Spotting trip report – Znovu do Atén

• 15.02.2026 09:00

Po návrate z krátkeho výletu autom do Nemecka začiatkom septembra 2021 som sa doma neohrial ani dva týždne a už ma čakal ďalší výlet, tento krát lietadlom a trochu ďalej, ale stále v rámci Európy. V druhom roku pandémie COVID-19 sa toho mimo Európy ani veľa podniknúť nedalo a aj lety v celom svete boli ešte stále silne redukované. Využil som preto túto situáciu a aj skutočnosť, že v záujme snahy naplniť čo najviac paluby svojich lietadiel ponúkali low-cost dopravcovia letenky po Európe za veľmi priaznivé ceny a kúpil som si spiatočnú letenku so spoločnosťou Ryanair do Atén. Grécku metropolu som navštívil naposledy v roku 2017, bola to vtedy moja druhá návšteva, a tak bol čas si po štyroch rokoch návštevu zopakovať. Prevádzka v Aténach sa síce obmenila alebo inovovala len mierne, ale v roku 2021 toho veľa na výber nebolo, spotter musel byť vďačný aj za to málo a navyše Grécko umožňovalo návštevu európskych turistov v ešte stále zúriacej pandémii úplne bez problémov. Bol som tiež zvedavý na to, ako sa život v Grécku vyvinul za tie 4 roky, nakoľko v roku 2017 som bol celkom šokovaný chudobou a žalostným stavom niektorých častí hlavného mesta, zrejme ako dôsledok ekonomickej krízy krajiny, z ktorej sa dostala len tvrdými opatreniami v makroekonomickej i mikroekonomickej oblasti (vrátane platov a dôchodkov vlastných občanov) a najmä za pomoci ostatných členských krajín Európskej únie. Môj pobyt bol opäť naplánovaný iba na 3 dni, čo však pri predpoklade pekného počasia plne postačuje, avšak v záujme úspory času pri cestovaní medzi letiskom a centrom mesta som si tento krát ubytovanie zvolil neďaleko letiska.

ATR42 Sky Express SX-EIT (ATH)	ATR72 Sky Express SX-ELV (ATH)

Letisko Eleftherios Venizelos International Airport, ktoré bolo otvorené v roku 2001 a prebralo prevádzku po zaniknutom letisku Ellinikon International Airport takmer v centre mesta, je totiž vzdialené viac ako 30 km juhovýchodne od Atén a cesta prostriedkami mestskej hromadnej dopravy (či už metrom alebo autobusom) z centra mesta trvá veľmi dlho, v špičke aj vyše hodiny. Navyše cena lístka je stanovená tak „letiskovo“, čiže aj v prípade metra, ktoré až po poslednú stanicu pred letiskom stojí štandardnú tarifu, je zrazu pri ceste na letisko alebo z letiska razantne navýšená. Ak nie sú dôvodom nebodaj pozlátené koľajnice v poslednom úseku, ide čisto len o spôsob vyťahovania dodatočných peňazí z vreciek cestujúcich, nakoľko samotný posledný úsek metra na letisko je len malým zlomkom jeho celkovej trasy. Preto som si tento krát našiel ubytovanie v mestečku Koropi západne od letiska, aby som to mal k fotopozíciám čo najbližšie a ušetril tak čas i peniaze a s vedomím, že ak by som sa chcel pozrieť do centra mesta, z Koropi jazdia autobusy, ktorými sa do Atén viem dostať, ale určite mi bolo prednejšie mať jednoduchší, rýchlejší a lacnejší prístup k spottingu ako k pamiatkam. Pritom som vsadil na skutočnosť, že prevládajúci smer lietania v Aténach je 03, pričom počas väčšiny dňa sú pristátia na dráhu 03L, ku ktorej prahu je to z Koropi skutočne „na skok“. Mojím cieľom totiž samozrejme bolo hlavne fotografovať lietadlá pred pristátím, nakoľko fotografovanie priamo na zemi je tu takmer nemožné a pri stále ešte letných teplotách v septembri aj nevhodné.

