Spotting trip report – Juhoafrická republika (3. časť)

• 07.08.2016 09:15
• Letecké cestopisy

Ako som už predoslal v predchádzajúcich dvoch častiach môjho trip reportu, z týždňového pobytu v Juhoafrickej republike sme takmer 3 dni vyhradili na cestu a návštevu Krugerovho národného parku. Nakoľko sme sa rozhodli pre cestu autom, naplánovali sme si po trase aj zastávky na zaujímavých miestach. Prvými dvomi boli letisko Wonderboom a vojenská základňa Swartkop v oblasti Pretorie, ktorým som sa venoval v druhej časti. Po splnení našej misie v hlavnom meste sme pokračovali ďalej na sever. Hoci existuje aj kratšia cesta, my sme sa vybrali po diaľnici N1, ktorá vedie z Johannesburgu okolo Pretorie až do mesta Polokwane na severe krajiny. Táto voľba nebola až tak náhodná, nakoľko v Polokwane je menšie letisko, ktoré sme sa chystali navštíviť. Najprv však bolo potrebné prekonať vzdialenosť asi 300 kilometrov po juhoafrickej diaľnici. Tie sú však veľmi kvalitné a hoci sa jazdí vľavo, ani pre našinca to nepredstavovalo žiadny problém. Jedinou nepríjemnosťou je fakt, že mýto sa tu platí v mýtnych staniciach vždy po určitých úsekoch, čo jazdu trochu zdržuje, ale nakoľko mimo provincie Gauteng (do ktorej spadá Johannesburg) bola možná platba iba elektronicky, celý proces sa zrýchlil a dodatočné poplatky mi boli až cca po 1 mesiaci strhnuté z karty autopožičovňou. Vôbec prenájom auta bol jeden z najhumornejších momentov našej cesty, nakoľko prvýkrát počas mojich výletov sa mi stalo, že som skutočne dostal vozidlo, ktoré som si objednal (nie väčšie). Nakoľko sme naše náklady chceli udržať na nízkej úrovni, objednal som malé vozidlo s 5 dverami, ktoré na nás po prílete do Johannesburgu skutočne aj čakalo.

A340-300 Air Mauritius 3B-NBI (JNB)	B707-300 Grecoair 3C-JZW (PTG)

A to v podobe Chevroletu Spark 1.1, teda podľa starého označenia Daewoo Matiz. Na tom by nebolo nič zlé, keby sme sa pohybovali len v mestských aglomeráciách, kde je malé vozidlo výhodou pre svoju nízku spotrebu a ľahkosť parkovania. My sme však naším malým chúďatkom podnikli priam životný výlet dlhé stovky kilometrov a to malý Chevrolet ešte netušil, čo ho čaká v Krugerovom národnom parku. Jeho motor dostal v niekedy hornatom teréne Južnej Afriky zabrať, ale treba priznať, že to zvládol so cťou a nenechal nás v problémoch. Autíčko v podstate fungovalo perfektne, len sme si na jeho adresu ešte dlho uťahovali. Napríklad vtesnať naše obe batožiny do miniatúrneho kufra bolo absolútne nemožné, a tak sa druhá batožina viezla pohodlne na zadných sedadlách. Ďalším špecifikom Juhoafrickej republiky je spôsob tankovania na čerpacích staniciach. Zatiaľčo vo zvyšku sveta je bežné, že za plnú nádrž sa považuje vtedy, keď čerpacia pištoľ prvýkrát vypne, v tejto krajine majú čudný zvyk, že nádrž sa plní až skutočne po samotný okraj. Doplatili sme na to hneď dvakrát. Prvýkrát práve na ceste z Pretorie do Phalaborwy, keď nám zamestnanec čerpacej stanice pumpoval do nášho auta benzín skutočne po molekulách a náš pobyt sa tým predĺžil na neuveriteľných 20 minút. Druhýkrát pri vracaní auta do požičovne, kedy sme ho asi 3 kilometre od letiska štandardne dotankovali do plna (podľa našich zvykov) a spokojne vrátili. Po pár dňoch mi bola z karty strhnutá suma, ktorá približne zodpovedala čiastke, ktorú som očakával za diaľničné mýto, avšak keď mi zhruba po mesiaci zmizla z karty znovu podobná suma, rozpútal som s požičovňou e-mailovú komunikáciu, v ktorej mi požičovňa „vysvetlila“, že sme údajne nedotankovali auto do plna a oni nám naúčtovali chýbajúcich 5 litrov (neviem, kam by sa do toho chúďatka ešte zmestili) a poplatok za tankovanie. Nuž, iný kraj, iný mrav, ale aspoň viem, na čo si mám pri budúcej návšteve Južnej Afriky dať pozor :-).

