Spotting trip report – Po roku znovu do Ázie (3. časť)

• 23.12.2018 09:00
• Letecké cestopisy

Po celodennom prestupe v Pekingu a trojdňovom spotterskom dobrodružstve v Manile pokračoval môj ázijský okruh v marci 2017 do thajskej metropoly Bangkok. Tá patrí medzi moje obľúbené spotterské destinácie, nakoľko kombinuje zaujímavé a často exotické lietadlá s relatívne dobrými fotopozíciami a väčšinou bezproblémovým fotografovaním v okolí letísk. Hoci sa to môže zdať banálne, nie všade aj v Ázii je to bežná vec. Bangkok preto navštevujem viac-menej pravidelne, vždy s odstupom pár rokov, aby sa tam lietadlá trochu obmenili. Prvýkrát som sa tam chcel vybrať ešte na konci roka 2008, avšak moju cestu na poslednú chvíľu zhatila blokáda letiska Suvarnabhumi zo strany protivládnych aktivistov. V tom čase boli ešte na návštevu Thajska potrebné víza, celá situácia sa však vyhrotila tesne pred ich prevzatím a tak sa mi podarilo nielen víza, ale aj celú letenku s Eva Air bezplatne zrušiť. Okrem ľútosti nad nerealizovanou cestou som nemal žiadne škody. Našťastie blokáda skončila pomerne rýchlo a tak som našiel náhradné riešenie v podobe letenky so spoločnosťou Air France v predjarí roku 2009. Môj prvý výlet do Bangkoku sa nakoniec podaril, letel som už aj v tom čase pomerne vzácnym Boeingom 747-400 a počas týždňového pobytu som fotografoval nielen na oboch letiskách, ale som vyskúšal aj pláže v neďalekej Pattayi. Už po prvej návšteve som vedel, že sa sem určite čoskoro vrátim.

B747-400 Thai Airways International HS-TGB (BKK)	B767-300 Asia Atlantic Airlines HS-AAB (BKK)

Druhá návšteva Bangkoku prišla na rad v marci 2013, kedy mi kamarát daroval svoje míle v bonusovom programe ČSA, ktorý prechádzal radikálnou zmenou a ako úžasné „proklientské“ opatrenie donútil všetkých členov minúť nazbierané míle do konca roka 2012, inak by im prepadli. Takýto vydieračský prístup určite žiadneho verného zákazníka ČSA nepotešil, ale nakoľko môj kamarát nemal čas míle využiť a cestovať, veľkoryso mi ponúkol, že ich môžem využiť na svoje cesty. Po niekoľkonásobnom naťahovaní s pracovníkmi ČSA, ktorí sa samozrejme bránili použitiu míľ tak, ako to vyhovovalo mne (čiže čo najviac úžitku za čo najmenej míľ), sa mi nakoniec podarilo, vďaka vlastným kontaktom v tejto spoločnosti, dosiahnuť vystavenie letenky so spoločnosťami China Airlines a Korean Air, ktoré mi spolu s dokúpenou vlastnou letenkou umožnili počas dvoch týždňov urobiť okruh po troch ázijských krajinách a ešte aj krátku zastávku v Soule. Jednou z tých krajín bolo aj Thajsko a jeho hlavné mesto. Tretíkrát som sa do Bangkoku dostal v decembri 2014, keď som chcel využiť ešte posledný čas voľna pred nástupom do nového zamestnania a narýchlo som si kúpil letenku s Qatar Airways do Bangkoku a odtiaľ som si odskočil na tri dni aj do mjanmarskej metropoly Yangon. Oba tieto výlety boli veľmi úspešné, hoci nie vždy som mal v Bangkoku ideálne počasie, preto bolo jasné, že sa do Thajska opäť vrátim. A tak keď sa koncom roka 2016 objavila výborná cena s Air China na lety do Ázie, bolo jasné, že Bangkok bude v marci 2017 určite jednou zo zastávok mojej cesty.

