Spotting trip report – Bangkok a Yangon (3. časť)

• 30.10.2016 09:15
• Letecké cestopisy

V prvých dvoch častiach Trip reportu som sa venoval fotografovaniu na oboch bangkokských letiskách, ktoré predstavujú pre európskeho spottera skutočne pestrú ponuku lietadiel a spoločností. Nakoľko však išlo už o moju tretiu návštevu thajskej metropoly, rozhodol som sa rozšíriť ju o ďalšiu destináciu a po dlhšom rozmýšľaní padla voľba na Mjanmarsko a jeho najväčšie mesto Yangon. Ako som už spomínal, inšpirovali ma k tomu zaujímavé fotografie jedného západoeurópskeho spottera, ktorý ochotne zodpovedal aj niekoľko mojich otázok. A tak padlo rozhodnutie, že sa vypravím na 3 dni práve do tejto ešte stále relatívne zabudnutej krajiny. Porovnaním cien dostupných leteckých spojení medzi Bangkokom a Yangonom zvíťazila domáca low-cost spoločnosť Golden Myanmar Airways, ktorá lietala z letiska Suvarnabhumi Airbusom A320. A tak som jedného večera nastúpil na ich palubu a takmer plným letom sa dopravil do Yangonu. Celý let prebiehal za tmy, a tak som si nemohol zo vzduchu urobiť žiadnu predstavu o krajine, do ktorej prichádzam. Niečo napovedala len chabo osvetlená odbavovacia plocha letiska po pristátí, ale môj obraz sa začal formovať hlavne po opustení letiskovej haly. Predtým som ešte prešiel pomerne bezproblémovou pasovou kontrolou a obdržal som niekoľko desiatok tisíc domácich kyatov. Vonku ma samozrejme hneď odchytili dotieraví taxikári, oficiálni aj neoficiálni, ja som však zo skúsenosti poodišiel od hlavnej haly kúsok ďalej, kde sa mi podarilo dojednať lepšiu cenu. Spokojný taxikár si ma odviedol do svojho auta a cesta do hotela sa mohla začať.

ATR72 Air KBZ XY-AJE (RGN)	ATR72 Golden Myanmar Airways XY-AJM (RGN)

Pre svoj pobyt som si našiel malý hotel neďaleko od letiska, ktorý bol ale hlavne veľmi blízko vzletovej a pristávacej dráhy. V okolí letiska je viacero hotelov, avšak všetky sú situované skôr bližšie k terminálu alebo na ceste z terminálu do mesta. Ja som však vedel, že hlavným cieľom mojej cesty bude fotografovanie lietadiel, preto padla voľba na skutočne jednoduché ubytovanie, v ktorom Európana asi často nevidia a samotný hotel bol v ponuke iba jediného ázijského online portálu. Podobne ako plocha letiska, aj ulice v okolí letiska boli osvetlené len minimálne alebo vôbec. To by samo o sebe až tak nevadilo, keby neboli veľmi úzke, plné zákrut a výmoľov a z každej strany by sa nerútili iné autá, motocykle alebo ľudia s rôznym nákladom. V Mjanmarsku sa síce jazdí vpravo, avšak veľa áut bolo importovaných z Japonska, takže majú volant na pravej strane. To len prispelo k chaosu na cestách, kedy sa môj taxikár so mnou rútil po rozbitých cestách v úplnej tme tak, že sa okraje áut museli míňať doslova na centimetre. Ale asi po 10 minútach adrenalínovej jazdy sme konečne zastali pred niečím, čo malo napísané Hotel. Komunikácia na recepcii bola relatívne rýchla aj napriek chabým znalostiam angličtiny, a tak som sa po vyšľapani na tretie poschodie mohol už čoskoro kochať luxusom mojej izby. Z dvoch obrázkov na rezervačnom portáli som vedel, že ma nečaká žiadny mramor a izba bola skutočne jednoduchá, mala však všetko, čo som potreboval: posteľ, umývadlo, veľkú „kúpeľňu“ v podobe vykachličkovanej miestnosti, chladničku, stolík a stoličku, malý televízor a klimatizáciu. Wi-fi fungovala bohužiaľ len na recepcii, kde sa ráno podávali aj lokálne raňajky, pozostávajúce z ryže, vajíčka, chleba a banánov. Ale hotel spĺňal základný predpoklad – bol veľmi blízko vzletovej a pristávacej dráhy.

