Spotting trip report – Štokholm (1.časť)

• 27.01.2019 09:00
• Letecké cestopisy

Po aprílovom výlete do Atén, kde som si užil príjemné už takmer letné teploty, čakala ma o mesiac neskôr cesta na opačný koniec Európy, do Štokholmu. Nie preto, že by som sa potreboval ochladiť, ale preto, že som tam už niekoľko rokov nebol. No nakoniec to dopadlo tak, že som si azda prvýkrát v živote užil aj sneženie v máji, ale o tom neskôr. Hoci Škandinávia nepatrí medzi top spotterské destinácie, najmä vďaka menším regionálnym lietadlám, ktoré zabezpečujú spojenie do často odľahlých malých miest, sa mi tam raz za pár rokov oplatí vycestovať. Spomedzi štyroch hlavných miest škandinávskych krajín (Kodaň, Oslo, Helsinki a Štokholm) sa mi ako najvhodnejší cieľ javil vždy Štokholm. Hlavné mesto Dánska má síce väčšie letisko a hustejšiu prevádzku, avšak v Štokholme sú letiská hneď dve a mix lietadiel je tam podľa mňa najpestrejší zo všetkých štyroch miest. Navyše v Štokholme sú aj výborné miesta na fotografovanie, ktoré sú dostupné aj mestskou hromadnou dopravou a môžem sa tak vyhnúť pomerne drahému prenájmu auta, lebo vo Švédsku je drahé prakticky všetko. Preto niet divu, že som toto mesto navštívil v minulosti už dvakrát. Prvýkrát ešte priamou linkou Ryanairu z Bratislavy do Nyköpingu, ktorý Ryanair propaguje pod značne zavádzajúcim názvom Štokholm-Skavsta, hoci po pristátí na miniletisku musíte do hlavného mesta absolvovať ešte nekonečnú jazdu drahým autobusom, pričom okolitá krajina mesto nepripomína ani zďaleka. Než som však zistil, že niekedy je výhodnejšie zaplatiť o trochu viac a doviezť sa priamo do cieľa mojej cesty, musel som predsa vyskúšať aj ten druhý variant.

V roku 2010 som sa vybral do Štokholmu po druhýkrát a tentokrát som zvolil už priame lety Austrianu z Viedne na letisko Arlanda. Aj to je síce od Štokholmu pomerne ďaleko, avšak keďže mojím cieľom bolo fotografovať lietadlá, priletel som tak priamo do cieľa výletu. Obe návštevy Štokholmu som absolvoval v najvyššom lete, v mesiaci júl, čo prinieslo okrem iného aj veľmi dlhé dni, keď sa rozvidnievalo už okolo tretej ráno a večer slnko zapadalo až dávno po 22:00 h. Bohužiaľ, leto nie je v Štokholme zárukou pekného počasia a tak som musel čiastočne pretrpieť aj oblačné počasie, ako celok však oba výlety určite stáli za vynaložené peniaze. A keďže od poslednej návštevy uplynulo takmer 7 rokov, nastal čas znova sa na sever pozrieť. Keď sa začiatkom roka 2017 objavili cenovo prijateľné letenky s Austrianom a boli k dispozícii aj v máji počas sviatočného týždňa, rozhodol som sa ísť do rizika, že Štokholm navštívim aj pred začiatkom letného obdobia, hoci štatistiky napovedali, že počasie môže byť v tomto období ešte vrtkavé. Zatiaľčo u nás sa v máji už často potíme v letných teplotách, vo Švédsku nie sú výnimkou ani snehové vločky. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch výletov som sa tentokrát rozhodol zostať bývať blízko letiska Arlanda, aby som ráno a večer nestrácal čas dlhým cestovaním z centra mesta. Mesto ako také som už poznal, a tak som si povedal, že výhodnejšie bude bývať blízko pri spotterských miestach a do centra a na letisko Bromma sa môžem vydať vtedy, keď to budem potrebovať. Našťastie sa mi podarilo len pár kilometrov od letiska Arlanda nájsť veľmi slušný vidiecky hotel s bezplatnou kyvadlovou dopravou na letisko a zároveň nie veľmi ďaleko od železničnej stanice v meste Märsta, odkiaľ sa dalo za hodinku dostať do centra Štokholmu.