A319 Bhutan Airlines A5-BAB (BKK)	A319 Drukair A5-RGF (BKK)

S postupom času a mojimi rastúcimi spotterskými nárokmi som už Bangkok zaraďoval len ako jednu zo zastávok svojich ciest, takú stálicu, ktorá takmer nikdy nesklame a za relatívne málo peňazí dokáže ponúknuť veľa muziky. A tak som si letenku s Air China kúpil z Viedne do Manily a z Bangkoku do Viedne, zostávalo už len vyriešiť, ako sa dostať medzi týmito dvoma mestami. Prvá myšlienka smerovala k low-costu Cebu Pacific Air, ktorý lieta na trase Manila-Bangkok dvakrát denne a má občas veľmi dobré ceny, najmä ak potrebujem iba jednosmernú letenku. Úplnou náhodou som však skontroloval aj iné možnosti spojenia a s prekvapením som zistil, že aj Thai Airways International ponúkajú veľmi výhodné jednosmerné letenky z Manily do Bangkoku, dokonca ešte lacnejšie ako Cebu Pacific a so zahrnutou zapísanou batožinou. A o rozdiele v kvalite služieb medzi Cebu Pacific a Thai Airways asi nemusím nikomu hovoriť... Aj večerný čas odletu mi plne vyhovoval a tak som sa po troch dňoch v Manile ocitol na palube Boeingu 777-200 spoločnosti Thai Airways International. Lietadlo síce nebolo najmladšie, ale jeho interiér bol absolútne čistý a pohodlný, miesto na sedenie aj v ekonomickej triede dostatočné a aj na tomto krátkom lete boli služby spoločnosti na vysokej úrovni. Okrem klasickej ponuky palubného zábavného systému, dobrého jedla a nápojov zdarma, veľmi prívetivých a milých stewardiek a bonusu v podobe voľného vedľajšieho sedadla som dostal aj orchideu, typický kvet Thajska. A spoločnosť ma samozrejme bezpečne a načas dopravila do cieľa.

A320 VietJet Air Thailand HS-VKA (BKK)	B737-800 Myanmar National Airlines XY-ALB (BKK)

Ako asi väčšina spotterov vie, v Bangkoku sú hneď dve letiská, staré Don Mueang sa nachádza prakticky v širšom centre mesta, zatiaľčo nové Suvarnabhumi je situované asi 25 km východne od centra Bangkoku v provincii Samut Prakan. A nejde o žiadnych drobčekov, letisko Suvarnabhumi odbavilo v minulom roku 60 miliónov cestujúcich a Don Mueang sa pomaly doťahuje na 40 miliónov, v roku 2017 to bolo vyše 38 miliónov pasažierov. Pri svojich návštevách fotografujem samozrejme na oboch, ale ubytovanie si vždy volím v okolí letiska Suvarnabhumi, je to praktickejšie hlavne z dôvodu rýchleho presunu po prílete do hotela a naopak. Medzi oboma letiskami premáva okrem bezplatného autobusu spoločnosti Airports of Thailand aj prímestská autobusová linka, dostať sa z jedného na druhé teda nie je problém, treba však počítať s minimálne hodinovým presunom, v prípade dopravných zápch aj viac. Ceny akýchkoľvek tovarov a služieb sú v Thajsku pre našinca veľmi nízke, takže kto sa potrebuje dostať z letiska Suvarnabhumi do centra mesta môže využiť aj výrazne drahší nadzemný vlak, ktorý je samozrejme rýchlejší. V okolí letiska Suvarnabhumi je k dispozícii veľké množstvo hotelov rôznych cenových a kvalitatívnych kategórií, stačí si len vybrať. Ja som si našiel jeden veľmi jednoduchý hotel na západ od letiska, ktorý za zhruba 15 EUR na noc ponúka nielen ubytovanie vo veľkých, hoci jednoducho zariadených izbách, bezplatnú Wi-Fi a ešte aj jednoduché raňajky. Bezplatná pitná voda či uschovanie batožiny na recepcii sú samozrejmosťou. Väčšina hotelov ponúka aj možnosť vlastného odvozu z/na letisko, oveľa výhodnejšie je však vziať si štandardný taxík, ceny sú tiež veľmi priaznivé.

