Slovo omyl možno viac pasuje k Tu-204, lebo tej už 20 rokov vychytávajú konštrukčné nedostatky a stále to nemá koniec. An-140-100 by mal byť navrhnutý dobre, ale vysoká poruchovosť, nekvalita výroby, permanentný nedostatok náhradných dielov a ich premrštená cena v spojení s neserióznym prístupom k servisu zo strany ako konštruktérov, tak výrobcov a dodávateľov, úspešne pochovali celý typ. O tom lietadle sa hovorí, že pomer nalietaných hodín a porúch je 1:1, takže často viac stálo ako lietalo, náklady na údržbu boli vyššie než u starých An-24 a leteckým spoločnostiam spôsobovalo viac škody než úžitku.
Súčasnosť je taká, že mimo Iránu dnes v komerčnej prevádzke ostali posledné dva stroje, jeden u Jakutije a jeden u Motor Sič. A staršie kusy pre ne slúžia ako zdroj náhradných dielov, alebo sa proste niekde rozpadajú.
Ešte mi napadla taká perlička teraz - Jakutija uzavrela zmluvu na trenažér An-140 s dodaním v r. 2006. Dodnes ho nemajú. Takto to tam funguje.

Preco omyl ?

yango: :-))

Moc hezký úlovek. Aspoň v Íránu tenhle ukrajinský omyl létá, když už doma ne.
Oleg Konstantinovič se v hrobě obrací.