Spotting trip report – Naprieč Nemeckom (2. časť)

• 25.01.2026 09:00

Ako som už spomínal v prvej časti trip reportu, na tento výlet sme vyrazili netradične v trojici, ja, Mirek a Jirka. Začiatok bol tradičný, môj odchod z Bratislavy vlakom 31. augusta 2021 podvečer, aby som dorazil do Prahy včas. Tam sme spojili naše sily a vyrazili smer Nemecko. Na rozdiel od našich bežných trás sme však tento krát mierili viac na sever, do Hamburgu, a preto naša trasa viedla namiesto Plzne smerom na Ústí nad Labem a ďalej do Nemecka, okolo Drážďan. Keďže letová prevádzka na letisku Hamburg-Finkenwerder nezačína pred 9-tou hodinou, nebolo sa kam ponáhľať. Cesta z Prahy až do Hamburgu trvá cca 7 hodín voľným tempom, k tomu nejaké zastávky na oddych a doplnenie výživy. Napriek voľnému tempu sme sa k Hamburgu blížili v predstihu, ale viac ako časová rezerva nás trápila zamračená obloha, ktorá nás vítala všade navôkol. Pritom predpoveď počasia bola priaznivá, hoci z rána nie 100%-ná, a to sa bohužiaľ aj potvrdilo. Z mojich doterajších skúseností viem, že počasie na severe Nemecka je silne ovplyvňované blízkym morom a tiež že sa môže zmeniť niekoľkokrát za deň. Preto nám neostávalo nič iné, len dúfať, že meteorológom ich predpoveď predsa len vyjde. Dostať sa na letisko Finkenwerder vyžaduje smerom od Česka odbočiť pred Hamburgom smerom na juhozápad a južne od Labe sa cez predmestie rovnakého mena dostať až na letisko Airbusu. V pracovných dňoch ráno sú samozrejme cesty do Hamburgu preplnené, už samotná cesta po diaľnici A7 nás množstvom kamiónov nenechala na pochybách, že sa blížime k jednému z najväčších prístavov na svete.

A319 Volotea EC-NDG (XFW)	A320neo Go Air D-AXAM (XFW)

Pri príchode na letisko sa síce počasie stále nezlepšilo, ale na severnom obzore bolo vidieť, že oblačnosť sa pomaly trhá, trvalo však ešte hodnú chvíľu, než sa naša nálada zlepšila, hlavne si to vyžadovalo zmenu smeru vetra, ktorý potom mraky odsunul. Našťastie s letmi sa začalo tak akurát, aby začalo presvitať slnko, ktoré napokon zvíťazilo na neskorej letnej oblohe, hoci okolo obeda sa začali tvoriť vo zvýšenej mierke kopovité oblaky, ktoré občas slnko zatienili. Väčšinu prevádzky toho dňa sa nám však podarilo vyfotografovať so slnkom. A tá stála skutočne za to. Samotných letov nových lietadiel, či už testovacích alebo odovzdávacích, síce bolo minimum, zachránili nás však „high-speed“ testy na vzletovej a pristávacej dráhe. Prvým letom dňa bol tradične firemný „shuttle“ z Toulouse v podobe A319 spoločnosti Volotea a krátko na to sa na rolovacej dráhe, vedúcej k RWY 05/23, objavil prvý novo vyrobený návštevník v podobe A320neo spoločnosti Go Air. Ten však vykonal iba pár otočiek pred vstupom na dráhu a priamo pred vyhliadkovou plošinou nám nedefiloval. Ďalší exemplár v podobe A321neo pre pakistanskú spoločnosti Air Blue však už využil celú dráhu na niekoľko testov zrýchlenia a zastavenia, a to oboma smermi. V podobnom duchu nasledovali A321neo pre ruskú spoločnosť S7 Airlines (náš výlet sa konal ešte pred ruskou agresiou na Ukrajine) a rovnaký typ pre dopravcu IndiGo. Nasledoval rovnaký typ pre ďalšieho indického klienta Vistara Airlines a po poludní sériu rolovacích testov uzavrel A320neo vo farbách SaudiGulf, ako dôkaz toho, že v Hamburgu sa v súčasnosti už montujú aj stroje základného typu A320.