ATR72 Lao Airlines RDPL-34175 (BKK)	A320 Nepal Airlines 9N-AKW (BKK)

Aj z pohľadu pestrosti prevádzky je letisko Suvarnabhumi významnejšie a treba si tu naplánovať väčší priestor na spotting ako na Don Mueang. Našťastie fotografovanie je tu pomerne jednoduché. Letisko má dve paralelné vzletové a pristávacie dráhy v smere 01/19, teda približne sever-juh, a logicky sú teda najlepšie podmienky na fotografovanie ráno a večer. Bohužiaľ v Bangkoku je typické ázijské tropické podnebie, vyznačujúce sa veľkou vlhkosťou, preto rána a večery sú často sprevádzané oparom, cez ktorý síce vidieť slnko, ale jeho sila je výrazne tlmená. Skutočne modrú oblohu, ako ju poznáme z našich končín, v Bangkoku vidieť málokedy, najväčšia šanca je údajne v mesiacoch december a január, vtedy však prevládajú severné vetry a teda lieta sa väčšinou v smere 01, od juhu. Tento smer je však z pohľadu fotografovania menej výhodný, hoci aj tu sa dajú nájsť dobré fotopozície, z mojich skúseností v decembri 2014 však vyplýva, že pri takomto smere lietania je väčšia tendencia používať na pristátie obe dráhy alebo aspoň pristátia striedať v jednotlivých častiach dňa, čo je pre spottera nevýhodné. Najmä na západnej dráhe nie sú pri pristávaní v smere 01L veľmi dobré fotopozície, prah dráhy je posunutý hlboko v areáli letiska a bližšie sa k nemu nedá dostať. Oveľa výhodnejšie je lietanie v smere 19, teda zo severu, ktoré začína prevládať od februára, väčšinu svojich návštev Bangkoku som preto zvolil vo februári alebo marci. Neskoršie mesiace (apríl až jún) už nie sú veľmi vhodné, nakoľko teploty dosahujú ešte vyššie hodnoty, v ovzduší je silný opar a obloha sa javí stále ako šedá. Tento jav je citeľný už aj v marci, stále je to však ešte akceptovateľné.

A350-900 Cathay Pacific Airways B-LRC (BKK)	A350-900 Finnair OH-LWB (BKK)

Ak sa teda lieta v smere 19, na pristátie sa používa takmer výhradne dráha 19R, teda západná. V predchádzajúcich rokoch som zaznamenal časť pristátí aj na dráhu 19L, avšak v roku 2017 takmer všetko pristávalo na „moju“ dráhu. Vzlety sú naopak v drvivej väčšine z dráhy 19L, iba zopár lietadiel, napr. z nákladného apronu na severozápadnom okraji letiska, vzlieta z dráhy 19R. To je aj dobré pre spottera, nakoľko na priblížení dráhy 19L nie sú tak dobré fotopozície ako na dráhe západnej. V Suvarnabhumi však treba zabudnúť na zábery lietadiel na zemi, uspokojiť sa musíte s tzv. „sky-shots“, teda čistými zábermi proti oblohe. Ďalšia vec, na ktorú treba pamätať, je fakt, že letisko je obohnané dvoma plotmi, medzi ktorými sú rozsiahle verejne dostupné priestory, sklady, cesty a pod., napriek tomu však je toto územie stále považované za priestor letiska. Pohybovať sa tam teda možno bez problémov, avšak v prípade fotografovania môže bezpečnostná služba Airports of Thailand, ktorá pravidelne autami obchádza areál letiska, trvať na opustení tohto miesta. Stalo sa mi to opakovane v minulých rokoch a hoci nešlo o nejaké nebezpečné situácie, je lepšie sa tomu vyhnúť. Existujú preto dve možnosti, odkiaľ možno v ranných hodinách bez problémov fotografovať. Prvou je nadchod pre peších ponad rušnú niekoľkoprúdovú cestu pri budove thajskej pošty na severozápadnom okraji letiska, z ktorého možno veľké lietadlá zachytiť bez problémov aj s 300mm objektívom. Nadchod je navyše krytý strechou, takže aj v prípade náhleho dažďa je kam sa ukryť. Chodí cez neho síce veľké množstvo zamestnancov priľahlých komplexov, nikto však nejaví známky nejakého negatívneho záujmu a bezpečnostné zložky v autách na ceste sem nevidia.

