Spotting trip report – Okruh východnou Áziou (1. časť)

Začiatok roka 2016 sa u mňa niesol v znamení dvoch diaľkových spotterských výletov za sebou. Len čo som sa vrátil zo svojej prvej cesty do Južnej Ameriky, pri ktorej som navštívil Kolumbiu a Peru, moja pozornosť sa obrátila na opačnú stranu sveta, na východnú Áziu. Ani neviem čo bolo skôr, či túžba opäť sa do tejto časti sveta za lietadlami pozrieť, alebo výhodná cenová ponuka leteniek, každopádne keď sa tieto dva momenty stretli, výlet do Ázie bol na svete. Podobne ako v minulosti u výletu do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, aj tentokrát sa mojím dopravcom stala Air China. Jej kvalita síce nie je úplne špičková, ale ceny sú mnohokrát veľmi priaznivé a navyše po zavedení 72hodinového bezvízového tranzitu vo viacerých čínskych mestách ponúka táto možnosť aj dodatočnú hodnotu v podobe strávenia pár hodín alebo dní napr. v čínskom hlavnom meste. Tak tomu bolo aj tentokrát, avšak hlavný cieľ mojej cesty bol niekde inde. Tentokrát sa ním stal okruh rovno po troch krajinách, z ktorých dve som navštívil už v minulosti. Boli to Singapúr a Malajzia. Hoci ani v jednej nebolo fotografovanie lietadiel bez problémov, bohatosť úlovku ma presvedčila o tom, že návštevu by bolo dobré zopakovať. Pri svojich cestách sa však snažím stále objavovať aj niečo nové, a tak som do plánu cesty pridal aj jednu novú destináciu – Vietnam. Konkrétne Hočiminovo Mesto, ktoré síce nikdy nefigurovalo na vrchole mojich spotterských priorít, avšak nejakou náhodou, ktorej detaily si už nepamätám, som na internete narazil na pekné zábery z tejto destinácie, a tak som sa rozhodol dať jej šancu. Navyše cena letenky s Air China bola skutočne výhodná a v juhovýchodnej Ázii nie je núdza o lacné low-costy na presun medzi jednotlivými mestami, a tak bol plán cesty na svete.

A380 Malaysia Airlines 9M-MND (KUL)

B737-400 Rayani Air 9M-RKB (KUL)

Zaujímavosť tohto tripu posilnila ešte aj skutočnosť, že najlepšia cena letenky s Air China bola s odletom z Budapešti, ale s návratom do Viedne, čo vďaka početným autobusovým a vlakovým spojeniam do maďarskej metropoly nie je žiadny problém. Okrem hlavnej letenky z Budapešti cez Peking do Hočiminovho Mesta a naspäť z Kuala Lumpuru cez Peking do Viedne som si na internete našiel cenovo veľmi výhodné jednosmerné letenky s miestnymi nízkonákladovými spoločnosťami. Najprv s VietJet Air z Hočiminovho Mesta do Singapúru a následne zo Singapúru do Kuala Lumpuru s Malindo Air. Najmä tento let, hoci ide o veľmi krátky skok, ma prekvapil neobyčajne priaznivou cenou cca 30 EUR vrátane podanej batožiny a dokonca aj skromného servisu na palube (snack a nápoj), o tom sa nám pri európskych low-costoch (a bohužiaľ už aj niektorých „sieťových“ dopravcoch) môže len snívať. Do žiadnej z destinácií neboli potrebné víza vopred, na vstup do Vietnamu sa víza vydávajú štandardne po prílete na niektoré z medzinárodných letísk krajiny, a tak som sa mohol venovať výhradne spotterským prípravám na výlet. O Singapúre a Kuala Lumpure som už mal vlastné praktické vedomosti, hoci aj tam sa situácia od mojej poslednej návštevy zmenila, v prípade Kuala Lumpuru výrazne, našťastie v pozitívnom slova zmysle, čo je v dnešnom svete už absolútne nevídané. Veľkou neznámou pre mňa zostal Vietnam, avšak podarilo sa mi skontaktovať sa s viacerými domácimi spottermi a jeden bol natoľko ochotný, že sa mi ponúkol, že ma okrem dôkladného opisu fotopozícií v okolí letiska istý čas bude aj sprevádzať.

