Spotting trip report – Okruh východnou Áziou (2. časť)

• 06.05.2018 10:00
• Letecké cestopisy

Prvú časť svojho rozprávania o výlete do niekoľkých krajín východnej a juhovýchodnej Ázie v marci 2016 som skončil v jednoduchom hoteli blízko letiska v Hočiminovom Meste, kam som sa dostal po dlhej ceste z Bratislavy cez Budapešť a Peking. Malá izba mi ponúkla vítané uľavenie od vonkajšieho sparna, ale spánok bol veľmi krátky, lebo hneď ráno ma čakal prvý spotterský deň vo Vietname. Nakoľko som tu plánoval stráviť len dva dni, nebol čas na dlhšie vyspávanie. Od svojho vietnamského kamaráta, s ktorým som sa zoznámil cez internet, som dostal dostatok informácií o fotopozíciách v okolí letiska, a mladý Vietnamec sa aj ponúkol, že mi rád bude niekoľko hodín robiť spoločnosť. Jeho pomoc veľmi oceňujem, lebo hoci na internete nájdete zaujímavé fotografie mnohých domácich spotterov, niektorí sa odmietli so svojimi znalosťami o najlepších miestach na fotografovanie podeliť. Aby som nestrácal drahocenný čas, dohodol som si s „mojím“ Vietnamcom stretnutie na strešnej kaviarni jednej z administratívnych budov blízko môjho hotela, odkiaľ bol pekný výhľad na letisko na opačnej strane cesty. Vzdialenosť bola síce pomerne veľká a v priestore medzi letiskom a touto budovou prebiehala výstavba nového parkovacieho domu, ktorej žeriav občas zasahoval do výhľadu, ale ráno, s vychádzajúcim slnkom v chrbte, sa dalo odtiaľto urobiť niekoľko záberov, hoci na každej fotografii zostali v zábere aj časti terminálu. S pribúdajúcou teplotou sa však začal prejavovať stále silnejší heat-haze, a tak som bol rád, keď sa môj kamarát zjavil na streche a ponúkol mi odvoz na lepšiu fotopozíciu.

A320 VietJet Air VN-A658 (SGN)	A320 VietJet Air VN-A682 (SGN)

Letisko Tan Son Nhat leží prakticky uprostred veľkomesta, ktoré síce nesie oficiálny názov Hočiminovo Mesto (niekedy aj Ho Či Minovo Mesto), avšak IATA kód letiska (SGN) poukazuje ešte na dobu, keď sa volalo Saigon a bolo centrom Južného Vietnamu. Po skončení Vietnamskej vojny a obsadení celej krajiny severovietnamskými komunistickými vojskami sa hlavným mestom zjednoteného Vietnamu stal Hanoj, avšak Hočiminovo Mesto ostalo najväčším mestom v krajine a jeho letisko drží takisto tento primát. Jeho výkony rastú závratným tempom a svoju dizajnovú kapacitu 25 miliónov cestujúcich ročne už dávno prekonalo, v roku 2016 odbavilo viac ako 32 miliónov pasažierov. Môj výber v prospech Hočiminovho Mesta oproti Hanoju však nebol spôsobený len väčším počtom cestujúcich, ale aj pestrejšou prevádzkou a štatisticky krajším počasím v jarných mesiacoch. Výhodou je aj to, že letisko síce má dve vzletové a pristávacie dráhy v smere 07/25, obe sú však tak blízko pri sebe, že súčasná paralelná prevádzka na nich nie je možná, a tak sa pravá dráha používa vždy na pristátia a ľavá na vzlety, a to bez ohľadu na to, v akom smere (07 či 25) sa lieta. Hoci prevažujúci smer lietania je 25, na základe smeru vetra sa smer lietania môže otočiť, a to aj v priebehu jedného dňa. Zažil som to počas svojho odletu, keď sa skoro ráno lietalo v smere 25, avšak v priebehu pár hodín zmenili smer na 07. Počas dvoch dní, v ktorých som na letisku fotografoval, bol však vždy smer lietania 25. Nakoľko fotopozície sa nachádzajú na oboch stranách letiska, niektoré z nich som tak počas svojej krátkej návštevy nestihol vyskúšať.

