Spotting trip report – Lisabon (1. časť)

• 19.04.2026 09:00

Ako som už spomínal v niektorom z predchádzajúcich trip reportov, v roku 2021 som ako spotter nemal veľmi na výber. Európu ešte stále sužovala pandémia COVID-19, ktorá postihla mimoriadne ťažko práve leteckú dopravu, resp. cestovanie ako také. Medzi krajinami existovali nekonečné obmedzenia, podmienky, príkazy a zákazy, ktoré bolo niekedy ťažké splniť. A ani ponuka letov do vzdialenejších končín jednoducho neexistovala, alebo bola minimálna a tých pár letov bolo veľmi drahých. Ak som nechcel len sedieť doma, musel som z núdze urobiť cnosť a takpovediac povymetať všetky kúty európskeho kontinentu, na ktoré som v „lepších“ časoch nemal čas, chuť alebo som ich nepovažoval za dostatočne atraktívne. Avšak pri absencii iných možností a aj po zohľadnení podmienok cestovania sa poradie priorít zmenilo. Situácii nahrával aj fakt, že hoci skutočné oživenie leteckej dopravy ako celok bolo ešte v nedohľadne, nízkonákladové letecké spoločnosti ako prvé vytušili budúci dopyt po cestovaní, až sa raz pandémia skončí a v snahe získať lepšiu pozíciu na trhu otvárali pôvodne zrušené lety alebo dokonca nové spojenia v predstihu. A musím konštatovať, že sa im to do značnej miery aj podarilo. Ak porovnáme podiel nízkonákladových leteckých dopravcov na všetkých letov v Európe pred pandémiou a po nej, vidíme jasný nárast podielu low-costov. Mnohí ľudia sa však na cestovanie pozerali s nedôverou a obavami (či už zo šírenia ochorenia alebo pre komplikované podmienky cestovania), preto ich bolo treba motivovať k prekonaniu týchto obáv. No a najlepším nástrojom v tomto smere je nízka cena, ktorá prirodzene stimuluje dopyt.

A330-900 TAP Air Portugal CS-TUA	B767-400 United Airlines N77066

Sprievodným javom nadchádzajúceho oživenia leteckej dopravy bola teda ponuka lacných leteniek, ktorými sa jednotliví dopravcovia snažili získať zákazníkov na svoju stranu a znova ich dostať do lietadiel. Lebo aj najlacnejšie predaná letenka je mnohokrát lepšia ako prázdne miesto v lietadle. K tomu sa pridávala ešte masívna reklamná kampaň, voči ktorej som síce väčšinou imúnny, ale v spojení s veľmi obmedzenými možnosťami cestovania za spottingom som sa nechal zlákať aj ja. Po krátkych výletoch do Milána, Bukurešti, Kyjeva a Atén ma koncom septembra 2021 čakal ešte posledný zo série týchto krátkych európskych spotterských tripov. Jednou z destinácií, ktoré som už v minulosti síce navštívil, ale iba veľmi okrajovo a určite som sa tam chcel pri správnej príležitosti vrátiť, bol aj Lisabon, hlavné mesto Portugalska. Portugalsko patrí medzi najmenšie a ekonomicky najmenej rozvinuté krajiny pôvodnej Európskej únie, ale letisko jeho hlavného mesta prekvapivo nie je tak malé, ako by sa podľa toho dalo očakávať. K tomu letisko Lisabon ponúka niekoľko zaujímavých návštevníkov a navyše sa na ňom pomerne dobre fotografuje. Jeho okrajová poloha na európskom kontinente však má za následok, že lety zo strednej Európy sú nielen dlhé, ale aj zodpovedajúco drahé. Aj preto som sa Lisabonu dlho vyhýbal, ale v roku 2021 sa vyskytla ponuka, ktorej som neodolal. Cenu za letenku si už presne nepamätám, ale určite bola v kombinácii s obmedzenými možnosťami cestovania za spottingom natoľko priaznivá, že som sa na to dal.