A321neo Vistara Airlines D-AYAS (XFW)	A300-600ST Airbus F-GSTD (XFW)

S výnimkou Go Air a Air Blue, kedy slnko ešte naplno neprejavilo svoju silu, sme všetky ostatné lietadlá vyfotografovali v slnečnom počasí. Treba podotknúť, že novo vyrobené lietadlá Airbus nosia počas testov v Hamburgu ešte dočasné nemecké poznávacie značky, ktoré sa na rovnaký účel používajú opakovane, preto je niekedy pomerne náročné dopátrať sa na internete po histórii konkrétneho lietadla len podľa jeho dočasnej nemeckej registrácie, nakoľko je pridelená viacerým lietadlám v časovom odstupe. Našťastie, testované stroje nosia vedľa poznávacej značky aj výrobné číslo, takže je ľahko identifikovateľné, o ktoré konkrétne lietadlo ide a akú poznávaciu značku potom dostane u svojho zákazníka. Ako som už spomínal v prvej časti, k letovej prevádzke na letisku Finkenwerder neodmysliteľne patria aj nákladné „Belugy“, ktoré medzi jednotlivými výrobnými závodmi Airbusu prevážajú hotové diely na konečnú montáž. V čase našej návštevy 1. septembra 2021 väčšinu letov ešte zabezpečovali staršie a menšie A300-600ST a len jeden jediný let obslúžil väčší a novší A330-700ST Beluga XL. Na ten sme samozrejme najviac čakali, bohužiaľ tieto nákladné lety sa vo väčšine prípadov konajú až okolo obeda a popoludní, kedy sú svetelné podmienky na dráhe 05/23 z rannej strany už trochu horšie a k tomu sa pridalo aj zopár mrakov. Nakoniec sme sa však dočkali aj našej Belugy XL a okrem toho sme mohli pozorovať aj preťahy niekoľkých nedokončených lietadiel medzi severnou a južnou časťou areálu, napr. budúci A321neo pre ománsku spoločnosť Salam Air.

A330-300 Lufthansa D-AIKP (FRA)	ERJ195 Bamboo Airways SP-LNH (FRA)

Pokiaľ sa vo Finkenwerderi neočakáva nejaká zaujímavá prevádzka v podvečerných a večerných hodinách (testovacie lety, prelety medzi letiskami a odlety k zákazníkom majú podané štandardné letové plány, ktoré možno vidieť napr. v systéme Eurocontrol), vzhľadom na zhoršujúce sa svetelné podmienky nemá veľký význam zotrvávať v Hamburgu dlhšie ako do cca 15:00 h, a to bol aj náš prípad. Čakala nás totiž dlhá cesta smerom na juh, do Frankfurtu, ktorý sa mal stať naším spotterským domovom na nasledujúce tri noci a tri dni, preto sme sa rozhodli po vyfotografovaní Belugy XL vyraziť smerom na diaľnicu A1, ktorá nás mala previesť polovicou Nemecka. A že Nemecko je skutočne veľká krajina, hlavne smerom zo severu na juh, sme sa presvedčili na vlastnej koži. Cesta monotónnou rovinou po diaľnici A1 nemala konca, občas nám ju „spríjemnili“ uzávierky a zhustenie dopravy, ale s vypätím posledných síl (mali sme za sebou nevyspanú noc na ceste z Prahy do Hamburgu) sme napokon vo večerných hodinách úspešne dorazili do nášho hotela pri letisku Frankfurt. Nasledujúce tri dni sme sa mali pohybovať v tejto oblasti a hoci Frankfurt bol našou prioritou, pozorne sme sledovali plánované lety aj na okolitých letiskách (Hahn, Kolín nad Rýnom a po novom aj Ramstein), či sa tam náhodou neobjaví niečo, čomu dáme prednosť pred klasikou vo Frankfurte. Rozhodovanie vždy prebiehalo napokon až ráno, nakoľko mnohé letové plány boli podávané a v databáze sa objavili až v priebehu noci.

A330-300 Iberojet EC-LXA (FRA)	B787-9 Saudia HZ-AR13 (FRA)

V prvý deň pobytu, druhý deň nášho výletu, sa však nič prevratného v okolí Frankfurtu neobjavilo, a tak sme celý deň strávili na starých známych fotopozíciách okolo dráh 07R a 07L, popoludní na vyhliadkovej terase pri vzletovej dráhe 18. Od rána panovalo krásne slnečné počasie, avšak okolo obeda sa začali tvoriť prvé kopovité oblaky a viete ako to býva s oblakmi a spottingom... Stačí jediný mrak na oblohe a ten zakryje slnko práve vtedy, keď okolo letí najzaujímavejšie lietadlo, na ktoré dlhé hodiny čakáte. Aj tento krát sa tak stalo krátko po 14:30 h, kedy na dráhu 07R pristával Boeing 787-9 spoločnosti Saudia vo sfarbení „Roku arabskej kaligrafie“. Naše oprávnené nadávky však boli vypočuté a osud zariadil, že tesne pred pristátím bol lietadlu nariadený oblet letiska („go-around“), zrejme z dôvodu neskorého uvoľnenia dráhy predchádzajúcim lietadlom. A tak sme dostali druhú šancu, počas ktorej už slnko nezlyhalo. Lietadlo sa nakoniec potom znova predstavilo pred našimi objektívmi aj počas vzletu z dráhy 18. Musím sa však priznať, že ja osobne fotografovanie z vyhliadkovej terasy pri dráhe 18 veľmi neobľubujem. Jednak u väčších lietadiel zostáva dole v zábere oplotenie letiska a aj pozadie nie je vždy najkrajšie, hlavným problémom však je preplnenosť tejto terasy najmä počas slnečných a víkendových dní. Prevádzkovateľ letiska síce pred rokmi terasu zväčšil a vybudoval na nej aj výškové stupne, takže nad sebou môže fotografovať a pozerať viac ľudí, avšak aj popularita sledovania a fotografovania lietadiel medzitým vzrástla, a tak pôsobenie na tejto terase je pre spotterov niekedy problematické.