B727-100 Grecoair N25AZ (PTG)	B727-100 Inter Air ZS-IJK (PTG)

Ani tieto „osvieženia“ našej cesty nám nezabránili doraziť podľa plánu na letisko Polokwane. Toto mesto sa kedysi volalo Pietersburg a jeho letisko leží na sever od mesta. Napriek jedinej pravidelnej linke spoločnosti Airlink do Johannesburgu má dve veľkorysé vzletové a pristávacie dráhy do tvaru X, s terminálom medzi nimi na južnej strane. Nás však lákali priestory okolo hangárov, kde je odstavených niekoľko vyradených dopravných lietadiel (B727, B707 a pod.). Tu sa mi bohužiaľ nepodarilo prehovoriť ani ostrahu letiska ani členov vedenia prevádzkovateľa letiska, aby nám umožnili vstúpiť na odstavné plochy a vyfotografovať si tieto stroje zblízka. A tak sme sa museli uspokojiť so zábermi spoza plota, ktoré však aj tak stáli za návštevu. Na letisku sme sa vďaka vyjednávaniu s kompetentnými zdržali asi hodinu, takže bol najvyšší čas pobrať sa ďalej. Čakala nás síce už len menej ako polovica vzdialenosti, ale z časového hľadiska tá väčšia časť cesty do Phalaborwy. Tá spočiatku viedla rovnou cestou R71 smerom na východ, ktorá prechádzala väčšinou pustou krajinou, prerušovanou malými osídleniami, po prechode niekoľkými mestečkami sme však začali stúpať do hôr, ktoré boli najkrajšou časťou našej cesty. Cesta bola plná zákrut a serpentín, z ktorých bol nádherný výhľad na kopcovitý terén a do dolín. Jazdiť sme mohli len pomaly, a tak sme bohužiaľ nemali čas sa tu zastaviť a pokochať sa krásnou scenériou dlhšie. Chceli sme totiž doraziť do cieľa našej cesty ešte za svetla, čo sa nám aj tak nakoniec nepodarilo. Po opustení hornatého terénu sme pokračovali po R71 až do mesta Phalaborwa, ktoré sa stalo na najbližšie dve noci naším domovom. Spomedzi viacerých možností ubytovania som cez Internet vybral jednu z tzv. „lodge“, ktoré slúžia najmä návštevníkom Krugerovho národného parku na prenocovanie. Prespať síce možno aj priamo vo vnútri parku, čo má určite svoju romantiku, avšak ceny takéhoto ubytovania sú nekresťansky drahé a vypredané býva dlhé mesiace dopredu.

A319 Air Namibia V5-ANN (JNB)	B737-800 Mango ZS-SJL (JNB)

My sme však s našou Sunbird Lodge boli maximálne spokojní. Majitelia nás privítali, vpustili na ohradený pozemok a ukázali našu krásnu drevenú chatu, vybavenú do posledného pohodlia. Až ráno sme však mohli oceniť krásne prostredie, v ktorom sa Sunbird Lodge nachádza, so záhradou, jazierkom, stromami a vtáctvom. Po chutných raňajkách od majiteľov sme zamierili na východný okraj mesta, kde sa nachádza jeden zo vstupných bodov do Krugerovho národného parku. Do tejto obrovskej prírodnej rezervácie možno vstúpiť iba na kontrolovaných vstupoch, ktorých je niekoľko, my sme si vybrali jeho severnú časť. Po zaplatení vstupného poplatku sme už vstúpili na pôdu divých zvierat, ktoré nás priam uchvátili. Cesta bola spočiatku asfaltová, neskôr sme však odbočili na štrkové cesty, na ktorých dostal náš Chevrolet opäť zabrať, ale zvládol to s prehľadom. V parku je limitovaná maximálna povolená rýchlosť, aby zvieratá neboli rušené, a tak sme sa mohli kochať pohľadom na všetko to, čo človek u nás vidí len v zoologických záhradách. Zvieratá sa voľne pohybujú po planinách, pasú sa, pijú vodu, často sme museli zastať, aby mohli pokojne prejsť cez cestu. Niekedy sme nevedeli, kam sa skôr pozerať. Náš čas bol však limitovaný a museli sme si ho rozplánovať tak, aby sme sa včas vrátili na naše ubytovanie vo Phalaborwe. V podstate sme si v národnom parku urobili malý okruh, pri ktorom sme videli a odfotografovali stovky až tisíce zvierat. Bohužiaľ, nemali sme šťastie na mačkovité šelmy, ich prítomnosť počas dňa je veľmi vzácna a väčšiu šancu ich vidieť majú turisti, ktorí v parku aj nocujú. Aj napriek tomu sme však boli zážitkami priam uchvátení.

