Ako som už spomínal v prvej časti článku, letisko Suvarnabhumi nie je jediným potešením pre spottera v Bangkoku. Oveľa bližšie k centru mesta je umiestnené druhé letisko, ktoré podľa štvrte, v ktorej sa nachádza, nesie meno Don Mueang (písmeno „e“ bolo do názvu pridané iba pred pár rokmi). V skutočnosti je však oveľa staršie ako Suvarnabhumi, nakoľko až do roku 2006 slúžilo ako jediné letisko pre Bangkok. Prvé lety sem začali už v roku 1914 a hoci sa po otvorení Suvarnabhumi počítalo s tým, že Don Mueang zostane zatvorené pre civilnú prevádzku, najprv konštrukčné problémy a neskôr absolútne nedostatočná kapacita nového letiska spôsobili, že Don Mueang bolo po roku znovu otvorené a v posledných rokoch zaznamenalo fenomenálny nárast prevádzky. V roku 2015 na ňom odbavili viac ako 30 miliónov cestujúcich a stalo sa jedným z najvýznamnejších low-cost hubov v juhovýchodnej Ázii. Asi dve tretiny z tohto počtu predstavujú cestujúci na domácich linkách a jednu tretinu cestujúci do a zo zahraničia. Podobne ako Suvarnabhumi, aj Don Mueang už zápasí so svojimi kapacitami, nedávno otvorený Terminál 2 síce zvýšil kapacitu na 30 miliónov cestujúcich ročne, aj tá však už bola dosiahnutá. Na rozdiel od Suvarnabhumi sa však Don Mueang nemá veľmi kam rozširovať, nakoľko je obkolesené hustou zástavbou. Navyše letisko je súčasne využívané aj pre potreby thajského kráľovského letectva, ktoré má svoju základňu na východnej strane areálu.
|
|
|
|
B737-800 Nok Air HS-DBF (DMK) |
B737-800 Nok Air HS-DBP (DMK) |
Letisko má dve paralelné vzletové a pristávacie dráhy v smere 03/21, dráha 03L/21R má dĺžku 3700 metrov a dráha 03R/21L dĺžku 3500 metrov. Sú však umiestnené tesne vedľa seba, takže ich nie je možné využívať súbežne. Oddeľuje ich prakticky iba úzky zelený pás, ktorý je dobre známym golfovým ihriskom, vstup na neho je však obmedzený len pre privilegovaných príslušníkov armády. Ktorýkoľvek spotter by bol asi veľmi šťastný, keby mohol z týchto miest fotografovať prevádzku na jednej alebo druhej dráhe. Zatiaľčo vojenská prevádzka je za normálnych okolností sústredená na východnú dráhu 03R/21L, civilná prevádzka síce využíva prednostne západnú dráhu 03L/21R, avšak nie je výnimkou, že niekoľko pristátí, najmä popoludní v čase silnej odletovej špičky, pristane aj na „vojenskej“ dráhe. Avšak 95 % civilných pristátí je počas bežnej prevádzky na západnú dráhu. Ďalšou výhodou pre spottera je fakt, že prakticky vždy sa lieta zo severu smerom na juh, teda v smere 21. Je to spôsobené tým, že na juh od letiska je hustá mestská zástavba s vyššími budovami ako na severe. Osobne som ešte nikdy nezažil, aby lietadlo pristálo alebo vzlietlo v smere 03, neviem dokonca, či je to vôbec prípustné. Aj s chrbtovým vetrom je preto garantované, v akom smere sa bude lietať, a preto aj počas mojej poslednej návštevy v decembri 2014 som mohol využiť dobre známe fotopozície na severnej strane letiska, hoci na Suvarnabhumi sa lietalo v opačnom smere. Aj v tomto prípade treba predoslať, že letisko je obohnané vysokým múrom, takže zábery pristávajúcich alebo vzlietajúcich lietadiel priamo na dráhe sú prakticky nemožné.
|
|
|
|
A320 Air Asia HS-ABC (DMK) |
A320 Air Asia 9M-AFE (DMK) |
Jediná možnosť zachytiť lietadlá na zemi, počas rolovania, príp. na dráhe 03L/21R, je popoludní z oficiálnej vyhliadky, ktorá sa nachádza v Termináli 1. Na internete je množstvo fotografií z tohto miesta, to je však za sklom, ktoré je tónované, fotografie preto vyžadujú dôkladnejší postprocessing. Navyše výhľad môže byť sťažený lietadlami odparkovanými pri jednotlivých gatoch, resp. horúcimi výtokovými plynmi z motorov alebo pomocných pohonných jednotiek (APU). Vzhľadom na orientáciu dráh je naviac slnko počas väčšej časti dňa z druhej strany. Ja osobne preto dávam prednosť fotografovaniu mimo areálu letiska, na priblížení na dráhy 21R a 21L, kde sa mi za moje tri návštevy Bangkoku podarilo nájsť slušné fotopozície. Z rannej strany som sa z hlavnej tepny Phahonyothin Road vydal bočnou cestou smerom na západ. Popri nej sa budujú celé nové obytné štvrte, podľa vzhľadu určené pre bohatších zákazníkov. Tesne pri múre letiska je tu však aj staršia obytná štvrť pre chudobnejších, ktorú som sa rozhodol preskúmať a na jej konci sa mi podarilo objaviť malé ihrisko, ktoré okrem kúsku slušného výhľadu ponúkalo aj zopár stromov na tienenie a domáci si sem priniesli aj niekoľko stoličiek, na ktorých sa dá sedieť. Miestni obyvatelia síce spočiatku veľmi nechápali, čo na ich ihrisku robím, nemali však k môjmu pôsobeniu žiadne námietky. Lietadlá prilietavajúce na dráhu 21R vidieť medzi stromami pomerne zďaleka, počas prelietavania ponad domy síce príde do záberu nejaký ten komín alebo anténa, avšak stále je dosť možností urobiť tri-štyri slušné zábery v dobrom uhle.
