Spotting trip report – Do Madridu v zime

• 30.05.2021 09:00

Vopred sa ospravedlňujem pravidelnejším čitateľom mojich trip reportov, že dnešný článok nebude chronologicky nadväzovať na predchádzajúci, ale musím sa v čase trochu vrátiť späť. Síce dodržiavam pravidlo, že fotografie zo svojich výletov prichádzajú na úpravu v takom poradí, v akom sa výlety konali, avšak v záplave súborov z posledných dvoch rokov som akosi prehliadol ikonku s nadpisom Madrid 26.-27.01.2019 a tak sa stalo, že som sa pustil do upravovania fotografií z výletu do Južnej Ameriky a až následne som zistil, že som jeden krátky výlet omylom preskočil. Preto sa dnes vrátim do posledného januárového víkendu roku 2019, kedy som pomerne neplánovane absolvoval dvojdňový spotting v Madride. Španielske hlavné mesto patrí medzi stálice mojich výletov, síce tam vzhľadom na vzdialenosť a vyššie náklady nie som tak často ako napr. vo Frankfurte či v Amsterdame, ale napriek tomu sa tam rád a pomerne často vraciam. Väčšina spotterov pozná Madrid ako jednu z najatraktívnejších destinácií v Európe, jednak možnosťami fotografovania, ďalej prevažne pekným slnečným počasím, ale hlavne pestrosťou leteckých spoločností a typov lietadiel, ktoré tam možno vidieť. Preto niet divu, že do Madridu smeroval jeden z mojich prvých leteckých výletov po Európe, v septembri 2001, iba pár dní po teroristických útokoch v USA, keď som s vtedy ešte lietajúcou spoločnosťou Crossair a vďaka zľavnenej letenke, poskytnutej mojim bývalým kolegom z nádherných čias Tatra Airu, letel z Viedne cez Bazilej do Madridu prvýkrát. Výlet sa mi vtedy veľmi páčil a tak som si ho o zhruba 3-4 roky zopakoval znova, tento krát koncom januára s ČSA. V tomto prípade mi počasie až tak dobre nevyšlo a v Madride som zažil dokonca i sneženie, ale to ma neodradilo od toho, aby som sa tam znova vrátil.

Na prelome rokov 2018/2019 som nemal ďalšiu návštevu v Madride v pláne, avšak čírou náhodou som na niektorom z internetových portálov s lacnými letenkami našiel ponuku na lety spoločnosti Iberia z Viedne do Madridu za príjemných cca 50 EUR, dokonca aj s podanou batožinou v cene. Termíny boli dostupné iba na zimné mesiace a nakoľko vo februári 2019 ma čakal veľký výlet do Južnej Ameriky, na výber zostali iba dva víkendy v januári, v polovici a na konci mesiaca. Zimné dni sú krátke nielen u nás, ale aj v Madride, každá minúta svetla je preto dobrá, vybral som si preto druhý termín v posledný januárový víkend. Atraktívna cena bola k dispozícii dokonca úplne pohodlne na skorý ranný odlet v sobotu a neskorý večerný návrat v nedeľu, bez minutia jediného dňa dovolenky som tak dostal k dispozícii takmer 2 celé dni na fotografovanie v Madride. Rozhodovanie netrvalo dlho a letenka bola kúpená. Do výletu ani nezostávalo veľa času, ale to ani nebolo potrebné, Madrid som už (takmer) dokonale poznal z predchádzajúcich 6 návštev. Bolo mi teda jasné, že ak sa nechcem obmedziť iba na fotografovanie na jednom mieste, nevyhnutnosťou bude aj prenájom auta. Madrid ponúka síce viacero dobrých fotopozícií, ale tie sú vzhľadom na rozlohu letiska od seba tak vzdialené, že pešie presuny neprichádzajú do úvahy a sieť autobusov v okolí letiska je tiež biedna. Našťastie prenájom auta v Madride tiež nie je problém, aj v tejto oblasti som mal už z minulosti dostatok skúseností, aj keď nie vždy príjemných. Tiež som zistil, že v španielskom prostredí nie je dôležité, či si vyberiete renomovanú svetovú značku alebo lokálneho prenajímateľa, pozor si treba dať v oboch prípadoch. Preto som už počas predchádzajúcich dvoch návštev stavil na miestnu firmu, ktorá bola veľmi lacná a nie vždy mala najlepšie hodnotenie, ale spolu s externým poistením som bol vždy na konci spokojný.