B737-700BBJ Gainjet Ireland VP-BVV (ATH)	A320 Israir 4X-ABI (ATH)

Moje ubytovanie na súkromí sa ukázalo byť ako luxusný a priestranný apartmán s plným vybavením a so spálňou, kúpeľňou a kuchyňou, vrátane moderných vymožeností typu Netflix. Po komunikácii s majiteľom mi síce bol prisľúbený aj bicykel, aby som to k fotopozíciám mal ešte bližšie, ale realita bola taká typická grécka... Nielen že majiteľa som po príchode musel tak trochu zháňať, ale aj bicykel trpel zásadným nedostatkom v podobe vyfučaných kolies, majiteľ nedisponoval žiadnou pumpou na ich dofúkanie a na najbližšej benzínovej pumpe nemali vhodnú koncovku na použitie stlačeného vzduchu. Po neúspešných pokusoch skrátiť si cestu na bicykli som sa teda vrátil k pôvodnému variantu peších presunov, ale aj napriek tomu to bolo dobré riešenie, ktoré mi ušetrilo veľa času i peňazí. Môj trojdňový pobyt zahŕňal prvý deň, kedy som sa po prílete dostal na fotografovanie k dráhe 03L až tesne pred obedom, kedy najlepšie svetlo už bolo minulosťou, druhý deň, ktorý som mal celý k dispozícii a tretí deň, kedy som mohol fotografovať od rána až do poludnia a popoludní ma čakal let domov. Ideálna kombinácia pre využitie času i úsporu nákladov za ubytovanie, ktoré predstavovali najväčšiu položku v rozpočte. Pre druhý deň pobytu sa mi podarilo dohodnúť si aj fotografovanie na ploche s mojím dlhoročným kamarátom, ktorý pracuje na letisku ako riadiaci odbavovacej plochy, má na starosti predovšetkým kontrolu prevádzkových plôch (teda vzletových a pristávacích dráh, rolovacích dráh a odbavovacích plôch), navádzanie lietadiel službou „Follow me“, ako aj ďalšie činnosti. Hoci sme tie štyri roky takmer vôbec neboli v kontakte, opäť ochotne prisľúbil pomoc a vybavil mi vstup na plochu v jeho sprievode.

B737-400F Bluebird Nordic TF-BBL (ATH)	B737-400F West Atlantic UK EC-NMK (ATH)

Po prílete dňa 14. 9. 2021 som sa samozrejme čo najskôr chcel vydať na spotting. To však nie je také jednoduché, pretože od letiskového terminálu smerom do mesta vedie iba diaľnica, uprostred ktorej sú koľaje metra. Najprv musíte podísť rolovaciu dráhu, ktorá vedie z odbavovacej plochy k západnej dráhe 03L/21R, a potom sú po stranách diaľnice z jednej strany parkoviská a budovy carga a z druhej strany rôzne nákupné centrá. Avšak ani po ich minutí nemáte vyhraté, nakoľko aj poľnohospodárska pôda so stromami a rôznymi plodinami je ohradená plotom, takže jediná možnosť bola ísť popri diaľnici. Samozrejme, je tu aj možnosť odviezť sa metrom z letiska jednu zastávku do Koropi a odtiaľ sa vrátiť na fotopozície, to som však vzhľadom na zbytočné náklady a stratu času zavrhol. A tak som sa vybral popri diaľnici, samozrejme za zvodidlami, smerom na juhozápad, vedel som, že musím prísť až po prvý zjazd z diaľnice, kde sa odpája lokálna cesta, po ktorej sa dostanem práve pred prah RWY 03L, teda tam, kam som chcel. To by som však nesmel naraziť na premotivovaného a príliš agilného vodiča gréckej sanitky, ktorý sa pri mne pristavil a obsiahlo mi vysvetľoval, že popri diaľnici pešo ísť nemôžem. Samozrejme, vedel som, že po okraji diaľnice ísť nesmiem, to som ani nerobil, ale inú možnosť ako ísť v tráve za zvodidlami som nemal. Vodič sanitky však bol neoblomný a nedokázal som sa ho zbaviť, tak som sa musel vrátiť na najbližšiu cestu smerom k nákupným centrám a počkať, kým konečne odíde a začne si robiť svoju prácu a ja som mohol pokračovať v ceste.