C17 USAF 00-0182 (RMS)	C130J-30 USAF 15-5831 (USAF)

Netajím sa názorom, že dnes fotografuje alebo nakrúca takmer každý, niekto len mobilom či lacným fotoaparátom, ale mnohokrát čím amatérskejšie vybavenie človek má, tým viac sa postaví nevhodne voči ostatným. Nehovoriac už o tom, že dnes sa spotting stal masovým „športom“, zaoberá sa ním stále viac mládeže a mnohé fotopozície už nepostačujú záujmu. S trochou uštipačnosti hovorím, že mnohí rodičia, keď sa potrebujú zbaviť pubertiaka, kúpia mu digitálny fotoaparát, len nech doma neotravuje a ten sa samozrejme vyberie na letisko fotografovať. V časoch, keď som so spottingom začínal, išlo o vážny koníček, ktorému sa venovali len skutoční záujemcovia, ktorí boli ochotní investovať veľa peňazí nielen do fotoaparátu, ale aj do filmov, diafilmov, vyvolávania a výroby fotografií či diapozitívov, čo prirodzene „čistilo“ pole od menej zanietených jedincov. A každý si rozmyslel, koľko záberov obetovať na konkrétne lietadlo, lebo každé políčko minutého filmu alebo diafilmu znamenalo náklady navyše a hotový výsledok sa už nedal opraviť. Digitálna fotografia všetko zjednodušila natoľko, že samotná fotografia nestojí prakticky nič a ešte sa dá dodatočne výrazne upravovať alebo vylepšovať (o tom by vedeli rozprávať niektorí, ktorí z pôvodného záberu nechajú prinajlepšom samotné lietadlo, ale vymenia trávu, oblohu, vymažú stĺpy, plot, postavy, tiene a pod.). Či je to ešte stále umenie fotografie a zobrazenie reality, o tom by sa dalo polemizovať... Každopádne Frankfurt ako jedno z najpopulárnejších letísk pre spotterov v Európe týmto preľudnením dosť trpí.

B747-400SF National Airlines N729CA (RMS)	B757-200 National Airlines N963CA (RMS)

V ďalší, v poradí už tretí deň nášho výletu, sa situácia výrazne zmenila a ranný „briefing“ nad letovými plánmi rozhodol, že ja a Jirka sme sa rozhodli vyraziť na letisko Ramstein, zatiaľ čo Mirek zostal vo Frankfurte. Vojenská letecká základňa Ramstein leží asi 120 km juhozápadne od letiska Frankfurt a je dosiahnuteľná za niečo vyše hodinu po nemeckých diaľniciach. Jej vznik sa datuje do roku 1953, kedy ju v čase studenej vojny postavili USA a za vyše 70 rokov svojej existencie hostila množstvo bojových i obslužných útvarov. Dnes je domovom hlavne transportného letectva, ale slúži aj ako miesto medzipristátia na dlhých vojenských letoch smerom na Blízky východ alebo do Ázie. Stala sa aj miestom stretnutia mnohých politických a vojenských predstaviteľov a práve pred našou návštevou na konci leta 2021 slúžila aj ako prestupný bod pre utečencov z Afganistanu, ktorí po opustení krajiny zo strany USA a prevzatí moci Talibanom húfne utekali do zahraničia a práve v Ramsteine sa zhromažďovali a prestupovali na palubu civilných lietadiel, najatých americkou vládou, ktoré ich dopravovali ďalej do USA alebo iných krajín. Napriek tomu, akú významnú úlohu v štruktúrach NATO Ramstein plní, prekvapivo sa tu dá celkom dobre fotografovať. Samozrejme, netreba sa ukazovať príliš na oči alebo provokovať vojenskú posádku, avšak všeobecne je fotografovanie v Ramsteine tolerované. Nás na toto letisko v tento deň nalákal hlavne Boeing 757-200 spoločnosti National Airlines, ktorý však prilietal bohužiaľ príliš skoro, takže svetelné podmienky neboli ešte ideálne. V priebehu predpoludnia náš potešilo aj niekoľko C-17 a C-130 amerického vojenského letectva. Keďže vo Frankfurte nám za ten čas neuletelo nič mimoriadne, bola to dobrá voľba. Po návrate do Frankfurtu sme sa, tento krát už zase v trojici, rozhodli popoludní zavítať aj na letisko Hahn, náš obľúbený bod cesty počas výletov do Beneluxu.