Táto autopožičovňa však medzitým skrachovala, našťastie som objavil inú lokálnu firmu, ktorá ponúkala prenájom auta až za neuveriteľne nízke ceny. Bolo treba sa tomu trochu venovať, ale vďaka opakovanému sledovaniu vývoja cien a možnosti bezplatného storna som sa nakoniec dopracoval k cene prenájmu v rádoch desiatok eurocentov. Samozrejme, že firma rátala s tým, že si stratu dorovná predraženým poistením a inými doplnkovými službami, ak však sebaisto odmietnete ich odporúčania a presviedčanie, výsledok bol skutočne prekvapujúci. Externé poistenie spoluúčasti krylo moje riziko z prípadného poškodenia vozidla, hoci som musel byť pripravený na to, že prípadnú škodu by som musel najskôr sám uhradiť a až následne žiadať od poisťovne, avšak ušetrených niekoľko desiatok eur za to určite stálo. Potom si už bolo treba len dať veľký pozor na to, aby som pri preberaní vozidla našiel a poznačil všetky prípadné poškodenia alebo chyby krásy, lebo pri vrátení vozidla by mi to s radosťou mohli dať k náhrade. Ale spätne musím povedať, že hoci som sa pri cene prenájmu menej ako jedno euro spočiatku necítil veľmi komfortne, všetko nakoniec dopadlo dobre a ja som mohol byť so svojím výberom spokojný. Hoci takýto postup nemusí byť každému po vôli a opatrnejší človek môže siahnuť skôr po osvedčenej svetovej značke firmy alebo podľahne nátlaku požičovne, uzavrieť si ich predražené poistenie, ja som sa naučil, že rozumným prístupom a obozretným konaním sa dá ušetriť veľa peňazí. A dokonca musím povedať, že služby tejto požičovne boli v konečnom dôsledku lepšie ako napr. u značky Avis, ktorú som v Madride využil v minulosti, samozrejme za neporovnateľne vyššiu cenu.

Prišlo sobotné skoré ráno a ja som sa vybral ako obvykle autobusom na viedenské letisko Schwechat. Čakal ma pomerne dlhý let s A319 spoločnosti Iberia, Madrid napokon nie je úplne „za rohom“. Počasie bolo suché a lietadlo po nocovaní vo Viedni pripravené načas, bohužiaľ interiér ničím (pozitívne) neprekvapil. A nemám na mysli akékoľvek občerstvenie len vo forme platených jedál a nápojov, ale najmä miniatúrne rozstupy medzi sedadlami v ekonomickej triede. Vedel som, do čoho idem, ale politika Iberie ma vždy donúti k zamysleniu, až ako ďaleko to dokáže zájsť. Mám síce 187 cm, takže som určite nadpriemerne vysoký, ale nie je to zase taký extrém, aby som počas letu musel trpieť. A v prípade Iberie to tak je vždy. Zatiaľ čo na diaľkových letoch je to ešte v rámci súčasných limitov konkurencie, na krátkych letoch je podľa môjho názoru Iberia najmenej pohodlná čo sa týka miesta na sedenie v ekonomickej triede, a to vrátane low-cost dopravcov, ktorých som už tiež vyskúšal dosť. Let som nakoniec nejako prežil, hlavne pod dojmom príjemne lacnej letenky a s vidinou spotterského víkendu v Madride, a po takmer 3 hodinách sme pristáli na letisku Barajas. V Madride ma privítalo slnečné počasie, ktoré našťastie vydržalo takmer počas celého víkendu. Občas sa síce vyskytli nejaké tie mraky, ale v konečnom dôsledku ma neobrali o žiadne z tých najcennejších lietadiel, ktoré som sa chystal vyfotografovať. Moje kroky preto urýchlene viedli na parkovisko pred terminál T4, kde som si po chvíľke papierovačiek prevzal a skontroloval svoje auto. A potom som už rýchlo vyrazil smer priblíženie dráhy 32L, kde som začal svoje fotografické pôsobenie.

