Spotting trip report – Moskva (2. časť)

• 24.04.2016 09:15
• Letecké cestopisy

Už v prvej časti reportu som spomínal, že hlavným cieľovým letiskom počas mojej v poradí tretej návštevy Moskvy v júli 2014 bolo letisko Vnukovo, nakoľko ponúka najväčší podiel starých sovietskych lietadiel v prevádzke. Ale ani letiská Domodedovo a Šeremetievo nie sú na zahodenie a najmä v prípade Domodedova je prevádzka veľmi pestrá a hoci starých lietadiel je pomenej, nejaké sa predsalen občas vyskytnú. Je to totiž najväčšie letisko nielen v Moskve, ale v celom Rusku, resp. bývalom Sovietskom zväze. Jeho bránami prešlo v roku 2014 vyše 33 miliónov cestujúcich a už od polovice 90. rokov sa profiluje ako hlavné letisko metropoly. Z domácich dopravcov sú najhojnejšie zastúpené spoločnosti S7 Airlines a Ural Airlines a počas tejto mojej návštevy to boli aj Transaero a Orenair, ktoré medzitým už bohužiaľ skončili. V menšej miere sa tu prezentuje ešte NordStar a Vim Airlines. Ďalej je to viacero malých domácich dopravcov, veľa spoločností z krajín bývalého Sovietskeho zväzu a väčšina zahraničných aerolínií. Pre milovníkov starých sovietskych typov sú to predovšetkým mená ako Alrosa Mirny Air Enterprise, Izhavia, Pskovavia či Red Wings Airlines, ktoré prinášajú na Domodedovo ešte v obmedzenej miere starú dobrú klasiku. Netreba však mať vysoké očakávania, drvivú väčšinu pohybov predstavujú typy západnej výroby, najmä Airbusy rodiny A320 a Boeingy 737, ale minimálne pestrosť sfarbení je určite veľkým lákadlom pre zahraničného spottera.

Letisko disponuje dvoma vzletovými a pristávacími dráhami v smere 14/32, ktoré sú v používaní v závislosti od smeru vetra. Pokiaľ fúka vietor južných alebo východných smerov, používa sa dráha 14L väčšinou na pristátia lietadiel a dráha 14R na vzlety a ojedinelé pristátia. V prípade vetra severných alebo západných smerov sa používa dráha 32R na väčšinu pristátí a dráha 32L na takmer všetky vzlety a niektoré pristátia (podľa môjho pozorovania ich je na túto dráhu viac ako v prípade smeru 14). Dráha 14L/32R má dĺžku 3.800 metrov, dráha 14R/32L je o 300 metrov kratšia. Obe dráhy sú dostatočne vzdialené od seba na to, aby mohli byť využívané simultánne, terminál leží medzi nimi. Až donedávna bolo letisko Domodedovo ohradené betónovým múrom, ktorý bez použitia vyvýšeného miesta neumožňoval žiadny výhľad smerom do areálu letiska. V roku 2014 sa však začalo s výmenou za štandardné oplotenie, najprv okolo dráhy 14R/32L, pokračovať sa zrejme bude aj druhou dráhou, to však nemám zatiaľ osobne preverené. Vďaka tomu už cez plot do areálu letiska vidieť, pre účely fotografovania to však veľmi nepomôže, nakoľko plot je vysoký a ukončený ostnatých drôtom. Nakoľko na ruských letiskách by asi použitie rebríka priamo pri plote vyvolalo odmietavú reakciu bezpečnostných zložiek (a nový plot na Domodedove je dokonca vybavený dotykovými senzormi), neostáva spotterovi nič iné len spoľahnúť sa na fotopozície na priblížení, resp. hľadať popri dráhe vyvýšený terén, ktorý mu umožní fotografovanie ponad plot. Bohužiaľ, letisko Domodedovo je umiestnené ďaleko od mesta, uprostred lesov, pričom okolitý terén nie je žiadnym spôsobom zvlnený. Na druhej strane ťažba dreva v lesoch, príp. prírodné kalamity niekedy spotterovi pomôžu a tak sa na zopár miestach popri dráhe 14R/32L nachádzajú pozostatky ťažobnej činnosti alebo vyvrátené stromy, ktoré poskytnú potrebnú výšku. Nie je ich však ľahké nájsť, nakoľko sú dobre skryté vo vegetácii.