A300-600F Air Hongkong B-LDB (SGN)	B777-200 Vietnam Airlines VN-A146 (SGN)

Prevádzka na letisku je samozrejme dominovaná silnou trojicou domácich dopravcov, ktorými sú Vietnam Airlines, VietJet Air a JetStar Pacific Airlines. Zatiaľčo Vietnam Airlines je klasický sieťový dopravca s pomerne vysokými cenami, zvyšní dvaja sú tzv. low-cost dopravcovia s jednosmernými tarifmi, kde v základnej cene je zahrnutý len samotný let, všetko ostatné je potrebné dokúpiť, ceny sú však veľmi priaznivé, a tak tento low-cost boom prispieva k výraznému nárastu počtu leteckých cestujúcich vo Vietname, ako aj k nárastu počtu zahraničných turistov. Hoci Vietnam ešte stále nemá zvuk svetoznámej turistickej destinácie, vláda investuje veľké peniaze do výstavby dovolenkových rezortov, ktoré turisti postupne objavujú, a tak možno očakávať, že počty turistov vo Vietname pôjdu výrazne nahor. Hoci oficiálne je Vietnam socialistickou krajinou, súkromné vlastníctvo a podnikanie je tu absolútne normálne a ideológiu krajiny vidieť len na oficiálnych budovách alebo dokumentoch, inak je to bežná krajina juhovýchodnej Ázie. Preto niet divu, že na letisku Tan Son Nhat sa striedajú aj desiatky zahraničných dopravcov z celého sveta, dominuje samozrejme Ázia. Zatiaľčo dráhové vybavenie letiska je ako-tak postačujúce (dráha 07L/25R, teda severná, má dĺžku 3 050 metrov a dráha 07R/25L, teda južná, má dĺžku dokonca 3 800 metrov), úplné obkolesenie letiska mestskou zástavbou je veľkým problémom. Jednak lietadlá prelietavajú husto obývané štvrte a hlavne letisko sa nemá kam ďalej rozširovať. Skôr či neskôr bude teda potrebné nájsť nové miesto na výstavbu vzdušného prístavu pre Hočiminovo Mesto.

A350-900 Vietnam Airlines VN-A886 (SGN)	B787-9 Vietnam Airlines VN-A863 (SGN)

Po hodinke strávenej na streche výškovej budovy ma môj kamarát odviedol dole na ulicu, kde stál zaparkovaný jeho moped. A začalo sa dobrodružstvo, pri ktorom mi niekedy naskakovala husia koža, ale nakoniec som to prežil bez ujmy na zdraví. Moped je totiž vo Vietname hlavný dopravný prostriedok, a tak keby som mal jedným výjavom vyjadriť atmosféru Hočiminovho Mesta, bol by to absolútny chaos na cestách, plných tisícov mopedov a motoriek, ktorých prúd je v hlavnej dopravnej špičke skutočne nekonečný. Semaforov je v meste relatívne málo, a tak sa mopedy rútia v niekoľkých radoch vedľa seba po cestách bez prestávky a napríklad prejsť pešo na druhú stranu cesty je poriadna fuška. Opatrnejší turista proste zostane stáť na okraji cesty a nevie si rady. Neostáva mu nič iné, len sa osmeliť a vstúpiť na vozovku a kombináciou svojho umu a dávky šťastia sa pokúsiť prepliesť pomedzi jazdiace motocykle na druhú stranu. Ďalším dobrodružstvom je samotná jazda na mopede. Priznám sa, že som v živote na mopede nesedel a kľudne by som z tohto sveta odišiel bez tejto skúsenosti, avšak vo Vietname sa tomu nedalo vyhnúť. Kamarát mi našťastie ponúkol prilbu, ale keď som vysadol za jeho chrbát a začala sa spanilá jazda po preplnených uliciach mesta, často rozkopaných a nespevnených, na celú prilbu som aj zabudol a v duchu sa mi premietal celý doterajší život. Našťastie všetko dopadlo dobre a po pätnástich minútach hrôzy sme dorazili do cieľa našej cesty, ktorým bola reštaurácia McDonald´s na rohu ulice Quang Trung. Nešli sme sa sem však najesť, ale fotografovať lietadlá.