Začiatkom mája nastal čas vydať sa na zakúpený výlet. Môj odlet bol skoro ráno, a tak som dúfal, že personál Austrian Airlines vo Viedni nebude veľmi obozretný v sledovaní veľkosti a hmotnosti príručnej batožiny. Moja letenka totiž nezahŕňala zapísanú batožinu, doplácať pomerne veľkú sumu za ňu sa mi nechcelo, pobaliť sa do malého kufríka na päť dní tak, aby rozmery i hmotnosť spĺňali predpisy spoločnosti však bolo nad moje sily. Som veľkým odporcom tohto trendu posledných rokov, že najprv na európskych a teraz už aj na mnohých diaľkových letoch je pri najlacnejšej letenke zahrnutá len malá príručná batožina. Zo svojho dlhoročného pôsobenia v letectve viem, že množstvo batožiny, ktoré handlingová spoločnosť naloží do lietadla, nijako neovplyvňuje cenu za služby, ktorú si účtuje, takže zdôvodňovanie tohto kroku znižovaním nákladov leteckej spoločnosti je číre klamstvo. Je serióznejšie priznať, že letecké spoločnosti hľadajú všetky spôsoby, ako z cestujúceho vytĺcť dodatočné peniaze a toto je jeden z najľahších spôsobov. Smutné však je, že ak človek porovná ceny za rovnaké trasy pred pár rokmi, keď ešte zapísaná batožina bola zahrnutá v cene letenky, a dnes, príde k záveru, že za tú istú cenu dnes môže letieť len bez batožiny, takže zaplatí rovnako, ale dostane menej, a to vrátane dnes prakticky absentujúceho občerstvenia na palube lietadla. O niečo lepšia je situácia pri letoch cez Atlantik, kde najnižšie tarify skutočne výrazne poklesli, je to však podľa mňa spôsobené skôr ostrou konkurenciou ako odstránením zapísanej batožiny zo základného tarifu. A o čo viac ide leteckým spoločnostiam o získanie dodatočných príjmov, o to viac sa snažia to aj realizovať.

Ako som teda zistil, „armáda“ kontrolórov Austrian Airlines čakala pred vstupom na bezpečnostnú kontrolu vo Viedni už o pol piatej ráno a môj kufrík im samozrejme nemohol uniknúť. O niečo väčšie rozmery ich našťastie netrápili, horšie to bolo s hmotnosťou, ktorá dosť výrazne prevyšovala povolených 8 kg. Našťastie ma zachránila otázka o notebooku, vďaka ktorému pracovník mávol rukou a pustil ma ďalej . Môjmu výletu na sever tak už nič nestálo v ceste a po zhruba dvoch hodinách letu Airbusom A320 som sa ocitol na slnkom zaliatej Arlande. Z okienka lietadla všetko vyzeralo ideálne, po vyjdení z letiskového terminálu som však pochopil, že májová teplota nemusí všade znamenať to isté. Ale mojou zásadou je, že proti teplote (najmä tej nízkej) sa dá brániť, ale chýbajúce slnko alebo daždivé počasie sa prekonávajú ťažko. A tak som nestrácal čas a hneď som sa vybral na jednu z fotopozícií. V tomto smere je štokholmské letisko Arlanda veľmi priaznivé pre spotterov, prakticky pri každom variante lietania sa dajú nájsť miesta, odkiaľ sa dobre fotografuje. A ako som už spomínal v úvode, väčšina z nich je dobre dostupná verejnou dopravou, aj keď niekedy je potrebný aj dlhší peší pochod. Okolie Arlandy je pokryté krásnymi borovicovými lesmi, a tak treba niekedy prejsť aj lesnými cestičkami, avšak nikde sa netreba brodiť nepriaznivým terénom. Ak je pekné počasie, na mnohých miestach možno stretnúť aj domácich spotterov, nakoľko náš koníček je vo Švédsku pomerne rozšírený.

