Spotting trip report – Malý okruh Beneluxom (1. časť)

• 07.07.2019 09:00
• Letecké cestopisy

Hoci je prirodzenou snahou človeka, a teda aj spottera, objavovať stále niečo nové, sú miesta, na ktoré sa každý rád vracia. Pre niekoho to môžu byť obľúbené pláže, obľúbené hotely či favorizované nákupné centrá, pre spottera sú to spravidla obľúbené letiská. Obľúbenými môžu byť hlavne preto, lebo je na nich stále niečo nové k videniu, ale aj preto, lebo sa na nich ľahko, pohodlne a bez problémov fotografuje. Keďže v mnohých častiach sveta je naše hobby stále nepochopené, príp. dokonca nežiadúce, a na mnohých miestach dokonca fotografom hrozí nebezpečenstvo nielen stretu s bezpečnostnými zložkami ale aj s kriminalitou (veď naše fotografické vybavenie spravidla nie je práve najlacnejšie), aj u skúsených spotterov, za akého sa s trochou sebachvály považujem, občas padne vhod výlet na pohodové letisko, kde si môže bez problémov a voľne realizovať svoje hobby. Pre mňa a iste aj pre mnohých iných, je takým letiskom Amsterdam. Hoci západná Európa je ako celok spotterom zväčša priaznivo naklonená, Amsterdam je podľa mňa asi na špičke zoznamu. Priaznivo situované vzletové a pristávacie dráhy pre letné fotografovanie, absencia oplotenia okolo väčšiny letiska, pomerne jasný koncept využívania jednotlivých dráh, ľahko prístupné spotterské fotopozície a bohatá spotterská komunita, ktorá poskytuje cenné informácie aj ostatným kolegom. Pre tých menej náročných, alebo pre tých, ktorí cez Amsterdam iba tranzitujú, nechýba ani zdarma prístupná vyhliadková terasa, ktorá síce dlhodobo prechádza rekonštrukciou a je preto výrazne oklieštená oproti niekdajším rozmerom, ale stále je o niekoľko tried lepšia ako vyhliadkové terasy (ak vôbec sú) na iných letiskách.

Jedinou nevýhodou Amsterdamu je jeho často nepriaznivé počasie, dané blízkosťou oceánu, ktoré najmä v letnom období často nepripomína to, na čo sme pod pojmom leto zvyknutí u nás. Zatiaľčo v jarnom období sa niekedy nad Škandináviou usadí rozsiahla tlaková výš, ktorá potom dlhšiu dobu zabezpečuje stabilné slnečné počasie aj nad väčšinou západnej Európy, v letnom období sú mnohokrát dni v Holandsku daždivé alebo minimálne oblačné. Aj vtedy sa však dajú nájsť obdobia, kedy sa vráti slnečné počasie, je však prakticky nemožné vopred to plánovať. Do Amsterdamu chodím za spottingom už 17 rokov, takže mám aj s týmto fenoménom bohaté skúsenosti. Aj preto som už od začiatku prijal filozofiu, že do Amsterdamu budem jazdiť výhradne autom, aby som termín svojho výletu mohol upraviť podľa aktuálnej predpovede počasia, teda výlet si naplánovať na niekoľko alternatívnych termínov a tie potom v prípade nutnosti zrušiť a cestu posunúť. Ak si nechcete kupovať letenky na poslednú chvíľu za premrštené ceny a nechcete absolvovať nepohodlnú nekonečnú jazdu autobusom, je toto asi jediné riešenie. Amsterdam má však aj ďalšiu výhodu, a síce že medzi ním a Bratislavou leží po trase, alebo takmer po trase, niekoľko ďalších významných letísk, ktoré umožňujú realizovať výlet s viacerými zastávkami alebo odbočeniami po trase a urobiť tak z neho pestrú viacdňovú záležitosť. Nemecko je priam posiate veľkými letiskami, z ktorých každé má spotterovi čo ponúknuť a taktiež v susednom Belgicku je nejaké to letisko či dve, ktoré stoja za zastávku či odbočenie z trasy. Kto chce zájsť ešte ďalej, ponúka sa aj Luxemburg so svojím prevažne nákladným letiskom, ten sme však tentokrát z našej trasy opäť vynechali, preto nech mi prípadní majstri pera prepáčia, že svoj report nazývam „Malý okruh Beneluxom“, hoci tretiu krajinu sme nenavštívili.