B737-800 Mandarin Airlines B-18659 (SGN)	ATR72 Cambodia Angkor Air XU-235 (SGN)

Hustá zástavba v okolí letiska totiž predstavuje jeden zásadný problém, a síce že nie je možné nájsť dostatočne voľné priestranstvo, z ktorého by bolo možné fotografovať lietadlá bez prekážok. Ak aj máte nejaké námestie alebo širšiu ulicu, vo výhľade zavadzajú stromy, stĺpy alebo elektrické vedenie. Našťastie vietnamskí spotteri len nedávno pred mojou návštevou objavili, že práve terasa reštaurácie McDonald´s poskytuje celkom dobrý výhľad na lietadlá pristávajúce na dráhu 25R, navyše poskytuje úkryt pred slnkom, miesta na sedenie a možnosť lacného občerstvenia. Okrem toho je tu k dispozícii zdarma wi-fi sieť, takže ak aj nemáte vietnamskú SIM kartu v mobile, môžete tu sledovať približujúce sa lietadlá na niektorej z aplikácií ako napr. Flight Radar 24. Zo slušnosti k „hostiteľovi“ je samozrejme nevyhnutné z času na čas si nejaké to jedlo alebo pitie zakúpiť, avšak celkovo je toto miesto asi najlepším miestom na fotografovanie v Hočiminovom Meste, ak sa pristáva na RWY 25R. Lietadlá sú síce vo vzduchu, teda „proti oblohe“, čo niektorí spotteri nemajú radi, avšak na tomto letisku na iné zábery môžete zabudnúť. Letisko je obohnané vysokým betónovým múrom a nakoľko je aj vojenskou základňou, vojakom by sa vaša prítomnosť priamo pri múre určite nepáčila. Isté možnosti fotografovať lietadlá na zemi existujú v prípade lietania v smere 07, vtedy však treba na to využiť vyššie poschodia súkromných domov pri múre letiska a práve tieto lokality si niektorí domáci spotteri strážili a nechceli sa o ne podeliť s cudzincom. Aj na východnej strane letiska, pri prahoch dráh 25, existujú kaviarne, ktoré majú strešné terasy, ležia však na môj vkus príliš v ose dráhy, resp. ďaleko od diania a preto nie sú podľa môjho názoru vhodné na kvalitné fotografovanie.

A321 VietJet Air VN-A651 (SGN)	A320 Jetstar Pacific VN-A561 (SGN)

Hoci zastrešená terasa reštaurácie McDonald´s bola príjemným miestom na fotografovanie, s postupujúcim slnkom sa počas obeda nasvietenie lietadiel stále zhoršovalo a v skorých popoludňajších hodinách nastal čas poobzerať sa po inom mieste. Bohužiaľ, spotterské stránky vietnamských kolegov o žiadnom takom mieste nehovorili a aj môj kamarát ma presviedčal, že také miesto na popoludňajšie fotografovanie proste neexistuje. Človek však neverí, kým sám neskúsi, a tak som sa vybral pešo preskúmať oblasť severne od osi dráhy 25R. Zašiel som do takmer všetkých bočných uličiek, vyskúšal všetky možnosti, ale napokon som musel konštatovať, že vietnamskí spotteri mali pravdu. Tesne pri múre letiska bolo síce niekoľko obytných domov, z ktorých okna alebo balkóna by teoreticky bolo možné fotografovať ponad múr do areálu letiska, avšak nakoľko môj vietnamský kamarát ma už musel opustiť a ísť na univerzitu, sám som sa neodvážil začať diskusiu s miestnym obyvateľstvom, či by som, hoci aj za mierny poplatok, nemohol použiť ich balkón na tento účel. Spotting nie je vo Vietname ešte veľmi rozšírený a bežný človek nemá pre toto hobby pochopenie. Navyše znalosti angličtiny sú okrem hotelov a turistických miest takmer nulové, takže som zostal bez šance. Treba však povedať, že prevádzka v Hočiminovom Meste sa počas dňa dosť silne opakovala, takže nešlo o nejakú extrémnu ujmu. Vybral som sa preto radšej na prehliadku mesta, ktoré síce nie je turistickým hot-spotom sveta, ale aj tak má čo ponúknuť, minimálne miestnu atmosféru. Našťastie medzi letiskom a centrom mesta premáva miestny autobus (aj keď len do cca 19:00 hodiny, na čo si treba dať pozor), ktorý vás dopraví za priaznivú cenu, treba si však dopredu naštudovať jeho trasu.