A320neo Iberia EC-NCM	ERJ-190 TAP Air Portugal Express CS-TPO

Na rozdiel od predchádzajúcich štyroch výletov som však tentokrát nakoniec skončil u portugalského dopravcu TAP Air Portugal. Pamätám si, že som zvažoval aj lety nízkonákladových dopravcov, ale TAP Air Portugal nakoniec vyhral síce nie najnižšou cenou, ale možnosťou vziať si okrem ruksaku aj štandardnú príručnú batožinu a aj priaznivými časmi letov z/do Viedne tak, aby som za svoje peniaze využil čo najviac času na fotografovanie v Lisabone. Voľba tohto dopravcu sa ukázala pozitívne aj tesne pred odletom, keď som si robil tzv. online check-in. Dnes je bohužiaľ už bežné, že ani u klasických leteckých dopravcov si nemôžete u lacnejších leteniek vybrať sedadlo zadarmo, a to ani počas check-inu. V prípade TAP Air Portugal som však bol príjemne prekvapený, že na rozdiel od Ryanairu, Wizz Airu a im podobných nie je automatické pridelenie sedadla chápané ako trest pre cestujúceho, ktorý odmietol zaplatiť za výber sedadla. S obavami som sa pustil do procesu hneď po spustení možnosti online check-inu, ale keď som prišiel na automatické pridelenie sedadla, s potešením som zistil, že systém mi vďaka mojej rýchlosti (bol som jeden z prvých, ktorý na tento let ukončil online check-in) pridelil sedadlo pri okne v rade pri núdzovom východe, teda nielen s výhľadom, ale aj s dostatkom miesta pre nohy, čo pri vyše trojhodinovom lete vôbec nebolo na zahodenie. Dodatočným bonusom bolo navyše to, že v rade pri núdzovom východe som nakoniec sedel sám, nakoľko lietadlo nebolo plne obsadené, takže dopravcovi postačovalo, aby núdzový východ bol obsadený a ďalších cestujúcich už do tohto radu neumiestnil. Rovnaká situácia sa opakovala aj pri spiatočnom lete, z čoho som bol maximálne rád. Aký je to rozdiel oproti dvom vyššie menovaným low-cost dopravcom, ktorí vás za nezaplatenie za sedadlo potrestajú tým, že vám pridelia to najhoršie, aké je v danej chvíli k dispozícii, teda hoci sú na výber sedadlá pri okne či v uličke, dostanete naschvál sedadlo uprostred a ešte aj v strede lietadla, kde najdlhšie čakáte na vystúpenie.

A321neo Azores Airlines CS-TSH	ERJ-135BJ Air X Charter 9H-GIB

Aj s týmto pocitom sa mi lepšie nastupovalo 18. septembra 2021 večer do lietadla A320neo na viedenskom letisku smer Lisabon. Let bol veľmi príjemný a v Portugalsku sme pristáli v noci, preto som na prvú noc ani neriešil ubytovanie, nakoľko než by som sa do neho dostal a zase skoro ráno vyrazil na spotting, na spánok by mi zostalo minimum času. Preto som sa rozhodol prečkať prvú noc na letisku a na fotografovanie vyraziť rovno odtiaľ. Našťastie letisko nie je rozmerovo veľmi veľké, hoci je prekvapivo v Európe na 13. mieste v počte odbavených cestujúcich. Zároveň je však aj najfrekventovanejším letiskom na európskom kontinente s jednou používanou vzletovou a pristávacou dráhou (letisko Londýn-Gatwick odbaví síce viac cestujúcich s prevádzkou na jednej dráhe, nachádza sa však na britských ostrovoch). V minulosti mal Lisabon dráhy dve, okrem hlavnej v smere 02/20 s dĺžkou 3 705 metrov fungovala aj priečna dráha 17/35 s dĺžkou 2 319 metrov, ktorá sa používala najmä na vzlety menších lietadiel, aby tak odľahčila hlavnej dráhe. Pred pár rokmi však bola uzatvorená a dnes je prevádzka odbavovaná iba na hlavnej dráhe, pričom po väčšinu roka sa vďaka prevládajúcemu vetru lieta v smere 02. Z toho však zrejme nie sú šťastní obyvatelia mesta, ktorí bývajú v smere priblíženia na pristátie RWY 02, nakoľko sú permanentne vystavení nielen hluku ale aj exhalátom z leteckých motorov. Vyrieši to zrejme až otvorenie úplne nového letiska cca 40 km od mesta, ktoré je plánované na rok 2034. Je však možné, tak ako v mnohých iných prípadoch, že spotteri tým prídu o unikátne možnosti na fotografovanie.