Výlet, ktorý je predmetom tohto článku, sa odohral v máji 2017. Nech mi je prepáčené, že v svojich trip reportoch mám taký sklz, ale pracovné a iné povinnosti, chuť neustále cestovať a tisíce fotiek, ktoré si zo svojich výletov prinesiem, mi nedovolia svoje cesty spracovávať rýchlejšie. Išlo v mojom prípade už o asi desiaty výlet do Amsterdamu autom, takže potrebná príprava na výlet sa prakticky blížila k nule a aj partnera na výlet sa mi práve vďaka tejto stránke podarilo nájsť. To bol dlhé roky môj veľký problém. Zatiaľčo u leteckých výletov nie je problém cestovať sám, ak si človek trúfa, pripraví si všetko sám a je ochotný znášať o niečo vyššie náklady, pri výlete autom je aspoň jeden spoluúčastník dosť nevyhnutný, lebo jednak náklady na cestu sa výrazne znížia, ale hlavne počas dlhých jázd nie je človek sám, má sa s kým rozprávať (aj aby nezaspal za volantom v noci) a v prípade núdze sa vo dvojici určite ľahšie zoženie pomoc alebo zabezpečí nevyhnutná oprava. Bohužiaľ na Slovensku je spotterská „komunita“ minimálna, väčšina fotografov sa uspokojí s fotografovaním tak maximálne vo Viedni, vrcholom päťročnice je tak pre nich výlet do Frankfurtu, ja som sa však vo svojom koníčku posunul už niekam ďalej a dnes akurát ľutujem roky, ktoré som stratil čakaním na splnenie prázdnych sľubov iných ľudí a zaujímavé lietadlá mi medzitým utiekli. Vďaka publikovaniu na tejto stránke sa však so mnou skontaktovalo hneď niekoľko mladých českých spotterov, s ktorými som nadviazal priateľské vzťahy a z niektorých sa stali kamaráti natoľko, že sme už podnikli aj niekoľko spoločných výletov. Aj tento výlet sme zrealizovali vo dvojici (ďalší kamarát bohužiaľ v tom termíne nemohol) a myslím že obaja, ja aj Mirek z Prahy, sme boli s našim výletom spokojní.

Pôvodne sme síce chceli do Beneluxu vyraziť už počas „májových“ sviatkov roku 2017 (okolo 1. alebo 8. 5.), ale nie príliš dobrá predpoveď počasia nás donútila termín dvakrát preložiť, až sme napokon pristúpili na sľubnú predpoveď na konci mája. A ako sa ukázalo, bolo to dobré rozhodnutie. Ako som už naznačil, okrem hlavného cieľa Amsterdamu sme do programu zaradili aj ďalšie letiská ležiace plus-mínus na trase: Frankfurt, Liége, Brusel a Lipsko. Vzhľadom na náš ostatný program sme náš výlet museli vtesnať do piatich dní, plus noc pred a noc po, takže jednotlivým zastávkam sme mohli venovať iba obmedzený časový priestor. Hlavný cieľ našej cesty, Amsterdam, „vyfasoval“ 2,5 dňa z nášho programu, Brusel a Frankfurt sa museli uspokojiť každý s necelým jedným dňom a v Liége a Lipsku sme sa prakticky iba „zastavili po ceste“ na pár hodín. Okrem spottingu tieto zastávky predstavovali aj potrebný oddych po trase, resp. sme ich využili aj na nocľah v neďalekom hoteli. Pre Mirka to bol prvý takýto väčší výlet po viacerých letiskách, a tak som organizáciu výletu zobral kompletne na moje plecia, hoci všetky detaily sme vzájomne konzultovali. Obaja si nepotrpíme na luxus a nepotrebujeme ani „robiť lacnú formu“ odmietaním jednoduchých hotelov, slúžia predsa iba na krátke prespanie a osobnú hygienu, preto nikdy nebol problém s tým, ktoré hotely som po trase vybral. Súčasťou mojej prípravy bol aj orientačný plán tankovania benzínu, lebo rozdiely v cene sú medzi jednotlivými krajinami veľké a treba si dať pozor aj na veľké rozdiely v cenách paliva na diaľniciach a v malých obciach mimo nich. Niekedy stačí zísť 3-4 km z diaľnice a natankujete palivo za cenu, o akej sa vám na diaľničných pumpách ani nesníva.