Nakoľko v Rusku prestali nedávno aplikovať letný čas, v letnom období vychádza slnko veľmi skoro, na môj vkus až príliš skoro, a o to skôr zase zapadá, s tým sa ale nedá nič robiť. Domodedovo sa nachádza asi 40 km na juhovýchod od Moskvy, takže ak nebývate priamo pri ňom, nemáte šancu sa na neho dostať hromadnou dopravou skôr ako niekedy o 7:00-7:30, čo je vzhľadom na východ slnka niečo po 5:00 a smer dráh dosť neskoro na to, aby ste podnikli dlhú pešiu púť na ranné fotopozície. Ale ak niekto chce, potom sa musí vybrať k dráhe 14L/32R, nakoľko vzlety z dráhy 14R/32L sú v ranných hodinách nezachytiteľné, z tejto strany sa nachádza areál letiska, do ktorého sa nedostanete. Pri ceste na letisko Domodedovo možno v takomto prípade využiť autobus č. 308, ktorý jazdí zo stanice metra Domodedovskaja a vodičovi treba povedať, že chcete vystúpiť na zastávke „Kosmos“. Zastávka je takmer v dohľade letiskového terminálu, ale je to od neho ešte dosť ďaleko. Zo zastávky „Kosmos“ sa treba vybrať miestnou cestou smerom na východ, ktorá sa potom stáča na juh a znova na východ, aby vás po cca 15 minútach priviedla k približovaciemu svetelnému radu RWY 14L. Pokiaľ sa lieta v tomto smere, ste na mieste, avšak výsek v lesoch je tu pomerne úzky, fotografovanie lietadiel preto bude asi v pomerne strmom uhle. Osobne nemám túto pozíciu vyskúšanú, nakoľko počas mojich návštev sa takto nikdy nelietalo. Podľa ruských spotterských zdrojov sa nachádza o niečo južnejšie, popri dráhe, starý rozpadajúci sa dom, z ktorého strechy by mohlo byť možné fotografovať pristátia na dráhu 14L, ja som však pri svojom pochode toto miesto nenašiel, možno sa dom už rozpadol úplne, alebo bol odstránený.

Nakoľko počas mojej návštevy sa lietalo v smere 32, neostávalo mi nič iné, ako vybrať sa pešo popri dráhe smerom na juh. Dúfal som, že niekde uprostred dráhy, resp. v jej južnej polovici, bude v blízkosti dráhy nejaký kopec, z ktorého bude možné fotografovať ponad plot. Ako som už spomínal v úvode, jún 2014 bol v Moskve veľmi daždivý, a tak bola lesná cesta plná stojatej vody a, čo je ešte horšie, dotieravých komárov, s ktorými som vôbec nepočítal a nemal som proti nim žiadnu ochranu. Išlo o dosť útrapný pochod, nekonečný, ktorý som z času na čas prerušil bočnou cestou vedúcou k múru letiska, aby som sa presvedčil, či tam náhodou nie je nejaký kopec. Bohužiaľ, okrem množstva vody som tam nič nenašiel. Zničený, unavený a doštípaný som sa asi po 75 minútach od vystúpenia z autobusu konečne dostal až pred opačný prah dráhy (RWY 32R), kde už boli pristávajúce lietadlá dostatočne vysoko nad múrom na to, aby som ich mohol fotografovať. Pozícia je to veľmi dobrá, uprostred lúky, stromy tienili slnko a vďaka betónovému múru nikto zvnútra letiska o mne nevedel a po okolí nebolo ani živej duše. Vyfotil som tu niekoľko veľmi zaujímavých lietadiel, ktoré dlhý a únavný pochod čiastočne vynahradili, slnko však príliš skoro prešlo do nevhodného uhla, a tak nastal čas zmeniť pozíciu na popoludňajšiu stranu. Nakoľko som sa chcel dostať k druhej dráhe 14R/32L, ktorú som už dobre poznal z predchádzajúcich návštev, mal som na výber dve možnosti – pokračovať ďalej na juh, obísť približovací svetelný rad RWY 32R a dostať sa krížom k prahu dráhy 32L a tam pokračovať na sever; alebo sa vybrať naspäť rovnakou cestou ako som prišiel ráno a prekrižovať na druhú stranu na severe. Južná trasa sa mi zdala o niečo kratšia a aj vidina dotieravých komárov a tisíca kaluží rozhodla o mojom výbere.