ATR42 Olympic Air SX-OAX (ATH)	DHC8-400 Olympic Air SX-OBH (ATH)

Podľa mapy som mal približne preskúmané, kam sa chcem dostať a po príchode na miesto som si našiel najlepšiu polohu pre fotografovanie pristátí na RWY 03L. Ako som už písal v Trip reporte z predchádzajúcej návštevy Atén, prevádzka na letisku je rozdelená na obe dráhy. Zatiaľ čo až do 15:00 h sú pristátia na dráhu 03L/21R a vzlety z dráhy 03R/21L, po tomto čase sa na tri hodiny situácia otočí, aby sa po 18:00 h zase vrátila do pôvodného konceptu. Prečo aplikujú takýto systém používania dráh mi nie je jasné. Každopádne okolo 15:00 h je svetlo pri pristátiach v smere 03 tak či tak už zozadu, takže s kvalitným fotografovaním je v podstate koniec. Dá sa síce presunúť na priblíženie na pristátie na dráhu 03R, vyžaduje to však pomerne dlhý presun ponad diaľnicu a po poľných cestách ďalej na východ, avšak jednak je prah dráhy 03R výrazne posunutý oproti prahu dráhy 03L a nachádza sa až v areáli letiska, takže pristávajúce lietadlá sú ešte pomerne vysoko. A potom až do večerných hodín je svetlo tak výrazne zozadu, že fotografovanie má nejaký zmysel až tesne pred 18:00 h, kedy sa pristátia zase presúvajú naspäť na dráhu 03L. V prvý večer som to teda vyskúšal, ale výsledky ma vôbec neuspokojili a neboli hodné vynaloženého úsilia, preto som sa v druhý deň pobytu rozhodol v tomto „medzičase“ venovať niečomu inému a vyraziť až večer po 18:00 h zase k dráhe 03L, samozrejme tento krát už z druhej strany. V prípade lietania v smere 21 by svetelné podmienky večer boli samozrejme lepšie, slnko by svietilo spredu, avšak podmienky na fotografovanie na severnej strane letiska sú výrazne horšie ako na južnej a v podstate som ich doposiaľ ani nemal možnosť vyskúšať.

B777-200 American Airlines N785AN (ATH)	B787-8 United Airlines N20904 (ATH)

Na druhý deň ma čakala najkrajšia časť mojej návštevy, fotografovanie na ploche letiska. Ráno som sa v letiskovom termináli stretol s mojím kamarátom, ktorý ma cez bezpečnostnú kontrolu previedol do airside letiska a priviezol na svoje pracovisko, kde som si zriadil dočasný „základný tábor“. Po zložení vecí sme okamžite vyrazili na odbavovaciu plochu, kde sa ráno striedajú rôzne nákladné lietadlá kuriérskych spoločností. Zatiaľ čo väčšie stroje prilietajú s nákladom pre firmy ako DHL, UPS a FedEx, po preložení časti nákladu menšie stroje pokračujú v rozvážaní zásielok na menšie grécke letiská a ostrovy. Hoci pristávajúce lietadlá by sa dali vyfotografovať aj zvonka, odlietavajúce stroje nie, možnosť fotografovať na ploche preto bola k nezaplateniu. Preskúmali sme samozrejme aj ostatné časti odbavovacej plochy, vrátane priestorov okolo hangárov. Hlavným lákadlom pre mňa boli menšie regionálne stroje ATR-42 a DHC-8, ktoré vo farbách Olympic Air v rannej špičke odlietali a prilietali na všetky smery. Pred hangárom sme objavili aj krikľavo-žltý A320 z flotily Aegean Airlines, ktorý bol už namaľovaný a pripravený na dodanie k novému užívateľovi ITA Transportes Aéreos v Brazílii. Táto spoločnosť nakoniec mala veľmi krátke trvanie. Bohužiaľ, z pôvodne plánovanej motorovej skúšky nakoniec zišlo, a tak som sa musel uspokojiť s fotografiami spred hangára.