|
|
|
|
DHC8-400 Nok Air HS-DQB (DMK) |
DHC8-400 Nok Air HS-DQD (DMK) |
Nevýhodou tohto miesta je fakt, že za múrom ihriska je takmer džungľa, takže lietadlá pristávajúce na „vojenskú“ dráhu 21L nie je možné zachytiť, prelietavajú totiž priamo nad hlavou. Takýchto pristátí je síce minimum, avšak ak nejaké je, je to spravidla veľmi zaujímavé lietadlo. Flotily thajského vojenského letectva, thajskej armády, thajskej polície sú veľmi pestré a najmä počas pracovných dní sú ich lietadlá z času na čas v pohybe. K tomu sa môže pridať vzácny zahraničný návštevník, ako to bolo v čase mojej návštevy napr. v prípade Boeingu 737-400 indonézskeho vojenského letectva. Riešením by mohlo byť vrátiť sa z ihriska smerom späť k hlavnej ceste, odkiaľ by bol lepší uhol na fotografovanie lietadiel smerujúcich na dráhu 21L, avšak nakoľko o týchto pristátiach sa dopredu nevie, mohlo by ísť o zbytočné vyčkávanie, keď za niekoľko hodín nemusí pristáť ani jediné lietadlo. Z mojej skúsenosti nie je možné na rannej strane nájsť miesto, z ktorého by bolo možné pokryť obe priblíženia naraz. Preto sa treba s touto situáciou zmieriť alebo si jednoducho vybrať, čo je prioritou spottera, či veľký počet civilných lietadiel alebo či vsadiť na náhodu a vyčkávať nejaké to vojenské pristátie. Lepšia situácia je z popoludňajšej strany, kde je priestor menej zastavaný a podarilo sa mi objaviť miesto, z ktorého možno v obmedzenej miere zachytiť pristátia aj na vzdialenejšej dráhe. Presun medzi rannou a popoludňajšou pozíciou je po poľnej ceste, ktorá vedie k chudobným obydliam a ďalej rôznymi chodníčkami a lávkami sa dá dostať až na okraj veľkého ohradeného priestoru v dohľade od Don Mueang Toll Way, ktoré slúži ako veľké smetisko. Lokalita to nie je vôbec lákavá a miestni obyvatelia na spottera pozerajú ako na zjavenie, avšak pre mňa je to jediné vhodné miesto na fotografovanie pristátí na dráhu 21R popoludní.
|
|
|
|
B737-900 Thai Lion Air HS-LTM (DMK) |
A320 Maldivian 8Q-IAN (DMK) |
Z tohto miesta možno fotografovať nielen na „civilnej“ dráhe, na ktorú lietadlá nalietavajú v dobrom uhle a vidno ich doďaleka, avšak pri použití výkonného objektívu možno v obmedzenej miere zachytiť aj ojedinelé pristátia na dráhu 21L. Treba však počítať s tým, že vzdialenosť je skutočne veľká a kvalita fotografií tým bude ovplyvnená, na zachytenie vzácneho návštevníka to však postačuje. Ak sa spotter chce venovať výhradne pristátiam na „vojenskú“ dráhu 21L, možno alternatívne zostať v polovici poľnej cesty, ktorá spája rannú a popoludňajšiu pozíciu a odtiaľ bude uhol pristávajúcich lietadiel ideálny. Treba však počítať s tým, že v takom prípade nemožno odfotiť žiadne lietadlá pristávajúce na dráhu 21R, nakoľko tie budú prelietavať rovno nad hlavou. Na tejto ceste navyše nie je žiadny tieň, čo môže byť v horúcom slnečnom počasí dosť nepríjemné. Ani na jednej pozícii som nemal problémy s bezpečnostnými zložkami, nakoľko všetky miesta sú absolútne skryté pred ich očami, aj vďaka betónovému múru, ktorý obkolesuje letisko. Spotter je tu absolútne izolovaný, konfrontovaný maximálne s domácimi obyvateľmi, ktorí sú veľmi priateľskí, a tak sa možno nerušene venovať fotografovaniu. A to je na letisku Don Mueang veľmi zaujímavé, hoci počet sem operujúcich dopravcov je limitovaný. Najväčším zákazníkom je domáci Nok Air, ktorého Boeingy 737-800, DHC8-400 a v čase mojej poslednej návštevy ešte aj ATR72 nosia každý kus odlišné sfarbenie. Nakoľko ide spravidla o kratšie domáce alebo zahraničné lety, väčšina lietadiel sa za deň otočí aj tri-štyrikrát, preto tu pri jedno- až dvojdňovom fotení možno nazbierať do zbierky takmer celú flotilu tohto dopravcu.