Priblíženie dráhy 32R som síce obišiel veľmi rýchlo a hravo, avšak už na druhej strane ma čakalo „prekvapenie“, že aj tu sa všade drží voda a tak som sa niekoľkokrát musel takmer brodiť nasiaknutou pôdou. Našťastie sa mi to vždy nejako podarilo bez väčšej ujmy na zdraví a majetku a hoci aj fotopozícia na pristátie na dráhe 32R z popoludňajšej strany nebola zlá, rozhodol som sa pokračovať v pôvodnom pláne. Aj táto cesta sa ale ukázala oveľa dlhšia ako som si myslel, najmä preto, že na mnohých miestach chýbali vychodené chodníčky tou najkratšou trasou a tak som si musel zachádzať ďaleko na juh. Už takmer pri prahu dráhy 32L ma čakala najväčšia prekážka – malá riečka, ktorá nemala most. Strach-nestrach, musel som sa odhodlať a s rozbehom ju preskočiť, našťastie úspešne. Pochod potom pokračoval ďalšími lúkami, až som sa konečne dostal na poľnú cestu popri západnom okraji dráhy 14R/32L, ktorú som už dobre poznal, to však neznamenalo, že by som už bol v cieli. Priestor RWY 14R/32L bol nedávno predĺžený, takže jej oplotenie siaha až ďaleko na juh, a tak pochod popri nej smerom na sever trval ďalšiu hodinu, celkovo som presunom medzi pozíciami strávil viac ako 2 hodiny. Nakoniec sa mi však podarilo doraziť na želané miesto, ktoré sa nachádza asi v troch štvrtinách dráhy v smere 32, oproti veľkému hangáru, kde sa nachádza jedno z vyššie spomínaných vyvýšených miest na okraji lesa, umožňujúce pohodlné fotografovanie ponad plot. Tu som sa stretol aj so svojím ruským kamarátom Sergejom, ktorý prišiel zo severnej strany od svojho auta. Vyliezli sme na kopček a odmenou nám bolo dobré fotografovanie počas celého popoludnia, doplnené o nadštandardný bonus v podobe zrelých malín.