Po týchto prípravách a niekoľkonásobných odkladoch nastal konečne deň D, 24. máj 2017, a ja som mohol v podvečer vyraziť z Bratislavy smerom na Prahu. Prvú časť cesty som absolvoval logicky sám, Mirka som vyzdvihol na jednom zo sídlisk na okraji Prahy a odtiaľ už pokračovala naša cesta spoločne. Nočnou jazdou po notoricky známej trase sme sa nasledujúci deň ráno ocitli na letisku Frankfurt. Toto letisko pozná azda každý spotter z našich končín, nemá preto význam ho bližšie opisovať. Frankfurt je jedno z najväčších letísk v Európe a svojou pestrosťou má spotterovi stále čo ponúknuť. V lete sú síce podmienky na fotografovanie trochu horšie, slnko je totiž príliš vysoko vzhľadom na hlavné vzletové a pristávacie dráhy v smere 07/25, avšak stále stojí za návštevu. Vo väčšine prípadov platí, že pokiaľ je vo Frankfurte pekné počasie, lieta sa v smere 07, resp. inak povedané, pekné počasie je vo Frankfurte najmä vtedy, ak fúka vietor zo severu až východu, a teda sa používajú dráhy v smere 07. Ja osobne mám radšej, keď sa lieta v smere 25, avšak vyberať si nemôžem a radšej prijmem kombináciu pekného počasia a dráh 07. Problém je totiž v tom, že od otvorenia novej „pristávacej“ dráhy vo Frankfurte, ktorá nesie označenie 07L/25R (nazývaná aj „Landebahn Nordwest“) mám presvedčenie, že počas pristátí v smere 07 je viac využívaná na mnohé zaujímavé lietadlá práve táto dráha, zatiaľčo v prípade lietania v smere 25 mám dojem, že väčšina pristátí smeruje na starú dráhu 25L. Prostredná dráha 07C/25C slúži takmer výhradne len pre vzlety. Vzlieta sa aj z dráhy 18, tzv. „Startbahn West“ a opäť tu platí, že v prípade lietania v smere 07 z dráhy 18 vzlieta menej zaujímavých lietadiel ako v prípade „konceptu RWY 25“.

Problémom však nie je to, že by sa k novej dráhe 07L/25R nedalo dostať, resp. tam fotografovať (práve naopak, aj tam letisko postavilo pre spotterov vyhliadkovú terasu), avšak vzdialenosť medzi dráhami 07L a 07R je natoľko veľká a vyžaduje aj čiastočne peší presun, že pokiaľ nemáte istotu, na ktorú dráhu ten-ktorý let pristane, v poslednej chvíli sa presun už stihnúť nedá. Treba si teda vybrať a viete ako je to s možnosťou výberu a zákonom schválnosti... Na druhej strane lietanie v smere 07 má aj svoju výhodu v tom, že prakticky od rána možno zaujať miesto na najznámejšej vyhliadkovej terase letiska Frankfurt, ktorá sa nachádza západne od dráhy 18, pretože z nej možno fotografovať jednak prílety na dráhu 07R ako aj vzlety z dráhy 18 (tie samozrejme v prípade slnečného počasia až od popoludňajších hodín). Jedinou istotou je, že ak pristávajúcim lietadlom je A380, B747 alebo MD11, tak s určitosťou pristane na dráhe 07R (prípadne výnimočne na 07C), pretože technické parametre dráhového systému dráhy 07L/25R neumožňujú prevádzku týchto typov lietadiel. Vyhliadková terasa pri dráhe 18 disponuje vlastným parkoviskom (ktoré však býva v peknom počasí najmä cez víkendy preplnené) a po rekonštrukcii, ktorou prešla pred niekoľkými rokmi, je postavená terasovito a má omnoho väčšiu plochu ako predtým. Pri troche snahy sa na ňu teda zmestia všetci, ktorí chcú a aj niektorým „vynaliezavým“ jedincom, ktorí si predtým na plochej terase postavili svoje šesťstupňové rebríky rovno do prvého radu, konečne odzvonilo. Letisko Frankurt je teda pre spottera skutočne pohodovým miestom pre naše hobby.

Popoludní okolo 16:00 h sa hlavne v prípade lietania v smere 07 dostane slnko do tak nevhodnej polohy, že pokiaľ neočakávame vzlet nejakého zaujímavého lietadlo z dráhy 18, nastal čas pobrať sa ďalej. Tak to bolo aj v našom prípade. Náš nocľah sme mali až pri belgickom meste Liége, čakala nás teda ešte vyše trojhodinová cesta. Tá prebehla našťastie bez akýchkoľvek problémov a tak sme unavení mohli naše kosti konečne zložiť v miestnom hoteli. Keďže však počasie bolo krásne slnečné a moje zdroje prezradili, že na miestnom letisku budú ešte nejaké zaujímavé prílety, po zložení vecí sme nasadli späť do auta a vybrali sa na letisko. To leží iba pár kilometrov západne od mesta a svojou štatistikou odbavených cestujúcich by určite dieru do sveta neurobilo, hoci má už niekoľko rokov nový malý sklenený terminál. Je však zároveň európskou centrálou kuriérskej spoločnosti TNT, ktorá najmä pod hlavičkou ASL Airlines prevádzkuje niekoľko desiatok lietadiel bázovaných práve v Liége. Letisko je preto na 8. mieste v Európe čo sa týka prepravy nákladu a to je už pozoruhodný výkon vzhľadom na jeho veľkosť. Väčšina letov pre spoločnosť TNT sa síce vykonáva v noci, avšak k európskym letom pre TNT sa postupne nabalili ďalšie a ďalšie nákladné lety z celého sveta, a tak dnes je Liége rajom nákladných B747, B777 či AN124. Niektoré sem lietajú na pravidelných linkách z celého sveta, napr. Ethiopian Airlines, Qatar Airways, Icelandair, FedEx Express a pod., iné sem zavítajú podľa potreby na charterových letoch.

