Spotting trip report – Potulky Ruskom (3. časť)

Ak sa o niekom povie, že je hard-core spotter, znamená to asi, že pre svoj koníček je ochotný skutočne veľa obetovať, podstúpiť vyššie riziko a vybrať sa aj na letiská, ktoré pre štandardného priaznivca lietadiel ostávajú takpovediac „za čiarou“. O mne je známe, že nebudem celé roky iba do vetra rozprávať a snívať a vrcholom môjho spotterského blaha nebude jedna návšteva Frankfurtu za rok, ale že sa určite môžem považovať za hard-core spottera. Ak sa k tomu pridruží obdiv k starým sovietskym typom lietadiel, niet sa čomu diviť, že vrcholom mojej návštevy Moskvy v roku 2015 bolo fotografovanie na letisku Čkalovskij. Hneď na úvod treba poznamenať, že fotografovanie na vojenských základniach predstavuje riziko takmer po celom svete a v súčasnej napätej situácii okolo Ruska to platí dvojnásobne. Túto aktivitu nechcem preto nikomu odporúčať, ani na ňu navádzať a preto sa zdržím aj bližšieho opisu miest, kde sa dá na letisku Čkalovskij fotografovať. Pohodlným spotterom, ktorí nechcú podstúpiť riziko, môžem práve naopak jednoznačne odporučiť, aby na túto myšlienku zabudli, Moskva ponúka aj bez toho dostatok motívov na bezpečný spotting na civilných letiskách. Ale ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť a taktiež spravidla len vyššie riziko prináša aj lepšie výsledky, preto bolo prirodzené, že počas svojho takmer týždňového pobytu v ruskej metropole som strávil dve celé popoludnia práve v Čkalovskom.

TU134UBL Russian Air Force RF-66049 (CKL)

TU134UBL Russian Air Force RF-95950 (CKL)

Čkalovskij je najväčšia základňa dopravných lietadiel vojenského letectva v Ruskej federácii a nachádza sa severovýchodne od Moskvy pri mestečku Ščjolkovo. Zatiaľčo flotily civilných leteckých spoločností v Rusku sa postupne preorientovali na Airbusy, Boeingy, Bombardiery a Embraery a lietadlá ruskej výroby treba pomaly hľadať mikroskopom, z prestížnych dôvodov lietajú vo vojenskom letectve výhradne stroje domácej výroby a to často veľmi pokročilého veku. Na Čkalovskom majú svoju základňu prakticky všetky používané typy dopravných a transportných lietadiel, zo starších sú to najmä AN-26, TU-134, TU-154, IL-18 (resp. ich vojenské verzie, hlavne IL-22), IL-62, IL-76 či AN-72, z novších potom AN-124, AN-140, AN-148 či TU-204. Nechýbajú ani vzdušné veliteľské stanovištia IL-86VKP a občas sa objavujú aj AN-12, L-410 či IL-96. Okrem toho sú tu umiestnené lietadlá slúžiace na prípravu kozmonautov, najmä v podobe TU-134, TU-154 a IL-76. K tomu sa pridávajú vrtuľníky, najmä typu Mi-8 a jeho odvodenín, takže o pestrý mix typov je postarané. Letisko je skutočne rozľahlé a lietadlá sú odstavené prakticky vo všetkých kútoch. Typický terminál tu nenájdete, letisko napokon neslúži na dopravu cestujúcich, ale výhradne na vojenské účely. Napriek tomu je prekvapivo blízko umiestnené pri obytnej výstavbe, a tak som aj v minulosti veľakrát závidel tu bývajúcim ľuďom, ktorí z okien mohli deň čo deň pozorovať moje obľúbené stroje. Treba však poznamenať, že väčšina obyvateľov sú pravdepodobne vojaci a ich rodinní príslušníci.

AN72 Russian Air Force 03 (CKL)

AN72 Russian Air Force RF-72907 (CKL)

Samotné letisko je logicky umiestnené uprostred lesov a prístup k nemu je pomerne ťažký. Okrem osobného auta je však možné využiť aj linku mikrobusu do Hviezdneho mestečka (tzv. maršrutku) alebo vlak do niektorej zo staníc v blízkosti letiska. Obe možnosti si však vyžadujú ešte peší presun na vhodnú fotopozíciu. Čkalovskij má vzletovú a pristávaciu dráhu v smere 12/30, pričom v čase mojej návštevy v auguste 2015 existovala iba jedna dráha. V súčasnosti je už plne dokončená aj paralelná dráha, obe preto dostali odlišné označenie písmenami L a R. Kedy bude nová dráha uvedená do prevádzky a ako sa tým zmenia pomery na letisku, mi v čase písania týchto riadkov nie je známe, ani to, či bude stará dráha následne uzavretá, a to pre účely rekonštrukcie alebo definitívneho zrušenia. Ani so znalosťou dráhy však spotter nemusí mať úplne vyhrané, lebo pohyby lietadiel na vojenskej základni nemusia dodržiavať rovnaké zákonitosti ako na bežných civilných letiskách. Pokiaľ nefúka skutočne silný vietor jednoznačného smeru, môžu sa vyskytnúť vzlety alebo pristátia z oboch smerov, fotografovanie na priblížení k letisku je preto vždy tak trochu lotériou. V zásade možno povedať, že po väčšinu času sa používa smer 30, čo je aj lepšie, nakoľko tu sa nachádzajú lepšie fotopozície ako v smere opačnom. Hlavným problémom však je, že prevádzka na letisku Čkalovskij nie je pravidelná a nedá sa ani štatisticky predvídať. O to dôležitejšie je mať správne informácie, alebo sa spoľahnúť na kus šťastia. Podobne ako som spomínal v prípade letiska Žukovskij-Ramenskoje, aj tu môže spotter odísť s prázdnou pamäťovou kartou, ale aj s úžasným zážitkom z viacerých príletov a odletov klasických ruských lietadiel.