Letisko Arlanda leží asi 40 kilometrov severne od Štokholmu v provincii Sigtuna a v roku 2017 ním prešlo takmer 27 miliónov cestujúcich. Nemožno teda čakať prevádzku ako na svetových veľkoletiskách a ani podiel veľkokapacitných lietadiel nie je veľký. Napriek tomu má tri vzletové a pristávacie dráhy, dve paralelné v smere 01/19 a jednu priečnu na severnej strane v smere 08/26. Počas mojich predchádzajúcich návštev bola vždy dráha 08/26 zatvorená pre letnú údržbu a všetky lety sa realizovali na severno-južných dráhach, tentokrát boli v prevádzke všetky tri, a tak som po prvýkrát vyskúšal spotting aj pri dráhe 26. Dráha 01L/19R je najdlhšia s dĺžkou 3 301 metrov, a tak je využívaná prevažne pre vzlety, najmä ak sa lieta z juhu smerom na sever. Do vzletov sa však zapája aj dráha 08/26, ktorej prah 08 je oveľa bližšie k väčšine stojísk ako prah 01L. Najmenej využívaná je dráha 01R/19L, ktorá bola postavená ako posledná, a ktorá je od terminálov najvzdialenejšia, vyžaduje preto dlhšie rolovacie časy. Obe zvyšné dráhy sú dlhé len 2 500 metrov, ale pre väčšinu letov je to plne postačujúce. Počas mojej návštevy sa najčastejšie využívali nasledujúce kombinácie: pristátia na RWY 01L a vzlety z RWY 08, pristátia na RWY 01R a vzlety z RWY 01L, resp. v čase najnižšej prevádzky aj všetky vzlety a pristátia na dráhe 01L. Iba jedenkrát sa vietor obrátil natoľko do západných smerov, že na pristátie začali používať dráhu 26, potom sa však všetko vrátilo do pôvodných parametrov. V letnom období je slnko v Štokholme veľmi vysoko, takže výhodnejšie je fotografovanie ráno a popoludní na dráhach 01/19, v zime naopak slnko (ak máte to šťastie) krásne osvetlí lietadlá pristávajúce na dráhu 26.

Ako som už spomínal, na viacerých miestach pri dráhach letiska Arlanda sú výborné podmienky na fotografovanie. Arlanda je jedno z mála letísk, ktoré má dokonca aj vyhradenú pozorovateľňu pohybov lietadiel, a tá sa nachádza východne od terminálov, severne od prahu dráhy 19L a dostať sa na ňu možno buď autom alebo autobusom 583, ktorý inak spája letisko so železničnou stanicou v mestečku Märsta. Odtiaľ jazdia každých 15-30 minút regionálne vlaky do Štokholmu a predstavujú tak cenovo prístupnú, aj keď časovo trochu náročnejšiu možnosť ako sa dostať z letiska do mesta. Na tieto spoje totiž platí aj mestská dopravná karta, ktorú možno zakúpiť na rôznu dĺžku pobytu. Spomínaná pozorovateľňa sa nachádza na kopci, z ktorého možno jednak popoludní dobre fotografovať lietadlá pristávajúce na RWY 19L, alebo ráno fotografovať lietadlá rolujúce z dráhy 01R/19L k severným terminálom letiska. Ranná fotopozícia pre dráhu 19L sa nachádza na širokom chodníku vedľa veľkého jazera Halmsjön, v ktorom sa skutoční otužilci v lete môžu aj vykúpať... Popoludní možno pre prevádzku na dráhe 01R/19L zvoliť aj fotopozíciu neďaleko hasičskej zbrojnice, ktorá sa nachádza zhruba v polovici dráhy, a je preto použiteľná pri oboch smeroch lietania. Treba však priznať, že pri vyšších teplotách sa na lietadlách na dráhe prejavuje jemný heat-haze, situácia sa samozrejme zlepšuje k večeru. Po pristátí na RWY 19L však lietadlá následne rolujú po rolovacej dráhe v tesnej blízkosti plota, kde tento problém nie je. Navyše, vďaka vyvýšenému miestu tu netreba ani žiaden rebrík. Ak sa chcete vyhnúť heat-hazu, možno sa presunúť ešte južnejšie pred prah dráhy 01R, kde sú pristávajúce lietadlá ešte vo vzduchu, tu však treba počítať s dlhším peším pochodom a prechodom cez les a pomerne vysokú trávu.