Počas celého môjho pobytu sa lietal štandardný systém od juhu smerom na sever. Teda pristátia smerom od juhu na jednu z dvojice paralelných dráh 32L alebo 32R a vzlety smerom na sever z jednej z dvojice paralelných dráh 36L a 36R. Tento smer lietania je v Madride preferovaný a pokiaľ nefúka silnejší vietor južných smerov, dodržiava sa po väčšinu času. Pristátia a vzlety sa realizujú prevažne v závislosti od smeru, z ktorého lietadlo prilieta, alebo ktorým odlieta, teda lety smerujúce od Atlantiku, zo západnej Afriky, z Portugalska, Veľkej Británie a väčšinou aj Beneluxu pristávajú na dráhu 32L a podobne lety smerujúce do týchto destinácií odlietajú tiež zo západnej dráhy 36L. Lety zo zvyšku Európy, z Ázie, alebo východných častí Afriky smerujú naopak väčšinou k dráhe 32R a odlety sa realizujú z východnej dráhy 36R. Dá sa tak pomerne presne predpokladať, ktorú dráhu daný let použije, aj keď existujú niektoré hraničné oblasti, ktoré ležia na pomedzí týchto dvoch delení a použitá dráha môže byť tak trochu lotériou. V prípade pristátí sa navyše zdá, že aj u niektorých letov, ktoré by logicky mali smerovať k dráhe 32R, sú tieto v období menšej prevádzky presmerované na dráhu 32L, ktorá má výhodnejšiu pozíciu k väčšine stojísk. Zatiaľ čo stojiská terminálov T1, T2, T3 a T4 sú jednoznačne bližšie k dráhe 14R/32L, u satelitu T4S, ktorý stojí uprostred areálu letiska spolu s novou riadiacou vežou, je vzdialenosť od oboch dráh viac-menej podobná, v závislosti od toho, z ktorej strany sa to ktoré lietadlo bude odbavovať. V čase príletovej špičky je však potrebné využívať kapacitu oboch dráh na pristátie, lietadlá pristávajúce na dráhu 32R a smerujúce k starej časti letiska preto po pristátí čaká pomerne dlhé rolovanie naprieč celým letiskom k svojmu stojisku pri termináloch T1, T2 alebo T3.

Orientácia dráh 14/32 je taká, že v zime je fotografovanie z východnej strany prakticky nemožné, o to skôr však svetlo prechádza na západnú stranu. Na nej sa dá veľmi pohodlne fotografovať z mierne vyvýšenej lúky na okraji cargo zóny, tesne pred začiatkom dráhy 32L. Nakoľko obe dráhy majú posunutý prah, lietadlá sú tu ešte vo vzduchu v ideálnom uhle. Navyše prilietavajúce stroje je zďaleka vidieť a pri dlhšom pobyte dobre padne aj tieň v podobe skupiny borovíc. Fotografické možnosti pri dráhe 32R sú oveľa horšie, ale nakoľko na túto dráhu pristáva minimum zaujímavých lietadiel, počas tohto pobytu som ju ani nenavštívil. Problémom oboch dráh sú práve ich posunuté prahy, vďaka čomu sú lietadlá na priblížení pomerne vysoko. Niektoré územia okolo týchto dráh sú ohradené a dostať sa tam nie je možné, inde zase bránia stromy či stavby. Preto som fotografovanie na juhu letiska väčšinou obmedzil iba na popoludňajšie prílety na dráhu 32L. V tejto oblasti bola pred niekoľkými rokmi vybudovaná celá sieť lokálnych ciest, avšak zóna doposiaľ nie je dobudovaná a väčšina vjazdov je zahradená. Kto sa chce do oblasti dostať autom, musí použiť vjazd cez oficiálny vstup do cargo zóny, mne však viac vyhovuje zaparkovať auto pri jednom z kruhových objazdov na okraji zóny, odkiaľ sa dá na miesto presunúť pešo za 5-10 minút. V tejto oblasti som nikdy nezaznamenal žiadne problémy s políciou ani zložkami letiska a vstup spotterov je tu teda zjavne tolerovaný. Napriek tomu nejde o najznámejšie spotterské miesto v Madride.