Nakoľko ide o vzletovú pozíciu pre smer 32, je treba samozrejme počítať s tým, že každé lietadlo bude v inej výške, niektoré môžu byť príliš vysoko, ojedinele aj ešte na dráhe, väčšina však bola v dobrom uhle. Fotografovali sme na tomto mieste celé popoludnie a hoci nás vďaka novému plotu bezpečnostné zložky letiska zvnútra videli, nikomu sme neprekážali. Po skončení fotografovania nás čakala ešte asi hodinová prechádzka na sever k štátnej ceste (počas nej sme minuli aj fotopozíciu na priblížení na RWY 14R), na ktorej mal Sergej zaparkované auto, ktorým ma odviezol k stanici metra. Ak ste však odkázaní na hromadnú dopravu, dá sa do tohto miesta dostať od stanice metra Domodedovskaja autobusom č. 404 a vystúpiť na zastávke „Strojiteľ“. Tento autobus je dokonca zahrnutý v systéme platieb kartou Trojka. Cesta, po ktorej jazdí, sa následne napája na diaľnicu spájajúcu Moskvu s letiskom Domodedovo, ktorá je permanentne preplnená a hlavne v jej križovatke sa tvoria dopravné zápchy, ktoré sa bočnou cestou tiahnu dlhé stovky metrov a môžu znamenať v kritických obdobiach dňa až hodinové posúvanie sa v kolóne. Je tu totiž okrem križovatky ešte aj veľmi nešťastné železničné priecestie, po ktorom každú chvíľu jazdí vlak, brzdiaci premávku. Našťastie sa už buduje mimoúrovňové križovanie a napojenie na diaľnicu, ktoré snáď konečne odstráni tento dlhoročný problém. Na záver rozprávania o letisku Domodedovo ešte dodávam, že toto letisko je ako jediné priaznivo naklonené spotterom a s domácou komunitou dokonca udržuje jeho press oddelenie dobré vzťahy a niekoľkokrát ročne usporiadava tzv. spotting days, kedy spotterom umožní zhruba dvoj- až trojhodinový pobyt na ploche letiska, samozrejme organizovaný. Je to zadarmo a o termínoch konania sa možno dozvedieť priamo od press služby letiska alebo od miestnych spotterov, väčšinou sú tieto akcie však organizované dosť na poslednú chvíľu. A hoci neposkytujú nič mimoriadne, len možnosť fotografovať krátky čas pri niektorej z rolovacích dráh, aj tak treba prístup letiska Domodedovo oceniť. Jediná škoda je, že nezahŕňajú aj návštevu „šrotoviska“ medzi dráhami, kde už dlhé roky stoja odstavené staré sovietske lietadlá už skrachovaných spoločností.

Posledným letiskom, ktoré som počas svojho pobytu v Moskve v júli 2014 navštívil, bolo Šeremetievo. Hoci počtom odbavených cestujúcich tesne dýcha na krk Domodedovu, z pohľadu spottera je asi najmenej zaujímavé. Je totiž bázou spoločnosti Aeroflot, bezkonkurenčne najväčšieho ruského dopravcu, a to sa prejavuje aj na pestrosti jeho prevádzky. Okrem domácej spoločnosti sem lietajú takmer všetky aerolinky aliancie SkyTeam (výnimkou sú len Vietnam Airlines na Domodedove) a niekoľko ďalších, prevažne nezáživných európskych dopravcov. V menšej miere tu možno vidieť aj niektoré charterové spoločnosti, staré sovietske typy sú však skôr výnimkou ako pravidlom. Jedinou záchranou je ruská pohraničná stráž, ktorá má na Šeremetieve svoju základňu s typmi IL-76 a AN-72, prípadne nejaký ten let všeobecného letectva s JAK-40, JAK-42 alebo TU-134, tie však nie sú veľmi početné. V pracovných dňoch ráno prilieta ešte z európskej centrály DHL v Lipsku/Halle spravidla žlto sfarbený Tupolev 204 Cargo. Napriek neveľkej početnosti „starej klasiky“ má aj Šeremetievo čo ponúknuť a spotterské pozície sú pomerne jednoduché a ľahko dostupné mestskou hromadnou dopravou. Letisko totiž leží relatívne bližšie k mestu, necelých 30 kilometrov severozápadne od centra. Z konečnej stanice metra „Rečnoj vokzal“ premáva autobus č. 851, ktorý obchádza letisko zo západnej strany a po zastávkach pri termináli na severe sa po východnej strane vracia k hlavným terminálom na južnej strane, odkiaľ pokračuje späť k metru. Z konečnej stanice metra „Planernaja“ zasa jazdí autobus č. 817, ktorý najprv obsluhuje hlavné terminály Šeremetieva na juhu letiska, potom ho obchádza po východnom okraji, zastavuje pri termináli na severe a po západnej strane letiska sa vracia späť k metru. Podľa toho, kam sa chystáte, sa teda dá vybrať to rýchlejšie spojenie.