AN124 Russian Air Force RF-82032 (CKL)

AN26 Russian Air Force RF-47325 (CKL)

Ja som mal počas svojho pobytu zrejme oboje, správne informácie i šťastie, pretože z dvoch slnečných popoludní, strávených na letisku Čkalovskij, som si odniesol vzácne fotografie rozmanitých vojenských dopravných lietadiel. Dôležitou výbavou spottera sú v tomto prípade aj pevné nervy a schopnosť nestrácať nádej, lebo aj po príchode k letisku sa celé hodiny nemusí nič diať a potom sa odrazu spustí celý kolotoč letov. Lety na Čkalovskom možno rozdeliť do dvoch kategórií: Prvú tvoria cvičné lety tu bázovaných lietadiel, kedy zhruba raz až dvakrát týždenne prebieha na letisku výcvikový deň a vtedy spravidla lieta hneď niekoľko rôznych lietadiel. Všetko sa začína tzv. „záletom počasia“, trochu archaickým zvykom z minulosti, ktorý tu však stále pestujú, a ten vykonáva spravidla AN-26 alebo L-410. Po jeho pristátí sa potom postupne vystriedajú na štarte rôzne typy lietadiel, najmä TU-134 a TU-154, ktoré „brúsia“ okruhy okolo letiska, zakončené plnými pristátiami, tzv. „touch-and-go“ alebo prerušenými priblíženiami. Druhú skupinu letov tvoria lety medzi Čkalovským a inými vojenskými alebo civilnými letiskami a na nich sa môžu objaviť všetky typy lietadiel, ktoré ruské vojenské letectvo používa. Zo skúseností sa mi zdá, že prílety sa sústredia hlavne neskôr popoludní a večer, častokrát je to na hrane so zapadajúcim slnkom. Ich počet môže kolísať deň od dňa, niekedy môže byť jeden-dva, inokedy aj desať. Tieto lety sa, na rozdiel od výcvikových, zrazu objavia na horizonte v podobe pomaly rastúcej bodky, v niektorých prípadoch blížiace sa lietadlo prezradí ako prvý pruh dymu z motorov. Tak či tak, pri pobyte na Čkalovskom sa treba obrniť trpezlivosťou a jednoducho čakať. A aj keď vaše informácie hovoria o niekoľkých letoch, v konečnom dôsledku z nich nemusí byť nič. Alebo naopak.

TU154M Kazakhstan Government UP-T5401 (CKL)

TU154B-2 Russian Air Force RA-85565 (CKL)

Ak však spotter vydrží a má šťastie, odmenený môže byť vrchovato. Mne sa počas dvoch popoludní podarilo konečne zachytiť aj môj prvý vojenský IL-22 (verzia IL-18) a nemenej vzácny bol aj kazašský vládny TU-154M. Okrem toho celá séria IL-76, AN-72, TU-134, TU-154 a AN-26 a jednotlivé kusy AN-124 a IL-62. Zatiaľ ani jedna moja návšteva v Čkalovskom nepriniesla prílet alebo odlet IL-86VKP, toto vzácne lietadlo som videl jedine na vojenskej prehliadke v roku 2012. V tejto súvislosti treba poznamenať, že vyfotografovať jeden typ lietadla ešte nič neznamená, pretože mnoho lietadiel ruského vojenského letectva lieta v rôznych farebných úpravách, prakticky možno povedať, že čo stroj to unikát. Aj preto je návšteva Čkalovského pre skutočného nadšenca starých ruských lietadiel tou pravou odmenou za vynaložené úsilie a riziko. Pretože riziko je tu samozrejme vysoké, letisko je síce obohnané betónovým múrom, avšak napriek tomu môže byť fotografujúci spotter spozorovaný, preto si treba dávať skutočne pozor. Samozrejmosťou je diskrétne oblečenie, opatrný pohyb v okolí letiska a neukazovanie sa na oči neustále sa pohybujúcim vojenským hliadkam. Najmä fotograf nehovoriaci po rusky by sa po prípadnom odhalení mohol dostať do problémov a v prípade cudzinca a v dnešných napätých vzťahoch medzi Ruskom a Západom by vymazanie fotografií mohlo byť tým najmiernejším riešením. Aj preto opätovne zdôrazňujem, že spotterské aktivity v okolí Čkalovského (alebo inej vojenskej základne v Rusku) nikomu neodporúčam.