A310-300 Biman Bangladesh S2-ADF (RGN)	Beech 1900D Myanma Airways XY-AJB (RGN)

Na druhý deň ráno som sa prebudil do mierneho oparu, aj cez neho som však videl, že dráha je skutočne blízko. A tak nič nebránilo tomu, aby som sa po raňajkách vydal na prvé objavné fotografovanie. Letisko Yangon je z veľkým odstupom najväčším letiskom v krajine a je hubom pre domáce i zahraničné lety. Hoci hlavné mesto bolo pred desaťročím presunuté do novovybudovaného Nay Pyi Taw, drvivá väčšina turistov pristáva stále v Yangone a potom prípadne pokračuje vnútroštátnymi letmi do ďalších turistických destinácií. V čase mojej návštevy ním ročne prechádzali asi 4 milióny cestujúcich a ich počet neustále rastie. Toto číslo bolo vysoko nad projektovanou kapacitou, preto už vtedy bola v plnom prúde výstavba nových terminálov pre vnútroštátne i medzinárodné lety. Najmä vnútroštátny terminál bol v čase mojej návštevy značne zastaralý a primitívny, avšak poskytoval pre prípadných spotterov výhodu v tom, že ak prileteli niektorým vnútroštátnym letom, mohli zostať v príletovej čakárni, odkiaľ sa dali celkom dobre odfotiť niektoré lietadlá na ploche. Naopak z medzinárodného terminálu ani z bezprostredného okolia letiskových budov sa nedalo odfotiť nič. Moja voľba preto padla na fotopozíciu pri dráhe. Yangon má našťastie len jednu vzletovú a pristávaciu dráhu 03/21, ktorá má dĺžku 3414 metrov. Obrovskou výhodou ďalej je, že z istých mne neznámych dôvodov sú pristátia výhradne v smere 21. V rovnakom smere sú počas dňa samozrejme aj vzlety, aj keď skoro ráno, keď nie sú ešte žiadne pristátia, som z hotela videl niektoré lietadlá vzlietnuť aj z opačného smeru 03. To ma spočiatku dosť zneistilo, avšak napokon sa potvrdila informácia od kolegu-spottera, že o smer lietania sa strachovať nemusím.

ATR72 Asian Wings XY-AJQ (RGN)	ATR72 Mann Yadanarpon Airlines XY-AJP (RGN)

Hoci pristávajúce lietadlá bolo od môjho hotela (moje okno bolo nanešťastie na opačnú stranu) vidieť pomerne blízko, cesta k dráhe viedla obchádzkou cez malú obytnú štvrť a trvala pešo asi 25 minút. Ako som už spomínal, Mjanmarsko je jedna z najchudobnejších krajín na svete, ľudia žijú skutočne biedne, avšak na rozdiel napr. od Južnej Ameriky, tu som sa necítil nebezpečne. Nie som si istý, koľko Európanov niektorí z miestnych obyvateľov videli predo mnou, avšak boli veľmi priateľskí. Veľa ľudí sa v ranných hodinách ponáhľalo rovnakým smerom, aby stihli vlak do Yangonu. Na konci tejto poľnej cesty bola totiž jedna zo zastávok miestnej železnice, jednej veľkej atrakcie, ku ktorej sa ešte vrátim. Keď som dorazil na koniec, videl som, že železničná trať vedie súbežne s múrom letiska, za ktorým je rolovacia dráha, snažil som sa teda nájsť miesto, kde by som mohol fotografovať rolujúce lietadlá. Okrem stromov tu však bol problémom aj fakt, že rolovačka bola vyššie ako okolitý terén a ani vyjdenie na najvyššie poschodie jediného vyššieho neobývaného domu nepomohlo, aby som mal voľný výhľad. Rozhodol som sa preto vydať proti smeru lietania a nájsť prípadnú fotopozíciu tam, kde sú lietadlá ešte vo vzduchu. Súbežne so železničnou traťou viedla lokálna cesta, po ktorej som prešiel asi 500 metrov a dostal sa na miesto, kde bol výhľad čistý, hoci obmedzený iba na pristávajúce lietadlá. Treba si uvedomiť, že intenzita prevádzky v Yangone nie je nijako vysoká, nebolo preto jednoduché otestovať, či je miesto skutočne vhodné. Nakoniec sa ukázalo, že pozícia je dobrá a pristávajúce lietadlá sa dajú dobre zachytiť.