A320 Air Asia 9M-AQH (KUL)

A320 Air Asia 9M-AFI (KUL)

Začiatkom marca 2016 som sa preto vydal autobusom z Bratislavy na budapeštiansku autobusovú stanicu Népliget, odkiaľ som metrom a autobusom dorazil na letisko Ferihegy, pomenované už niekoľko rokov po hudobnom skladateľovi Franzovi Lisztovi. Cesta prebehla úplne v poriadku, trochu obavy som mal zo skutočnosti, že sa mi tentokrát nepodarilo urobiť si online check-in z domu. Keď som pátral po príčinách, bolo mi povedané, že to nie je možné preto, lebo let Air China letí po trojuholníkovej trase Peking-Minsk-Budapešť-Peking a kvôli kombinácii bieloruských a maďarských cestujúcich čínsky rezervačný systém nie je schopný prideliť miesto v lietadle a je to možné až na letiskovom check-ine v Budapešti, keď už lietadlo bude po vzlete z Minska. Prekvapilo ma to síce, avšak spoľahol som sa na to, že sa mi podarí aj na mieste dostať moje obľúbené miesto vzadu v lietadle pri okne. Zadná časť lietadla je väčšinou moja preferovaná, nakoľko síce pri vystupovaní treba trochu dlhšie čakať, než sa vymotajú všetci vpredu sediaci cestujúci, avšak z mojich skúseností je tam najväčšia šanca na nejaké to voľné miesto navyše a teda zvýšené pohodlie, nakoľko väčšina cestujúcich sa z pre mňa nepochopiteľných dôvodov tlačí na predné sedadlá. Skutočnosť bola oveľa lepšia ako som dúfal. Let z Budapešti do Pekingu bol napokon asi jeden z najprázdnejších, aké som kedy na diaľkovom lete zažil a obávam sa, že už tak skoro nezažijem. V celej A330-200 spoločnosti Air China bolo horko-ťažko 100 cestujúcich, z toho väčšina sa „tlačila“ v predných oddieloch a vzadu ostali celé rady sedadiel voľné. To sľubovalo veľké pohodlie počas tohto nočného letu, čomu som sa veľmi tešil.

B787-8 Scoot 9V-OFD (SIN)

A330-200 Qantas VH-EBE (SIN)

Bolo treba sa však mať na pozore, nakoľko čínski cestujúci sú podľa môjho názoru jedni z najnevychovanejších, nech prídu kamkoľvek na svete. Možno je to syndróm najľudnatejšieho národa na zemi, možno je to len môj dojem, ale bohužiaľ, dobrú mienku o nich nemám. Nech som cestoval kamkoľvek čínskou leteckou spoločnosťou, alebo z čínskeho letiska, domáci cestujúci sa nevychovane tlačili a predbiehali už v gate, akoby miesto v lietadle ani nemali potvrdené a nerešpektovanie akýchkoľvek pravidiel slušnosti pokračovalo aj na palube. Majúc toto na zreteli som už pred začiatkom rolovania strategicky zaujal miesto vo voľnom štvorsedadle, hoci aj druhé sedadlo vedľa mňa na mojom pôvodnom mieste ostalo voľné. Presne podľa očakávania, po zhasnutí transparentov „Pripútajte sa“ tesne po vzlete nastala na palube naháňačka za voľnými radmi sedadiel, ja som však už mal „svoju štvorku“ obsadenú, a tak sa mi úplne výnimočne podarilo takmer celý let prespať, samozrejme s výnimkou jedál a nápojov. Ich výber na palube Air China nie je nijako špičkový, rovnako ako ponuka palubného zábavného systému, a určite sa nedá porovnávať s ponukou blízkovýchodných dopravcov, ale ak dostanete letenku za veľmi priaznivú cenu, je potrebné obetovať niečo z palubného komfortu. Tým však nechcem služby Air China žiadnym spôsobom zatracovať, sú na porovnateľnej úrovni (bohužiaľ) ako napr. British Airways alebo Iberia. Let teda prebehol veľmi hladko a pre mňa aj nezvyčajne rýchlo a vrátane časového posunu som sa zrazu ocitol v tesne popoludňajších hodinách na priblížení na letisko Capital v Pekingu.