Šeremetievo má dve paralelné vzletové a pristávacie dráhy v smere 06/24, ktoré sú našťastie tak blízko vedľa seba, že neumožňujú súčasné využívanie, a preto je južná dráha 06R/24L využívaná väčšinou na vzlety, zatiaľčo severná dráha 06L/24R na pristátia. Výnimky sú samozrejme možné. To spotterovi výrazne uľahčuje situáciu, nakoľko mu stačí jedno miesto a s trochou tolerancie v otázke uhla fotografovania a prípadného rýchleho presunu pár desiatok či stoviek metrov dopredu alebo dozadu dokáže vyriešiť aj prípadnú neočakávanú zmenu dráhy na pristátie. Lepšia a dostupnejšia fotopozícia sa nachádza na východnej strane letiska, teda ak je v používaní dráha 24. Nachádza sa na otvorenej lúke vedľa objazdovej cesty okolo letiska, ktorá je pomerne frekventovaná a jazdia po nej aj oba vyššie spomínané autobusy. Miesto sa nachádza zhruba uprostred medzi dvoma zastávkami, stačí si len vybrať, z ktorej chcete na pozíciu došľapať (cca 15 minút pešo). Lietadlá odtiaľto vidno zďaleka, výhľadu na ne nič nebráni a uhol fotografovania je veľmi dobrý. Svetelné podmienky sú dobré od rána do cca 15:00 h, potom je chvíľu slnko priamo v ose dráhy a na večer je možné premiestniť sa na opačnú stranu od osi dráhy, uhol svetla však už nebude tak dobrý. Pokiaľ sa lieta v smere 06, fotopozícia je trochu horšie dostupná. Zo zastávky autobusu na Šeremetievskom šosse treba pokračovať ďalej na sever a po prejdení ponad novovybudovanú diaľnicu zísť vpravo na trávnaté priestranstvo, ktoré sa zvyšuje smerom k múru letiska (letisko je „posadené“ o niečo vyššie ako okolitý terén). Sú v ňom poľné cesty, na ktorých si treba nájsť čo najvhodnejšiu pozíciu, uhol fotografovania však bude trochu strmejší ako v prípade RWY 24R. Aj tu vidno lietadlá prilietať z veľkej diaľky a vo výhľade nič nebráni. Pokiaľ sa vám kvôli jednému-dvom lietadlám nechce šľapať hore lúkou, možno zostať na Šeremetievskom šosse a z jeho západného okraja možno relatívne dobre odfotiť hlavne väčšie typy lietadiel na pristátie. Svetlo je z tejto strany najlepšie ráno a predpoludním, po prejdení slnka cez os dráhy sa možno večer presunúť o niečo severnejšie na vyvýšeninu pri Šeremetievskom šosse, uhol svetla však nebude veľmi priaznivý. Šeremetievo je proste vhodné najmä na ranné a predpoludňajšie fotenie.

V Moskve a jej okolí sa nachádzajú samozrejme aj ďalšie letiská, civilné i vojenské, ktoré môžu priniesť náročnejšiemu spotterovi nejakú tú lahôdku, avšak prevádzka na nich je veľmi slabá a bez konkrétnych informácií môže byť ich návšteva skôr stratou času, ak nemáte teda vyslovene šťastie. Mojím obľúbeným je najmä vojenská základňa Čkalovskyj, východne od Moskvy, na ktorej je situovaná rozmanitá letka vojenských dopravných lietadiel. Lietanie je však značne rozdielne v jednotlivých dňoch a počas mojej návštevy v júli 2014 sa bohužiaľ práve nejako intenzívne nelietalo. O to viac ma potešil môj pobyt pri Čkalovskom v auguste 2015, ktorému sa však budem venovať až v trip reporte o ďalšej návšteve Ruska. Najmä milovníkom starých sovietskych lietadiel, ktoré veľmi rýchlo a nezadržateľne „vymierajú“, môžem návštevu Moskvy a spotting na jej letiskách jednoznačne odporučiť, treba však dodržiavať isté zásady diskrétnosti a aj znalosť ruského jazyka aspoň na základnej úrovni je niekedy nevyhnutná.

Související kategorie