A320 Shenzhen Airlines B-6835 (BKK)	A320 Spring Airlines B-8647 (BKK)

Pre menšie lietadlá je však tento nadchod pomerne ďaleko od osi dráhy 19R, preto je pri dlhšom pobyte lepšie nájsť si miesto až za druhým plotom letiska, ktorý prechádza súbežne s vodným kanálom na severnej strane letiska. Z cesty Lat Krabang Road treba zabočiť na juh späť smerom k letisku a cez miestne uličky sa dostať čo najbližšie k letisku, teda až k vodnému kanálu. Tu je už otvorené priestranstvo, kde si stačí nájsť vhodné miesto a v pokoji sa dá fotografovať. Otravné môžu byť len večne štekajúce psy a neskôr páliace slnko, pred ktorým sa niet kam schovať. Uhol fotografovania je o niečo horší ako z nadchodu, avšak dá sa byť dostatočne blízko aj pre menšie lietadlá. Omnoho jednoduchšia je situácia popoludní. Súbežne s vodným kanálom, ktorý obkolesuje celé letisko, totiž po západnej strane vedie betónové mólo, ktoré používajú miestni obyvatelia na prechádzky, rybolov či presun na motorke alebo bicykli. Je tu však veľmi ticho a pokojne, mimo ruchu hlavných ciest a hlavne tu fotografovanie nikomu neprekáža. Stačí si nájsť vhodné miesto, v ktorom sú lietadla vo vami želanom uhle a dá sa tu stráviť celé popoludnie. Ani tu nie je žiadna ochrana pred slnkom, aspoň nie v miestach, ktoré kvôli dobrému uhlu používam ja. Lietadlá vidieť zďaleka, takže netreba byť ani v prílišnom strehu. Južnejšie od tohto miesta už začínajú prekážať stromy a kríky na druhej strane vodného kanála a lietadlá pomaly klesajú do vegetácie, nakoľko sa blíži prah dráhy 19R.

B777-300 KLM PH-BVA (BKK)	B747-400 Rossiya Airlines EI-XLD (BKK)

Prevádzka na letisku Suvarnabhumi je samozrejme dominovaná domácimi dopravcami Thai Airways International a Bangkok Air, avšak lieta sem aj pestrá plejáda často exotických spoločností z celého sveta. Spomedzi takých, ktoré inde veľmi nestretnete, možno menovať napr. Bhutan Airlines, Drukair, Myanmar Airways International, Myanmar National Airlines, Nepal Airlines, Royal Brunei Airlines a ďalšie. Nevýhodou je, že veľa letov sa uskutočňuje za tmy a nakoľko v Thajsku je dĺžka dňa približne rovnaká počas celého roka, nedá sa nájsť ani dlhšia alebo kratšia sezóna. Väčšinu exotických dopravcov z Laosu, Číny alebo Kórejskej republiky tak za svetla neuvidíte. Denné svetlo, za ktorého sa dá fotografovať, trvá v Bangkoku zhruba od 7:00 do 18:00 h, avšak vyššie spomínaný opar ho môže ešte o nejakú tú hodinu skrátiť. Ani oblačnosť a dážď sa Bangkoku nevyhýbajú, súvisí to najmä s vysokou vlhkosťou v oblasti. Čisto slnečný deň je tu veľmi vzácny, v lepšom prípade deň začne slnečným počasím, ale už predpoludním a okolo obeda sa vytvoria oblaky, ktoré buď zostanú izolované, alebo sa môžu spojiť aj do väčších celkov a priniesť prehánky alebo búrky. K večeru sa však väčšinou zase vyjasní. Kvôli premenlivému počasiu je však dobré naplánovať si na spotting v Bangkoku dlhší čas, minimálne 4 dni, najmä s ohľadom na to, že sa tu nachádza aj druhé letisko, Don Mueang, ktoré je síce plochou aj výkonmi výrazne menšie, avšak pre spottera tiež veľmi zaujímavé. Jeho návšteve sa budem venovať v poslednej časti môjho Trip reportu.

A320 Bangkok Air HS-PGU (BKK)	B787-9 ANA JA882A (BKK)

Související kategorie