IL22 Russian Air Force RA-75925 (CKL)

IL62M Russian Air Force RA-86496 (CKL)

Ako som už spomínal v úvode, moja cesta do Ruska pred dvoma rokmi však po prvýkrát zahŕňala aj výlet mimo hlavného mesta. A to hneď do dvoch destinácií. To prvou sa stal Petrohrad alias Sankt Peterburg alias niekdajší Leningrad. Toto krásne mesto som chcel vždy navštíviť a aj miestne letisko Pulkovo nepatrí medzi nezaujímavé, preto som sa rozhodol urobiť si z Moskvy dvojdňový výlet na severozápad. Podnietili ma k tomu extrémne nízke ceny leteniek po páde kurzu rubľa voči euru a doláru, kedy sa mi šikovnými ťahmi podarilo kúpiť spiatočnú letenku, rozdelenú na dva samostatné úseky, za necelých 30 EUR. Zároveň som pritom vyskúšal služby dvoch leteckých spoločností, z Moskvy do Petrohradu UTair a v opačnom smere dnes už neexistujúce Transaero. Obe spoločnosti nasadili na linku Boeing 737-500, čo mi však až tak nevadilo, hoci určite by som sa radšej odviezol Boeingom 747-400 Transaera, ktorý bol na niektoré linky nasadený neskôr. Aby som minimalizoval stratu času počas dňa, vybral som si nočné resp. večerné spoje, a tak som mohol celé dni využiť na spotting a iné aktivity. Môj let do Petrohradu odlietal z letiska Vnukovo, kam som po celodennom spottingu dorazil a čakal na odlet tesne po polnoci. Nakoľko let bol pomerne krátky, na letisko Pulkovo som dorazil ešte vo veľmi skorých ranných hodinách a tak mi ostalo dosť času priamo na letisku krátkym zdriemnutím načerpať trochu síl. Bohužiaľ, predpoveď počasia na môj dvojdňový pobyt nebola práve najlepšia, najmä prvý deň, piatok bol nakoniec celý zamračený a väčšinu času aj daždivý. Preto som po rozvidnení zamieril autobusom na moje ubytovanie.

IL76 Russian Air Force RF-78778 (CKL)

TU134A Russian Air Force RA-65690 (CKL)

To som strategicky zvolil na okraji mesta, neďaleko konečnej zastávky letiskového autobusu, odkiaľ som mal súčasne aj rýchle spojenie metrom do centra mesta. Moje ubytovanie spočívalo v prenájme bytu v obyčajnom bytovom dome, takže po zaplatení veľmi výhodnej ceny a niekoľkonásobných telefonátoch s majiteľkou bytu ohľadne nefungujúceho internetu som sa ocitol v priestrannom a moderne zariadenom byte s kuchyňou, z ktorého bolo blízko na všetky strany, kam som sa potreboval dostať. Keďže počasie sa nezlepšovalo, práve naopak, začalo stále viac pršať, návrat na letisko nedával zmysel, a preto som zvyšok dňa venoval peším potulkám mestom. Treba priznať, že v daždi ani pozeranie pamiatok neprináša radosť, avšak pri voľbe medzi sedením v byte a chodením po meste nakoniec zvíťazila druhá možnosť. Petrohrad je skutočne krásny a v lepšom počasí by si zaslúžil aj dlhší pobyt v centre mesta, avšak môj pobyt bol príliš krátky. Večer som sa unavený a zmoknutý vrátil do „svojho“ bytu a v duchu som sa modlil, aby zajtrajšia sobota dopadla čo sa týka počasia lepšie ako dnešný piatok. A moje prosby boli vypočuté, lebo na druhý deň ráno ma privítalo oveľa vľúdnejšie počasie. Aj keď nebolo celkom slnečno a najmä okolo obeda sa vyskytovalo dosť oblakov, neustále medzi nimi svietilo aj slnko, a tak som sa nakoniec v druhý deň svojho pobytu mohol venovať aj hlavnému cieľu môjho výletu – spottingu. A ten sa nezameral len na civilné letisko Pulkovo, ale zamieril som aj na vojenské letisko Puškin, ktoré je známe najmä údržbou lietadiel IL-18 ruského vojenského letectva. Bližšie o tom v poslednej, štvrtej časti môjho Trip reportu.

ERJ145 Komiaviatrans VQ-BWP (LED)

B737-500 Nordavia VP-BRN (LED)

Autor: Peter Psenica



Související kategorie

Komentáře

Komentáře mohou vkládat pouze registrovaní uživatelé.

Nebyly vloženy žádné komentáře.

Partneři


Reklama
Používáním tohoto webu vyjadřujete souhlas s tím, že využívá pro analýzy a přizpůsobení obsahu soubory cookie. Další informace