|
|
|
|
B777-200 NokScoot HS-XBA (DMK) |
A320 R Airlines HS-RCB (DMK) |
Nok Air však nie je jediný, kto lieta na Don Mueang. Druhým najvýznamnejším dopravcom je Air Asia, ktorá tu má jednak základňu svojej thajskej odnože a jednak sem často lietajú aj jej lietadlá z Malajzie a Indonézie. Niektoré z nich nosia špeciálne sfarbenia. Ďalšími domácimi dopravcami sú napr. Thai Lion Air, Thai Smile, Orient Thai Airlines, Siam Air, New Gen Airways či R Airlines. Posledné štyri menované spoločnosti však majú letov pomenej, preto niektoré z nich nemusí byť za jediný deň ani vidieť a ich prílety sú spravidla situované do popoludnia, kedy sú svetelné podmienky horšie. Preto sa oplatí na Don Mueang vybrať aspoň dvakrát a hoci väčšina návštevníkov sa bude opakovať, určite sa vám podarí vyfotiť aj nejakú novinku. Wide-bodies sú na Don Mueang pomerne vzácne, obmedzujú sa prakticky len na Thai Air Asia X a NokScoot. Na letisku má však svoju údržbovú základňu aj vlajkový dopravca Thai Airways, ktorý sem občas prelietava svoje lietadlá na údržbu alebo pred vyradením z flotily. V minulosti sa na ploche letiska nachádzalo aj niekoľko vzácnych exemplárov vyradených lietadiel už skrachovaných spoločností, nebolo však možné sa k nim dostať ani ich nejako odfotiť. Dnes je väčšina z nich už minulosťou, bodku za ich pobytom dali záplavy v Bangkoku a okolí pred niekoľkými rokmi, ktoré letisko Don Mueang zatopili v celej jeho ploche. Spomedzi zahraničných návštevníkov možno spomenúť napr. Maldivian, ktorý možno inde odfotiť len veľmi ťažko. Celkovo možno jednoznačne povedať, že návšteva letiska Don Mueang sa oplatí.
|
|
|
|
Do328 USAF 11-3075 (DMK) |
B737-800 Nok Air HS-DBS (DMK) |
Ako som už spomínal v úvode prvej časti, na spestrenie svojho opakovaného výletu do Bangkoku som sa rozhodol navštíviť aj jednu neprebádanú a nielen zo spotterského hľadiska zaujímavú krajinu – Mjanmarsko. Táto krajina, bývalá Barma, bola dlhé desaťročia izolovaná od okolitého sveta a až politické a hospodárske zmeny v posledných rokoch priniesli so sebou aj politiku otvárania sa svetu a umožnili prílev turistov. Mjanmarsko na ich podporu zaviedlo aj systém elektronických víz, ktoré je možné si za 50 USD zakúpiť cez Internet a ušetriť si tak predtým zložitú cestu vybavovania na ambasáde v Bangkoku. Medzi Bangkokom a Yangonom (bývalý Rangún) existuje čulé letecké spojenie, takže práve táto trasa sa stala hlavným kanálom prílevu zahraničných turistov do krajiny. Rangún bol kedysi hlavným mestom krajiny, nová vláda sa však rozhodla postaviť úplne nové hlavné mesto vo vnútrozemí krajiny, Nay Pyi Taw. Toto umelé mesto však stále turistov veľmi neláka, väčšina ich smeruje stále do Yangonu alebo do Mandalay, druhého najväčšieho a kedysi kráľovského hlavného mesta Mjanmarska. Ja som sa rozhodol svoju prvú návštevu tejto krajiny obmedziť len na Yangon a blízke okolie, nakoľko mojím hlavným cieľom bolo zdokumentovať prevádzku na yangonskom letisku, ktoré je stále ďaleko najväčšie v krajine. S troškou obáv, ako to bude v tejto veľmi zaostalej a jednej z najchudobnejších krajín sveta vyzerať, som v jeden večer nastúpil na letisku Suvarnabhumi na palubu low-cost dopravcu Golden Myanmar Airways, ktorý ma napriek nízkej cene letenky načas a spoľahlivo dopravil do Yangonu. Strávil som tam 3 dni a môžem povedať, že moje obavy z nepoznanej krajiny sa rýchlo rozplynuli a pobyt ako i fotografovanie som si tu veľmi užil. Ale o tom až v záverečnej časti môjho Trip reportu.
|
|
|
|
ATR72 Nok Air HS-DRD (DMK) |
B767-300 Orient Thai Airlines HS-BKD (DMK) |
No comments added.
Copyright © 1999-2024 planes.cz | CMS