A320 Air Asia 9M-AHD (KUL)

A330-300 Air Asia X 9M-XXZ (KUL)

Bezvízový tranzit v Číne, v rámci ktorého môžete na maximálne 72 hodín vstúpiť na pôdu Čínskej ľudovej republiky, ak máte nadväzujúce spojenie do inej destinácie (nie spiatočnú letenku), má síce obrovskú výhodu v podobe ušetrenia nákladov a času na vybavovanie čínskych víz, má to však aj dva háčiky. Po prvé, nemôžete opustiť mesto, v ktorom ste pristáli a jeho najbližšie okolie (tzn. nemôžete sa napr. vydať na výlet z Pekingu do Šanghaja). A po druhé, najmä na pekingskom letisku je s tým spojené nekonečné čakanie v dlhom rade čakajúcich na jedinú prepážku, ktorá takýchto cestujúcich vpúšťa do krajiny a kde som mnohokrát čakal aj viac ako hodinu, zatiaľčo vedľajšie bežné vízové koridory boli prázdne. Celý proces totiž spočíva v tom, že jediná čínska ženuška si vás osemkrát porovná s fotografiou v pase, preštuduje nadväzujúcu letenku, prípadné hotelové ubytovanie počas tranzitu, znova si vás osemkrát porovná s fotografiou v pase a nakoniec, po asi 5-7 minútach, vám dá obrovskú pečiatku na polovicu strany v pase (samozrejme vždy na novú stranu, to je obľúbená technika väčšiny pasových orgánov, zničiť svojou pečiatkou novú dvojstranu v pase) a môžete ísť. Mňa ako spottera to viackrát neskutočne hnevalo, že tento koridor neposilnia, hoci personálu majú dosť, ale v Číne proste s takýmito vecami nepohnete. Navyše ak je vonku pekné počasie a vy strácate čas nekonečným čakaním, zatiaľčo vonku lietajú zaujímavé lietadlá... Našťastie, alebo skôr bohužiaľ, počas môjho medzipristátia na ceste do Vietnamu, bolo počasie v Pekingu dosť škaredé, silný opar, prevažne zamračené a navyše na začiatok marca aj veľmi chladno.

A330-300 China Eastern Airlines B-6129 (PEK)

A330-300 China Eastern Airlines B-6125 (PEK)