B737-800 Comair/British Airways ZS-ZWI (JNB)	B737-300 LAM Mocambique ZS-VDP (JNB)

Po druhom nocľahu v Sunbird Lodge sme sa rozhodli, že náš pôvodný plán zmeníme. Pôvodne sme totiž chceli ešte pár hodín stráviť v parku, než sa vydáme na spiatočnú cestu do Johannesburgu, avšak nakoľko sme počas prvého dňa videli v nádhernom počasí bez jediného mráčku takmer všetko, čo sa vidieť dalo, rozhodli sme sa, že sa vydáme smerom na juh už ráno. Nakrátko sme sa samozrejme zastavili na miestnom malom letisku, ktoré má štýlový drevený terminál a pozreli sme si pristátie vnútroštátneho letu Jetstreamom 41. Potom sme sa už vydali na cestu späť, ktorá však tentokrát viedla inou trasou. Rozhodli sme sa využiť miestne cesty smerom na juh až do Nelspruitu a tam sa napojiť na diaľnicu N4, ktorá nás dovedie až do Johannesburgu. Aj to malo svoj dôvod. Nielen v Nelspruite, ale aj v Hoedspruite sa totiž nachádzajú letiská, ktoré sme si chceli pozrieť. Tentokrát sme však neboli korunovaní úspechom. V Hoedspruite je letisko skutočne maličké, terminál má podobu skôr väčšieho dreveného domu a na nejaký prílet malého turbopropu sa nám nechcelo čakať. Letisko v Nelspruite je omnoho väčšie, teda letiská sú tu v podstate dve. Malé aeroklubové nás nezaujímalo, naše kroky viedli na medzinárodné letisko Kruger Mpumalanga, ktoré je pomerne ďaleko severovýchodne od Nelspruitu. Samotný hlavný apron s terminálom neposkytoval nič zaujímavé, na opačnom konci letiska je však zopár menších hangárov s odstavnou plochou (čiastočne nespevnenou), kde sme videli niekoľko odstavených dopravných lietadiel. Bohužiaľ, na plochu sa nám opäť dostať nepodarilo a spoza plota sa nedalo kvalitne odfotiť ani jedno lietadlo.

B737-800 Air Austral F-ONGA (JNB)	RJ85 Airlink ZS-SSI (JNB)

Z Nelspruitu už viedla naša cesta priamo do Johannesburgu. Diaľnica N4 sa však ukázala byť skôr polodiaľnicou „mečiarovského“ typu, takže väčšinou išlo o obyčajnú jednoprúdovú cestu, na ktorej bol niekedy problém predchádzať ťažkopádne nákladné autá, ale všetko sme napokon zvládli a neskoro popoludní dorazili k letisku O. R. Tambo International. Nakoľko sme mali pred sebou ešte dve hodinky svetla a počasie bolo pekné, rozhodli sme sa deň skončiť fotografovaním na známych pozíciách. V Juhoafrickej republike nás čakali ešte dva dni pobytu, ktoré sme venovali nášmu hobby. Počasie nebolo vždy ideálne, niektoré dni bolo aj zamračené, alebo po slnečnom ráne sa počas dňa vytvorilo príliš veľa oblakov, ale aj napriek tomu naše fotografovanie v Johannesburgu dopadlo výborne. Celý pobyt prebehol bez akýchkoľvek väčších problémov, vďaka našej obozretnosti a dodržiavaniu zvýšených bezpečnostných pravidiel sme sa necítili nikdy nebezpečne. Naše malé auto nás nesklamalo, ubytovania, ktoré som vybral, boli na veľmi slušnej úrovni a navyše cenovo veľmi výhodné. Skombinovaním spotterských dní v Johannesburgu, s návštevami letísk v Rande, Lanserii a Pretorii a turistického výletu do Krugerovho národného parku sme zažili veľa zaujímavých zážitkov, ktoré ostanú dlho v našej pamäti. Juhoafrická republika je krásna krajina a aj pre spottera ponúka dostatok zaujímavých motívov na fotografovanie, navyše umocnených fotomožnosťami na menších letiskách, o ktorých sa nám v Európe dnes môže už len zdať. Určite mám v úmysle sa do tejto krajiny po určitom čase opäť vrátiť.

B737-500 Fly Africa Z-FAA (JNB)	B777-200 Angola Airlines D2-TEF (JNB)

Související kategorie