To sa nachádza na okraji tunela, ktorý bol vybudovaný popod letisko a začína pod obcou Barajas, ktorá dala letisku meno. Cesta síce vedie do tunela, avšak na okraji cesty vysoko nad ňou si spotteri vyšliapali cestičku, ktorá vedie až k oploteniu letiska. Z tohto miesta je krásny výhľad na väčšiu časť letiska, predovšetkým nové terminály T4 a T4S. Zatiaľ čo dráha 18R/36L je vidieť celá, ostatné tri dráhy sú viditeľné sčasti, a preto žiaden pohyb na letisku z tohto miesta neunikne. Popoludní odtiaľto možno fotografovať s krásnou scenériou vyvýšeného mestečka Paracuellos de Jarama v pozadí. Postupom času síce boli v zornom poli vybudované nové oplotenia a iné prekážky, stále však zostáva niekoľko sekúnd na vyfotografovanie lietadiel, rolujúcich buď od terminálov T1, T2 a T3 na štart alebo po pristátí na RWY 32L rolujúcich k terminálu T4. V teplých dňoch však treba počítať s tým, že popoludní sa na tomto mieste vyskytuje pomerne silný heat-haze, ktorý samozrejme večer úplne zmizne. V zimnom období to však problém nepredstavuje a aj preto dávam prednosť návšteve Madridu mimo najteplejšieho obdobia. Kto sa chce počas svojho pobytu socializovať, na tomto mieste takmer vždy stretne nejakého iného spottera, hoci nikdy som nemal problém s tým, že by pre všetkých nebolo dosť miesta. Aj preto som v prvý deň svojho pobytu podľa potreby striedal toto miesto s miestom na priblížení RWY 32L, vždy podľa toho, čo som práve chcel vyfotografovať. Presun autom nezaberie viac ako 20 minút, trochu problematickejšie je to s parkovaním pri tuneli, ale aj to sa dá s troškou umu (aj keď nie úplne legálne) vyriešiť. Prvý deň tak v peknom počasí ubehol ako voda a ja som sa tesne pred západom slnka vybral do svojho hotela v meste Torrejón de Ardoz na juhovýchod od letiska.

Pred nocľahom som sa ešte poprechádzal po meste, ktoré bolo vďaka sobotnému večeru a peknému počasiu s teplotami výrazne vyššími ako sú zvykom v januári u nás plné ľudí. Ráno som sa síce prebudil v obvyklom čase okolo 7:30 h, ale pohľadom z okna som zistil, že o začiatku dňa nemôže byť ešte ani reči. Na časový posun v Madride som síce bol pripravený, ale nečakal som, že rozvidnievať sa v januári začne až okolo 8:30 ráno. Jasný dôkaz toho, že Španielsko ako najzápadnejšia krajina Európy s ešte rovnakým časovým pásmom ako u nás doma, sa musí prispôsobiť inému štýlu života. Lenivo ale predsa sa napokon slnko vyhuplo nad horizont a ja som tak mohol odštartovať druhý deň môjho výletu. Ten sa začal podrobným štúdiom očakávaných letov, ktoré som si poctivo vypísal a počas dňa potom priebežne upresňoval a dopĺňal, aby som vždy včas vedel, na ktoré miesto sa mám presunúť. Okrem dvoch štandardných miest, navštívených už v predchádzajúci deň, som sa v nedeľu vybral aj na tretie miesto, jedno z mála, ktoré som ešte nemal preskúmané. Východná strana letiska bola vôbec pre mňa ešte jednou veľkou neznámou, počas predchádzajúcich návštev som sa pohyboval takmer výhradne po západnej strane. Fotografovať ranné prílety na dráhy 32L a 32R nemá na konci januára žiaden zmysel, jednak sa deň začína príliš neskoro a jednak uhol slnka je už od svitania veľmi nepriaznivý a čoskoro sa dostáva zozadu do osi dráhy. Moju pozornosť však zaujal odlet Airbus A350-1000 spoločnosti Cathay Pacific Airways, ktorý bol plánovaný na poludňajšie hodiny a nakoľko som dovtedy žiaden A350-1000 vo svojej zbierke ešte nemal, rozhodol som sa vyskúšať po prvýkrát svoje šťastie pri fotografovaní vzletov z RWY 36R, odkiaľ mal let do Hong Kongu štartovať. To bolo aj moje šťastie, nakoľko vzlety zo západnej dráhy 36L sa z východnej strany fotografovať nedajú vôbec.