A330-200MRTT Republic of Singapore Air Force 762 (RMS)	A321neo Gulf Air A9C-NB (FRA)

Tento krát bol dôvodom Airbus A340-300 spoločnosti Air X World Cargo, ktorý vhodne doplnil väčšieho „brata“ A340-600 z predchádzajúcej návštevy. Tiež priletel trochu skôr, ako by ideálne svetelné podmienky vyžadovali, ale v krásnom večernom svetle ho doplnil aspoň B747-400SF spoločnosti Magma Aviation. Večerné fotografovanie v Hahne je podobne jednoduché ako ranné, avšak namiesto vyvýšených kopcov tento krát fotografujeme z cesty vedúcej paralelne popri vzletovej a pristávacej dráhe 03/21 zo západnej strany, kde všetky veľké lietadlá zákonite musia prejsť okolo nás, a to niekedy dokonca dvakrát. Po úspešnom splnení misie sme sa na nocľah zase vrátili do Frankfurtu. V posledný deň našej cesty, v sobotu 4. septembra 2021, nám pohľad na letové plány opäť potvrdil, že najlepšou voľbou bude výlet na základňu Ramstein, tento krát sa však pridal aj Mirek. Lákadlom bol hlavne Airbus A330-200MRTT singapúrskeho vojenského letectva, ktorý pravdepodobne odvážal časť utečencov z Afganistanu, ale nepohrdli sme ani ranným príletom B747-400SF spoločnosti National Airlines, či niekoľkými ďalšími Globemastermi a Herculesmi USAF. Po celú dobu nášho výletu fúkal vietor prevažne východných smerov, takže vo Frankfurte sa lietalo na dráhy 07 a tu v Ramsteine sa vzlietalo a pristávalo na dráhu 08. Vojenská základňa Ramstein síce má dve vzletové a pristávacie dráhy, 08/26 a 09/27, avšak za bežných okolností sa používa iba o niečo dlhšia RWY 08/26 (3200 m oproti 3000 m u dráhy 09/27) a druhá slúži iba na rolovanie lietadiel.

A340-300 Air X World Cargo 9H-NFC (HHN)	B747-400SF Magma Aviation TF-AMN (HHN)

Fotografovanie v blízkosti prahov dráhy 08/26 je možné na oboch stranách, ráno by sa síce lepšie hodilo lietanie v smere 26, nakoľko by bolo možné fotografovať aj line-upy na dráhu 26, avšak prílety sú ráno zase lepšie v smere 08, so svetlom spredu. Na prahu dráhy 08 je fotografovanie line-upov prakticky nemožné, nakoľko skôr než svetlo prejde do vhodnej polohy (od poludnia do večera), na danú vzdialenosť fotografie znehodnotí „heat-haze“. Niekedy by som rád vyskúšal aj večerné fotografovanie v lete, kedy je možné fotografovať rolovanie na dráhu 08 zo západnej strany letiska. Aj preto by som sa do Ramsteinu rád zase čoskoro vrátil, ďalším motívom je v mojej zbierke ešte stále chýbajúci E-8 JStars USAF (vyvinutý z Boeingu 707). Každopádne naša premiéra v Ramsteine dopadla dobre a toto letisko sme odvtedy zaradili do zoznamu letísk, ktoré kontrolujeme počas pobytu v okolí Frankfurtu. Pre tento prípad však po prílete A330-200MRTT Singapore Air Force už čas pokročil natoľko, že sme sa zbalili a vybrali na cestu domov. Na chvíľu sme sa ešte zastavili vo Frankfurte, aby sme vyfotografovali B777-200 spoločnosti Turkmenistan Airlines ako aj B737-800 MIAT Mongolian Airlines, ktorý celkom prekvapivo nosil reklamné farby futbalového klubu Borussia Dortmund. Potom však už nastal čas vyraziť smer Praha, nakoľko som potreboval stihnúť posledný vlak toho dňa do Bratislavy, aby som po štvordňovom výlete nemusel tráviť ďalšiu noc niekde v Prahe alebo v Břeclavi. Predsa len, spotting v našom podaní nie je práve oddychovým podujatím, človek je na nohách často od skorého rána do večera a potom sa ešte niekam presúva. Ale stojí to za to...

B777-200 Turkmenistan Airlines EZ-A778 (FRA)	737-800 MIAT Mongolian Airlines EI-CXV (FRA)