ATR-72 Royal Air Maroc Express CN-ROG	A321neo TAP Air Portugal CS-TXE

Súčasné letisko nesie názov Humberto Delgado Airport podľa portugalského leteckého generála, diplomata a politika. Pre odbavenie cestujúcich slúžia dva terminály, pričom Terminál 2 je určený výhradne low-cost dopravcom, zatiaľ čo TAP Air Portugal sídli prirodzene v Termináli 1. Našťastie k južnému prahu dráhy to od terminálov nie je ďaleko a tak som ráno nemal problém sa na spotting dostať. Nepríjemná je len chôdza čiastočne popri diaľnici, ktorá vedie južne od plota letiska. Fotografovať sa dá síce aj z tejto strany, ale priestor medzi diaľnicou a plotom letiska nie je dostatočne veľký na pohodlné fotografovanie niekoľkých záberov, preto som sa rozhodol, že v nasledujúce rána sa radšej porozhliadnem po miestach ďalej od letiska. Pre tentokrát som sa však rozhodol zostať pri plote letiska a pokúsiť sa fotografovať nájazdy na dráhu 02. Lietadlá tu boli ráno krásne nasvietené, avšak terén okolo rolovacej dráhy je plný vyvýšenín, ktoré zhoršujú výhľad na lietadlá, navyše oká plota sú príliš malé na to, aby sa cez ne dalo fotografovať v uhle, preto som s výsledkami nebol spokojný. Pekné zábery boli na rolujúce lietadlá iba spredu, keď sa však lietadlá začali stáčať k prahu dráhy 02, terénne nerovnosti a porast často zakrývali podvozok. Navyše po otočení lietadiel na dráhe ich bolo možné fotografovať iba zozadu.

B737-800 Jet 2 G-JZBJ	A321neo Azores Airlines CS-TSG

Slnko sa postupne presunulo do polohy bližšie k ose dráhy 02, a tak som sa presunul na jednu zo známych fotopozícií na západ od prahu dráhy, odkiaľ možno od obedňajších hodín fotografovať lietadlá pri natáčaní na dráhu 02, pričom čím neskôr tým lepšie svetlo. Treba tu však vyliezť na betónové bariéry, vďaka ktorým sa dostanete nad plot letiska. To by nebol až taký problém, ale pri septembrových teplotách bolo aj na takú krátku vzdialenosť vidieť vlnenie teplého vzduchu, ktoré znehodnocovalo fotografie. Preto som s týmto miestom nebol spokojný a len čo to svetelné podmienky umožňovali, presunul som sa na svah na protiľahlej strane cesty, odkiaľ bolo možné fotografovať nielen lietadlá pred vzletom na zemi, ale aj lietadlá pristávajúce a to ešte vo vzduchu. Toto je podľa môjho názoru najlepšia fotopozícia v Lisabone, ktorá s pribúdajúcim časom smerom k večeru ponúka stále lepšie a lepšie svetelné podmienky a peknú scenériu pozadia pre pristávajúce i vzlietajúce lietadlá. Pokiaľ máte auto, Lisabon ponúka aj ďalšie fotopozície o niečo severnejšie popri dráhe 02/20, avšak bez auta som považoval za zbytočné sa tam presúvať. Ak však chcete napr. akčnejšie vzletové zábery, miesto oproti bývalému križovaniu dráh 02/20 a 17/35 je na takéto fotografie ideálne. Ja som však bol plne spokojný s fotopozíciou oproti prahu RWY 02, kde som strávil celé popoludnie až do večera, pokiaľ ma zapadajúce slnko nedonútilo svoj prvý spotterský deň ukončiť a vybrať sa do svojho hostela.

A330-900 TAP Air Portugal CS-TUI	A320 easyJet OE-ICF

Hoci som v prvý deň nebol spokojný s prvými dvoma navštívenými fotopozíciami, popoludnie a večer moju spokojnosť výrazne zvýšili. Podarilo sa mi zachytiť väčšinu flotily spoločnosti TAP Air Portugal, o ktorú som mal záujem. Išlo hlavne o diaľkové stroje A330-900, ktoré v tom čase prichádzali do služby a mnohé z nich sa pýšili dodatočnými nápismi alebo nálepkami. Tak napríklad lietadlá CS-TUA a CS-TUB mali dodatočný nápis „A330neo First to Fly“, ktorý jasne dokazoval, že portugalský dopravca bol prvým zákazníkom tejto novej verzie. Ďalší stroj CS-TUD zase nosil zlatou farbou napísané blahoželanie k 75. narodeninám spoločnosti. No a CS-TUI nosil červený nápis „100th“ poukazujúci na skutočnosť, že išlo o stý stroj výrobcu Airbus vo flotile TAP Air Portugal. Jediný špeciálne sfarbený A330-900, ktorý sa mi dodnes nepodarilo kvalitne vyfotografovať, je stroj CS-TUK vo farbách Star Alliance. Ten som síce fotografoval v decembri 2021 v Miami, avšak jednak v nie veľmi vhodnej polohe slnka, ktoré navyše ešte v rozhodujúcom okamihu zakryl mrak. Pozornosť púta aj retro sfarbenie na A321neo registrácie CS-TJR, to som však už mal vyfotografované z predchádzajúcej návštevy Viedne, ale samozrejme som mu neodolal ani v Lisabone. Z flotily domáceho vlajkového dopravcu pre mňa boli atraktívne aj regionálne stroje ATR-72, ERJ-190 a ERJ-195, ktoré nosili nápis TAP Air Portugal Express.