Napriek tomu som sa rozhodol stráviť čas do večera fotografovaním lietadiel, iný program (okrem sedenia v hale letiska) som aj tak nemal. Fotografovať lietadlá na priblížení, teda vo vzduchu, však nemalo v takomto počasí význam, a tak som sa vybral na známe mesto zo západnej strany RWY 18R/36L (najzápadnejšia z trojice dráh v Pekingu), ktoré ako jediné ponúka výhľad na dráhu a rolovaciu dráhu za ňou. Miestneho taxikára som navigoval rukami-nohami, ale nakoniec sme sa porozumeli, so znalosťami angličtiny tu rátať nemožno. Po krátkom šliapaní z hlavnej cesty som sa dostal k plotu letiska, pred ktorým je menšia vychodená čistinka, na ktorú s obľubou chodia aj domáci pozerať sa na lietadlá. Našťastie je trochu vyvýšená oproti samotnej dráhe, vďaka čomu je plot v priehlbine pod úrovňou terénu, avšak do výhľadu napriek tomu zasahujú jeho vrchné drôty, preto je fotografovanie v tejto lokalite pomerne ťažké, najmä u rýchlo sa pohybujúcich lietadiel na dráhe. Našťastie na rolovacej dráhe v pozadí je to o niečo lepšie, jednak sa tam lietadlá hýbu pomalšie a jednak sú tam medzery v drôtoch nad plotom, cez ktoré možno urobiť pár záberov. Počas môjho pobytu sa našťastie lietalo v smere 36, z juhu na sever, všetky lietadlá teda po pristátí rolovali v pozadí naspäť k terminálom letiska. Slnko síce občas tlmene presvitlo cez mraky a k večeru sa dokonca obloha vyčistila, vďaka silnému smogovému oparu však zábery aj tak neboli pekne nasvietené. Išlo však len o medzipristátie na začiatku mojej cesty, od ktorého som veľa neočakával, a tak som nebol ani nejako výrazne sklamaný.

B737-800 Dalian Airlines B-5850 (PEK)

B777-200 Angola Airlines D2-TED (PEK)

Teraz trochu predbehnem dej rozprávania, nakoľko v Pekingu som sa, tentokrát na celý deň, zastavil aj na spiatočnom lete z Kuala Lumpuru do Viedne, a vtedy som mal našťastie oveľa viac šťastia na počasie. Po trochu hmlistom ráne (ktoré je tak typické pre smogom zamorené čínske veľkomestá) sa deň ukázal ako veľmi slnečný a aj príjemne teplý, bolo až nemysliteľné, že od mrazivého popoludnia pri ceste tam uplynulo len niečo vyše týždňa. Mohol som si preto dovoliť fotografovať na klasických miestach na priblížení, a tak som sa ráno rozhodol pre RWY 01 (najvýchodnejšia dráha v Pekingu), kam sa dá poľahky došliapať za cca 30 minút z Terminálu 3, a na ktorú pristávajú hlavne lietadlá Air China a jeho partnerov, plus v čase špičiek lietadlá prilietavajúce z východu. Táto dráha je medzi spottermi obľúbená aj preto, že na nej vždy pristávajú lietadlá spoločnosti Air Koryo, ktoré okrem Pekingu nemožno pravidelne vidieť nikde inde v zahraničí. Preto sa tu často stretnete s nejakými domácimi alebo zahraničnými spottermi a miesto na fotografovanie je tu absolútne pokojné, ďaleko od ruchu letiska a nikomu vaše hobby neprekáža. Všeobecne v Číne nie je zakázané fotografovanie na letiskách, čiže od bezpečnostných zložiek nehrozí žiaden postih, avšak napríklad okolo pekingského letiska sú lokality, kde si vašu prítomnosť neželajú miestne bezpečnostné služby. Celkovo však v Pekingu nebudete mať nejaké zásadné problémy, najväčšou lotériou je počasie.

A330-200 Hainan Airlines B-5955 (PEK)

A330-200 Sichuan Airlines B-8332 (PEK)