Dovtedy však ešte zostávalo veľa času a nakoľko fotografovanie príletov nemalo v daných svetelných podmienkach zmysel ani z jednej strany, rozhodol som sa preskúmať ešte jedno pre mňa nové miesto. Nachádza sa na západnej strane letiska, len pár stoviek metrov západne od najznámejšej pozície vedľa tunela. Ide o kopec nad miestnym cintorínom obce Barajas, ktorý je dobre dostupný autom a stačí vyjsť na jeho vrchol, aby ste mali ako na dlani najmä dianie okolo terminálu T4. Tento je síce obsluhovaný hlavne európskymi letmi spoločnosti Iberia a jej partnerov, avšak poloha slnka nedávala veľmi na výber, a tak som sa rozhodol oblasť preskúmať. Z kopca sa dajú veľmi dobre fotografovať pohyby na dvoch najbližších rolovacích dráhach, ktoré spájajú odbavovaciu plochu pred T4 so zvyškom letiska a hoci vzdialenosť je pomerne veľká, v zimnom období sa z tohto miesta dajú dobre fotografovať najmä regionálne stroje Iberia, Iberia Express a Air Nostrum/Iberia Regional. Pri vyšších teplotách je však toto miesto nepoužiteľné z dôvodu heat-hazu. Pre mňa to však predstavovalo vítané spestrenie nedeľného predpoludnia. Potom už nastal čas presunúť sa tunelom popod letisko k severnému okraju dráhy 18L/36R, kde som chcel zachytiť odlet A350-1000 Cathay Pacific Airways. Fotografovanie týchto vzletov nie je vôbec jednoduché. Jednak je letisko oddelené riečkou Jarama, okolo ktorej rastú vysoké stromy a aj vzdialenosť, do ktorej sa dá maximálne k dráhe priblížiť, je pomerne veľká. Navyše pri dĺžke dráhy 3 500 metrov je veľmi ťažké odhadnúť, kde sa ktoré lietadlo bude dvíhať nad stromy, takže je to celé vlastne tak trochu lotéria. Ale u väčších diaľkových strojov je predsa len veľká šanca, že využijú takmer celú dĺžku dráhy, napriek tomu existujú dve miesta, medzi ktorými si musíte zvoliť. Ja som sa napokon rozhodol pre úplne najsevernejší bod, oproti vstupu do miestnej betonárky, odkiaľ som štart Airbusu netrpezlivo čakal. Na oblohe sa medzitým začali objavovať prvé mráčiky, ktoré občas zakrývali slnko, nakoniec však moje úsilie bolo odmenené úspechom.

Záver druhého spotterského dňa som už tradične venoval „pendlovaniu“ medzi dvoma klasickými spotterskými pozíciami, spotterskou vyhliadkou pri tuneli a miestom na konečnom priblížení RWY 32L. Celý deň som pravidelne kontroloval aktuálny vývoj v očakávaných príletoch a odletoch a podľa toho som sa medzi miestami presúval. Nedeľné počasie bolo o niečo oblačnejšie ako sobotné a niektoré zábery ku koncu dňa už boli bez slnka, avšak nešlo o žiadnu tragédiu a tie najcennejšie úlovky som mal v krásnom slnečnom počasí. V podvečer nastal čas dotankovať prenajaté auto a pobrať sa na letisko na svoj odlet. Vrátenie vozidla prebehlo našťastie bez problémov a plynulo som prešiel do terminálu T4, kde som si podal svoj kufor na odlet do Viedne. Spiatočný let lietadlom A320 Iberia bol bez problémov a plný spokojných dojmov z krátkej ale úspešnej návštevy som akosi ľahšie prežil aj utrpenie cestujúceho ekonomickej triedy. Hoci v prípade tohto výletu išlo o vcelku spontánne rozhodnutie na základe priaznivej ceny letenky, jeho výsledky som mohol hodnotiť veľmi pozitívne. Okrem takmer celej flotily rôznych španielskych leteckých dopravcov ma mimoriadne potešili napr. A321 egyptskej spoločnosti Nile Air, A340-300 Aerolineas Argentinas vo farbách SkyTeam či Boeing 737-800 Egyptairu, ktorý z oboch strán v tom čase nosil odlišné nálepky propagujúce národný futbalový tím. Ale scestovaného spottera ako ja potešili aj rôznorodé reklamné nálepky na takmer každom CRJ-1000 spoločnosti Air Nostrum, čím sa mi zase raz potvrdilo, že výlet do Madridu sa vždy oplatí. A hoci som to vôbec neplánoval, s jeho výsledkom som bol tak spokojný, že som sa do španielskej metropoly v roku 2019 pozrel ešte raz na jeseň, ale o tom až v niektorom z ďalších trip reportov.