ATR-72 TAP Air Portugal Express CS-DJB	B737-700 Luxair LX-LGQ

Letisko Lisabon je však hubom aj pre ďalšieho atraktívneho dopravcu – Azores Airlines. Ten používal v tom čase flotilu lietadiel A321neo a A320, pričom každé z nich nieslo odlišný nápis na trupe, preto mojím cieľom bolo samozrejme vyfotografovať ich čo najviac. Podarilo sa mi to u dvoch A320, stroj registrácie CS-TKP nosil nápis „Dream“, zatiaľčo CS-TKQ mal nápis „Natural“. U novších A321neo som mal šťastie na CS-TSF s nápisom „Breathe“, CS-TSH s nápisom „Magical“ a CS-TSJ s nápisom „Inspire“. Štvrtý stroj CS-TSG s nápisom „Wonder“ som bohužiaľ vyfotografoval iba zozadu na vyššie spomínanom line-upe dráhy 02 v ranných hodinách. Lietadlá tejto spoločnosti primárne propagujú samozrejme návštevu Azorských ostrovov, ale v podstate aj celého Portugalska. Zaujímavé je, že tak TAP Air Portugal ako aj Air Azores so svojimi A321neo lietajú bežne linky cez Atlantik, najmä do USA a Kanady, čo umožňuje hlavne poloha Portugalska na západnom okraji Európy. Inak sa vlajkový dopravca TAP Air Portugal sústreďuje hlavne na diaľkové lety do svojich bývalých kolónií, a to predovšetkým Brazílie, ktorá je jedinou krajinou v Južnej Amerike, kde nie je úradným jazykom španielčina. Žiaden iný dopravca nelieta v Brazílii toľko destinácií ako práve TAP Air Portugal a je preto častou voľbou cestujúcich z celej Európy, ktorí sa potrebujú dostať práve do menších brazílskych miest. Vďaka silnej portugalskej diaspore v USA a Kanade sú však veľmi frekventované aj linky do týchto krajín, hlavne na východné pobrežie, lietané mixom lietadiel A330neo a A321neo.

A330-900 Azul Linhas Aerea PR-ANW	A330-200 TAP Air Portugal CS-TOO

Lisabon sa síce kvôli svojej okrajovej pozícii na európskom kontinente a nižšej ekonomickej rozvinutosti Portugalska nemôže porovnávať s veľkými európskymi hubmi ako Frankfurt, Londýn či Paríž, a teda aj počet zahraničných leteckých dopravcov, ktorí sem lietajú, je menší, avšak napriek tomu sa môže pochváliť niektorými unikátnymi lietadlami, ktoré na iných európskych letiskách nemožno stretnúť vôbec alebo len zriedka. Najvzácnejším je určite dopravca TAAG Angola Airlines, ktorý spája Luandu s niekdajším koloniálnym hlavným mestom Lisabon svojím Boeingom 777-300, avšak v Lisabone pristáva až večer a teda v septembri sa už fotografovať nedá. To mi však nevadilo, nakoľko ho už v zbierke mám z iných letísk, napr. z Johannesburgu. Ďalším vzácnym návštevníkom je brazílsky dopravca Azul, ktorý lieta z európskych krajín najčastejšie práve do Lisabonu, čo je logické vzhľadom na koloniálnu minulosť Brazílie. Vo svojej flotile má aj niekoľko pestro sfarbených A330-200, počas mojej návštevy však lietal klasickým A330-900, ale aj ten potešil. Dopravca Cabo Verde Airlines z rovnomenných ostrovov v Atlantiku tiež nie je v Európe bežným zjavom, počas mojej návštevy však bohužiaľ v dôsledku nízkeho dopytu v doznievajúcej pandémii nelietal. Čiastočne za domáceho, ale vo svojej podstate za španielskeho dopravcu možno považovať aj spoločnosť World2Fly, ktorá síce dnes už lieta aj na Slovensko alebo do Česka, ale v tom čase boli jej lietadlá pre mňa ešte vzácne. No a v roku 2021 do Lisabonu lietal aj regionálny dopravca Binter Canarias s ich novým Embraerom 195-E2, ktorý však medzitým tieto lety zastavil. Čiže lákadiel bolo dosť aj popri domácich dopravcoch, a tak som sa po skončení prvého dňa mohol tešiť na ten nasledujúci.

A320 Iberojet EC-LZD	ERJ-195-E2 Binter Canarias EC-NHA

Autor: Peter Pšenica