Airbusom A320 spoločnosti China Southern Airlines, ktorý ma dopravil do cieľovej destinácie, mesta Zhengzhou. Tam som mal na najbližšie dve noci zaistené ubytovanie v jednom z menších hotelov v blízkosti letiska, ktoré sa opäť najlepšie dajú rezervovať iba cez čínske portály. Hotel našťastie poskytoval odvoz z letiska zdarma, ktorý som si s pomocou informačného pultu na letisku zavolal a v neskorých nočných hodinách sa šťastný a unavený dostal do svojho hotela. Hoci veľa vecí mi v Číne nie je sympatických, o hoteloch to povedať nemôžem. Menšie domáce hotely, pokiaľ ich rezervujete cez čínske webové stránky, sú k dispozícii za skutočne nízke ceny a poskytujú dostatočný komfort, predovšetkým čo sa týka veľkosti izby. Ja som tentokrát dostal izbu síce bez okien (o čom som vopred vedel), ale tak veľkú, že by sa tam pokojne zmestili aj štyria návštevníci. V cene boli aj raňajky vo vedľajšom sesterskom hoteli, ktoré boli síce typické čínske, ale veľmi bohaté. Samozrejme, problém bol s dorozumievaním, miestny personál nie je veľmi zvyknutý na zahraničných hostí a anglicky nehovorí vôbec alebo len minimálne, takže mnohokrát pomohol iba Google Translator. Aj tieto problémy som však prekonal a hotel splnil najmä hlavnú úlohu, že bol blízko terminálu a výhodne situovaný aj pre vyrazenie na spotterské pozície. Samozrejme, vyžadovalo to dôkladnú prípravu v podobe mapiek a inštrukcií, jednak vlastných a jednak od môjho čínskeho kamaráta. Na druhý deň ráno som sa preto po raňajkách a potvrdení smeru lietania hneď vybral von a pešo vyrazil na jeden z možných spotterských bodov.

A321 Capital Airlines B-8188 (CGO)	A319 China West Air B-6413 (CGO)

Zhengzhou je desaťmiliónová metropola provincie Henan na východe strednej časti Číny. Jeho letisko Zhengzhou Xinzheng International Airport bolo otvorené v roku 1997, kedy nahradilo svojho predchodcu, a je situované 37 km juhovýchodne od mesta, s ktorým ho spája okrem iného aj linka metra. Pred vypuknutím pandémie koronavírusu ročne odbavilo cca 27 miliónov cestujúcich, v európskom meradle ho teda možno zaradiť už medzi veľkoletiská. Podobne ako väčšina podobných letísk v Číne však má veľmi málo medzinárodných letov, ktoré smerujú len do miest v okolitých krajinách juhovýchodnej Ázie, o to väčší význam však majú domáce spojenia. Pomerne rozsiahla je aj ponuka nákladných letov, a to vrátane priamych letov s Európou. Vo svojich lepších časoch sem často lietala aj slovenská spoločnosť Air Cargo Global. Letisko má dnes v prevádzke jediný, veľmi moderný terminál, označený ako Terminal 2, pôvodný Terminal 1 je držaný v rezerve a momentálne využívaný ako výstavný priestor. Systém využívania dvoch vzletových a pristávacích dráh v smere 12/30 je veľmi jednoduchý, severná dráha 12L/30R sa bežne využíva na pristátia a južná dráha 12R/30L na vzlety, a to v prípade oboch smerov lietania. To je pre spottera veľmi výhodné, stačí mu zaujať vhodné miesto pri jednej alebo druhej dráhe a nepríde takmer o žiadne lietadlo. A treba povedať, že pri severnej dráhe 12L/30R je vynikajúca fotopozícia, ktorú však možno objaviť len vďaka informáciám od čínskych spotterov a doprava na ňu a hlavne z nej je veľmi komplikovaná, o tom však až v druhej časti môjho trip reportu.

ERJ195 Tianjin Airlines B-3108 (CGO)	A320 Hongtu Airlines B-8432 (CGO)

Související kategorie