Ďalšie miesto určené pre spotterov sa nachádza pri prahu dráhy 26, ku ktorému sa možno dostať autom alebo pešo po ceste poza spomínané jazero, na prechádzku z konečnej zastávky autobusu 583 však treba počítať aspoň so 45 minútami. Po krátkom prechode lesom narazíte na kovovú vyhliadkovú plošinu, ktorá vám zaručí nerušený výhľad ponad plot presne oproti prahu dráhy. Miestni spotteri sem dokonca nanosili niekoľko plastových stoličiek, takže fotografovanie z tohto miesta je skutočne príjemné. RWY 08/26 sa využíva vždy iba v jednom smere, buď sú na nej pristátia v smere 26 alebo vzlety v smere 08. V prípade vzletov v smere 08 je fotografovanie pomerne ťažké, ak však potrebujete zachytiť nejaké konkrétne lietadlo, vhodné miesto je pri plote vrtuľníkovej firmy Patria Helicopters, ku ktorej sa dá dostať z cesty vedúcej k prahu dráhy 26. Tak ako vždy pri vzletoch, aj tu treba počítať s tým, že každé lietadlo sa zdvíha inde a stúpa pod iným uhlom, ja preto toto miesto veľmi nevyužívam. Druhou možnosťou je prejsť popri svetelnom približovacom rade RWY 19L na severný okraj jazera Halmsjön a odtiaľ z vyvýšeného miesta fotografovať lietadlá ešte na zemi počas rozbiehania sa po dráhe 08, vzhľadom na veľkú vzdialenosť však treba počítať s veľkým rizikom heat-hazu. Dráha 08/26 je však tak či tak najlepšia na spotting v zime, kedy je však zase pravdepodobnosť slnečného počasia v Štokholme priam mizivá a tak tieto výhody si budú užívať prevažne len domáci spotteri.

V blízkosti dráhy 01L/19R sa síce nenachádzajú žiadne oficiálne spotterské miesta, avšak o dobrú možnosť fotografovania sa postarala samotná matka príroda. Na východnej strane od približovacieho radu dráhy 01L totiž terén pomerne výrazne stúpa, a tak odtiaľto možno krásne fotografovať lietadlá nielen vo vzduchu pred pristátím, ale aj natáčajúce sa na dráhu 01L pred vzletom. Aj tu sa nachádza malé parkovisko, takže prístup autom je bezproblémový, miesto je však dobre dostupné aj autobusom priamo od letiskových terminálov. Na druhej strane dráhy, popoludní, možno zase fotografovať z blízkosti hasičskej zbrojnice, hoci toto miesto nie je až také ideálne. Na začiatku lesa sa tu nachádzala v čase mojej návštevy aj kopa dreva, na ktorú sa dalo vyliezť a fotografovať aj lietadlá priamo na prahu dráhy 01L, v tom čase však žiadne vzlety z tejto dráhy neboli, a tak som vhodnosť miesta nemal možnosť vyskúšať. Obmedzené možnosti fotografovania existujú aj vo vnútri terminálov, najmä prechody medzi terminálmi disponujú často vysokými jednoduchými sklami, cez ktoré možno fotografovať niekoľko najbližších stojísk alebo aj lietadlá rolujúce v pozadí, treba však počítať s obvyklými nevýhodami fotografovania cez sklo (menej ostrý obraz, reflexie svetiel v pozadí a pod.). Aj napriek tomu však možno konštatovať, že letisko Arlanda disponuje nadštandardne dobrými fotografickými možnosťami a navyše spotting je tu bežná záležitosť, takže pokiaľ neporušujete žiadne zákazy alebo nariadenia, nikto vám vo vašom hobby nebude brániť.