Y8 Myanmar Air Force 5818 (RGN)	ATR42 Myanmar Air Force 0004 (RGN)

Najjednoduchšie by bolo zostať na okraji tejto cesty, avšak nakoľko Mjanmarsko aj napriek zmene vládneho režimu má ešte stále ďaleko od demokracie, obával som sa občasných vojenských patrol, ktoré po ceste jazdili. Aj kolega-spotter ma upozornil, že okrem uniformovaných vojakov sa najmä v okolí letiska pohybujú aj nenápadnejší vojaci v civile, a keďže som nechcel riskovať problémy, napadlo mi vyskúšať trochu zastrčenejšie miesto, kde by som nebol tak veľmi na očiach. Cez priekopu som sa dostal na železničnú trať a tam som objavil ojedinelý strom, pod ktorým sa dalo relatívne skryť pred slnkom a zároveň stáť nie priamo na koľajniciach. Podľa prvého letiaceho lietadla som zistil, že pozícia je rovnako dobrá ako tá na ceste a tak bolo o mojom pôsobisku na ďalšie dve predpoludnia rozhodnuté. Na najlepšie odfotenie pristávajúceho lietadla bolo síce treba vybehnúť kúsok doprava na malý most ponad vodu, avšak bolo to iba pár metrov a prilietavajúce lietadlá bolo vidieť a počuť dostatočne skoro, navyše ich skutočne neboli stovky. Spočiatku som sa obával, ako skĺbim môj pobyt s premávkou vlakov, avšak keď som zbadal kvalitu koľajníc a okolo mňa prešli prvé dva vlaky, vedel som, že toto problém určite nebude. Yangon Circular Railway, alias yangonská okružná železnica, je turistickou atrakciou sama o sebe. Začína a končí v Yangone a vlaky jazdia oboma smermi do veľkého kruhu po okolitých predmestiach a dedinách. Väčšina z nich končí v stanici Mingaladon, ktorá je kúsok za letiskom, niektoré však pokračujú a robia celý okruh.

ATR42 Myanma Airways XY-AIB (RGN)	DHC6-300 Hevilift P2-KSI (RGN)

Železnica bola vybudovaná niekedy v 50.rokoch a podľa stavu koľajníc nebola odvtedy ani modernizovaná. Vlaky jazdia závratnou rýchlosťou asi 20 km/h, popritom sa kolísajú z jednej strany na druhú, čo pri pohľade spredu alebo zozadu na súpravu vyzerá veľmi smiešne. Navyše stoja na každom kilometri, takže napr. cesta z Mingaladonu do Yangonu trvá vyše hodinu. Je to ale obrovský zážitok a každému turistovi túto atrakciu vrelo odporúčam. Väčšina vlakov je jednoduchých s plastovými lavicami a bez okien, z nich je krásny výhľad na krajinu a turista vidí pravú tvár Mjanmarska. Je ňou bohužiaľ aj neskutočná špina, zápach odpadkov a totálny chaos. Do vlaku nastupujú a vystupujú rôzni obchodníci, ktorí vám budú ponúkať všetko možné, od varenej kukurice počnúc, cez banány až po kožené výrobky. Zahraničný turista je pre domácich stále veľkou atrakciou, a tak sa na vás všetci usmievajú a obzerajú si vás. Vlak trúbi a píska na každom kroku, takže ide skutočne ako o jazdu spred 50 rokov, lokomotívy sú síce dieselové (elektrifikácia ešte do Mjanmarska nedorazila), ale dymu vypúšťajú len o niečo menej ako kedysi parné. Jednosmerný lístok z dediniek do Yangonu stojí 200 kyatov, čo je skutočne zanedbateľná suma a vlaky jazdia každú chvíľu, minimálne raz za 45 minút. Je teda jasné, že takáto železnica mi nemohla pri fotografovaní vadiť, vlak som videl a počul už zďaleka a jediná obava bola, aby neprechádzal práve v čase, keď bude pristávať nejaké zaujímavé lietadlo. Našťastie však koľajnice boli dve, takže vždy sa našlo miesto, odkiaľ som mohol fotografovať. Rušňovodiči ma už za tie tri rána poznali, takže mi veselo mávali a trúbili na mňa.