ATR72 Lao Airlines RDPL-34222 (SGN)	ATR72 Vietnam Airlines VN-B225 (SGN)

Druhý deň pobytu sa scenár opakoval, hneď ráno som sa vybral, tentokrát sám a pešo, z môjho hotela do reštaurácie McDonald´s, kde som v príjemnom tieni strávil celé predpoludnie fotografovaním lietadiel. Hoci prevádzka začne byť druhý deň už trochu jednotvárna, keďže nebolo stále iba slnečno, bolo stále čo naprávať a predovšetkým domáci VietJet Air má toľko rôznych logojetov, že do mojej zbierky pribudli aj v druhý deň nové úlovky. Môj kamarát ma síce prišiel opäť na chvíľu pozrieť, nemohol však ostať dlhšie, a tak som popoludnie opäť venoval prehliadke mesta. Treba priznať, že zo spotterského hľadiska sa návšteva výhradne Hočiminovho Mesta veľmi neoplatí, ak ju však spojíte s inými ázijskými destináciami, prinesie viac ako dostatok úlovkov pre spotterovu spokojnosť. Medzi nimi budú aj raritnejšie stroje, mne však najväčšia rarita v podobe AN-26 vietnamského vojenského letectva bohužiaľ po oba dni unikla. Ich prevádzka je veľmi nevyspytateľná, závisí jednoducho od toho, kedy sa vojaci rozhodnú cvičiť svojich pilotov, alebo preletieť z jednej základne na druhú. Keď už som myslel, že túto vzácnosť vo Vietname nevyfotím, usmialo sa na mňa v poslednej chvíli predsa len šťastie. Ale o tom až o chvíľu. Pre spotting v Hočiminovom Meste treba ešte poznamenať, že poloha slnka nie je voči dráhe 07/25 ideálna, mesto sa nachádza pomerne blízko rovníka, a preto počas dňa je slnko dosť vysoko, ideálne je ráno alebo večer, ráno je však v prípade smeru 25 ešte dosť odzadu a večer sa zase fotografovať nedá. V prípade smeru 07 je možno situácia o niečo lepšia, treba však mať prístup do niektorého z domov, ktoré sa nachádzajú pri múre letiska. Napriek tomu možno povedať, že krátka zastávka vo vietnamskej metropole sa určite oplatila, i keď to asi nebude destinácia, do ktorej sa budem pravidelne vracať.

A320 VietJet Air VN-A689 (SGN)	AN26 Vietnam Air Force 267 (SGN)

V mojom skromnom hoteli som strávil ešte jednu noc a ráno som sa pobral rovno na letisko, nakoľko ma čakal zhruba dvojhodinový let do Singapúru. Z informácií na internete som vedel, že z niektorých častí terminálu je dobre vidieť na časť odbavovacej plochy, hoci sklá sú mierne tónované a fotografovanie cez sklo nie je práve moje najobľúbenejšie. Napriek tomu som sa rozhodol dať tomu šancu a čo najskôr som odovzdal svoju batožinu a pobral sa do neverejnej časti terminálu, kde som si skutočne našiel miesto s dobrou možnosťou fotografovania cez sklo. O to viac ma nahnevalo, keď som v pozadí zbadal siluetu vojenskej AN-26, ktorá usilovne brúsila okruhy na dráhu 25R. Bol som veľmi sklamaný, že počas dvojdňového pobytu som na ňu nemal šťastie a teraz, keď som už zavretý v termináli pred odletom, lieta jeden okruh za druhým. Napokon sa na mňa predsa len usmialo šťastie. Po jednom z pristátí lietadlo dobrzdilo a v rámci výcviku prerolovalo celým letiskom znova na štart, pričom mi prešlo aj tesne popod nos pred mojím výhľadom z terminálu. Takže napokon predsa, misia splnená  A tak mi neostalo už nič iné, len v čase odletu nastúpiť do autobusu, ktorý ma odviezol k môjmu A321 spoločnosti VietJet Air. Aj tu som mal istú dávku šťastia, lebo počas vystupovania z autobusu a nastupovania po schodoch do lietadla sa mi podarilo vyfotografovať A321 Vietnam Airlines vo farbách aliancie SkyTeam, ako aj vedľa odstavený A320 VietJet Air. Potom už nasledoval len veľmi príjemný let do Singapúru, kedy sa mi pošťastilo sedieť v úplne prázdnom rade sedadiel a musím povedať, že aj priestor na nohy bol vo VietJet Air dostatočný. Na konci letu ma čakalo 1,5 dňa v Singapúre, ale o tom až nabudúce.

A321 Vietnam Airlines VN-A327 (SGN)	A320 VietJet Air VN-A692 (SGN)

Související kategorie