Letecká prevádzka na letisku Arlanda je samozrejme silne dominovaná dvoma domácimi dopravcami: SAS a Norwegian. Oba majú z letiska najmä hustú sieť európskych liniek, ale obsluhujú aj niekoľko diaľkových destinácií. V prípade SAS tak možno vidieť nielen celú plejádu Boeingov 737 (vrátane veľmi vzácnej verzie -600) a Airbusov rodiny A320 (vrátane A320neo), ale aj diaľkové A330-300 a v čase mojej návštevy ešte aj A340-300. Na regionálnych tratiach lietajú aj CRJ-900 a ATR-72, ktoré vo farbách SAS prevádzkujú Cityjet resp. Flybe. Konkurenčný Norwegian vás zaplaví samozrejme v prvom rade desiatkami Boeingov 737-800, ktoré našťastie majú odlišné portréty na chvoste a umožňujú teda zbierať rôzne motívy, nechýbajú však ani diaľkové linky Boeingmi 787. Domáce charterové spoločnosti zastupujú hlavne Thomas Cook Airlines, TUIfly Nordic a Novair. Okrem toho do Štokholmu lietajú samozrejme všetky významné európske letecké spoločnosti, ale vidieť tu možno aj niekoľko zahraničných diaľkových dopravcov, napr. Air China, Air India, Ethiopian Airlines, Singapore Airlines či Thai Airways. Chýbať nemôžu dvaja najväčší blízkovýchodní hráči: Emirates a Qatar Airways. Vďaka pomerne významnej irackej menšine sú v prevádzke aj lety do viacerých destinácií v Iraku a pred vojnou sa lietalo aj do Sýrie. Nízkonákladoví dopravcovia nie sú na Arlande zastúpení vo veľkom množstve, zopár destinácií lietajú easyJet a Vueling, zatiaľčo Ryanair a Wizz Air stále preferujú obsluhu Štokholmu cez svoju základňu v Nyköpingu (Štokholm-Skavsta). Na Arlandu lieta aj viacero svetoznámych nákladných dopravcov, tí však nepredstavujú významný podiel.

To, čo je na Arlande podľa môjho názoru najvzácnejšie, je hustá sieť regionálnych liniek lietaná malými turbovrtuľovými lietadlami, jav, ktorý vo väčšine európskych krajín už takmer vymizol. Mnohé linky vo Švédsku sú lietané na princípe PSO (Public Service Obligation), teda sú dotované štátom, aby sa zabezpečilo minimálne letecké spojenie s odľahlým alebo inak ťažko prístupným regionálnym mestom. A práve pre tieto malé turbovrtuľové stroje ma to do Štokholmu opakovane láka. V čase mojej návštevy v máji 2017 bol dominantným hráčom v tomto segmente NextJet, ktorý však medzitým skrachoval, avšak mňa ešte potešil celou plejádou rôzne sfarbených Saabov 340 a jednými z posledných pasažierskych BAe ATP. K tomu sa pridáva Amapola Flyg, ktorá lieta lety s cestujúcimi i nákladom dnes už tiež vzácnymi Fokkermi 50 a rovnaký typ používal aj Sparrow Aviation, všetko mená, ktoré inde ako vo Švédsku spotter neuvidí. Dokonca aj AIS Airlines sem lietal s malým Jetstreamom. Tieto spoločnosti vytvárajú na Arlande atraktívny mix malých i väčších lietadiel. Kto chce fotografovať Boeingy 747 a Airbusy A380, ten bude z Arlandy odchádzať sklamaný, kto však preferuje miestne malé aerolinky a dnes už vzácne typy lietadiel, toho návšteva tohto letiska poteší rovnako ako mňa. Pridaným bonusom je, že takmer v centre mesta sa nachádza ešte druhé letisko, Bromma, ktoré sa tiež určite oplatí navštíviť, ale o tom až v druhej časti môjho trip reportu.

Související kategorie