Letisko vzniklo pôvodne rozšírením vojenskej základne Bierset a disponuje v podstate jedinou v praxi používanou vzletovou a pristávacou dráhou 05R/23L, ktorá má dĺžku 3 690 metrov. Kratšia dráha 05L/23R je tesne vedľa a v minulosti asi slúžila pre potreby vojenského letectva zo základne Bierset, o jej dnešnom používaní nemám žiadne informácie, osobne som nikdy nevidel žiadne dopravné lietadlo z nej vzlietať alebo na ňu pristávať. Hlavná časť letiska sa nachádza na juh od dráh, tieto plochy využívajú hlavne lietadlá lietajúce v službách TNT, ako aj niektoré diaľkové lety a samozrejme všetky lety s cestujúcimi. Pred niekoľkými rokmi boli postavené nové odbavovacie plochy na juhozápadnom okraji letiska, severne od prahu dráhy 05R, kde sú stojiská hlavne pre B747 a AN124 a slúžia hlavne na nakládku a vykládku charterových letov alebo na dlhodobejšie parkovanie. Letisko je možné ľahko obísť autom od prahu dráhy 23L, popri hlavných odbavovacích halách, okolo prahu dráhy 05R až po nákladné terminály v juhozápadnej časti. Zatiaľčo okolo prahu RWY 23L sa fotografuje výborne z oboch strán, na niektorých miestach je dokonca terén zvýšený, takže umožňuje mierny nadhľad nad dráhou, v okolí prahu RWY 05R je to horšie. Z rannej strany je k dispozícii neoficiálne parkovisko pri plote letiska, južné od centrály spoločnosti ASL Airlines, ale pohyby na dráhe sú tu veľmi blízko, s trochou šikovnosti je to však bez problémov. Ďalej smerom na juh totiž okolitý terén klesá pod úroveň dráhy, s hľadaním vhodnej pozície pre neskoré popoludnie a večer je to teda ťažšie. Keďže však podľa smeru vetra bolo možné očakávať pristátia práve v tomto smere, museli sme sa podujať na bádateľské úsilie.

Prevádzka v Liége je v denných hodinách veľmi malá, ak teda nepoznáte presné miesto, ťažko sa vám odhaduje, či vami nájdená pozícia bude dobrá alebo nie, nakoľko ju nemáte ako odskúšať v praxi. My sme však po dlhšom skúmaní našli miesto uprostred lúky, z ktorej sa za pomoci rebríka dali urobiť celkom slušné zábery na finálnom priblížení na RWY 05R. Tesne pred západom slnka sme sa konečne dočkali očakávaných príletov B777-200 Vim Airlines a B747-400F vo farbách TNT. Na jednom zo stojísk v juhozápadnej časti letiska nás potešil aj odstavený AN124 spoločnosti Antonov Airlines. Plot okolo týchto stojísk je síce vysoký a na niektorých miestach sa okolitý terén prudko zvažuje nadol, za pomoci rebríka sa tu však dajú vyfotografovať lietadlá na niektorých stojiskách, resp. počas rolovania na odbavovacej ploche. Našťastie, na rozdiel od niektorých predchádzajúcich návštev, sme tentokrát nemali žiadne problémy s bezpečnostnými zložkami, aj keď treba priznať, že na tomto letisku sú na spotterské aktivity tesne pri plote o niečo citlivejší ako inde, možno aj v súvislosti s častými letmi izraelských nákladných lietadiel (El Al Cargo a Cargo Air Lines). Potom sme sa už mohli vrátiť do nášho hotela, kde sme sa uložili na vytúžený spánok. Ráno nás čakalo pokračovanie v ceste, pričom až po naštudovaní očakávaných letov na nasledujúci deň malo padnúť rozhodnutie, či nový deň začneme ešte spottingom v Liége, alebo sa už od skorého rána presunieme do ďalšej destinácie, Bruselu. Ale o tom až v nasledujúcej časti môjho trip reportu.

Související kategorie