To však bolo našťastie počas môjho spiatočného pobytu krásne, a tak som sa cez obed rozhodol presunúť opäť k dráhe 18R/36L, aby som si spestril mix fotografovaných lietadiel. Na tejto dráhe zase pristávajú prevažne lietadlá spoločností Hainan Airlines, China Eastern Airlines a China Southern Airlines, ale v čase špičiek aj rôzne iné lety prilietavajúce od západu. Už z minulosti som tu mal vyhliadnuté dobré miesto v jednom ohradenom areáli, vstup do neho však už bol teraz zabarikádovaný, a tak som hľadal alternatívne možnosti. Trochu intuitívne som zamieril do jednej úzkej uličky, kde cudzinca zrejme nevidia ako je rok dlhý, lebo som sa stal veľkou atrakciou miestnych, avšak po chvíľke hľadania sa mi podarilo nájsť trojposchodový obytný dom, ktorý bol ešte čiastočne rozostavaný, ležal kúsok od osi priblíženia na dráhu 36L a mal úžasnú devízu – vonkajšie schodisko na vyššie poschodia. V rámci prieskumu terénu som vyšiel na najvyššie poschodie, ktoré ešte nebolo obývané a zistil som, že ďalej už hľadať nepotrebujem. Z kovového schodiska bol ideálny výhľad na pristávajúce lietadlá, ktoré som videl už zďaleka a nikto ma na tomto mieste ani nerušil. Zopár domácich síce neveriacky pozeralo, čo tam na tom schodisku stváram, avšak zjavne som im nevadil. V krásnom slnečnom počasí som si tu nerušene fotografoval niekoľko hodín, potom som však so znepokojením zistil, že stavbári sa práve teraz rozhodli betónovať prístupovú plochu k tomuto domu a ja som naozaj nepotreboval zostať uväznený v čínskom dome za vrstvou čerstvo položeného betónu. A tak som sa, i keď s ťažkým srdcom, rozhodol toto miesto opustiť a podarilo sa mi predsa len nájsť inú cestu do vyššie spomínaného ohradeného areálu, odkiaľ fotografovanie síce bolo stále možné, ale uhol už nebol tak ideálny.

B737-800 Donghai Airlines B-1770 (PEK)

A340-300 Finnair OH-LQD (PEK)

Napriek tomu som bol s druhou zastávkou v Pekingu veľmi spokojný a hoci predstavovala len malú časť môjho výletu, priniesol som si z nej zopár pekných fotografií. Teraz sa však vrátim späť do pôvodného okamihu, keď som po prvom medzipristátí v Pekingu pokračoval na svojej ceste do prvého cieľa, Hočiminovho Mesta. Môj odlet bol až neskoro večer, tesne pred polnocou, a tak som po zotmení strávil zvyšok času v Termináli 3, ktorý je síce zvonka architektonicky zaujímavý a je to najväčší letiskový terminál na svete, avšak vo vnútri nemá cestujúcemu čo špeciálne ponúknuť. Navyše systém pasovej a bezpečnostnej kontroly je v Pekingu opäť veľmi chaotický a neustále preľudnený, našťastie som sa nikam neponáhľal, ale nekonečné státie v radoch je akousi čínskou tradíciou. Môj let z Pekingu do Hočiminovho Mesta bol na palube Boeingu 737-700 a na rozdiel od diaľkového letu bol už aj výrazne plnší, v poriadku som však pristál v neskorých nočných hodinách vo Vietname. Ako som už spomínal, víza možno vo Vietname získať veľmi jednoducho priamo po prílete za asi 20 minút čakania, potom ma už len čakal výstup z klimatizovanej haly do horúcej a sparnej noci vonku, kde sa na mňa okamžite vrhli čakajúci oficiálni aj neoficiálni taxikári a ponúkali mi svoje služby. Našťastie, môj hotel som si zvolil v tesnej blízkosti letiska, aby som to v nasledujúcich dňoch nemal príliš ďaleko, a tak som do neho dokráčal za cca 15 minút. Napriek neskorej nočnej hodine vládol na hlavných cestách čulý ruch, čo ma malo pripraviť na dobrodružstvo nasledujúcich dní. V skromnom malom hoteli som sa uložil na krátky nočný odpočinok, aby som ráno mohol začať svoj dvojdňový spotting vo Vietname. Ale o tom až v druhej časti.

B757-200 Xiamen Air B-2868 (PEK)

B787-8 Hainan Airlines B-2731 (PEK)




Související kategorie

Komentáře

Komentáře mohou vkládat pouze registrovaní uživatelé.

Nebyly vloženy žádné komentáře.

Partneři


Reklama
Používáním tohoto webu vyjadřujete souhlas s tím, že využívá pro analýzy a přizpůsobení obsahu soubory cookie. Další informace