A320 ITA Transportes Aéreos SX-DGK (ATH)	EMB120F Swiftair Hellas SX-AQI (ATH)

Po vyfotografovaní rannej špičky na cargo aprone a aprone turbovrtuľových regionálnych letov sme sa presunuli k dráhe 03L/21R, kde som si pred kulisou kopcov v pozadí mohol vychutnať pristátia lietadiel z úplnej blízkosti. Do Atén lietajú najmä v letnom období početné sezónne lety z USA a Kanady, napokon Grécko je obľúbenou destináciou amerických a kanadských turistov, čo potvrdzujú denné lety dopravcov ako American Airlines, United Airlines, Delta Air Lines či Air Canada. Takáto možnosť fotografovať priamo z rolovacej dráhy lietadlá pri pristávaní bola možná len vďaka môjmu kamarátovi s voľným pohybom po prevádzkových plochách letiska. Ale nakoľko bol v práci, nemohol so mnou tráviť všetok čas vonku, a tak sme sa po čase presunuli na jeho pracovisko, kde sa on mohol venovať svojej práci a ja som mohol v počítači sledovať očakávané prílety a odlety a včas ho požiadať, či k danému lietadlu môžeme zájsť alebo nie. Nakoľko ich je v pracovnej zmene niekoľko, všetky moje želania mohli byť splnené. S postupom času sa však svetelné podmienky zhoršovali, slnko sa dostávalo do vyššej pozície a aj zaujímavých letov pomaly ubúdalo, a tak som sa s mojím kamarátom okolo obeda rozlúčil, poďakoval mu za jeho ochotu a pomoc a vybral sa z letiska preč. Po kontrole plánovaných letov na popoludnie som zistil, že tam nič veľmi zaujímavé nie je, a tak som sa rozhodol vyraziť na prehliadku okolia. Ale keďže centrum Atén bolo ďaleko a večer som predsa len chcel ísť fotografovať pristátia na dráhu 03L, rozhodol som sa využiť čas na pobyt pri mori na plážach, ktoré sa nachádzajú východne od letiska. Z letiska tam však nevedú žiadne linky mestskej hromadnej dopravy, a tak som sa opäť musel spoľahnúť na svoje nohy, ktoré v rastúcich teplotách dostali zabrať. Pobyt pri mori však bol príjemným balzamom a od pláže som sa už do Koropi vedel dostať autobusom.

A320 Aegean Airlines SX-DNA (ATH)	CRJ700 Consolidated Contractors VP-BCL (ATH)

Posledný, tretí deň pobytu som začal peším presunom z môjho apartmánu v Koropi k prahu dráhy 03L. Tam som opäť zaujal pozíciu na vrchole malých kopcov hliny uprostred sadov, kde ma nikto nerušil a pokojne som mohol fotografovať jedno pristávajúce lietadlo za druhým. V čase druhého roka pandémie tá pestrosť letov ešte samozrejme nebola ako predtým a väčšina strojov sa opakovala z predchádzajúceho dňa, ale aspoň som si ich znova vyfotografoval, tento krát vo vzduchu. Vzhľadom na orientáciu dráh sú svetelné podmienky najlepšie hneď ráno a postupne sa zhoršujú, tak ako slnko stúpa a posúva sa viac a viac zozadu. Tak či tak, ešte pred obedom som sa musel zbaliť a vyraziť smerom na letisko, nakoľko môj krátky pobyt sa končil a mňa čakal môj spiatočný let s Ryanairom. Necelé tri dni utiekli ako voda, ale na rozdiel od predchádzajúcej návštevy v roku 2017 som si tento krát nemohol sťažovať na počasie, ktoré bolo nádherné slnečné počas celej doby. Aj s výberom ubytovania som bol spokojný a v prípade, že sa do Atén opäť vrátim, pokiaľ taká možnosť bude, určite uprednostním bývanie v blízkosti letiska. Cieľ výletu bol viac ako splnený, najmä vďaka môjmu kamarátovi som domov odchádzal s dostatočnou zásobou pekných fotografií. A vôbec som neľutoval, že moja v poradí tretia návšteva Atén bola taká krátka. Už o pár dní ma totiž čakal ďalší výlet, opäť do teplejších oblastí európskeho kontinentu, tento krát však na jeho opačný koniec, do Portugalska. Ale to bude predmetom až nasledujúceho Trip reportu.

B767-300F Star Air OY-SRU (ATH)	DHC8-100 Olympic Air SX-BIP (ATH)