A320 Golden Myanmar Airways XY-AGS (RGN)	ERJ190 Myanmar National Airlines XY-AGQ (RGN)

Pokojne som sa teda mohol venovať spottingu. V Yangone nemôže spotter očakávať záplavu lietadiel, avšak najmä domáca scéna je veľmi zaujímavá. Zdá sa, že Mjanmarsko je akoby druhým domovom lietadiel ATR, lebo prakticky všetky domáce letecké spoločnosti tu používajú práve tento typ lietadla. Kto preferuje widebodies, nech do Yangonu ani nechodí, tých je tu k videniu minimum, avšak rôzne pestrofarebné ATR-ky boli pre mňa väčšou odmenou ako dobre známe B747 alebo A330. Nakoľko všetky tieto lety sú vnútroštátne, po pár hodinách sa stroje začnú opakovať, napriek tomu sa však stále objaví aj niečo nové. Okrem záplavy ATR-iek lieta do Yangonu aj slušný výber ázijských dopravcov a krajinu už objavili aj Emirates a Qatar Airways, ktoré spolu s letmi z Bangkoku vozia najviac zahraničných turistov. Okrem civilnej prevádzky je Yangon aj letiskom vojenským (Mingaladon Air Base), a tak spotter môže prakticky denne počítať aj s vojenskými typmi lietadiel. Zatiaľčo transportné stroje zastupujú čínske Y-8 (čo je licenčná úprava AN-12), Beech 1900 a ATR42, v Yangone sú bázované aj stíhačky. Tie podľa môjho názoru vykonávajú viac-menej len cvičné lety v okolí letiska a ich bojaschopnosť môže byť diskutabilná, avšak pre spottera predstavujú vítané spestrenie. Okrem relatívne moderných MiG-29 totiž možno vidieť aj pomerne vzácne čínske Nanchang Q-5 či Chengdu J-7 (v licencii stavaný MiG-21F). Nakoľko civilná prevádzka nie je tak hustá, stíhačky si môžu dovoliť zastať na začiatku dráhy 21, spustiť motory na plný výkon a po pár minútach strmo vzlietnuť do vzduchu. Po odlietaní pár okruhov mimo letiska sa spravidla vracajú späť. Tu však treba podotknúť, že vzhľadom na ich malé rozmery bola „moja“ spotterská pozícia pomerne ďaleko, pre mňa osobne sú však vojenské lietadlá nezaujímavé, preto mi to nevadilo.

B737-300 Orient Thai Airlines HS-BRJ (DMK)	B737-800 Nok Air HS-DBM (DMK)

Najlepšie svetelné podmienky sú od skorého rána do neskorého predpoludnia, okolo obeda začína byť už svetlo horšie, a tak som na tomto mieste strávil vždy iba pár hodín. Občas ma potrápili nejaké mraky, avšak inak prevažovalo slnečné počasie, ktoré je počas našej zimy v Mjanmarsku typické. Napokon sa mi vďaka opakovaniu niektorých lietadiel podarilo všetko vyfotiť so slnkom. Popoludní resp. podvečer sa na programe už nenachádzalo nič extra zaujímavé, preto som sa ani nepokúšal nájsť vhodnú fotopozíciu z opačnej strany dráhy 21. Vzhľadom na fakt, že je tam veľa stromov a obytné štvrte, bolo by to aj tak veľmi problematické. Dva-tri dni ranného a predpoludňajšieho fotografovania však podľa môjho názoru plne postačovali. Popoludnia som preto venoval potulkám po Yangone, kam som sa samozrejme dopravil lokálnou železnicou. Mesto je to turisticky veľmi atraktívne, najmä obrovský budhistický komplex Shwedagon Pagoda určite stojí za návštevu. Je to najsvätejšie miesto budhistov v Mjanmarsku a oplýva neskutočnou krásou. Ale aj ďalšie časti mesta stoja za pozretie. Pár stoviek metrov od Shwedagon Pagody je napríklad v jednom parku vystavený Fokker 27. Celkovo môžem svoje rozhodnutie navštíviť Yangon hodnotiť ako veľmi šťastné, táto krajina bola veľmi zaujímavá zo spotterského i turistického hľadiska. Bez nej by som so svojím výletom určite nebol tak spokojný. Po návrate do Bangkoku som ešte pokračoval vo fotografovaní na miestnych letiskách a potom som sa vydal opäť spoločnosťou Qatar Airways na cestu domov. Tú mi však skomplikovala skutočnosť, že som sa v predposledný deň svojho pobytu nechal zlákať na pouličnú stravu zo stánku, na ktorú moje telo zjavne nebolo pripravené, a tak cesta domov a následných niekoľko dní boli viac utrpením ako zážitkom, to však nemôže skaziť spokojnosť z tohto výletu. Do Bangkoku a možno aj do Mjanmarska sa v budúcnosti ešte určite vrátim.

A319 Drukair A5-RGF (BKK)	A320 SriLankan Airlines 4R-ABO (BKK)

Související kategorie